Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-209-2016.pdf
PDF · 87.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Csp/209/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.Box 205, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: H. Č., T.. XX.X.XXXX, U. H. U. Č.. XX, XXX XX U., v konaní o 1780,79 € s prísl takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.579,57 € spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 9.12.2013 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 77,38%.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 16.11.2016 domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 1780,79 € spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 9.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalovaný sa k veci nevyjadril a súdom doručované listiny zásadne ignoroval. Z uvedeného dôvodu súd konal a aj rozhodol v neprítomnosti žalovanej.
3. Žalobca v žalobe tvrdil, že zmluvou o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 26.6.2013 žalobca - právny predchodca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3555,60 €. Túto pôžičku mal splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach po 60,98 € mesačne, pričom do dnešného dňa zaplatil z uvedenej sumy len 471,96 €. Keďže porušil svoju povinnosť splácať pôžičku resp. jej jednotlivé splátky riadne a včas, listom zo dňa 27.11.2013 veriteľ vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný tento dlh ale nevyrovnal a ku dňu podania žaloby dlhuje 1780,79 €, pozostávajúcu z dlžnej sumy 2206,55 €, nákladov na vymáhanie pohľadávky 46,20 e a po odpočítaní sumy plnenia 471,96 € je 1780,79 €.
4. Za účelom preukázania tvrdení uvedených v žalobe boli súdu predložil listiny, ktorých obsah súd stručne oboznamuje, a to: a) zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 26.6.20130 (čl. 3) z ktorej súd zistil, že žalovanému bola poskytnutá pôžička 1900,00 €, účel nie je uvedený. Zaviazal sa splatiť ju v 60 mesačných splátkach po 59,26 € a spolu s poplatkom za poistenie v sume 60,98 €. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že „celková suma pôžičky“ je 3555,60 €, že úroková sadzba 32% ročne, RPMN 32,00%, priemerná RPMN 20,44% a celkové náklady spotrebiteľa 1655,60 € . Splátky sa zaviazal platiť poštovými poukážkami. Dátum konečnej splatnosti je uvedený spôsobom: 06/2018. Splatnosť jednotlivých splátok bola podľa čl. 6.2
zmluvy určená do 20. dňa v mesiaci a splatnosť prvej splátky (bod 6,3) v mesiaci nasledujúcom po uzavretí zmluvy t.j. v tomto prípade do 20.7.2013. b) predžalobnú upomienku zo dňa 27.11.2013 (čl. 7) z ktorej vyplýva, že veriteľ zmluvu č. XXXXXXX predčasne zosplatnil a vyzval žalovaného, aby dlžnú sumu k aktuálnemu dňu vo výške 3549,04 € zaplatil do 3 dní od doručenia výzvy na tam uvedený účet a variabilný symbol. Žalovaný výzvu prevzal dňa 5.12.2013. c) interný dokument žalobcu - prehľadu splátok a úhrad (čl 8), z ktorej je zistiteľné, že žalovaný zaplatil celkovú sumu 471,96 €, pričom posledná úhrada bola realizovaná dňa 23.6.2015 v sume 50 € a ďalej už žiadna.
5. Pôvodný žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.2.2017 previedol pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, o ktorej zmene bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu zo dňa 30.5.2017 (č.l. 31)
6. Počas konania žiadna zo strán okrem vyššie uvedených nepredložila a ani nenavrhla doplniť dokazovanie o žiadne iné dôkazy či vecné skutočnosti, preto súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:
7. Niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, upravenej v zákone 129/2010 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku i Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.
8. Podľa v § 52 ods. 2 Obč. zákonníka s účinnosťou od 1.4.2015: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
9. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich vyplývajúce. Občiansky zákonník, na rozdiel od Obchodného zákonníka, neupravuje úverovú zmluvu ako osobitný zmluvný typ. Bez pochybností je zrejmé, že prejednávaná vec má rýdzo občianskoprávny charakter a teda práva a povinnosti, založené zmluvou, uzavretou síce podľa zmluvného typu v Obchodnom zákonníku, sa bude posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a iných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Napokon, uvedené platí aj v opačnom garde, pretože, ako Obchodný zákonník upravuje v § 261 ods. (8): Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. (9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
10. Z uvedenej úpravy plynie, že ak podnikatelia uzavrú zmluvu, upravenú iba v Občianskom zákonníku (nájomná zmluva, kúpna zmluva nehnuteľnosti, zmluva o postúpení pohľadávky,...), tak bez ohľadu na túto skutočnosť sa bude ich záväzkový vzťah posudzovať podľa Obchodného zákonníka. V spotrebiteľských veciach preto platí, že ak je so spotrebiteľom uzavretá zmluva, upravená ako zmluvný typ výlučne v Obchodnom zákonníku, tak okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí, sa daný vzťah bude posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. Tým sa riadil aj súd v prejednávanej veci a na základe vykonaného dokazovania uzatvára:
11. Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 502 Obch. zák.: ods. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
13. Podľa § 9 ods. (2) zákona č. 129/2010 účinného dňa 18.4.2012: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať o.i. aj tieto náležitosti: d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i)výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
14. V danej veci nie je spor o to, že pri vzniku tohto záväzkového vzťahu žalobca bol v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa, ktorému bola poskytnutá pôžička. Ako aj zo samotnej zmluvy vyplýva, výška pôžičky bola 1900 €. Ďalej z nej vyplynulo, že úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 32%, a keďže sa na celkových nákladoch nepodieľali žiadne ďalšie veličiny, RPMN bola tiež 32%. Priemerná RPMN bola 20,44%, a ako súd z prehľadu Súhrnných informácií o novoposkytnutých úveroch za 1. kvartál 2013 zistil, pri úveroch v výške od 1500 € do 6500 € pri lehote splatnosti od 1 - 5 rokov bola 20,44%.
15. Ako vyplynulo zo zmluvy. úrok bol stanovený vo výške 32% a preto súd hodnotil, či takto dohodnutý úrok korešponduje normatívu zákonnosti. Už vo vyššie cit. ust. § 502 ods. 1 OBZ sa upravuje, že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, a ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
16. Súd z prehľadu priemerrných úrokových mier z úverov poskytnutých rezidentom eurozóny, v časti „nové obchody“ zistil, že u spotrebiteľských úverov pri lehote splatnosti od 1 - 5 okov bola v júni 2013 sadzba v priemere 11,06%. Ide teda o údaj (podľa všetkého) vychádzajúci z úrokových mier, v akých poskytovali banky úvery v aktuálnom čase. V prejednávanej veci ale úrok bol v zmluve dohodnutý a to vo výške 32% ročne, preto pri úvahe o prípustnosti danej výšky súd posúdil, či zodpovedá zákonným normatívam aj v zmysle § 502 OBZ.
17. Jediná priama úprava o úrokových limitoch je upravená v ust. § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
18. Ako je uvedené v bode 11. priemerná RPMN bola 20,44 % ročne, čiže úrok, dohodnutý vo výške 32% ročne neprevýšil dvojnásobok tejto veličiny. Za danej situácie preto, pokiaľ žalobca uplatňoval aj zmluvný úrok v uvedenej sadzbe, nebol dôvod ho nezohľadniť.
19. Žalobca však v žalobe uvádzal, že žalovaná mala zaplatiť ku dňu podania žaloby 2206,55 €. Uvedený údaj vyplýva z Prehľadu splátok a úhrad v kolonke „splátka“. Je z nej tiež zrejmé, že ku dňu 19.1.2014 bola výška „splátky“ 1840,67 €, no ku dňu 5.10.2016 už v sume 2206,55 € napriek tomu,
že sa k sume 1840,67 € odod ňa 19.1.2014 nepripisovali žiadne čiastky a teda nevedno, čo tvorilo tento rozdiel. Naproti tomu ale v kolonke „zostatok“ bola dňa 19.1.2014 uvedená suma 2102,89 € a do dňa 5.10.2016 bola ako „zostatok“ uvedená suma 2051,53 €. Logickou úvahou súdu vyšlo, že sa k sume zostatku 2102,89 € pripisovali úroky, samozrejme zohľadniac tiež dielčie úhrady žalovanou, uskutočnených v čase po zosplatnení úveru a preto pre potreby tohto konania súd vychádzal zo sumy zostatku úveru, uvedenej vo výške 2051,53 €.
20. Pokiaľ žalovaná zaplatila ku dňu podania žaloby sumu 471,96 €, dlh súd určil sumou 1.579,57 €, ktorú zaviazal žalovanú zaplatiť spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšku žalobu zamietol. Zamietnutie žaloby sa týka aj sumy „nákladov na uplatnenie pohľadávky“ v sume 46,20 €, o ktorých je zápis v prehľade splátok bez výpovednej hodnoty a ich vynaloženie žalobca navyše nijako nepreukázal.
21. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013: Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Výzvou zo dňa 27.11.2013 bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlhu s lehotou plnenia do 3 dní od jej doručenia. Žalovaná výzvu prevzala dňa 5.12.2013, takže lehota na plnenie jej uplynula dňa 8.12.2013 a od 9.12.2013 je v omeškaní. V uvedený deň bola základná sadzba ECB 0,25%, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle žaloby.
24. V danej veci bol žalobca úspešný v pomere 88,69% k pomeru neúspechu 11,31%, preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov vo výške 77,38%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.