Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/49/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: X. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. X, XXX XX D., právne zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o. advokátska kancelária, IČO: 36 668 745, Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, proti žalovanej: K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX T., právne zastúpená: JUDr. Ján Kanaba, so sídlom J. Zemana 3141/101, 911 01 Trenčín, o určenie, že vec patrila do dedičstva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.03.2012 sa žalobca domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 1385, nachádzajúce sa v katastrálnom území N., ako dom súp. č. XXXX ležiaci na parc č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2, parcela registra „C“, v podiele 1/10 k celku, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území N., parcely registra „C“, parc č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2, parc č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2, parc č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2, parc č. XXXX, záhrady o výmere 135 m2 a parc č. XXXX, záhrady o výmere 128 m2, v podiele 2/10 k celku (ďalej len „Nehnuteľnosti I“) a nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území N. ako garáž súp. č. XXXX postavená na parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2, parcela registra „C“ v podiele 1 k celku (súhrnne ak aj ako“Nehnuteľnosti“), patria do dedičstva po S. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (ďalej len „Poručiteľ“). 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.07.1960 uzavreli manželstvo Poručiteľ a O. H., rod. I., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „Manželka Poručiteľa“). Manželstvo zaniklo smrťou Poručiteľa dňa XX.XX.XXXX. U Poručiteľa išlo o druhé manželstvo, pričom z prvého manželstva mal syna - žalobcu. Kúpnou zmluvou zo dňa 22.12.1976 (ďalej len „Kúpna zmluva“) nadobudla Manželka Poručiteľa Nehnuteľnosti I, ktoré boli pôvodne vedené na liste vlastníctva č. XXXX a XXX ako dom súp. č. XXXX a dvor na parc. č. XXXX/XX o výmere 1 á 89 m2, záhrada na parc. č. XXXX/XX o výmere 3 á 57 m2, z ktorých O. H. nadobudla z domu a dvora podiel 1/5 a zo záhrady 2/5. Účastníčkou Kúpnej zmluvy na strane kupujúcich bola len O. H.. V bode IX učinil Poručiteľ ako manžel kupujúcej prehlásenie, že súhlasí, aby kúpnou zmluvou nadobúdané podiely nehnuteľností boli písané výlučne na kupujúcu - jeho manželku, k čomu dáva súhlas v zmysle ust. § 145 Občianskeho zákonníka. Žalobca kúpnu zmluvu považoval na platný právny úkon, avšak z hľadiska formy vlastníctva nadobudnutého z kúpnej zmluvy, nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Poručiteľa a O. H.. Po smrti Poručiteľa malo dôjsť k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo sa však nestalo, lebo majetok nebol do dedičstva pojatý. V 1. dedičskej skupine dedia po Poručiteľovi jeho deti a manžel rovným dielom, žalobcovi preto mala pripadnúť z majetku patriaceho do dedičstva 1-ica, t.j. 1/10 k domu súp. č. XXXX,

podiel 2/10 k pozemkom zapísaným na LV č. XXX a podie 1-ica ku Garáži. Keďže pozostalosť Poručiteľa vybavovala O. H., žalobca sa o výsledku dedičského konania ani nedozvedel. Po smrti Poručiteľa predala O. H. predmetné nehnuteľnosti žalovanej, a to kúpnou zmluvou zapísanou pod V-1537/09 zo dňa 27.08.2009. Naliehavý právny záujem žalobca vidí v tom, že pokiaľ rozhodnutím súdu nebude určené, že majetok patril do dedičstva po Poručiteľovi, nemôže podniknúť ďalšie kroky smerujúce k obnoveniu dedičského konania. Žalobca predložil nasledovné listiny, ktoré žiadal vykonať ako dôkaz: sobášny list zo dňa XX.XX.XXXX, Kúpna zmluva zo dňa 22.12.1976, list vlastníctva č. XXX, XXXX, XXXXX, Identifikácia parciel. 3. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 20.08.2012 a žiadala žalobu zamietnuť. Je pravdou, že Poručiteľ a O. H. uzavreli manželstvo, u oboch išlo o druhé manželstvo. O. H. deti nemala. Je pravdou, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla O. H. za trvania manželstva s Poručiteľom, avšak za peniaze, ktoré nadobudla počas svojho prvého manželstva a vniesla ich do manželstva s Poručiteľom. Nehnuteľnosti preto nemohli patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Táto skutočnosť bola zachytená aj v Kúpnej zmluve, ktorú O. H. uzavrela s K.. O. D., ako predávajúcou a jej súčasťou bolo aj prehlásenie Poručiteľa, že súhlasí s tým, aby nehnuteľnosti boli písané výlučne na jeho manželku. Považuje preto námietku žalobcu za irelevantnú, Kúpnu zmluvu je potrebné považovať za platný právny úkon aj preto, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa možno domáhať len do 3 rokov, čo sa nestalo. Poručiteľ nevlastnil nič, čo by patrilo do dedičstva, preto aj dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť. Žalovaná bola vo vzťahu k O. H. druhostupňová neter, s ktorou dobre vychádzala od detstva, preto jej spoluvlastnícke podiely na Nehnuteľnostiach predala. 4. Na pojednávaní dňa 04.11.2013 žalobca predložil notársku zápisnicu, z ktorej vyplýva, že finančné prostriedky použité na odkúpenie predmetných nehnuteľností neboli nadobudnuté ako dar od matky jeho manželky. Notárska zápisnica bola spísaná v čase, keď Poručiteľ už nežil v domácnosti s manželkou a nebol pod tlakom od nej. Poukázal na to, že pokiaľ nehnuteľnosti boli kúpené aspoň sčasti z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že žalobca nepreukázal, že by pôvod peňazí bol z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ešte v auguste 2009 garáž nemala súpisné číslo, predložila kópiu žiadosti o pridelenie súpisného čísla. Poukázala ja na to, že Poručiteľ počas svojho života nespochybnil výlučné vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že s otcom sa stretával a od neho vedel, že nebol spokojný s tým, ako boli kúpnou zmluvou prevedené nehnuteľnosti na jeho manželku - O. H.. Do spisu bola založená Kúpna zmluva zo dňa 07.08.2009, vklad povolený pod V-1337/09 uzavretá medzi O. H. a žalovanou, žiadosť o určenie súpisného, orientačného čísla na budovu zo dňa 07.08.2009, Notárska zápisnica N 130/96, NZ 108/96 zo dňa 22.05.1996. 5. Na pojednávaní dňa 27.01.2014 žalobca navrhol, aby súd vyžiadal pripojenie spisu z katastra nehnuteľností, ktorý sa týka Kúpnej zmluvy a ktorý bude obsahovať pôvodné čestné vyhlásenie Poručiteľa. Žalovaná uviedla, že Poručiteľ spísal závet, v ktorom sám uviedol, že finančné prostriedky použité na kúpu predmetných nehnuteľností pochádzali z výlučných prostriedkov O. H., ktoré mala ešte z predchádzajúceho manželstva. Žalobca poukázal na ďalší závet, ktorý spísal Poručiteľ, a to z roku 2004, kde ustanovil žalobcu ako jeho jediného dediča. Do spisu bol založený Závet spísaný rukou dňa XX.XX.XXXX a sobášny list zo dňa XX.XX.XXXX, Závet zo dňa 02.02.2004, Potvrdenie od K.. R.A. R.. 6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 10.04.2014 sa vyjadril žalobca ku Garáži, že táto musela byť postavená po roku 1976, napriek tomu, že O. H. v čase, keď žiadala o vydanie súpisného čísla na garáž, vyhotovila čestné prehlásenie, do ktorého sama uviedla, že Garáž bola postavená v roku 1976. Toto potvrdila aj suseda z R.Á. XX - N.. W., ktorá mala k dispozícii dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 31.11.1976, ktorou kupovali pozemok, na ktorom dnes stoja garáže, a tento pozemok bol označený ako „priestor“. Garáž teda musela byť postavená neskôr, čo len nasvedčuje tomu, že ako nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrila. Ďalej uviedol, že v Kúpnej zmluve nie je ani zmienka o tom, z akých zdrojov pochádzali finančné prostriedky, za ktoré boli nehnuteľnosti zakúpené, o tom mal Poručiteľ vyhotoviť prehlásenie, ktoré je podľa žalobcu kľúčovým dôkazom a malo by sa nachádzať v katastrálnom spise. Ďalej uviedol, že O. H. bola zo siedmich súrodencov a žili v skromných pomeroch, čo mu niektorí jej súrodenci aj potvrdili, nemohla preto dostať O. H. finančné prostriedky na kúpu nehnuteľností od matky, ako bolo uvedené v prehlásení z roku 1976. Predložil list zo dňa 06.03.2014, Dodatok zo dňa 30.11.1976, kópiu katastrálnej mapy, list zo dňa 13.01.1960, list zo dňa 18.11.1958, list zo dňa 09.02.1987, list zo dňa 29.04.1959. 7. Na pojednávaní dňa 24.04.2014 žalovaná navrhla vypočuť p. W. a žalobca vypočuť p. I., ktorá je neterou p. H.. Písomným podaním doručeným súdu dňa 02.05.2014 žalobca navrhol vypočuť svedkov: C. T., O. S. a K.. K. J.. Predložil potvrdenie zo dňa 14.01.1977 o vyplatení kúpnej ceny, potvrdenie zo dňa

23.12.1976 o zaplatení nákladov spojených s vyhotovením kúpnej zmluvy, situácia osadenia garáže, snímka z pozemkovej mapy zo dňa 30.08.1977. 8. Elektronickým podaním zo dňa 26.02.2015 bolo do spisu doložené čestné prehlásenie spísané na Štátnom notárstve v Trnave dňa 20.10.1992. 9. Na pojednávaní dňa 27.09.2017 súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci uviedol, že nemá za preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. 10. Písomným podaním zo dňa 22.11.2017 sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že vec patrí do dedičstva. Poukázal na Uznesenie NS SR, sp. zn.: 3Cdo/154/2010 a nález ÚS SR sp. zn.: I. ÚS 482/2013. Meritórne posúdenie existencie vlastníctva právneho predchodcu žalobcu k sporným nehnuteľnostiam, môže zmeniť právne postavenie žalobcu a umožní mu uplatnenie nárokov voči subjektom, ktorí sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci. 11. V rámci záverečného prejavu (písomné podanie zo dňa 27.11.2017) žalovaná uviedla, že žalobca mal aj brata E., ktorý zomrel a dedičmi po ňom sú dcéra Z. a syn W.. Stranou v konaní však nie sú, nemožno preto žalobe vyhovieť pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu. S prihliadnutím na to, že kúpna zmluva bola uzavretá dňa 22.12.1976 a žaloba podaná dňa 27.03.2012, nárok žalobcu vyplývajúci z relatívnej neplatnosti právneho úkonu je premlčaný. Opätovne poukázal na závet zo dňa 01.07.1986, v ktorom Poručiteľ výslovne uviedol, že do majetku, ktorí nadobudli spolu s manželkou O. H., nepatrí byt na R. XX, ktorý bol kúpený z výlučných prostriedkov jeho manželky, ktoré nadobudla počas prvého manželstva a vniesla ich do ich manželstva. Alografný závet zo dňa 02.02.2004 je podľa názoru žalovanej podvrh, keď notárka, aj obaja svedkovia sú dnes už nebohí. 12. V rámci záverečného prejavu (písomné podanie zo dňa 22.11.2017) žalobca poukázal na ust. § 143a Občianskeho zákonníka, ktoré bolo účinné od 01.01.1992. V čase uzavretia kúpnej zmluvy sa teda Poručiteľ a jeho manželka nemohli dohodnúť na rozšírení, či zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V Kúpnej zmluve absentuje vyhlásenie kupujúcej, či jej manžela, že by boli použité len výlučné finančné prostriedky O. H., túto skutočnosť síce Poručiteľ potvrdil v čestnom prehlásení zo dňa 20.10.1992, ale následne odvolala čestným prehlásením pojatým do notárskej zápisnice zo dňa 22.05.1996. Čo sa týka garáže, je nesporné, že v čase uzavretia Kúpnej zmluvy nebol založený list vlastníctva, kde by bola táto nehnuteľnosť zapísaná, stalo sa tak až po prevode na žalovanú (list vlastníctva č. 10737). 13. Na pojednávaní dňa 19.03.2018 žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že sú si vedomí toho, že judikatúra naznačuje k nerozlučnému spoločenstvu dedičov po Poručiteľovi, ale poukazujú na prelomový judikát Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.: 28Cdo/2375/2012. 14. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: 15. K Kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.1976 súd zistil, že bola registrovaná Štátnym notárstvom v Trnave dňa 15.02.1977 a uzavretá medzi K.. O. D. a O. H.. Predmetom prevodu boli nehnuteľnosti zapísané v kat. úz. N., LV č. XXXX, XXX, parc. č. XXXX/XX dom č. XXXX a dvor 1 á 89 m2, z ktorej nehnuteľnosti je predmetom prevodu 1/5-ina, parc. č. 5916/60 záhrada 3 á 57 m2m z ktorej nehnuteľnosti je predmetom prevodu podiel v 2/5-inách. V čl. IX zmluvy je uvedené prehlásenie: podpísaný S. H. týmto prehlasujem, že súhlasím, aby kúpnou zmluvou nadobúdané podiely nehnuteľností boli písané výlučne na kupujúcu moju manželku O. H., k čomu dávam v zmysle ust. § 145 Občianskeho zákonníka súhlas. Na poslednej strane zmluvy je uvedený podpis predávajúcej, kupujúcej a pod označením Súhlas manžela: podpis S.R. H.. 16. Zo Závetu spísaného rukou dňa 01.07.1986 vyplynulo, že svoj majetok Poručiteľ odkazuje svojej manželke O. H. a synovi X. (žalobcovi). Do majetku, ktorý spoločne nadobudli s manželkou O. H. nepatrí byt na R. B.. XX, ktorý bol kúpený výlučne z peňazí jeho manželky. Tieto peniaze nadobudla ešte počas svojho prvého manželstva a vniesla ich do ich spoločného manželstva. 17. Z Notárskej zápisnice zo dňa 20.10.1992 napísanej na Štátnom notárstve v Trnave bolo pojaté čestné prehlásenie Poručiteľa, z ktorého vyplynulo, že finančné prostriedky, ktoré jeho manželka O. H. použila ako výplatu za odkúpenie Nehnuteľností podľa Kúpnej zmluvy našetrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože tieto nadobudla ako dar od svojej matky. 18. Z Notárskej zápisnice N 130/96, NZ 108/96 spísanej na Notárskom úrade v Trnave dňa 22.05.1996 vyplynulo, že jej obsahom je čestné prehlásenie Poručiteľa, že v celom rozsahu odvoláva a ruší svoje čestné prehlásenie spísané do notárskej zápisnice bývalého Štátneho notárstva v Trnave, dňa 20.10.1992, pod č. N 758/92, NZ 746/92, ktorým prehlásil, že finančné prostriedky, ktoré jeho manželka O. H. použila ako výplatu na odkúpenie Nehnuteľností podľa Kúpnej zmluvy nepatrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože tieto nadobudla ako dar od svojej matky, T. I.. Uvedené čestné prehlásenie odvoláva z dôvodov, že bol k tomu úkonu psychicky donútený jeho

manželkou a v záujme urovnania ich manželských vzťahov, na jej žiadosť a nástojenie. Predmetné financie pochádzali z ich spoločného hospodárenia, spoločných finančných prostriedkov nadobudnutých počas trvania ich manželstva. 19. Na pojednávaní dňa 29.09.2014 súd vypočul svedkyňu - O. S., ktorá je matkou žalovanej. Uviedla, že peniaze na kúpu nehnuteľností mala O. H. našetrené ešte z prvého manželstva, garáž sa stavala až po kúpe bytu. Spochybnila, že by na závete zo dňa 02.02.2004 bol podpis Poručiteľa a jej manžela - VoS. S., t.č. nebohého. Svedkyňa - C. T., sesternica žalovanej uviedla, že O. H. si peniaze ukladala u matky, lebo jej prvý manžel bol alkoholik a aj ju bil. Byt na R. kúpila až po tom, ako predali byt na C. ulici, za prostriedky z predaja bytu na C. ulici. Svedkyňa - S. I. uviedla, že je neterou O. H., chodila k nim, lebo Poručiteľ ju doučoval. Poznala pomery u nich a O. H. nemala peniaze z prvého manželstva, lebo jej manžel ich všetky prepil, čo mala, nadobudla s druhým manželom. Do spisu bolo založené čestné prehlásenie Š. I. zo dňa 23.04.2014. 20. Z pripojeného spisu 6D/1271/2008, obsahom ktorého je prejednanie dedičstva po Poručiteľovi a listiny ktorého súd pojal do spisu vyplynulo, že v rámci Zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa 21.01.2009 bola vyslúchanou osobou jeho manželka - O. H.Á.. V bode 3. zápisnice sú uvedené deti Poručiteľa: žalobca a E. H.. V bode 5. zápisnice je uvedené, že nehnuteľnosti Poručiteľ nevlastnil. Z listu zo dňa 21.01.2009 JUDr. Miroslava Kupca - súdneho komisára vyplynulo, že pod č. N 759/92, NZ 747/92 bol registrovaný závet Poručiteľa. Z predmetného závetu vyplynulo, že bol spísaný dňa 20.10.1992 pred notárkou JUDr. Ivetou Vaškovou, všetok svoj majetok zanechal Poručiteľ svojej manželke O. H. s uvedením, že si je vedomý § 479 Občianskeho zákonníka o neopomenuteľných dedičoch. Uznesenia Okresného súdu Piešťany zo dňa 07.08.2009 vyplynulo, že konanie o prejednaní dedičstva bolo zastavené pre nezanechanie majetku. 21. Z pripojeného spisu R I 101/77, obsahom ktorého je konanie o registrácii Kúpnej zmluvy a listiny ktorého súd pojal do spisu vyplynulo, že dňa 11.02.1977 bol na Štátne notárstvo v Trnave podaný návrh na registráciu kúpnej zmluvy O. H. s prílohami. Dotazníka a čestného prehlásenia zo dňa 22.12.1976 súd zistil, že v bode 2. (nadobúdateľ) je uvedená O. H. s poznámkou: súhlas manžela: S. H.. V bode 6. sa uvádza, že podiel sa odkupuje za účelom bývania, pričomm uvádza, že nehnuteľnosť odkupuje preto, aby z rodinných dôvodov nadobudla byt so separátnymi miestnosťami, z ktorých jednu miestnosť uvoľnia prestárlej matke, ktorú musia doopatrovať. Pritom svoj družstevný byt na Vážske ulici dávajú ihneď po schválení prevodu nehnuteľnosti k dispozícii SBD v Piešťanoch. Z Posúdenia (Ohodnotenie stavebných nehnuteľností) zo dňa 15.06.1976 vyplynula z bodu 21 poznámka: garáž - bez. Rozhodnutím č.j. Výst. 4212/1976-Na. Mestského národného výboru v Piešťanoch zo dňa 13.01.1977 bolo vyhovené a udelený súhlas k prevodu nehnuteľností na základe Kúpnej zmluvy z K.. O. D. na O. H.. Z Rozhodnutia R I 758/79 zo dňa 10.03.1980 Štátneho notárstva v Trnave vyplynulo, že rozsudkom najvyššieho súdu SSR č. 3 Cz 53/79 zo dňa 22.08.1979 bolo zrušené rozhodnutie Štátneho notárstva č. R I 101/77-12 zo dňa 15.02.1977, ktorým bola registrovaná kúpna zmluva zo dňa 22.12.1976, pretože pred registráciou nebola splnená hmotnoprávna platnosti kúpnej zmluvy - udelenie súhlasu z prevodu Inšpektorátom kúpeľov a žriediel. Tento nedostatok bol odstránený a kúpna zmluva opätovne registrovaná. 22. Podľa § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 23. Podľa § 80 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení účinnok ku dňu podania žaloby, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 24. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 25. Podľa § 123 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 26. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 27. Podľa § 143a v aktuálnom znení, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. 28. Podľa § 143 v znení účinnom ku dňu uzavretia Kúpnej zmluvy, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom osobného vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol

za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. 29. Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. 30. Podľa § 145 ods. 1 v znení účinnom ku dňu uzavretia Kúpnej zmluvy, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. 31. Podľa § 75 ods. 1 CSP, na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov. 32. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. 33. Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. 34. Vecná legitimácia je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva, má význam pri uplatňovaní tohto práva v prebiehajúcom procese. Vecná legitimácia určuje, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Žalobe je možné vyhovieť len za podmienky úplnej vecnej legitimácie strán, teda, že v konaní sa zúčastňujú či už ako žalobcovia alebo žalovaní všetci, ktorí sú nositeľmi práva k veci alebo im z rozsudku vyplývajú určité spoločné práva a povinnosti, keď práva a povinnosti jedného z nich sa musia vzťahovať na všetkých. 35. V danom prípade sa žalobca domáhal určenia, že nehnuteľnosti patria dedičstva po Poručiteľovi. Z pripojeného dedičského spisu 6D/1271/2008 vyplynulo, že Poručiteľ mal okrem žalobcu aj ďalšieho syna. Okrem iného, po Poručiteľovi prichádzala do úvahy ako dedička aj jeho manželka. Nakoľko bola v čase podania žaloby nebohá, jej právni nástupcovia. V danom prípade ide o tzv. nútené spoločenstvo, kedy hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom, a teda ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov. Ak súd zistí, že nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu, žalobu zamietne. 36. Predpokladmi dedenia sú: smrť fyzickej osoby, existencia dedičstva, spôsobilý dedič. Určovací návrh spočívajúci v tom, že nehnuteľná patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. 37. Je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu 5 MCdo 15/2007 zo dňa 22.2.2008, ako aj 2Cdo 45/2008 zo dňa 31.3.2009, z ktorých jednoznačne vyplýva, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení dedičia voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú, majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Konania o takejto žalobe sa musia zúčastniť buď ako žalobcovia, alebo žalovaní všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. Nakoľko žalobca v konaní nepodal žalobu s ďalšími dedičmi, respektíve týchto nežaloval ako žalovaných, súd žalobu zamietol. (viď napr. aj rozsudok KS Prešov, sp. zn.: 3Co/218/2016) 38. Právnymi otázkami, či Manželka Poručiteľa nadobudla sporné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva alebo či patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov jej a Poručiteľovho, aké právne účinky mal súhlas manžela zahrnutý do Kúpnej zmluvy a aké právne účinky mohli vyhlásenia Poručiteľa za jeho života o tom, z akých peňažných prostriedkov boli Nehnuteľnosti nadobudnuté, sa súd pre nadbytočnosť nezaoberal. 39. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol majetok Poručiteľa známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov veci. Konštatovanie súdnej praxe, že dediča od smrti poručiteľa až do prejednania dedičstva majú postavenie podielových spoluvlastníkov, je nielen dlhodobo ustálené, ale v plnej miere korešponduje s princípom nadobúdania dedičstva okamihom smrti poručiteľa. 40. Preto v danom prípade súd konštatoval aj to, že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že vec patrila do dedičstva po Poručiteľovi. Určovacia žaloba je zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu strán a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne, ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého) určenia sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Pre absenciu ďalších dedičov na strane žalobcu alebo žalovaného, je nutné konštatovať práve to, že sám žalobca by sa požadovaným určením nedomohol odstránenia

spornosti práva a ochrany oprávnených záujmov jeho, ako dediča, nakoľko by ostali opomenuté práva a chránené záujmy ostatných dedičov, ktorým nesporne svedčí právo domáhať sa požadovaného určenia tiež. Bez splnenia tejto podmienky je nutné zhrnúť, že niet naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že Nehnuteľnosti patrili do dedičstva, čo má za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu. 41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).