Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Vojtecha Chmelana a prísediacich JUDr. Evy Modoryovej a Vladimíra Pekaru na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. marca 2018 takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n í : 1) C. P. , nar. XX.XX.XXXX v J., okres Prievidza, trvale bytom L., C.. O. č. XX/XX, okres Prievidza, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody W.,

2) I. H. , nar. XX.XX.XXXX v J., okres Prievidza, trvale bytom L., Y. č. XX/X, okres Prievidza, t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby W.,

s ú v i n n í , ž e

po predchádzajúcej vzájomnej dohode po tom, ako si vopred zistili, že poškodený C. V., trvale bytom G. číslo X, nosieva pri sebe neustále bankomatovú kartu s PIN kódom k účtu, na ktorom mal v tom čase vyšší obnos peňazí, o čom obžalovaní mali vedomosť, spoločne v čase asi o 13.30 hodine dňa 31. júla 2017 v L. na ulici O., pri predajni K. T. na vozidle značky ŠKODA FABIA 1,9 TDI, evidenčné číslo J.-XXX J., ktoré si obžalovaní zapožičali výlučne na jeden deň dňa 31. júla 2017 pod falošnými dokladmi z S. Ing. G. V. - V. J. L. J., počkali na poškodeného C. V. idúceho do práce, pričom obžalovaný C. T. sa zámerne ponúkol C. V. s tým, že ho odvezú do práce do G. G. v L., kde obžalovaný C.Š. T. tiež s poškodeným pracoval, čo však absolútne obžalovaní nemali v úmysle a takýmto spôsobom nalákali C. V. do predmetného osobného motorového vozidla, kde na mieste vodiča sedel obžalovaný I. Y. a na mieste spolujazdca vodiča obžalovaný C. T., pričom vozidlo viedol I. Y., ktorý následne počas jazdy smerom do miesta zamestnania poškodeného pri prevádzke G. G. v L. náhle zmenil smer jazdy smerom na poľnú cestu, z pozície vodiča uzamkol dvere motorového vozidla a následne obžalovaný C. T. od poškodeného C. V. pýtal bankomatovú kartu spolu s PIN kódom a keď mu poškodený povedal, že kartu nemá, kričal na poškodeného aby mu kartu dal, inak ho zabije a nechá v lese, potom obžalovaní po cca 50 metroch jazdy odstavili motorové vozidlo, obžalovaný C. T. z vozidla vystúpil a presadol si na zadné sedadlo k poškodenému C. V., kde ho jednou rukou udieral otvorenou dlaňou do oblasti hlavy a druhou rukou mu prehľadával odev, pričom z ľavého predného vrecka nohavíc mu vybral peňaženku, v ktorej mal poškodený občiansky preukaz, kartičku poistenca na meno poškodeného C. V., kartu k účtu v M. J., výpis z účtu so zostatkom z bankomatu, bankovku v nominálnej hodnote 5 eur a mobilný telefón značky HUAWAI P8 lite, následne si presadol obžalovaný C. T. späť na miesto spolujazdca vodiča, na to z vozidla vystúpil obžalovaný I. Y., ktorý otvoril zadné dvere vozidla a začal poškodeného udierať dreveným konárom do oblasti hlavy, po chvíli nastúpil do vozidla na miesto vodiča, znovu uzamkol zadné dvere a pokračoval v jazde poľnou cestou a keď ich poškodený žiadal, aby ho pustili, pustiť ho odmietli a pokračovali v jazde, po chvíli na poľnej ceste opätovne zastavili a vystúpili z vozidla, čo poškodený C. V. využil a po vystúpení z vozidla začal utekať po ceste smerom do L., kde

však asi po 300 metroch ho obaja obžalovaní na vozidle dostihli, zastavili pri ňom a obžalovaný C. T. nasilu vtlačil poškodeného C. V. späť na zadné sedadlá vozidla, pričom poškodený sa povracal, kde si k nemu obaja obžalovaní prisadli a súčasne ho otvorenými dlaňami udierali do oblasti hlavy a vulgárne mu nadávali, pričom poškodeného C. V. potom až do nasledujúceho dňa 01. augusta 2017 vozili v uzamknutom aute po rôznych obciach, následne obžalovaní prinútili poškodeného C. V. prezliecť si jeho zvratkami znečistené tričko za tričko čisté, ktoré mu obžalovaný I. Y. vybral z kufra auta, pričom následne tento poškodenému uviedol, že pôjdu spolu do M. J. vybrať 1.000 eur a tak následne po tom, ako sa s uvedeným vozidlom prepravili v ranných hodinách dňa 01. augusta 2017 do Mesta G., obžalovaný I. Y. spolu s poškodeným C. V. dňa 01. augusta 2017 v čase asi o 08.00 hodine vošiel do pobočky OTP banky na ulici V. číslo XXX/X v G., pričom obžalovaný C. T. čakal vonku v odstavenom motorovom vozidle a poškodený C. V. za stálej prítomnosti obžalovaného I. Y., ktorý poškodenému uviedol, že ak peniaze z účtu nevyberie, tak ho zavrú a už ho viac nepustia, následne zo strachu pred obžalovanými v dôsledku ich násilného chovania vykonal výber finančnej hotovosti 1.000 eur zo svojho osobného účtu z M. J. D., a.s., W. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom uvedenú hotovosť následne poškodený odovzdal obžalovanému I. Y., následne znovu všetci nasadli do osobného motorového vozidla značky ŠKODA FABIA evidenčné číslo J.-XXX J., kde obžalovaní poškodeného C. V. v uvedenom vozidle proti jeho vôli vozili až do 09.00 hodiny dňa 01. augusta 2017, kedy ho na čerpacej stanici M. v P. vyložili z vozidla bez jeho osobných vecí a dokladov, pričom v dôsledku konania obžalovaných utrpel poškodený C. V., trvale bytom G. číslo X, otras mozgu ľahkého stupňa a drobné poranenia s dobou narušenia obvyklého spôsobu života v trvaní 5 dní a na odcudzených veciach celkovú škodu vo výške cca 1.175 eur, t e d a

obžalovaní C. T. a I. Y.

spoločným konaním sa zmocnili iného proti jeho vôli a tým mu bránili užívať osobnú slobodu a hrozbou jeho usmrtenia, ujmy na zdraví si od neho vynucovali poskytnutie plnenia majetkovej povahy, pričom taký čin spáchali závažnejším spôsobom (ľsťou),

t ý m s p á c h a l i

obžalovaní C. T. a I. Y.

obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu v spolupáchateľstve podľa § 20 k 186 ods.1,2 písm. b) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j ú

Obžalovaný C. T.

Podľa § 186 ods.2 Trestného zákona, § 42 ods.1 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.5, ods.7 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona, § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Trestného zákona (per analogiam) k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov. Podľa § 48 ods.3 písm. b), ods.4 Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods.1 Trestného zákona, § 78 ods.1 Trestného zákona ukladá sa mu ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 42 ods.2 Trestného zákona súd zároveň z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 183/2017 zo dňa 23.01.2018, ktorý prevzal dňa 09.02.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dna 13.03.2018, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Obžalovaný I. Y.

Podľa § 186 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Trestného zákona (per analogiam) k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods.3 písm. b), ods.4 Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods.1 Trestného zákona, § 78 ods.1 Trestného zákona ukladá sa mu ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku sú obžalovaní C. T. a I. Y. povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodenému C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. X škodu vo výške 1.005 eur.

Podľa § 288 ods.2 Trestného poriadku sa poškodený C. V. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Na hlavnom pojednávaní obžalovaní C. T. a I. Y. urobili vyhlásenie podľa § 257 ods.1 Trestného poriadku tak, že po poučení o ich právach vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po vyhlásení obžalovaných, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prokurátor T. prokuratúry v P. žiadal vyhlásenie obžalovaných prijať.

Súd vyhlásenie obžalovaných, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prijal uznesením a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku uvedeného v obžalobe sa nevykoná, vykoná sa len dokazovanie ohľadne trestov a náhrady škody, oboznámil sa so správami o povesti na obžalovaných, s odpismi registra trestov.

Súd vzhľadom na vyhlásenie a doznanie obžalovaných C. T. a I. Y. ich konanie tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 186 ods.1,2 písm. b) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z., pretože obžalovaní spoločným konaním sa zmocnili iného proti jeho vôli a tým mu bránili užívať osobnú slobodu a hrozbou jeho usmrtenia, ujmy na zdraví si od neho vynucovali poskytnutie plnenia majetkovej povahy, pričom taký čin spáchali závažnejším spôsobom (ľsťou).

Obžalovaní C. T. a I. Y. svojím konaním porušili záujem spoločnosti na ochrane osobnej slobody a majetku fyzických osôb. Súd u obžalovaného C. T. zistil poľahčujúcu okolnosť v tom, že sa k trestnej činnosti doznal a túto oľutoval, priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného je to, že v minulosti už bol odsúdený a spáchal viac trestných činov. Súd u obžalovaného I. Y. zistil poľahčujúcu okolnosť v tom, že sa k trestnej činnosti doznal a túto oľutoval, priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného je to, že v minulosti už bol odsúdený. Motívom konania obžalovaných bola zištnosť a snaha bezpracne získať finančné prostriedky. Nebezpečenstvo konania obžalovaného C. T. pre spoločnosť zvyšuje skutočnosť, že sa dopustil horeuvedenej trestnej činnosti napriek tomu, že bol v minulosti odsúdený za zločin.

K osobe obžalovaného C. T. súd zistil, že v mieste jej bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe, nebol priestupkovo riešený. Z odpisu registra trestov C. T. vyplýva, že obžalovaný bol osemkrát súdne trestaný, pričom išlo spravidla o odsúdenia pre majetkovú trestnú činnosť. Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 303/2010 bol odsúdený za spáchanie zločinu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 ods.1,2 písm. a), ods.3 písm. b), ods.4 písm. c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov a tri mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol dňa 04. júla 2016 podmienečne prepustený so skúšobnou dobou v trvaní tri roky a naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 183/2017-107 zo dňa 23. januára 2018 k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní desať mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, teda trestnej činnosti sa dopúšťal obžalovaný v skúšobnej dobe jeho podmienečného prepustenia.

K osobe obžalovaného I. Y. súd zistil, že v mieste jej bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe, bol trikrát priestupkovo riešený pre majetkovú trestnú činnosť. Z odpisu registra trestov I. Y. vyplýva, že obžalovaný bol osemkrát súdne trestaný, pričom išlo spravidla o odsúdenia pre majetkovú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní tri mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste u obžalovaného C. T.Ý., vzhľadom na jeho osobu, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, súd obžalovanému za použitia § 38 ods.5, ods.7 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona, § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Trestného zákona (per analogiam) uloži1 súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu takto zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní desať rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a v zmysle § 42 ods.2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 183/2017 zo dňa 23.01.2018, ktorý prevzal dňa 09.02.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dna 13.03.2018, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad, pretože trestnej činnosti sa dopustil pred vyhlásením trestného rozkazu. Súd zistil v prípade obžalovaného existenciu použitia ustanovenia § 38 ods.5 Trestného zákona, teda súd musel zvýšiť základnú trestnú sadzbu o jednu polovicu, súd potom musel vychádzať pri ukladaní trestu zo sadzby 12 rokov a 6 mesiacov až 15 rokov. Aj napriek skutočnosti, že v prípade obžalovaného sa jedná o osobu, ktorá sa dopúšťa majetkovej trestnej činnosti, obžalovaný je teda v tejto oblasti recidivista, považuje súd vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj na tú skutočnosť, že obžalovaný bude musieť okrem tohto trestu ešte vykonať zvyšok trestu vo veci Okresného súdu v Prievidzi, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený, teda súd považoval za neprimerane prísne ukladať trest už len v samej spodnej hranici teda 12 rokov a 6 mesiacov a preto prihliadol na stanovisko trestno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017, podľa ktorého je možné v prípade uznania viny páchateľom podľa § 257 ods.1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), ukladať trest za použitia ustanovenia § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Trestného zákona per analogiam, teda ako v prípade uzavretia schválenia dohody o vine a treste a preto súd využil toto ustanovenie a obžalovanému uložil trest pod dolnú hranicu takto zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Z dôvodu, že obžalovaný bol uznaný vinným za obzvlášť závažný zločin, mal ho súd pre výkon trestu zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, avšak vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu obžalovaného (dopúšťal sa výlučne majetkovej trestnej činnosti, nikdy nebol odsúdený pre násilnú trestnú činnosť), dospel súd k záveru, že možno použiť ustanovenie § 48 ods.4 Trestného zákona a vzhľadom k narušenosti páchateľa, ako i vzhľadom na to, že mu nebol uložený trest nad 15 rokov a možnosť nápravy obžalovaného, súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, zároveň mu uložil aj ochranný dohľad v trvaní dva roky. Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste u obžalovaného I. Y., vzhľadom na jeho osobu, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, súd obžalovanému za použitia § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Trestného zákona (per analogiam) uložil nepodmienečný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu takto zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní sedem rokov a šesť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd musel vychádzať pri ukladaní trestu zo sadzby 10 rokov až 15 rokov. Aj napriek skutočnosti, že v prípade obžalovaného sa jedná o osobu, ktorá sa dopúšťa majetkovej trestnej činnosti, obžalovaný je teda v tejto oblasti recidivista, považuje súd za neprimerane prísne ukladať trest už len v samej spodnej hranici teda 10 rokov a preto prihliadol na stanovisko trestno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017, podľa ktorého je možné v prípade uznania viny páchateľom podľa § 257 ods.1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), ukladať trest za použitia ustanovenia § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Trestného zákona per analogiam, teda ako v prípade uzavretia schválenia dohody o vine a treste, preto súd využil toto ustanovenie a obžalovanému uložil trest pod dolnú hranicu takto zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Z dôvodu, že obžalovaný bol uznaný vinným za obzvlášť závažný zločin, mal ho súd pre výkon trestu zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, avšak vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu obžalovaného (dopúšťal sa výlučne majetkovej trestnej činnosti, nikdy nebol odsúdený pre násilnú trestnú činnosť), dospel súd k záveru, že možno použiť ustanovenie § 48 ods.4 Trestného zákona a vzhľadom k narušenosti páchateľa, ako i vzhľadom na to, že mu nebol uložený trest nad 15 rokov a možnosť nápravy obžalovaného, súd ho pre výkon

uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, zároveň mu uložil aj ochranný dohľad v trvaní dva roky.

Súd mal za to, že takto uložené nepodmienečné tresty budú v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaných a splnia aj svoj prevýchovný účel.

Poškodený si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, škoda bola dokladovaná, preto súd v zmysle § 287 ods.1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaných k náhrade škody tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Pokiaľ si poškodený uplatnil nárok za odcudzený mobilný telefón, tak súd poukazuje na to, že tento bol vrátený, preto súd poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.