Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-0T/41/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci proti obžalovanému C. L. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona a § 139 odsek 1, písmeno a), písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. marca 2018, takto

rozhodol:

Obžalovaný

C. L., nar. XX.XX.XXXX H. A., trvale bytom L. - M., L. Č.. XX, tohto času vo výkone väzby v ÚVTOS Leopoldov

s a u z n á v a za v i n n é h o, ž e

v čase o 18:00 hod. dňa XX.XX.XXXX obci L. pod vplyvom alkoholu vypáčil pajserom drevené dvere vedúce do dvora rodinného domu s popisným číslom XX, následne sa snažil vypáčiť vstupné dvere vedúce priamo do domu s popisným číslom XX, v ktorom sa v kuchyni nachádzala jeho manželka H. L. a ich dve dcéry G.. L..L.. U.. XX.XX.XXXX a G.. L..L.. U.. XX.XX.XXXX, pričom vonku kričal a žiadal, aby mu bolo otvorené, inak všetko rozbije a vyhrážal sa zabitím manželke H. L., týmto konaním vzbudil u poškodenej H. L. obavu o jej život a zdravie, ako aj o život a zdravie jej detí,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, pričom taký čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe,

č í m s p á ch a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Z a t o s a

o d s u d zu j e

Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Piešťanoch podala dňa 24.10.2017 na obžalovaného C. L. obžalobu pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona a § 139 odsek 1, písmeno a), písmeno c) Trestného zákona na skutkovom základe, že v čase o 18:00 hod. dňa XX.XX. XXXX obci L. pod vplyvom alkoholu vypáčil pajserom drevené dvere vedúce do dvora rodinného domu s popisným číslom XX, následne sa snažil vypáčiť vstupné dvere vedúce priamo do domu s popisným číslom XX, v ktorom sa v kuchyni nachádzala jeho manželka H. L. a ich dve dcéry G.. L..L.. U.. XX.XX.XXXX a G.. L..L.. U.. XX.XX.XXXX, pričom vonku kričal a žiadal, aby mu bolo otvorené, inak všetko rozbije a vyhrážal sa zabitím, týmto konaním vzbudil u poškodenej H. L. obavu o jej život a zdravie, ako aj o život a zdravie jej detí, a taktiež vzbudil obavu u poškodených G.. L..L.., U.. XX.XX.XXXX a G.. L..L.., U.. XX.XX.XXXX o ich zdravie a život, nakoľko aj v minulosti sa dopustil podobného násilného konania voči poškodenej H. L., za ktorý skutok bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/31/2017s právoplatnosťou dňa 11.09.2017 na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov a tiež vzbudil u všetkých poškodených obavu, že spôsobí značnú ujmu na majetku. Spolu s obžalobou prokurátorka podala dňa 24.10.2017 aj návrh na vzatie C. L. do väzby, pričom obžalovaný bol uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 25.10.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 2.11.2017 vzatý do väzby. Vzhľadom k tomu, že obvinený si voči trestnému rozkazu zo dňa 25.10.2017 podal odpor, súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie.

Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní pred prvým rozhodnutím vo veci rozsudkom, a to výsluchmi obžalovaného, svedkyne poškodenej H. L., svedka D. T., prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov maloletej L. L., G.. G. R. K. G. F., oboznámením záznamu k výsluchu L. L., zápisnice o dodatočnej ohliadke miesta činu s náčrtkom a fotodokumentáciou, zápisov o dychovej skúške, podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/31/2017, uznesenia Okresného súdu Piešťany sp. zn. 0C/1/2017, správami a posudkami na obžalovaného a výpisom z registra trestov súd zistil skutkový stav tak, ako bol uvedený v obžalobe.

Poškodená H. L. a ustanovený opatrovník oboch maloletých detí si neuplatnili nárok na náhradu škody.

Obžalovaný C. L. uviedol, že v ten deň ho prepustili z výkonu trestu. Išiel domov autobusom do L., najskôr k rodičom, lebo otec je ťažko chorý. K jeho rodičom prišla manželka s deťmi. On si išiel zapáliť a keď sa vrátil, tak mu manželka prehadzovala všetky osobné veci a niečo hľadala. Spýtal sa, čo hľadá a prečo sa mu hrabe vo veciach, a ona mu povedala, že nejaké papiere. Na to sa nahnevala a urazila. Tiež mu povedala, že dostane nejaký papier o zákaze vojsť do domu. Po chvíli aj s deťmi odišla domov. Po nejakom čase išiel zadom cez humno do svojho domu, lebo manželka vymenila zámky a on mal v dome všetky osobné veci. Prešiel cez dve neuzamknuté brány, na dvore pustil psov, zažal v garáži, lebo to osvieti dvor a išiel do domu. To trvalo možno 1 až 2 minúty. Manželka otvorila balkónové dvere, niečo mu povedala, a on cez drevené dvere išiel dovnútra, kde majú plastové dvere do domu, ktoré boli zamknuté a za nimi bola manželka, ktorá sa ho pýtala, čo chce. On jej odpovedal, že prišiel domov porozprávať sa. Manželka mu povedala, že o čom sa s ním bude rozprávať, na čo jej povedal, nech otvorí a uvidí, že sa normálne porozprávajú. Keďže sa nechcela s ním baviť, tak sa otočil a chcel ísť prespať k matke. S manželkou sa rozprával maximálne 4 minúty, nebolo to dlho. Ako išiel k dreveným dverám, otvorila sa brána od ulice a prišli policajti, ktorí sa ho opýtali, kde má manželku, na čo povedal, že je zamknutá za dverami a išiel zatvoriť psov. Policajti mu nepovedali, aby zostal na mieste, alebo aby fúkal, preto normálne odišiel preč, zatvoril psov a kľudne odišiel k mame domov cez humno. Policajti sami povedali, že v ruke nič nemal, žiadny pajser. Manželka mu nemôže dokázať, že niečo z garáže bral, lebo tam z kuchyne nie je vidieť a tiež ho z kuchyne nemohla vidieť ako vypačuje dvere, hoci v kuchyni sedela, keď prišiel na dvor, ale deti tam sedieť nevidel. Cez dvere sa s ňou normálne rozprával, následne prišla polícia. Obžalovaný poprel, že by ho policajti videli potácať sa, lebo ak by bol opitý, nemohol by utekať ako tvrdia lebo za dvorom má dlhé humno a to by ho dobehli. Obžalovaný poprel, že by pred policajtami utekal a že by vypačoval dvere. Nerobil nič zlé, len sa chcel porozprávať s manželkou a zrazu tam boli policajti. Manželka si vymyslela, že jej povedal, že ju zabije, pričom toto nepotvrdila ani jeho dcéra vo výpovedi. Čo vypovedala dcéra nie je pravda, lebo obidve dcéry ovplyvnila manželka. Ony ani nepočuli,

že by kričal. Mladšia dcéra sa mala psychicky zosypať a zatvoriť sa do izby, pričom ona vyskočila na ulicu a išla volať policajtov, čo podľa obžalovaného nezodpovedá tomu, že by sa psychicky zrútila. Obžalovaný z väzenia písal mladšej dcére list, že príde domov, nech to povie mame, nech sa ho nebojí, že jej nič neurobí, že sa len oni štyria porozprávajú, ako budú ďalej žiť ako rodina. Manželka si všetko vymyslela, lebo ešte pred prvým odsúdením chcela od neho podpísať rozvod a prepísať dom. On s tým nesúhlasil, pričom tri mesiace spával u rodičov, deťom manželka zakázala pustiť ho do domu, vymenila zámky, ale každý deň bol na dvore domu, kde mal všelijakú robotu. Tie tri mesiace takto spolu fungovali, len do domu ho nechcela pustiť. Obžalovaný uviedol, že pred skutkom vypil doma len jedno plechovkové pivo a až potom keď prišiel od manželky k matke, zostal nervózny, preto si dal z fľaše borovičky, ktorú má v záhrade pri starej údiarni, dva poháriky. Nervózny zostal z toho, že k manželke domov prišli policajti, pričom mama mu povedala, že skôr ako prišiel domov, už ho tam policajti hľadali. Po alkohole nie je agresívny, skôr sa ukľudnil. Obžalovaný navrhol psychiatrické vyšetrenie jeho manželky, nakoľko dlhodobo užívala lieky, keď ich prestala užívať, tak pár krát doma odpadla.

Svedkyňa - poškodená H. L. uviedla, že manžel volal dcére, že prišiel z väzenia, chce sa porozprávať a bude u svokry, kde s deťmi za ním k svokrovcom prišli. Chcela vedieť jeho názor ako si predstavuje ich budúcnosť, či sa zmenil, či si vo väzbe niečo uvedomil. Čakala, že príde s niečím racionálnym, aby mohli fungovať ďalej. Dcéra išla k manželovi objať ho a keď zistila, že je pod vplyvom alkoholu, obe dcéry odišli. S manželom sa chcela porozprávať, on však stále na ňu aj rodičov útočil, že čo mu to urobili, kam ho dotiahli. Zo všetkého ich obviňoval. U svokrovcov nebol ešte taký agresívny, lebo svokor je chorý. Vtedy mu povedala, že v takom stave nech domov nechodí, lebo má predbežné opatrenie o zákaze jeho vstupu do domu a on povedal, že príde tak či tak. Okolo 18:00 hod, keď bola v kuchyni s dcérami, videli vchádzať manžela do dvora domu. Bol opitý, ledva stál na nohách a zdalo sa jej, že má viac vypité ako keď boli spolu u jeho rodičov. Vošiel do šopy, chvíľu tam ostal, prešiel kovovú bránu, vošiel do garáže, kde zobral pajser a vypáčil zadné drevené dvere z dvora v oblasti zámku, čo videla z balkóna od kuchyne, z ktorého sa naklonila. Povedala mu, aby prestal, lebo zavolá políciu. To trvalo od kedy manžela zazrela na dvore asi 10 minút. Vtedy zavolala políciu, čo chceli aj deti. Potom sa dostal až k plastovým dverám, ktoré nemajú presklenie, preto ho nevidela, začal na ne búchať a vykrikoval, nech mu otvoria, že sa chce rozprávať. Povedala mu, že sa bavili u jeho rodičov, a v tomto stave sa s ním baviť nebude, že to nemá zmysel, nech odíde. On ostal agresívnejší, povedal, že všetko rozbije, a keď povedala, že neotvorí, uviedol, že ich a ju zabije. Nevie však, či to myslel aj na deti. S manželom sa snažila rozprávať, aby ho zabavila do príchodu polície, čo mohlo trvať tak 10-15 minút. Deti sa rozplakali, strašne sa báli, mladšia mala hysterický záchvat. Počas toho, ako sa im vyhrážal, chytila amok. Manžela prosila, aby prestal, lebo deti sa ho boja a plačú. Obe dcéry poslala do detskej izby, aby nepočuli krik a čakali, kedy príde polícia s tým, aby im podali kľúče od brány. Mladšia dcéra ako videla prichádzať policajtov, tak vyskočila z okna, aby im otvorila, lebo bola zúfalá a chcela, aby sa to ukončilo, čo sa matka dozvedela až neskôr od staršej dcéry. Mladšia dcéra potom stratila reč a nedokázala ani vypovedať. Keď vošli policajti do dvora, rozprávali sa s jej manželom, ale o čom nepočula, lebo druhá dcéra plakala. Potom policajti zabúchali na dvere, otvorila, pýtali sa, čo sa stalo, išli pozrieť, či je manžel na dvore a či sú zavreté psy, ktoré zatvorila. Čo sa stalo s pajserom ako prišla polícia nevie. K manželovi poškodená uviedla, že tento sa liečiť z alkoholu nechce. Trvá to už asi 10 rokov a posledné 3 roky je veľmi agresívny, rozbíja veci a aj v máji než ho zobrali pre predchádzajúci skutok do väzby po nej hodil televízor. Tiež bol chytený za jazdu pod vplyvom alkoholu a z každej práce ho pre alkohol vyhodili. Obžalovaný sa aj liečil na psychiatrii. Obžalovaný k výpovedi poškodenej uviedol, že si vymýšľa a jej tvrdenia sú účelové. Už pred prvým odsúdením sa mu vyhrážala, že keď dom a rozvod nepodpíše, tak sa ona postará, aby ho dostala do basy. Pri nástupe do väzby do dotazníku, napísal, že sa bojí prísť domov, lebo si niečo na neho poškodená vymyslí. Nie je pravda, že by mal pajser, dvere nevypáčil, tieto boli poškodené ešte pred tým. Nevyhrážal sa jej. Obžalovaný potvrdil, že bol na dobrovoľnom protialkoholickom liečení po tom, čo mu zobrali vodičský preukaz.

Svedok D. T., príslušník Obvodného oddelenia Policajného zboru H. uviedol, že uvedený deň okolo 18:00 - 18:10 hod. ich vyslal operačný na adresu L. XX, kde sa mal manžel nejakým násilným spôsobom dostávať do domu a vyhrážať sa. Boli akurát pri aute a za použitia zvukovej signalizácie prišli z H. N. L. asi za 7-10 minút. Jeho kolega videl, ako jedna z dcér vychádza na ulicu cez okno. Ona im otvorila bránu a dovolila im vstúpiť na dvor. Bolo vidieť, že je vystrašená, mala roztrasený hlas, či plakala už

nevie. Vnútri svedok videl obžalovaného stáť pri garáži pri schodoch, vyzeralo to akoby čakal. V ruke určite nič nemal. Potácal sa na mieste, bolo na ňom vidieť, že je pod vplyvom alkoholu. Hneď ako ich zbadal, povedal, že zavrie psov a ide zavolať jeho ženu. Keďže svedok u nich už raz bol, pamätal si, že majú vzadu balkón, cez ktorý si myslel, že zavolá ženu. Ako zatvoril drevené dvere, jeho manželka vyšla cez plastové dvere von. Už vtedy mal tušenie, že im chce utiecť. Poškodená im povedala, že obžalovaný páčil dvere nejakou železnou tyčou. Žiadali ju, aby skontrolovala, či sú zavreté psy, pričom tieto boli už zavreté. Vtedy videl obžalovaného ako vzadu v záhrade uteká preč, ale keď sa ho snažil dobehnúť, tak sa mu stratil, preto sa vrátil za kolegom. Poškodená bola vystrašená, hovorila, že sa tam obžalovaný dobíjal, mal páčiť dvere a vyhrážať sa jej. Na drevených dverách bolo vidno, že bolo s nimi niečo robené a na plastových, že sa snažil niekto do nich v hornej časti udierať. Poškodená im povedala, že by obžalovaný mohol byť u matky, ktorá býva neďaleko. Sadli do auta a najskôr išli pozrieť za humná domu a potom išli k domu matky obžalovaného, vonku stála jeho matka. Z domu vybehla asi sestra obžalovaného, ktorá im povedala, že obžalovaný utekal dozadu. Keď dostali súhlas, že môžu vstúpiť na pozemok, utekali dozadu, kde obžalovaný už bol vzadu pri bránke, zrejme sa snažil utiecť a tam ho opakovane vyzývali, aby dobrovoľne išiel s nimi, ale on nespolupracoval. Bol pod vplyvom alkoholu, pričom tak sa javil, už keď sa s ním rozprávali pri jeho dome. Obžalovaný najskôr tvrdil, že nikde nebol, nič nerobil, popieral, že bol pri svojom dome. Neskôr uviedol, že tam bol, ale chcel sa len porozprávať. Snažili sa s ním jednať slušne, keďže im jeho mama povedala, že jeho otec je po infarkte. Keďže obžalovaný kládol stále aktívny odpor, hoci mu najskôr dohovárali, museli použiť donucovacie prostriedky a potom ho eskortovali na políciu. Obžalovaný poprel, že by pred policajtmi utekal.

Súd na hlavnom pojednávaní v súlade s ustanovením § 263 odsek 2 Trestného poriadku prečítal so súhlasom prokurátora výpovede svedkov, ktorých prokurátor navrhol v obžalobe čítať a obžalovaný ani jeho obhajca po doručení výzvy podľa § 240 odsek 3 Trestného poriadku nenavrhli vypočuť týchto svedkov osobne, o čom bol obžalovaný v doručenej výzve poučený. Ak obžalovaný ani jeho obhajca v intenciách doručenej výzvy podľa § 240 odsek 3 Trestného poriadku, bez meškania písomne neoznámili súdu, že na hlavnom pojednávaní navrhujú osobne vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, a boli poučení, že tieto výpovede bude môcť súd čítať aj bez súhlasu obžalovaného, bol v plnom rozsahu zachovaný kontradiktórny charakter konania a súd mohol v súlade s § 263 odsek 2 Trestného poriadku takéto výpovede svedkov prečítať.

Z prečítanej výpovede 17-ročnej svedkyne L. L., dcéry obžalovaného a poškodenej za prítomnosti zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vyplynulo, že po poučení, že môže odoprieť vypovedať, lebo podozrivým je jej otec uviedla, že uvedený deň išla s mamou a mladšou sestrou k starým rodičom, kde sa zvítala s otcom, objala ho, ale urobil pohyb akoby sa prekotil a keď začal rozprávať, cítila z neho alkohol. Mladšia sestra sa od otca nenechala objať, lebo má k nemu odpor. Chceli sa porozprávať o tom, či si otec nájde prácu a prestane piť, ale on stále odbočoval od témy. Viacerí mu vyčítali, že len čo vyšiel z basy už je pod vplyvom alkoholu. S otcom sa nedalo rozprávať, preto odišla preč a snažila sa v krčme zistiť, či tam pil alkohol, ale tam jej povedali, len že vyfajčil cigaretu. Neskôr sa stretla so sestrou a išli domov, kde potom prišla aj mama, ktorá zamkla veľkú bránu do garáže od ulice, dvere vedúce od dvora do garáže aj plastové dvere z garáže do domu, lebo sa bála, aby otec neprišiel a nerobil výtržnosti. Keď sedeli všetky tri v kuchyni videli otca vojsť do dvora, potom do šopy, nevie povedať prečo, ale zväčša tam mal poschovávané fľaše s alkoholom. Potom išiel pozrieť psov. Následne vošiel pod balkón, chvíľu bolo ticho a potom mixoval dverami vedúcimi do garáže, vtedy mama vybehla na balkón a okríkla ho, aby prestal, ale on chcel ísť stále dnu. Mama sa jej a sestry pýtala, či má zavolať políciu, lebo má v ruke pajser. Sestra začala plakať a mama zavolala políciu v čase keď začal búchať na plastové dvere vedúce priamo do domu. Kričal, aby mu okamžite otvorili, inak on na nich zavolá políciu, pričom nerozumela všetkému, čo hovorí, lebo jej sestra plakala. Na mamu kričal slovami: “H. otvor, lebo uvidžiš!“. Mama s ním rozprávala a oni išli do izby čakať políciu. Po ich príchode jej sestra vyskočila cez okno, aby im otvorila bránu. Polícia zisťovala čo sa deje a otec odišiel smerom na dvor. Z otca mali so sestrou strach, lebo keď pije je agresívny a nevyspytateľný.

Z prečítanej výpovede poškodenej G.. G. R. zástupkyne ustanoveného opatrovníka maloletej L. L. a L. L. vyplynulo, že ku skutku sa nevie vyjadriť. Rodinu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany evidujú od 2.10.2017, kedy im bol z Okresného súdu Piešťany doručený návrh na rozvod manželstva, ktorý podala matka.

Z prečítanej výpovede svedka G. F. príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru H. vyplynulo, že dňa 22.10.2017 okolo 18:10 hod bol s kolegom vyslaný do obce L., kde sa mal obžalovaný pod vplyvom alkoholu vyhrážať žene, uzamknutej v dome. Po príchode na miesto videl z okna domu na ulicu vyliezať dcéru poškodenej, ktorá im odomkla bránu. Pri drevených dverách spozorovali obžalovaného zjavne pod vplyvom alkoholu, pričom v ruke nemal žiadny predmet. Obžalovaného sa spýtal, kde je jeho žena, na čo povedal, že ju ide zavolať a zavrieť psov. Ako obžalovaný zašiel za drevené dvere, vyšla plastovými dverami z domu poškodená. Keď poškodená zistila, či sú psy zatvorené, kolega sa rozbehol k zadnej časti pozemku, lebo spozoroval ako sa obžalovaný snaží ujsť. Obžalovaný mal značný náskok a po prejdení zadnej bránky sa stratil, preto sa kolega vrátil. Najskôr išli skontrolovať štrkovú cestu za domom a potom dom rodičov obžalovaného, pred ktorým sa nachádzala jeho matka a vyšla aj jeho sestra, ktorá im uviedla, že obžalovaný je na zadnom dvore. Na konci dvora ho zastihli pri bránke, ako sa pred nimi snaží ujsť. Obžalovaný na opakované výzvy nereagoval, správal sa agresívne a kládol aktívny odpor.

Maloletú L. L. nebolo možné vypočuť, nakoľko vykazovala známky psychického vypätia a mala rečový blok.

Obžalovaný navrhol ako dôkazy vykonať výsluch jeho brata, a to vo vzťahu k predchádzajúcemu poškodeniu dverí, zabezpečiť psychiatrický posudok na poškodenú a zabezpečiť dotazník vypísaný obžalovaným vo výkone trestu, kde uviedol, že poškodená ho bude chcieť opätovne dostať do väzenia.

Zo zápisnice o dodatočnej ohliadke miesta činu zo dňa 23.10.2017 o 21.30 hod, náčrtku a fotodokumentácie vyplýva, že k rodinnému domu Č.. XX H. L. vedie veľká drevená brána, ktorá je vstupom na pozemok. Za ňou je garáž, kde v polovici jej dĺžky sa nachádzajú vstupná plastové dvere poškodené v oblasti kľučky a hornej časti a na konci garáže sú drevené dvere poškodené v oblasti kľučky. Iné stopy na mieste zaistené neboli

Obžalovanému bolo dňa 22.10.2017 o 20:06 hod nameraných 0,88 mg/l alkoholu v dychu, čo predstavuje 1,83 promile. Dňa 23.10.2017 o 15:29 hod nebol obžalovanému nameraný žiadny alkohol v dychu.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/31/2017 vyplýva, že obžalovaný bol na základe rozsudku v danej veci, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste zo dňa 11.09.2017, právoplatného dňa 11.09.2017, uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a za to mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia ako aj trest prepadnutia veci- sekery s drevenou rúčkou a kovovým ostrím. Taktiež mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Skutku sa dopustil dňa 22.5.2017 v čase medzi 11:00 a 11:30 hod v záhrade rodinného domu L. XX voči svojej manželke, po ktorej hodil sekeru a televízor, ktorého úlomky spôsobili poškodenej na pravej nohe povrchové zranenie, pričom obžalovanému bola 30 minút po skutku nameraná hodnota 1,20 mg/l alkoholu v dychu. Obžalovaný bol v predmetnej veci stíhaný väzobne.

Uznesením Okresného súdu Piešťany z 21.10.2017 č.k. 0C/1/2017 -24 bolo na návrh poškodenej nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd zakázal obžalovanému dočasne vstupovať do domu so súp. Č.. XX H. O. L. a približovať sa k poškodenej na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov. Poškodená návrh doručený súdu 20.10.2017 odôvodnila obavou o svoj život a zdravie, pričom naliehavosť bezodkladnej potreby upraviť pomery poškodenej a obžalovaného, ktorý je jej manželom, spočívala v skutočnosti, že dňa 22.10.2017 bude obvinený prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Uviedla, že manžel je notorický alkoholik, často striedal zamestnania najmä kvôli alkoholizmu. Aj keď pracoval, veľkú časť príjmu prepil, často robil dlhy, hlavne v krčme. Obvinený v septembri 2012 prišiel o vodičské oprávnenie potom, čo ho zastavila hliadka polície, keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Od októbra 2012 do decembra 2012 bol na protialkoholickom liečení. Z liečenia sa vrátil dňa 23.12.2012, a prvé, čo urobil, bolo, že sa veľmi opil. Posledné dva roky bolo ich manželstvo a rodinný život neznesiteľný, čo vyvrcholilo dňa 22.5.2017, kedy poškodenú fyzicky napadol tým spôsobom, že po nej hodil sekeru a vyhrážal sa jej zabitím.

Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol dva krát súdne trestaný. Trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 0T/109/2012 zo dňa 23.10.2012, právoplatným dňa 23.10.2012, bol

uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykových látok podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a za to mu bol uložený trest povinnej práce v trvaní 200 hodín a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu v trvaní 4 (štyri) roky. Posledné odsúdenie je v konaní Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/31/2017. V evidencii priestupkov nemá obžalovaný žiadny záznam. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov vyplýva, že obžalovaný vykonal trest vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/31/2017 dňa 22.10.2017 a pre krátkosť trestu neabsolvoval ochranné protialkoholické liečenie.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 13.11.2017 a uznal vinu obžalovaného za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona a § 139 odsek 1, písmeno a), písmeno c) Trestného zákona podľa obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Na základe odvolania obžalovaného Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 6To/7/2018 zo dňa 15.2.2018 zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Trnave uviedol, že súd postupoval procesne správne, keď vo veci postupom podľa § 263 odsek 2 Trestného poriadku prečítal výpovede svedkov G.. R.Á. K. F. aj bez súhlasu obžalovaného, avšak pochybil pri čítaní výpovede maloletej svedkyne L. L., keďže táto nebola vykonaná v súlade s postupom podľa § 135 Trestného poriadku, nakoľko k jej výsluchu nebol pribratý znalec alebo psychológ, výsluch nebol vykonaný s využitím technických zariadení a bol vykonaný pred vznesením obvinenia, teda nebol vykonaný kontradiktórne. Odvolací súd nariadil vypočuť poškodenú maloletú L. L. tak, aby bolo zabezpečené právo na obhajobu a aby nedošlo ku kontaktu obžalovaného s poškodenou.

Po vrátení veci odvolacím súdom súd vo veci pribral k výsluchu maloletej psychologičku D.. B., ktorá sa spolu so zástupcom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí zúčastnila hlavného pojednávania, na ktorom súd vykonal s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenania zvuku a obrazu výsluch maloletej L. L. v neprítomnosti obžalovaného a poškodenej H. L. z obavy, že by maloletá nevypovedala pravdu v prítomnosti rodičov. Maloletá Klaudia Knoblochová po poučení o práve odoprieť vypovedať, nakoľko obžalovaný je jej otec, toto právo využila a vo veci nevypovedala. Súd oboznámil obžalovaného aj poškodenú s tým, že maloletá využila svoje právo odoprieť vypovedať a dal im možnosť vyjadriť sa k tomuto dôkazu. Obžalovaný opätovne navrhol vypočuť svojho brata k predchádzajúcemu poškodeniu dverí.

Podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Podľa § 360 odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe. Podľa § 138 písmeno j) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách. Podľa § 139 odsek 1 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona chránenou osobu sa rozumie dieťa a blízka osoba. Podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Na základe vykonaného dokazovania doplneného po zrušení veci odvolacím súdom o výsluch maloletej, ktorá využila svoje právo odoprieť vypovedať, súd upravil skutkovú vetu uvedenú v obžalobe tak, že z nej vypustil časť, v ktorej bolo uvedené, že „taktiež vzbudil obavu u poškodených mal. L..L.., U. XX.XX.XXXX a mal. L..L.., U. X.X.XXXX o ich zdravie a život, nakoľko aj v minulosti sa dopustil podobného násilného konania voči poškodenej H. L., za ktorý skutok bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu v

Piešťanoch č.k. 8T/31/2017 s právoplatnosťou dňa 11.09.2017 na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov a tiež vzbudil u všetkých poškodených obavu, že spôsobí značnú ujmu na majetku“ a doplnil do nej, že sa vyhrážal zabitím „manželke H. L.“.

Obžalovaný poprel, že by uvedený večer páčil dvere, aby sa dostal do domu, že kričal na poškodenú a že by sa jej vyhrážal zabitím. Taktiež uviedol, že v čase skutku mal vypité len jedno pivo, že tvrdý alkohol vypil až po skutku, keď sa vrátil k rodičom a keď mu mama povedala, že ho tam hľadali policajti, preto zostal nervózny a vypil si, aby sa ukľudnil. Tiež zdôraznil, že v dome bol len krátko tak do 6-10 minút, než prišli policajti, preto manželka musela policajtov zavolať hneď ako prišiel. Obžalovaný taktiež poprel, že by pred policajtmi utekal. Pochyboval o tom, že jeho mladšia dcéra bola rozrušená, lebo dokázala vyskočiť z okna, keď išla policajtom odomknúť bránu. Výpoveď poškodenej manželky a svedka D. T. spolu s prečítanou výpoveďou druhého policajta, vyvracajú skutočnosti uvedené obžalovaným a vo vzájomných súvislostiach korešpondujú tak, že preukazujú okolnosti uvedené v upravenom skutku. Obžalovaný bol dňa 22.10.2017 prepustený z výkonu trestu, pričom u svojich rodičov sa stretol s manželkou aj deťmi. Tak obžalovaný aj poškodená manželka potvrdili, že sa chceli porozprávať ako budú ďalej fungovať ako rodina. Manželka očakávala, že obžalovaný uvedie, ako si ich spoločný život ďalej predstavuje, hoci už urobila kroky k rozvodu manželstva. Obžalovaný uviedol, že z domu jeho rodičov odišla manželka spolu s dcérami, keď sa nahnevala, lebo jej vytkol, že sa mu hrabe vo veciach. Z výpovede manželky však vyplýva, že obe dcéry z domu odišli skôr, pričom staršia z dcér pri objatí obžalovaného zacítila z neho alkohol a z domu utiekla. Manželka obžalovanému uviedla, aby v takom stave domov nechodil. Je veľmi nepravdepodobné, že by mal obžalovaný v tom čase vypité len jedno pivo. Manželka obžalovaného uviedla, že tento všetkým vyčítal, že ho dostali do väzenia, a keď mu povedala, že je vydané neodkladné opatrenie, ktorým má zakázaný vstup do domu, povedal jej, že aj tak príde. Obžalovaný vedel, že na dome sú vymenené zámky, nakoľko tomu tak bolo ešte pred prvým skutkom, ktorého sa dopustil v máji 2017, lebo už v tom čase nemal prístup do domu, mohol byť len na dvore a prespával u rodičov. Skutočnosť, že napriek týmto okolnostiam obžalovaný prišiel cez humná k domu, vyvracia tvrdenia obžalovaného, že manželka si všetko na neho vymyslela, keďže sám obžalovaný vyvinul aktivitu s cieľom dostať sa do domu, napriek tomu, že už predtým tam nemal prístup a tomu, že manželka sa s ním v takom stave nechcela baviť už u jeho rodičov. Bolo preukázané, že obžalovaný prišiel k domu cez humná, dostal sa na dvor, kde ho videla manželka z kuchyne. Obžalovaný tvrdil, že asi po 2 minútach začal klopať na dvere. Z výpovede manželky, však vyplýva, že obžalovaný sa na dvore zdržal dlhšie, bol v šope, pustil psov až potom sa snažil dostať do domu cez drevené presklené dvere. Poškodená manželka uviedla, že keď sa nahla cez balkón videla obžalovaného tieto dvere páčiť pajserom, čo uviedla aj dcéram. Obžalovaný namietal, že ho manželka z okna kuchyne nemohla vidieť, avšak ak manželka vyšla na balkón obžalovaného mohla vidieť pri dverách, keď sa z balkóna naklonila. Keďže drevené dvere vedúce do dvora boli v čase príchodu policajtov už otvorené, lebo nimi vyšiel obžalovaný do dvora, keď im povedal, že ide zavolať manželku a zavrieť psov, musel obžalovaný tieto uzamknuté dvere otvoriť násilím za použitia nejakého nástroja, keďže tieto boli uzamknuté a obžalovaný od nich kľúč nemal. Manželka ho pri týchto dverách videla z balkóna. Poškodenie týchto drevených dverí v oblasti kľučky bolo zistené aj pri dodatočnej ohliadke miesta činu. Okolnosť, že by tieto dvere boli poškodené už skôr, čo navrhol preukazovať obžalovaný výpoveďou brata, by nijakým spôsobom nevyvrátilo skutočnosť uvádzanú manželkou, že videla obžalovaného tieto dvere páčiť, lebo museli byť po uzamknutí otvorené násilným konaním obžalovaného. Aj prípadné čiastočné poškodenie týchto dverí pred skutkom nemá zásadný vplyv na okolnosti skutku, nakoľko samotné vlámanie nie je kvalifikačným znakom skutku. Nakoľko výpoveďou brata obžalovaného by sa nezistili žiadne podstatné okolnosti týkajúce sa daného skutku, súd tento dôkaz odmietol a súčasne zo skutku vypustil obavu poškodených zo značnej ujmy na majetku, keďže mieru poškodenia dverí pred skutkom nemal súd jednoznačne preukázanú. Výpoveďou všetkých svedkov sa potvrdilo, že obžalovaný bol v čase príchodu polície na schodoch pred týmito drevenými dverami, ktorými potom odišiel do dvora, teda už boli otvorené, napriek predchádzajúcemu uzamknutiu týchto dverí manželkou, ktorá z domu vyšla až po príchode polície. Z výpovede manželky vyplynulo, že políciu volala až potom, čo videla obžalovaného z balkóna páčiť drevené dvere, pričom príchod hliadky polície trval tak 7-10 minút, čo nezodpovedá vyjadreniu obžalovaného, že cez plastové dvere sa s manželkou zhováral maximálne 4 minúty a hneď prišla polícia, preto jej nestihol vysvetliť, že sa chce s ňou len rozprávať. Mladšia dcéra podľa poškodenej mala hysterický záchvat a plakala, preto poškodená dcéry poslala do detskej izby, aby cez okno podali policajtom kľúče od brány, aby sa mohli dostať k domu a ona sa v tom čase zhováraním snažila zabaviť

obžalovaného. Keďže obe dcéry boli počas časti skutku v detskej izbe, kde čakali na príchod polície, je zrejmé, že nemohli počuť celú komunikáciu medzi manželkou a obžalovaným. Z výpovede poškodenej manželky vyplynulo, že obžalovaný sa vyhrážal, že všetko porozbíja a zabije ich aj ju, čo u nej vzbudilo dôvodné obavy o svoj život, ale aj život oboch detí. Tvrdenia obžalovaného, že keď sa s ním manželka odmietla rozprávať, že bol na odchode preč a príchod polície ho prekvapil, nezodpovedajú tomu, že daný časový úsek bol preukázateľne dlhší, ako tvrdí obžalovaný, keďže príchod hliadky trval tak 7-10 minút, v danom čase manželka opakovane posielala obžalovaného preč s tým, že aj deti plačú, ale on sa napriek tomu snažil dostať do domu. Okrem toho príchod polície, ktorá použila zvukové výstražné znamenia na cestu na miesto činu, musel obžalovaný počuť. Skutočnosť, že v danom čase bola v dome veľmi vypätá atmosféra, potvrdzuje aj okolnosť, že mladšia dcéra namiesto toho, aby podala cez okno kľúče, z tohto vyskočila, pričom aj policajti si na nej všimli, že je rozrušená a že sa jej trasie hlas, lebo si od nej pýtali súhlas so vstupom do domu. V čase príchodu polície stál obžalovaný na schodoch vedúcich k dreveným dverám a v ruke nemal žiadny predmet, avšak s ohľadom na okolnosť, že od momentu, kedy ho manželka cez balkón videla páčiť drevené dvere do príchodu polície uplynulo 7-10 minút, uvedená okolnosť, nepreukazuje, že by obžalovaný žiadny nástroj na otvorenie dverí nepoužil. Podľa vyjadrenia oboch policajtov obžalovaný viditeľne javil známky požitia alkoholu, nakoľko nedokázal stáť na mieste, pričom im na dopyt, kde je manželka uviedol, že ju ide zavolať a zavrieť psov, pričom vyšiel drevenými dverami do dvora, hoci vedel, že manželka bola za plastovými dverami vedúcimi do domu, lebo sa s ňou cez ne rozprával, čo jednoznačne preukazuje úmysel obžalovaného z miesta činu utiecť, nakoľko pre zavolanie manželky nemal dôvod vychádzať na dvor. Útek obžalovaného potvrdil aj policajt T., ktorý po skontrolovaní manželkou, že sú psy zavreté, videl obžalovaného už na konci humna a než tam dobehol, tak sa mu stratil. Obžalovaný bol zadržaný až v záhrade jeho rodičov, keď sa opätovne snažil utiecť, pričom pri zadržaní kládol aktívny odpor, dokonca policajtom najskôr popieral, že bol vo svojom dome. Okolnosť, či obžalovaný vypil ešte nejaký alkohol po skutku, nemá pre jeho posúdenie zásadný význam. Obžalovaný bol podľa tvrdenia všetkých svedkov evidentne pod vplyvom alkoholu pred skutkom, resp. v jeho priebehu, pričom ak by vypil len jedno pivo v poobedňajších hodinách než s ním rozprávali dcéry, kde staršia z neho už vtedy cítila alkohol, nejavil by sa večer pod vplyvom alkoholu. Túto obranu obžalovaného súd považuje za účelovú i s poukazom na to, že si mal po skutku vypiť preto, že bol nervózny, lebo mu matka povedala, že ho tam hľadali policajti ešte pred jeho príchodom, avšak z výpovedí vyplynulo, že matka obžalovaného bola pri príchode polície pred domom a hneď na to bol obžalovaný zadržaný na konci záhrady, teda nemal sa kedy s matkou rozprávať. Zo zistených okolností je zrejmé, že obžalovaný je k požívaniu alkoholu nekritický, toto bagatelizuje a neuvedomuje si, že pod jeho vplyvom je agresívny. Okrem toho obžalovanému bolo predchádzajúcim rozsudkom súdu nariadené protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ktoré pre krátkosť trestu nezačal vykonávať, avšak ihneď po prepustení z výkonu trestu sa opil. Okolnosť, že manželka mala zo správania obžalovaného dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, ako aj svojich dcér, vyplýva jednak z predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného za obdobný skutok, ktorého sa dopustil voči manželke, keď ju aj zranil úlomkami z hodeného televízora, za ktorý skutok bol vzatý do väzby, pričom ihneď po prepustení z výkonu tohto trestu znova požil alkohol a snažil sa v takomto stave násilným konaním za použitia kriku a vyhrážok zabitím dostať do domu, kde sa v tom čase manželka a obe deti nachádzali, pričom deti boli po privolaní polície v detskej izbe, teda nemuseli celé konanie obžalovaného vnímať, čím mal súd preukázané, že konanie obžalovaného smerovalo preukázateľne voči manželke ako blízkej osobe. Výpoveď poškodenej manželky súd nevyhodnotil ako účelovú, ako tvrdí obžalovaný, nakoľko sám obžalovaný uviedol, že ešte pred prvým skutkom sa manželka chcela rozviesť a prepísať dom a už v tom čase nemohol chodiť do domu, lebo manželka vymenila zámky, teda evidentne medzi manželmi boli tak závažné nezhody, ktoré by samé o sebe odôvodňovali rozvod manželstva a následné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Manželka nemala dôvod si na obžalovaného vymýšľať toto, či predchádzajúce konanie, aby dosiahla rozvod ako tvrdí obžalovaný. Presvedčenie obžalovaného, že ho chce manželka opakovane dostať do väzenia, čo uviedol aj v dotazníku pri nástupe do výkonu trestu, čo navrhol zabezpečiť ako dôkaz, by nepreukázalo, či si to manželka na obžalovaného vymyslela alebo nie. V danom prípade treba poukázať na to, že sám obžalovaný sa bezprostredne po prepustení z výkonu trestu opil, obviňoval zo svojho predchádzajúceho zadržania manželku a rodičov a sám sa rozhodol ísť večer do domu, napriek tomu, že mu manželka povedala, aby domov v takom stave nechodil. Nie je teda zrejmé, ako by mohla poškodená tieto okolnosti na obžalovaného nachystať. Súd odmietol vykonať ako dôkaz aj psychiatrické vyšetrenie jeho manželky, nakoľko zo žiadnych okolností nevyplynulo, že by poškodená v minulosti mala psychické problémy, alebo že by pri skutku vykazovala takéto správanie.

Naplnenie skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania voči manželke mal súd preukázané výpoveďou poškodenej manželky, ktorá uviedla, že sa jej obžalovaný vyhrážal smrťou, pričom nevedela určiť, či to myslel aj na deti, avšak aj ohľadom nich pociťovala o ne obavu. Obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu agresívny, násilím sa snažil dostať do domu, kde bola spolu s deťmi a hrozil, že všetko porozbíja. Ďalšie okolnosti skutku sú potvrdené výpoveďou policajta D. T. ako aj prečítaním výpovede jeho kolegu, i dodatočnou ohliadkou miesta činu s fotodokumentáciou, z ktorých je zrejmé, že cez zamknuté drevené dvere sa obžalovaný musel dostať za použitia násilia. Vzhľadom k tomu, že maloletá poškodená L. L. využila svoje právo odoprieť vypovedať a jej výpoveď z prípravného konania súd ako dôkaz nemohol pre argumenty uvedené v uznesení odvolacieho súdu použiť, nemal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že by obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania sa aj vo vzťahu k obom maloletým dcéram, teda, že by sa im vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to v nich mohlo vzbudiť dôvodnú obavu. Maloletá L. L. nebola z dôvodu rozrušenia vo veci vypočutá ani v prípravnom konaní, výpoveď maloletej L. L. z prípravného konania nebolo možné použiť ako dôkaz a poškodená H.A. L. uviedla, že nevie určito uviesť, či vyhrážky obžalovaného smerovali aj voči deťom, teda súd nemal preukázané, že by sa obžalovaný vyhrážal maloletým dcéram a že by tieto vyhrážky u nich vzbudili dôvodnú obavu. Z dokazovania mal súd preukázané, že obe deti boli v čase skutku doma, keďže po príchode polície mladšia dcéra vyskočila z okna, aby policajtom otvorila bránu, avšak obe deti boli po telefonáte matkou na políciu v detskej izbe, teda mimo diania medzi poškodenou matkou a obžalovaným, teda nemuseli byť prítomné ani vyhrážkam matke, prípadne im. Keďže súd nemal z dokazovania preukázané, že by sa obžalovaný kvalifikovaným spôsobom vyhrážal priamo obom dcéram, upravil súd skutkovú vetu v rozsudku tak, ako je uvedené vyššie a súčasne vo vzťahu k obom maloletým dcéram upravil aj právnu kvalifikáciu skutku, ktorá však nemala za následok miernejšie posúdenie skutku, keďže preukázanej časti skutku sa obžalovaný dopustil na manželke ako chránenej osobe. Súd vypustil z kvalifikácie tú okolnosť, že sa skutku dopustil na viacerých osobách a dieťati, keďže konanie vo vzťahu k obom maloletým dcéram nemal súd preukázané. Naplnenie skutkovej podstaty prečinu preukazuje výlučne výpoveď poškodenej manželky, ktorá bola vykonaná kontradiktórnym spôsobom, pričom výpoveďami oboch policajtov ako aj vykonanou obhliadkou miesta činu došlo len k doplneniu, resp. potvrdeniu skutočností uvedených poškodenou manželkou. K naplneniu ostatných znakov základnej, či kvalifikovanej skutkovej podstaty sa súd vyjadril už vyššie. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného vo vzťahu k obom trestným činom ako konanie v priamom úmysle (obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom). Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (od rodičov pod vplyvom alkoholu prišiel večer do domu za manželkou a deťmi bezprostredne po prepustení z výkonu trestu a potom, čo manželke a rodičom vyčítal, že oni môžu za jeho uväznenie) a najmä jeho následku (spôsobenie strachu u manželky aj vo vzťahu k deťom, ktoré boli v tom čase doma), ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný a miere zavinenia obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že len takýto druh trestu zabráni páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti voči blízkej osobe, keďže ani predchádzajúce nepodmienečné odsúdenie nemalo na neho výchovný účinok a skutku v danej veci sa dopustil ten istý deň ako bol prepustený z výkonu trestu za obdobný skutok spáchaný voči manželke.

Pri určovaní výmery trestu súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zohľadnil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Piešťany vo veci sp. zn. 8T/31/2017. K tomuto si súd dovoľuje podotknúť, že napriek tomu, že toto odsúdenie bolo uvedené vo výrokovej časti skutku opísaného v obžalobe, nie je znakom ani základnej ani kvalifikovanej podstaty prečinu, preto mu toto odsúdenie mohlo byť zohľadnené ako priťažujúca okolnosť. U obžalovaného tak prevažoval pomer priťažujúcich okolností, preto sa podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona zvyšovala dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. S prihliadnutím na zistenú jednu priťažujúcu okolnosť sa zákonom ustanovená trestná sadzba podľa ustanovenia § 360 odsek 2 Trestného zákona v trvaní od šesť mesiacov do troch rokov menila tak, že sa zvyšovala dolná hranica o jednu tretinu, a súd tak ukladal trest v sadzbe šestnásť mesiacov až tri roky. Vzhľadom k spôsobu spáchania činu a jeho následku, prihliadnuc na už predchádzajúce nezhody medzi manželmi a vypätú emotívnu situáciu po prepustení obžalovaného z výkonu trestu, kedy vzťahy medzi manželmi neboli doriešené, určil súd výšku trestu takmer na dolnej hranici už zvýšenej dolnej hranice trestnej sadzby, teda v trvaní 18 mesiacov, nakoľko má za to, že takýto trest bude pre obžalovaného dostatočný, aby viedol k jeho náprave, splnil aj výchovný účel a obžalovaný mal možnosť absolvovať vo výkone trestu protialkoholické liečenie uložené mu pri predchádzajúcom odsúdení, pri ktorom by si mal uvedomiť, že konflikty v rodine boli zapríčinené zvýšenou konzumáciou alkoholu a bez riešenia tohto problému k úprave vzťahov v rodine nepríde. Súd ukladal obžalovanému trest takmer na dolnej hranici trestnej sadzby aj napriek tomu, že sa dopustil opakovane obdobného konania v tak krátkom čase po výkone predchádzajúceho trestu, keďže práve toto predchádzajúce odsúdenie bolo jediným predchádzajúcim odsúdením, ktoré bolo zohľadnené ako priťažujúca okolnosť, teda už samotné toto predchádzajúce odsúdenie zvyšovalo dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, preto súd túto okolnosť už osobitne nezohľadňoval pri výmere trestu v rámci takto upravenej trestnej sadzby.

Obžalovaného súd zaradil podľa § 48 odsek 2, písmeno b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v deň spáchania skutku prepustený z výkonu trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, teda v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.

Keďže poškodená manželka a ani opatrovníčka detí si náhradu škody voči obžalovanému neuplatnili, súd o náhrade škody nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku), zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku), (§ 45 ods. 1 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.