Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoP-10-2018.pdf
PDF · 158.75 KB
Case nature
Subarea
6CoP/10/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov matky D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX D.-E., zastúpenej JUDr. Danielou Paškovou, advokátkou, so sídlom J. D. XXXX/XX, XXX XX D., a otca E. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. L. XXX/XX, XXX XX D., prechodne bytom J. XXXX/ XX, XXX XX O. L., zastúpeného Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom, so sídlom Y. XXX/X, XXX XX O. D., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, v štádiu rozhodovania o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/92/2017-39 zo dňa 09. októbra 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/92/2017-39 zo dňa 09. októbra 2017 p o t v r d z u j e .
Odvolací súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
Matka D. L. j e o p r á v n e n á stretávať sa s maloletým P. U., nar. XX.XX.XXXX dvakrát mesačne v rozsahu 1,5 hodiny v období prvých 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia za prítomnosti otca a za prítomnosti pracovníka Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš.
Po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia je matka D. L. o p r á v n e n á stretávať sa s maloletým P. U., nar. XX.XX.XXXX dvakrát mesačne v rozsahu 1,5 hodiny bez prítomnosti otca a za prítomnosti pracovníka Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš.
Matka j e p o v i n n á dohodnúť s referátom Poradensko-psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš konkrétny termín stretnutia a tento najneskôr 5 dní vopred písomne oznámiť otcovi maloletého.
Otec j e p o v i n n ý pripraviť maloletého P. na stretnutie a v dohodnutom termíne zabezpečiť účasť maloletého na stretnutí s matkou na referáte Poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš a pri stretnutiach poskytovať náležitú súčinnosť.
Rodičia sú p o v i n n í v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne po jej vzniku.
Toto neodkladné opatrenie zanikne dňom právoplatnosti konania aktuálne vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9P/92/2017.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd postupom podľa § 328 ods. 1 CSP v spojení s § 325 ods. 2 CSP a § 2 ods. 1 CMP nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletého P. U., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca E. U., nar. XX.XX.XXXX) až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok I.). Matke maloletého dieťaťa D. L., nar. XX.XX.XXXX v súlade s § 366 zákona CMP uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z., vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca maloletého (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že otec maloletého podal dňa 04.10.2017 na Okresný súd Liptovský Mikuláš návrh na začatie konania o zmenu osobnej starostlivosti, ktorým žiada, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti. Súčasťou podaného návrhu bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa § 367 ods. 1 a § 366 CMP, ktorým otec navrhol, aby súd maloletého P. dočasne zveril do jeho výlučnej osobnej starostlivosti a matku zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere. 3. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, úradných záznamov, ako aj z iných listinných materiálov predložených spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia mal prvoinštančný súd osvedčené, že rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 20P/137/2013-148 zo dňa 11.02.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoP/45/2014 zo dňa 11.06. 2014 bol maloletý P. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 170,00 Eur mesačne a na tvorbu úspor sumou 60,00 Eur mesačne. Okrem toho súd v predmetnom rozhodnutí upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým P. každý párny týždeň v kalendárnom roku od soboty 9.00 hod. do nedele 18.00 hod. Ďalej mal súd osvedčené, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Matka žije v Martine. Otec žije spolu so svojou manželkou O. U. U., jej dvoma maloletými dcérami P. a T. U. a s ich spoločným maloletým synom E. U. v O. L.. Maloletý P. sa od soboty 30.09.2017 zdržiava u otca. Podľa tvrdení otca sú život a zdravie maloletého P. vážne ohrozené z dôvodu nevhodného správania sa matky voči synovi. Z návrhu vyplýva, že matka maloletého bezdôvodne trestá, kričí na neho, používa vulgarizmy a bije ho. Maloletý má zanedbané stravovacie návyky až tak, že sa bál prijímať stravu. Vzhľadom na svoj vek (6 rokov) je maloletý P. veľmi vychudnutý, váži len 16,90 kg. Bojí sa najmä nových vecí, a má tiež strach vzdialiť sa od otca, či jeho manželky. Otec poukázal na to, že najhoršie boli návraty maloletého k matke, kedy maloletý plakal, opakoval, že nechce ísť späť k matke a následne z nervozity zvracal. Podľa jeho vyjadrenia má matka psychické problémy, ktoré sa v súčasnosti stupňujú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd prvej inštancie toho názoru, že záujmy maloletého môžu byť vážne ohrozené a súčasná situácia matky môže negatívne vplývať na jeho vývoj. Otec týmito skutočnosťami osvedčil dôvodnosť a trvanie svojho nároku na dočasné zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, t. j. nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš zo dňa 06.10.2017 z prešetrenia pomerov v domácnosti otca mal súd osvedčené, že otec maloletého obýva v O. L. trojizbový byt, v ktorom žije s manželkou O. U. U., jej dvoma maloletými dcérami P. a T. U. a s ich spoločným synom maloletým E. U.. Byt je kompletne zariadený, prispôsobený odôvodeným potrebám jednotlivých členov. Maloletý P. má vlastné lôžko, vyhľadáva prítomnosť T.. Otec pracuje ako profesionálny vojak s pracovnou dobou počas pracovného týždňa od 6.30 hod. do 15.00 hod., víkendy má voľné. Jeho príjmy sú okolo 1.200,00 Eur mesačne. Manželka otca O. U. U. poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti, provízie za uzatvorenie zmlúv (živnosť má pozastavenú). Maloletý P. má doporučený odklad povinnej školskej dochádzky. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia by mal v okruhu prechodného bydliska otca zabezpečenú materskú školu, pediatričku i stomatológa. Počas posledných dní boli u P. badateľné občasné úzkostné stavy. U otca sa pravidelne stravuje, dodržiava pitný režim. Matku spomína so strachom, pýta sa, kedy sa už bude musieť vrátiť ku nej, počíta koľko nocí môže ešte zostať u otca. Príbuzní z matkinej strany (teta, stará matka a sestry) sú s maloletým v pravidelnom telefonickom kontakte a dňa 03.10.2017 maloletého navštívili. Počas šetrenia maloletý P. pôsobil spokojne a šťastne, bolo evidentné jeho puto k manželke otca - dožadoval sa jej pozornosti. Podľa úradného záznamu zo dňa 02.10.2017 sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš uskutočnila konzultácia maloletého za prítomnosti psychologičky. Maloletý P. vypovedal, že matka na neho kričí, vymyká ho na chodbe v bytovom dome a bije ho. U P. sa bijú ambivalentné pocity - pocit strachu, neistoty a pocit lásky a potreby blízkosti matky. V komunikácii maloletého sa opakovali vyjadrenia strachu z matkinho správania a túžba byť s otcom a jeho manželkou,
u ktorých sa cíti doma. Prvoinštančný súd považoval za osvedčenú aj skutočnosť, že s návrhom otca súhlasí nielen jeho manželka, ale aj matkini príbuzní (stará matka a dospelé sestry maloletého), a to z pretrvávajúcej obavy z ublíženia maloletému jeho matkou. Jedna z matkiných dcér, I., bola v minulosti zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a druhá dcéra X. trpela samopoškodzovaním. Okresný súd mal k dispozícii aj nahrávku zo stretnutia matkiných príbuzných (jej matka a sestra, t.j. stará mama a teta maloletého P.) s maloletým P. a jeho matkou, z ktorej vyplýva, že matka na syna hystericky kričí, hovorí mu, že nie je normálne, používa vulgarizmy a pod. 4. Nakoľko sa v čase rozhodovania prvoinštančného súdu maloletý P. nachádzal vo faktickej starostlivosti otca, ktorý sa o neho spolu s manželkou riadne stará, rešpektujúc citové väzby, vývinové potreby a názor maloletého dieťaťa, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne, do rozhodnutia o zmene osobnej starostlivosti vo veci samej, zveril maloletého P. U. do osobnej starostlivosti otca. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nepostupoval podľa zákonného ustanovenia § 367 CMP, nakoľko v zmysle § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania tohto uznesenia, keď sa ku dňu podania návrhu a ku dňu vydania predmetného rozhodnutia maloletý nachádzal v dispozičnej sfére otca (t. j. otec má maloletého fyzicky pri sebe). Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo všeobecného právneho predpisu, ktorým je Civilný sporový poriadok (§ 325 ods. 2 CSP). 5. Zároveň okresný súd v súlade s návrhom otca uložil matke maloletého P. povinnosť prispievať na jeho výživu v nevyhnutnej miere, a to sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy ku 15. dňu každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca maloletého. Výživné v nevyhnutnej miere súd určil len na uspokojovanie základných osobných potrieb maloletého, s poukazom na § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) v minimálnej zákonnej výške výživného, z dôvodu, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nemá reálnu možnosť zistiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky na to, aby mohol určiť skutočnú objektívnu sumu výživného. Bez ohľadu na to, aký má matka príjem a aké sú jej majetkové pomery, alebo aké sú odôvodnené potreby maloletého, je matka povinná zo zákona prispievať na výživu maloletého dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu.
6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, alternatívne ho v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP zruší a konanie zastaví. 7. Podľa jej názoru napadnuté uznesenie vydal súd, ktorý nebol miestne príslušným na konanie. Nakoľko sa jedná o konanie o starostlivosti súdu o maloletých, na uvedený typ konaní sa vzťahujú ustanovenia § 112 a § 113 CMP. V čase začatia konania - podania návrhu zo strany otca maloletého, bol na konanie miestne príslušný Okresný súd Martin, keďže maloletý mal v čase začatia konania svoje bydlisko v obvode Okresného súdu Martin, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 20P/137/2013 zo dňa 11.02.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 6CoP/45/2014 zo dňa 11.06.2014., ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, Na podporu svojich tvrdení odvolateľka poukázala aj na knižnú publikáciu - komentár k Civilnému mimosporovému poriadku. Vzhľadom na uvedené neobstojí argument prvoinštančného súdu o tom, že súd pri rozhodovaní nepostupoval podľa § 367 CMP, nakoľko v zmysle § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania tohto uznesenia. Matka poukázala na ustanovenie § 2 ods. 1 CMP, v zmysle ktorého sa na konania podľa Civilného mimosporového poriadku použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, len ak tento zákon (Civilný mimosporový poriadok) neustanovuje inak. V danom prípade však Civilný mimosporový poriadok obsahuje vlastnú právnu úpravu v konaniach o starostlivosti súdu o maloleté deti. Vo vzťahu k nariadenému neodkladného opatreniu odvolateľka uviedla, že väčšina skutočností tvrdených otcom maloletého, na základe ktorých prvoinštančný súd nariadil neodkladné opatrenie, sa nezakladá na pravde, resp. mnohé z nich sú zveličené a prehnané. K otcom tvrdenému stretnutiu dňa 30.09.2017, na ktorom rodinní príslušníci zo strany matky maloletého dieťaťa poskytli otcovi zvukovú nahrávku zachytávajúcu viaceré hlasy (medzi inými aj hlas matky maloletého) a tiež aj informácie o nevhodnom správaní matky maloletého P. odvolateľka uviedla, že dňa 29.09.2017 bola s maloletým v domácnosti svojej matky A. J. na ulici E. XX v D.. Medzi matkou maloletého, jej matkou (starou matkou maloletého) a sestrou (tetou maloletého G. L.) došlo ku konfliktu. Stará matka a teta maloletého chceli, aby maloletý P. strávil víkend u nich, čo však matka maloletého nedovolila, keďže sa obávala negatívneho vplyvu takéhoto pobytu na maloletého P. a tiež aj z dôvodu už naplánovaného programu so svojím priateľom (P. L.), ich spoločným synom (O. L.) a synom P.. Stará matka a teta maloletého reagovali krikom,
nadávkami a fyzickým útokom na osobu matky maloletého, kedy došlo aj k vyhrážkam z ich strany, že ak maloletého P. nemôžu mať ony, postarajú sa o to, aby ho nemala ani matka maloletého. V prítomnosti maloletého P. sa jeho stará mama a teta mali vyjadriť o tom, že matka ho nenávidí, nemá ho rada a pod., pričom dieťa tieto nepravdivé informácie nevie spracovať. Odvolateľka tiež poukázala na situáciu zo dňa 30.09.2017, keď ju otec maloletého P. kontaktoval s tým, že od pondelka 02.10.2017 má dva týždne dovolenky, po ktorej má pracovné cvičenie a tak by dlhší čas by nebol so synom. Požiadal preto matku o umožnenie styku s maloletým P. od 30.09.2017 počas celého nasledujúceho týždňa. Napriek tomu, že sa nejednalo o čas styku otca s maloletým upravený rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/137/2013, matka s pobytom maloletého P. s otcom na základe jeho žiadosti súhlasila, keďže chcela, aby syn po incidente v domácnosti jeho starej mamy zo dňa 29.09.2017 nachvíľu zmenil prostredie a odreagoval sa. Otec maloletého jej oznámil, že má naplánovanú cestu do Michaloviec za svojou rodinou, s čím matka maloletého spočiatku nesúhlasila. Následne s týmto výletom matka vyslovila súhlas, keďže nechcela maloletému kaziť radosť zo stretnutia so starou mamou z otcovej strany. Otec maloletého matku neinformoval o tom kde sa aktuálne so synom nachádzajú a čo robia. Matka preto opakovane otca kontaktovala, a to aj dňa 09.10.2017, kedy jej otec oznámil, že syna dovezie v utorok alebo v stredu. V telefonickom rozhovore zo dňa 11.10.2017 otec matke oznámil, že jej syna nevráti, nakoľko bolo súdom nariadené neodkladné opatrenie. Po márnom pokuse stretnúť sa s otcom maloletého dieťaťa, matka kontaktovala políciu, v sprievode ktorej jej otec maloletého otvoril dvere, ukázal jej nariadené neodkladné opatrenie a maloletého jej zakázal navštíviť. V dôsledku toho matka podala v tej istý deň (11.10.2017) oznámenie na OR PZ Liptovský Mikuláš (fotokópiu záznamu priložila ako prílohu podaného odvolania). Dňa 13.10.2017 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Martin matka iniciovala spísanie úradného záznamu o tvrdených skutočnostiach, ktorý tvorí prílohu podaného opravného prostriedku. Ďalej odvolateľka uviedla, že stará matka maloletého (jej matka) spolu s jeho tetou (jej sestrou) podrývajú jej autoritu pred vlastnými deťmi a snažia sa deti negatívne ovplyvňovať voči jej osobe, prípadne voči jej priateľovi. K týmto svojím tvrdeniam matka uviedla rôzne príklady, pričom poukázala aj na fyzické napadnutie, ktorým pred očami detí z ich strany čelila. K zvereniu dcéry I. L. do starostlivosti starej mamy, odvolateľka uviedla, že stará mama v tom čase maloletú I. strašila, že bude bývať s cudzím mužom (ocom maloletého P.) a systematicky pracovala na tom, aby I. ovplyvnila tak, že nakoniec nechcela žiť so svojou mamou. Uviedla aj to, že jej matka a sestra si na maloletého P. neprimerane nárokujú a neprihliadajú na skutočnosť, že odvolateľka je jeho matkou. Za prehnané matka označila niektoré tvrdenia otca maloletého (napr. o vracaní maloletého). V prílohe podaného odvolania matka súdu predložila lekársku správu ošetrujúcej lekárky zo dňa 22.10.2017, v ktorej je konštatované, že psychomotorický vývoj maloletého P. je primeraný jeho veku a počas návštevy lekára neboli na ňom pozorované žiadne známky týrania ani ustráchanosti. Na podporu svojich tvrdení matka poukázala aj na správu MUDr. D. D. nachádzajúcu sa vo vedenom súdnom spise sp. zn. 9P/92/2017, ako aj na hodnotiacu správu z materskej školy, ktorú maloletý navštevoval. Týmito správami sa prvoinštančný súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nezaoberal. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd síce uviedol, že mu boli predložené aj ďalšie listinné dôkazy (úradné záznamy), k ich obsahu sa však bližšie nevyjadril. Tvrdenia otca maloletého o tom, že sa P. po čase strávenom v domácnosti otca nechcel vracať späť ku matke, odvolateľka označila za účelové. K otcom maloletého tvrdeným telefonickým konzultáciám o tom, že s maloletým sú problémy, a že si s ním matka nevie dať rady, odvolateľka uviedla, že otca maloletého v tejto súvislosti kontaktovala len raz za účelom zistenia, či je maloletý v jeho domácnosti zlostný. K tvrdeniu otca o sebapoškodzovaní X. L. (dcéra matky maloletého) odvolateľka uviedla, že pokiaľ žila v domácnosti matky, k sebapoškodzovaniu u dcéry nedochádzalo, no dochádza k nemu len pokiaľ sa zdržiava v domácnosti starej matky A. J.. Matka poprela aj pravdivosť tvrdení o tom, že maloletého bije, oblieva vodou a pod. tvrdiac, že v prípade fyzického násilia z jej strany, by boli znaky takéhoto konania viditeľné na tele maloletého (u lekára, v škôlke), čo však v konaní nebolo potvrdené. K tvrdeniam otca o strachu maloletého P. z rôznych vecí (nafukovacie hračky, oči hračiek a pod.), matka uviedla, že tento strach sa u syna prejavil po jednom pobyte u otca, pri ktorom malo dôjsť zo strany otca k strašeniu maloletého vymyslenými príbehmi o tom, ako jeho hračky v noci ožívajú. Vo vzťahu k zvukovej nahrávke ktorú otec maloletého priložil ako podklad k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolateľka namietala, že tento dôkaz bol získaný nezákonným spôsobom - matka maloletého o nahrávaní nebola informovaná, nedala na nahrávanie súhlas, obsah nahrávky má súkromný obsah a celkovo sa jedná o nezákonný dôkaz, ktorý v konaní nemožno použiť a odvolávať sa naň tak, ako to v súdenej veci učinil prvoinštančný súd. Odvolateľka nesúhlasila ani s tvrdením otca maloletého o tom, že jej bola diagnostikovaná maniodepresívna porucha. Poukázala aj na trestné konanie vedené na OO PZ Martin pod ČVS: ORP-820/OV-MT-2016 za prečin ohovárania podľa § 272 ods. 1 Trestného zákona, keď boli u matky maloletého prešetrované pomery (konanie vedené na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina pod č.k. SDD 111/2016 -55G) a zároveň matka s maloletým na odporúčanie navštívila detskú psychiatričku MUDr. G. Y., kde bolo zistené, že maloletý P. nevykazuje známky traumatizácie a má pozitívny vzťah ku svojej matke. V rámci trestného konania boli vypočuté aj matka odvolateľky A. J., sestra odvolateľky G. L. i jej dcéra X. L.. Ani jedna z nich vo svojej výpovedi však neuviedla, že matka maloletého P. týra, bije, či nevhodne s ním zaobchádza. S prihliadnutím na uvedené výpovede bola odvolateľka toho názoru, že ich súčasné tvrdenia o tom, že majú obavu o život a zdravie maloletého, nemožno považovať za relevantné a hodnoverné dôkazy. Práve naopak, jedná sa len o účelové tvrdenia s cieľom uškodiť matke, raniť ju a spôsobiť jej ďalšie trápenie. Matka prezentovala názor, že v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia malo byť vykonané aktuálne šetrenie pomerov aj v jej domácnosti a nielen v domácnosti otca. Podľa jej názoru odvolaním napadnuté uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie nie je v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko maloletý P. bol „vytrhnutý“ z domácnosti matky a rovnako aj od svojho mladšieho brata O., s ktorým má veľmi pozitívny vzťah. V záujme dieťaťa je, aby bolo rešpektované jeho právo stýkať sa s oboma rodičmi. Pretrhnutie citového puta dieťaťa k niektorému rodičovi vedie k narušeniu základnej životnej istoty dieťaťa, popudzovanie proti druhému rodičovi a neskôr k ďalšiemu radu porúch či k syndrómu zavrhnutého rodiča. Rozhodnutie okresného súdu môže mať nenapraviteľné následky, keďže v napadnutom uznesení nie je upravené stretávanie sa maloletého P. s matkou. Vo vzťahu k uvedenému odvolateľka uviedla, že otec jej znemožňuje s maloletým aj telefonovať. Bola toho názoru, že okresný súd mal v napadnutom rozhodnutí zároveň upraviť stretávanie sa maloletého s matkou, aj keď len v minimálnej miere, resp. za účasti nestrannej osoby.
8. K podanému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý s nariadeným neodkladným opatrením, v plnom rozsahu súhlasil a preto žiadal uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. 9. Dočasná úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému v rozsahu nariadeného neodkladného opatrenia je podľa jeho názoru dôvodná a opodstatnená, keďže je v súlade so zabezpečením ochrany priaznivého psychického, fyzického a sociálneho vývinu maloletého dieťaťa a v súlade s jeho najlepším záujmom. Maloletý P. dňa 24.10.2017 nastúpil do materskej školy na Hradnej ulici v Liptovskom Hrádku. Predškolské zariadenie navštevuje pravidelne. Chodí čistý, pekne upravený. Otec a jeho manželka O. U. U. majú záujem o dianie v materskej škole, zaujímajú sa o jeho výsledky. Maloletý P. je primerane vyvinutý a na rovnakej úrovni je aj jeho motorický vývin. Je samostatný v sebaobslužných návykoch. Adaptačný proces prebehol veľmi dobre. Pri nástupe bol dosť chudý a drobný. Mal problémy s prijímaním potravy, ale postupom času sa rozjedol a zje primerané množstvo jedla pre dieťa v jeho veku. Pribral a vyzerá zdravšie. Zatiaľ je tichší, ale vie sa prejaviť a dať najavo aj svoju nevôľu pokojným spôsobom. P. mal strach z niektorých vecí ako napríklad gombičky. Mal obavu ako bude spať, keď sú našité na obliečkach perinky. Zamestnanci škôlky pre neho zabezpečili posteľnú bielizeň bez gombíkov, upokojil sa a častokrát počas odpočinku pokojne zaspí, hoci je predškolák a má možnosť po určenom oddychu vykonávať inú činnosť. P. veľmi rád modeluje z plastelíny a kreslí. Prejavuje sa u neho skutočný výtvarný talent. Modeluje a kreslí hlavne zvieratá a prírodu. Jeho vedomosti sú primerané veku. Maloletý P. má pekný vzťah s otcom a jeho manželkou. Keď po neho príde do materskej školy, príde k nej pokojne a s dôverou. Oslovuje ju „O.“. O svojej mame P. v predškolskom zariadení zatiaľ nehovoril. Z úradnej činnosti je známe, že matka maloletého sa dňa 10.11.2017 neohlásene dostavila do predškolského zariadenia. Vstupná brána bola uzamknutá, došlo ku konfliktu medzi ňou a pracovníkmi zaradenia a matkino stretnutie so synom nebolo zrealizované. Maloletý P. je v dispenzári pediatričky MUDr. Y., ktorej ambulanciu dieťa navštívilo iba pri prvotnej vstupnej prehliadke. Na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Liptovský Mikuláš je menovaným poskytované odborné psychologické poradenstvo. Ako prílohu k podanému vyjadreniu kolízny opatrovník pripojil správu z psychologických konzultácií, ktoré prebehli dňa 23.10.2017 s terajšou ženou otca maloletého a maloletým P., dňa 24.10.2017 s matkou maloletého a dňa 31.10.2017 s otcom maloletého.
10. Dňa 22.11.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie otca maloletého k odvolaniu matky, ktorý žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil. 11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa jeho názoru v záujme maloletého dieťaťa, pričom v súčasnej dobe je nevyhnutné, aby súd dočasne upravil pomery takým spôsobom, ako je tomu v napadnutom uznesení. Námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Liptovský Mikuláš otec považoval za nedôvodnú. Poukázal pritom na znenie § 113 CMP, v zmysle ktorého, ak súd nemôže včas vykonať procesné úkony, koná súd, v obvode ktorého sa maloletý zdržuje. V čase podania návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia bolo maloleté dieťa odovzdané na základe dohody oboch rodičov do starostlivosti otca. S prihliadnutím na závažnosť danej situácie, keď sa otec maloletého dozvedel o skutočnostiach ohrozujúcich život a zdravie maloletého, Okresný súd Liptovský Mikuláš správne vyhodnotil nevyhnutnosť vo veci bezodkladne konať. Je nemysliteľné, aby v čase bezprostredného ohrozenia zdravia maloletého súd postupoval spis na konanie inému súdu, ktorému by inak v zmysle § 112 CMP svedčila príslušnosť na konanie. Tým by celé konanie o nariadenie neodkladného opatrenia stratilo svoj význam. Vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam matky produkovaným v podanom odvolaní otec uviedol, že tieto sa nezakladajú na pravde a sú hrubo skreslené pre aktuálne potreby matky maloletého. Dôkazy predložené súdu k samotnému návrhu ako aj v priebehu konania sú tak závažného charakteru, že prvoinštančný súd nemal inú možnosť, ako zveriť maloletého P. do osobnej starostlivosti otca. Konajúci súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vychádzal okrem iného aj z predloženej zvukovej nahrávky, z ktorej jasne vyplýva, že matka vystupovala voči maloletému hrubo a agresívne. Súd vychádzal tiež zo správy a úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, z ktorých mal preukázané, že maloletý má z matky strach a túži byť s otcom. Uvedené skutočnosti boli zistené priamo kolíznym opatrovníkom, na základe čoho nie je dôvod pochybovať o ich autentickosti a pravdivosti. Vzhľadom na duševný stav maloletého dieťaťa konštatovaný psychologičkou, ako aj kolíznou opatrovníčkou, s prihliadnutím na postoj matky k maloletému, otcovi maloletého ako aj s ostatným svojim rodinným príslušníkom možno mať dôvodné pochybnosti o pravdivosti tvrdení odvolateľky. S poukazom na momentálny stav maloletého P. bol otec toho názoru, že úprava starostlivosti v rozsahu nariadeného neodkladného opatrenia je v jeho záujme a je pre jeho zdravie nevyhnutná. Záverom otec konštatoval, že nemá záujem brániť matke v stretávaní s maloletým, avšak tento styk matke aktuálne neumožňuje na základe výslovného pokynu kolízneho opatrovníka a psychologičky, ktorí zhodne konštatovali, že styk dieťaťa s matkou by bol pre maloletého P. v súčasnej dobe nevhodný a traumatizujúci.
12. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka a vyjadreniu otca sa vyjadrila matka maloletého podaním zo dňa 07.12.2017 (tzv. replika), v ktorom uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní. 13. Nesúhlasila s tvrdeniami otca maloletého o tendenčnosti a účelovosti ňou podaného odvolania proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, keďže sa jedná o jej zákonné právo ako matky využiť proti rozhodnutiu, s ktorým od začiatku nesúhlasí, riadny opravný prostriedok. Podľa jej názoru nariadené neodkladné opatrenie nie je v záujme maloletého, keďže maloletý je aktuálne už takmer 3 mesiace odlúčený od svojej matky a rodiny, na ktorú bol doposiaľ zvyknutý. Rozsah stretávania matky s maloletým nebol súdom pri nariadení neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom upravený. Konajúci súd sa touto otázkou pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal. Za daného stavu je stretnutie maloletého P. s matkou len na dohode rodičov. Otec však matkinej požiadavke na stretnutie s maloletým do času podania tohto vyjadrenia nevyhovel. Matka poukázala na článok 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a v ňom uvedené obojstranné právo, ktorého obsahom je tak právo rodiča na kontakt s dieťaťom, ako aj právo dieťaťa na starostlivosť zo strany rodičov. Právo dieťaťa na styk s druhým rodičom má byť zachované, inak by mohlo dôjsť k pretrhnutiu citového puta dieťaťa k niektorému rodičovi, čo vedie k narušeniu jeho základnej životnej istoty a popudzovanie proti druhému rodičovi. Vo vzťahu k miestnej príslušnosti súdu matka zotrvala na právnom názore vyjadrenom v podanom odvolaní a nesúhlasila s názorom otca maloletého o správne určenej miestnej príslušnosti. Pokiaľ konajúci súd nepostupoval podľa § 367 CMP, ale nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 328 CSP, mal teda dostatočne dlhú lehotu na postúpenie veci miestne príslušnému súdu (30 dní). Aj v prípade, keď podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 367 CMP, (kde je súd viazaný 7-dňovou lehotou na rozhodnutie o podanom návrhu), aj táto lehota je dostatočná na postúpenie veci príslušnému súdu. Matka opakovane tak ako v podanom odvolaní uviedla, že podľa jej názoru súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil všetky dôkazy. Nesúhlasila ani s konštatovaniami otca o úzkostných prejavoch maloletého, nakoľko k prijatiu takéhoto záveru je potrebná pomoc odborníka z oblasti medicíny. Odvolateľka znovu poukázala aj na „stretnutie rodinného kruhu“, ktoré sa uskutočnilo dňa 29.11.2017 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, na ktorom videla maloletého syna prvýkrát od 30.09.2017. Maloletý P. k nej dobrovoľne prišiel, zvítali sa, objali sa, rozprávali sa, maloletý sedel matke na kolenách. Syn pri stretnutí neprejavil žiadny strach, resp. nevôľu ísť k matke, k čomu ako dôkaz matka pripojila fotografiu s maloletým zo dňa 29.11.2017. Vo vzťahu k vyjadreniu kolízneho opatrovníka odvolateľka uviedla, že toto vyjadrenie neobsahuje bližšie odôvodnenie, pre ktoré by malo byť uznesenie súdu prvej inštancie potvrdené. Kolízny opatrovník nemal do času podania vyjadrenia možnosť vidieť reakciu maloletého na svoju matku a svoje zistenia opieral len o tvrdenia otca maloletého. Matka tiež nesúhlasila
s názorom kolízneho opatrovníka, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je v súlade s najlepším záujmom maloletého. Poukázala na situáciu, keď boli najskôr šetrené pomery u otca, a u nej ako u matky maloletého až po vydaní napadnutého uznesenia. Na záver odvolateľka uviedla, že za daného stavu je vážne ohrozený vzťah maloletého s ňou a v budúcnosti môže dôjsť k ťažko napraviteľným ,prípadne až nenapraviteľným narušeniam ich vzájomných väzieb.
14. Kolízny opatrovník v reakcii na repliku matky maloletého uviedol, že napadnuté uznesenie okresného súdu považuje za správne, dôvodné a opodstatnené vzhľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa.
15. K replike matky sa vyjadril aj otec maloletého (tzv. duplika), ktorý v plnom rozsahu zotrvával na všetkých skutočnostiach uvedených vo svojom predchádzajúcom podaní. 16. Odmietol tvrdenie matky, že jej bráni stretávať sa s maloletým. Práve naopak otec vyvíja maximálne úsilie k tomu, aby bol medzi maloletým P. a jeho matkou zachovaný styk a aby sa jeho vzťah k matke napravil. Je si totiž plne vedomý toho, že matka zohráva v živote dieťaťa nenahraditeľnú úlohu. Otec pritom prihliada na názor maloletého, v plnom rozsahu ho rešpektuje a snaží sa v ňom obnoviť jeho dôveru voči matke. Práve matka maloletého svojím správaním spôsobila súčasný stav, kedy je nepredstaviteľné, aby osobnú starostlivosť o maloletého vykonávala práve ona. Maloletý trpí duševnými traumami, pričom jeho stav si v budúcnosti vyžiada pravidelnú liečbu u klinického psychológa. Vzťah medzi maloletým P. a matkou je nenapraviteľne narušený, avšak nie v dôsledku odlúčenia syna od matky, ale v dôsledku závažných porušení rodičovských práv a povinností zo strany matky, ktorá svojím konaním dlhodobo ohrozovala zdravý telesný a duševný vývoj dieťaťa. Otec sa vyjadril aj k stretnutiu maloletého syna s matkou dňa 29.11.2017, pričom tvrdenia matky uvádzané v replike zaslanej súdu označil za skreslené. Maloletý P. po vstupe do miestnosti, kde sa matka nachádzala, nechcel k matke dobrovoľne ísť, podvedome ju ignoroval. Prišiel za ňou až na naliehanie pracovníčky kolízneho opatrovníka a po tom, čo mu matka ukázala hračky, ktoré mu doniesla. K fotografii tvoriacej prílohu repliky matky vyhotovenej na predmetnom stretnutí otec uviedol, že táto bola vyhotovená matkou za jediným účelom, a síce za účelom jej použitia v tomto súdnom konaní. Záverom otec uviedol, že v súčasnosti opakovane umožnil matke stretnutie s maloletým v detskom centre v Liptovskom Mikuláši. Maloletý P. bol pred stretnutím aj po ňom traumatizovaný (dostával triašku a pod.). Matka počas stretnutia prejavovala prehnanú snahu sa s maloletým zbližovať a stretnutie si nahrávala na mobil a P. fotila. Záverom prezentoval názor, že vo veci samej bude potrebné vykonať rozsiahle znalecké dokazovanie za účelom zistenia aktuálneho psychického stavu maloletého P., ako aj zistenia skutočnosti, či netrpí syndrómom týraného dieťaťa.
17. Všetky podania v rámci odvolacieho konania boli účastníkom konania zasielané v zmysle § 373 CSP resp. § 374 CSP. Ďalšie podania, okrem vyššie uvedených, v konaní účastníkmi predložené neboli.
18. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
19. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
20. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Na účely Civilného mimosporového poriadku sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie, ak z povahy veci nevyplýva inak (§ 2 ods. 2 CMP).
22. V zmysle § 360 ods. 1 CMP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
23. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 362 druhá veta CMP).
24. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
25. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d/ CSP možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
26. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej, ale jedná sa o rozhodnutie súdu v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré inicioval otec maloletého. Dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
27. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu o dočasnom zverení maloletého P. do osobnej starostlivosti otca ako aj o povinnosti matky prispievať na výživu maloletého v minimálnom rozsahu je vecne správne. V prejednávanej veci otec v zmysle zákonných požiadaviek na nariadenie neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov navrhovaným spôsobom. Okresný súd pri svojom rozhodovaní postupoval správne, keď pri svojom rozhodovaní nevychádzal len z tvrdení otca maloletého P., ale aj z dokumentov predložených súdu kolíznym opatrovníkom maloletého či iných subjektov znalých pomerov týkajúcich sa maloletého (pozri najmä body 21. až 23. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Takýto postup súdu rešpektuje najlepší záujem maloletého dieťaťa. Komplexným posúdením všetkých relevantných skutočností i odvolací súd (zhodne s prvoinštančným súdom) dospel k záveru, že do rozhodnutia vo veci samej bude potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, t.j. dočasne zveriť maloletého P. do osobnej starostlivosti otca, u ktorého sa dieťa v čase rozhodovania okresného súdu fakticky nachádzalo. Vzhľadom k rozhodnutiu súdu o dočasnom zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, bolo nutné rozhodnúť i o povinnosti matky prispievať na výživu maloletého P. v minimálnom rozsahu, ktorý zákon v súvislosti s majetkovými nárokmi maloletého na výživu predstavuje.
28. Vetu druhú výroku uznesenia okresného súdu účastníci nenapadli odvolaním. Odvolací súd ho však preskúmal s prihliadnutím na znenie ust. § 65 a § 66 CMP a dospel k záveru, že v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, nakoľko vychádza z ust. § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a § 366 CMP v ňom citovaných a zodpovedá osvedčeným skutočnostiam a zároveň rešpektuje najlepší záujem dieťaťa. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu v predmetnej časti je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
29. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutá miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného.
30. V štádiu konania o nariadení neodkladného opatrenia zisťuje súd len elementárne skutočnosti, ktoré majú byť základom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Samotný zákon obmedzuje rozsah
určeného výživného len na nevyhnutnú mieru, ktorá vo vzťahu k rodičovi dieťaťa znamená jeho zaviazanie len na úhradu základných potrieb oprávnenej osoby - v danom prípade maloletého dieťaťa.
31. Aj odvolaciu námietku matky miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Liptovský Mikuláš na rozhodnutie o neodkladnom oparení v súdenej veci odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Matka tvrdila, že na konanie bol v danom prípade miestne príslušný okresný súd v sídle trvalého bydliska maloletého, ktorým je stále Okresný súd Martin. S prihliadnutím na charakter konania o neodkladnom opatrení, keď bolo potrebné o návrhu otca rozhodnúť v pomerne krátkom čase limitovanom lehotou na rozhodovanie v tomto štádiu konania Okresný súd Liptovský Mikuláš postupoval v najlepšom záujme dieťaťa a v súlade s § 113 CMP. Súd prvej inštancie mal totiž osvedčené, v čase, keď otec maloletého podával návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na súd, sa maloletý P. zdržiaval u otca na adrese jeho prechodného bydliska (J. XXXX/XX, XXX XX O. L.), ktorá patrí obvodu Okresného súdu Liptovský Mikuláš.
32. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku matky o nemožnosti aplikácie ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, nakoľko v zmysle § 2 ods. 1 CMP sa na daný typ konania použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Pozornosti odvolateľky totiž uniklo, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sú vo všeobecnosti upravené v Civilnom sporovom poriadku (Tretia hlava, tretí diel, tretej časti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok). Špecifická úprava neodkladných opatrení obsiahnutá v Civilnom mimosporovom poriadku osobitným spôsobom len dopĺňa všeobecnú úpravu neodkladných opatrení obsiahnutú v Civilnom sporovom poriadku len čiastočne (§ 360 - § 369 CMP). Keďže právna úprava obsiahnutá v Civilnom mimosporovom poriadku ako špeciálnom predpise neobsahuje ustanovenie o stave rozhodujúcom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení odlišné od § 329 ods. 2 CSP, s prihliadnutím na § 2 ods. 1 CMP, je aj prejednávanej veci rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie upraveného v § 329 ods. 2 CSP.
33. Rovnako neobstojí ani tvrdenie odvolateľky o nezákonnosti zadováženia zvukovej nahrávky, ktorú predložil otec maloletého ako prílohu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na ktorú súd pri osvedčovaní skutkového stavu prihliadal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na článok 11 ods. 2 v spojení s článkom 2 ods. 1 základných princípov CMP, keď aj skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, v určitých situáciách môžu byť konajúcim súdom zohľadnené. Pokiaľ konajúci súd po vykonaní tzv. testu proporcionality dvoch kolidujúcich ústavných práv usúdi, že jedno z práv je v danom v prejednávanej veci proporčne silnejšie než právo s ním kolidujúce, je v jeho možnostiach, práve s prihliadnutím na základný princíp vyjadrený v článku 11 ods. 2 CMP, prihliadať aj na skutočnosti, ktorých získanie bolo v rozpore so zákonom. Prvoinštančný súd v danom prípade postupoval správne a v rámci svojich procesných možností, keď sa s obsahom nahrávky predloženej otcom, hoc aj zadováženej bez súhlasu matky maloletého (ktorej prejavy na nej boli zachytené), pri svojom rozhodovaní oboznámil a následne z nej vychádzal pri rozhodovaní o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nepochybne je v danom prípade najlepší záujem maloletého dieťaťa proporčne silnejší, než zásah do práva matky na ochranu osobnosti vyhotovením a následným použitím predmetnej nahrávky v konaní (obsahujúcej interakciu medzi matkou a maloletým P., t.j. skutočnosť dôležitú pri osvedčovaní v tomto štádiu konania o nariadení neodkladného opatrenia) bez jej súhlasu.
34. S prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
35. Záverom odvolací súd dodáva, že konštatované závery neprejudikujú rozhodnutie vo veci samej, v ktorom môžu byť vykonané dôkazy v širšom rozsahu na preukázanie tvrdených skutočností. Komplexné posúdenie dôvodnosti návrhu otca vo veci samej bude predmetom konania vo veci samej, pričom pri meritórnom rozhodovaní sa bude prvoinštančný súd v plnej miere zaoberať aj všetkými tvrdeniami účastníkov konania i dôkazmi, ktoré produkovali o.i. aj štádiu odvolacieho konania o tomto neodkladnom opatrení.
36. Zároveň odvolací súd v súlade s ust. § 360 CMP a § 362 CMP nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk matky s maloletým dieťaťom spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
37. Pri svojom rozhodovaní krajský súd prihliadol na zhodné konštatovanie rodičov o potrebe nadväzovania prípadne zachovania vzťahov medzi matkou a maloletým P., vyjadrenie kolízneho opatrovníka maloletého i Správu zo psychologických konzultácii vypracovanej Mgr. U. V., psychologičkou Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (č.l. 88 cit. v napadnutom rozhodnutí), v zmysle § 325 ods. 2 písm. d/ CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP nariadil neodkladné opatrenie, v rámci ktorého dočasne upravil styk maloletého s matkou v rozsahu a za podmienok v ňom uvedených. Aj keď je z doposiaľ osvedčeného stavu zrejmé, že vzťah matky s maloletým synom nie je ideálny, matka nebola vo vzťahu k maloletému P. obmedzená na rodičovských kompetenciách a odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ by bol maloletý P. obmedzený na práve stýkať sa so svojou matkou, prípadne by takýto styk závisel jedine na vôli otca maloletého, možno mať dôvodné pochybnosti o tom, že vzťah matky a maloletého bude zachovaný, a že postupom času dôjde k jeho zlepšovaniu. Aj keď z obsahu podania otca doručeného súdu dňa 05.01.2018 vyplýva, že otec umožnil opakovane matke opakované stretnutie s maloletým (matka maloletého k predmetnej informácii nepodala žiadne stanovisko, pozn. súdu), odvolací súd nemá vedomosť o tom, či tieto stretnutia prebiehajú aj v súčasnosti.
38. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Ciele výchovy dieťaťa sú sformulované v článku 29 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je tiež súčasťou nášho právneho poriadku. Z psychologického hľadiska je cieľom výchovy dieťaťa jednoznačne jeho všestranný vývoj na fungujúcu a citovo a psychosociálne zrelú osobnosť s produktívnou sociálnou orientáciou. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ je v prvom rade právo (povinnosť) chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba, resp. určiť miesto jeho pobytu a právo sa o neho osobne starať. Rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni, samozrejme za podmienky, že sú obaja nositeľmi práva výkonu. Je preto prvoradou povinnosťou a súčasne právom obidvoch rodičov podieľať sa na výchove ich maloletého dieťaťa. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že rodičia spolu nežijú. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránená článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z tohto článku vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa, alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. Vychádzajúc zo skutočností osvedčených v predmetnom konaní odvolací súd, poukazuje na potrebu zachovania existencie citovej väzby medzi maloletým dieťaťom a jeho matkou, ktoré sú aktuálne narušené. Tieto väzby je však nevyhnutné čo najskôr postupne napraviť (reparovať) a to tak za súčinnosti otca, ako aj odborníka (psychológa) a tak postupne obnoviť dôveru maloletého P. k matke.
39. Odvolací súd dodáva, že v štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení mohol hodnotiť otázku styku matky s maloletými deťmi len na základe osvedčených skutočností, ktoré sa javili ako nanajvýš pravdepodobné. Nebol tu teda priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania, keďže by to poprelo podstatu a logiku neodkladného opatrenia ako rýchleho nástroja na úpravu právnych pomerov účastníkov konania. Predbežná ingerencia súdu do právnych vzťahov účastníkov bola prípustná v záujme zachovania rodinných väzieb matky a maloletého P..
40. Pri určovaní rozsahu, v ktorom bolo neodkladné opatrenie vo vzťahu styku matky s maloletým nariadené, odvolací súd v plnej miere zohľadnil jednotlivé vyjadrenia rodičov týkajúce sa reakcie maloletého na prítomnosť matky (napr. pri stretnutí konanom dňa 29.11.2017 a po tomto stretnutí), ako aj na vyjadrenia psychologičky Mgr. U. V., na informácie poskytnuté do konania na základe Správy z materskej škôlky maloletého zo dňa 03.10.2017 a ďalšie listinné záznamy nachádzajúce sa v súdnom spise, a zároveň prihliadol na úlohu rodiča v živote dieťaťa v súlade s vyššie uvedeným teoretickým rámcom potreby styku maloletého s oboma rodičmi. Nakoľko v súdenej veci existujú dôvodné pochybnosti o kvalite stretávaní matky s maloletým, podmienené aj doposiaľ odsvedčenými tvrdeniami otca o vplyve stretávania maloletého s matkou, bude potrebné, aby pri styku matky s maloletým asistoval v prvých šiestich mesiacoch tak otec, ako aj psychológ referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré podmienky považuje odvolací súd v danej situácii za vhodné riešenie situácie, keď je v plnej miere zohľadnený psychologičkou Mgr. V. odporúčaný postup opätovného nadväzovania
styku maloletého P. s matkou (bližšie Správa z psychologických konzultácii na č.l. 88). Zároveň bude vhodné, aby subjekt asistujúci pri stretnutí matky s maloletým informoval poručenský súd o výsledku priebehu styku s tým, že bude vecou okresného súdu sa s týmito správami oboznámiť. V danom prípade bude potrebné zároveň venovať zo strany kolízneho opatrovníka maloletého zvýšenú pozornosť zmenám v rozhodujúcich skutočnostiach, z ktorých odvolací súd pri nariadení dočasného styku matky s maloletým vychádzal, a v prípade potreby iniciovať na okresnom súde jeho zmenu, prípadne zrušenie, ak dovtedy nebude rozhodnuté vo veci samej iným spôsobom.
41. Záverom odvolací súd opätovne dodáva, že závery konštatované v tomto rozhodnutí neprejudikujú rozhodnutie vo veci samej, v ktorom môžu byť vykonané dôkazy v širšom rozsahu na preukázanie tvrdených skutočností.
42. Odvolací súd tiež upriamuje na povinnosť okresného súdu vyplývajúcu z ust. § 376 CMP, v zmysle ktorého konanie o výkone neodkladného opatrenia súd nariadi vždy aj bez návrhu .
43. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože v zmysle návrhu otca podaného osobne na súde dňa 04.10.2017 (č. l. 1-4) prebieha aktuálne aj konanie o veci samej, ktoré doposiaľ nie je skončené (§ 58 CMP).
44. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.