Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-14C/315/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, zastúpený advokátom: Mgr. Henrich Schindler, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: M. K., J.. XX.XX.XXXX, G. I. XXXX/XX, XXX XX K. v konaní zastúpená: Občianske združenie OPOS, A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 511477688, o zaplatenie 316,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 27 eur, spolu, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 156 eur od 12.09.2013 do 01.10.2013 5,5 % ročne zo sumy 111 eur od 02.10.2013 do 15.10.2013 5,5 % ročne zo sumy 77 eur od 16.10.2013 do 15.11.2013 5,5 % ročne zo sumy 57 eur od 16.11.2013 do 03.12.2013 5,5 % ročne zo sumy 27 eur od 04.12.2013 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur, s tým, že prvá splátka je splatná 25-teho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok, a každá ďalšia do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca, s tým, že s omeškaním sa so zaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,08 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaná (ďalej aj ako žalovaný) je povinný zaplatiť mu 316 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 350,00 Eur od 12.09.2013 do 03.12.2013 a s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 251,00 Eur od 04.12.2013 do zaplatenia, titulom rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému bezúročný úver 350 eur, ktorý sa mu žalovaný zaviazal vrátiť jednorázovo do 11.09.2013. Keďže žalovaný poskytnutý úver neuhradil, uplatnil si voči nemu žalobca aj 65 eur ako náhradu skutočne vynaložených nákladov . Celkový nárok žalobcu tak predstavuje sumu 415 eur. Žalovaný mu dňa 03.02.2013 uhradil sumu 99 eur preto si voči nemu žalobou uplatňuje 316 eur. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že nakoľko nevedel poskytnutý úver zaplatiť požiadal o predĺženie. Dňa 11.07.2013 zaplatil žalobcovi sumu 106,10 eur a 12.08.2013 87,90 eur. Na ďalších úhradách žalobcovi spolu zaplatila 129 eur. 3. Žalobca v replike uviedol, že zmluvné podmienky si žalovaný pri vzniku záväzku určoval sám, čo do výšky hlavného predmetu tak aj primeranosti odplaty za poskytnuté plnenie a nemôže sa preto jednať o neprijateľnú podmienku. Uviedol, že skutočnosť, že žalovaný zaplatil poplatok za predĺženie ho nezbavuje povinnosti hradiť istinu tak ako je uvedené v žalobe, nakoľko tento poplatok vzhľadom na jeho charakter nemožno odčítať od celkovej sumy, ktorú má žalovaný vrátiť.

4. Žalovaný v rámci dupliky uviedol, že žalobcovi zaplatil na predĺžení spolu 194 eur a na splátkach sumu 129 eur, celkovo 323 eur. Podľa jej názoru má do istiny doplatiť 27 eur. Zároveň požiadala o zaplatenie dlžnej sumy v splátkach 20 eur mesačne. 5. Žalobca v rámci vyjadrenia k duplike uviedol, že žalovaná uhradila žalobcovi celkovo sumu 323 eur, ktoré sám žalovaný označil ako „predĺženie splatnosti“ a nemohli byť preto započítané na istinu dlhu, nakoľko tieto poplatky súvisia len so samotným predĺžením splatnosti. 6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 29.01.2018 a 19.03.2018, na ktoré sa PZ žalobcu nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, pričom v oboch prípadoch o odročenie pojednávania nežiadal. Súd preto rozhodol že bude pojednávať v neprítomnosti PZ žalobcu. 7. Súd sa oboznámil s výpisom z obchodného registra žalobcu, rámcovou zmluvou, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisom z účtu, upomienkou o nezaplatení zo dňa 16.09.2013, urgenciou zo dňa 20.09.2013, upozornením na hrozbu exekúcie zo dňa 27.09.2013, porušením dohody o splátkovom kalendári zo dňa 19.11.2013, výpismi z účtu č.l. 26 -, listom zo dňa 07.10.2013 č.l. 28, dohodou o uznaní záväzku a dohode o splátkach č.l. 29, výpočet mesačných príjmov a výdavkov, výplatné pásky za mesiace január, február, apríl, júl, október a december 2017, potvrdenia o vkladoch a výberoch z účtu, faktúru zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenia o pohybe na bežnom účte v Raiffeisen bank, potvrdenie o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie od S.. Ľ. Q., X. N. Q. S.. F. H., lekárska správa od S.. V. I., potvrdenie o užívaných liekoch a zistil tento skutkový stav: 8. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli XX.XX.XXXX na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, v ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému bezúročne peňažné prostriedky vo výške 350 eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovaného a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnutú peňažné prostriedky spolu s nákladmi 0 eur t.j. vrátiť celkom 350,00 eur do 11.09.2013. Žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 350 eur dňa 10.06. 2013. Žalovaný doposiaľ žalobcovi vrátil 323 eur a to dňa 03.12.2013 sumu 99 eur, dňa 11.07.2013 106,10 eur, dňa 01.10.2013 45 eur, dňa 15.10.2013 34 eur, dňa 15.11.2013 20 eur, dňa 12.08.2013 87,90 eur, dňa 03.12.2013 30 eur. 9. Z dohody o uznaní záväzku a dohody o splátkach zo dňa 03.12.2013 súd zistil, že táto nie je žalovanou podpísaná. 10. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. 11. Podľa § 52 odsek 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 13. Podľa § 658 odsek 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu uzavreli zmluvu podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní konal žalobca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch, zákona č. 634/1992 Zb., resp. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a nie ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože poskytnutie peňažných prostriedkov bolo medzi stranami dohodnuté bezúročne, pričom jednou z podstatných náležitosti zmluvy o úvere je dohoda o úrokoch a takýto záver korešponduje aj s tvrdením žalobcu a zo znenia zmluvy.

15. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 16. Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 17. Žalobca na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa (žalovanej) a nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže žalovaná nemohla ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy. Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s výzvami odporcovi na úhradu jeho dlhu, a to vo výške 65,- eur. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Navrhovateľ predložil súdu 4 ks výziev na úhradu, pričom jednak nepreukázal ani ich skutočné odoslanie (či vôbec a akým spôsobom ich odporcovi zasielal, či ich posielal poštou, emailom, resp. inou formou). Rovnako tak navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu v súvislosti so zasielaním týchto výziev vznikli nejaké finančné náklady. Zároveň však súd poznamenáva, že pokiaľ by aj navrhovateľ tieto skutočnosti preukázal, súd by zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ. Podľa názoru súdu uvedené „skutočné náklady“ nie sú ničím iným len ďalším duplicitným prostriedkom sankcionovania odporcu za porušenie jeho peňažných záväzkov (popri zákonnom práve veriteľa/navrhovateľa na úroky z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia) a opäť do istej miery aj neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť suma 10, 15 alebo 30,- eur adekvátnou náhradou za domnelé výdavky navrhovateľa spojené so zaslaním upomienky, ktoré zaslanie upomienky je automaticky vykonané prostredníctvom elektronických prostriedkov navrhovateľa bez reálneho podielu ľudského faktora a neprináša navrhovateľovi takmer žiadnu škodu vo forme s týmto spojených vynaložených výdavkov. Rovnako je potrebné poukázať aj nato, že zaslanie upomienky z hľadiska jeho vzťahu k vzniku práva navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy, ani z hľadiska vzniku nejakých jeho iných práv, nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon. Nakoľko však v tejto časti súd zamietol návrh z dôvodov nepreukázania zasielania výziev odporcovi a nepreukázania vynaloženia nákladov za ne, bližšie sa nezaoberal dôvodmi, pre ktoré by súd považoval predmetné zmluvné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku. 18. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd dospel k záveru, že žaloba je v časti skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 Eur nedôvodná 19. Ako vyplýva z doposiaľ uvedeného žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 350 eur, pričom v konaní bolo preukázané že žalovaná zaplatila žalobcovi dňa 03.12.2013 sumu 99 eur, dňa 11.07.2013 106,10 eur, dňa 01.10.2013 45 eur, dňa 15.10.2013 34 eur, dňa 15.11.2013 20 eur, dňa 12.08.2013 87,90 eur, dňa 03.12.2013 30 eur. Spolu teda žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 323 eur. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k platnému uzavretiu dohody o uznaní záväzku a splátkovom kalendári resp. nebola preukázaná ani skutočnosť na základe ktorej by žalobcovi vznikol nárok požadovať od žalovanej zaplatenie súm 106,10 eur a 87,90 eur ako poplatku za žiadosť o predĺženie lehoty splatnosti. (čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca sa domáha zaplatenia dlhovanej sumy vrátane úrokov z omeškania od pôvodne dojednanej lehoty splatnosti) Vzhľadom na uvedené súd posudzoval všetky žalovanou preukázané platby v prospech žalobcovi ako platenie poskytnutého úveru. 20. Žalobca dôkazné bremeno ohľadne tvrdení že žalovanou uskutočnené platby boli poplatkami za samotné predĺženie splatnosti neuniesol, nepreukázal ani skutočnosť že takéto poplatky boli medzi účastníkmi riadne dojednané. Taktiež súd neprihliadal na žalovanou predloženú dohodu o uznaní dlhu a dohode o splátkach nakoľko táto nebola riadne podpísaná oboma účastníkmi občiansko-právneho vzťahu - konkrétne nebola podpísaná žalovanou, teda nebola uzavretá platne, nakoľko bez podpisu účastníka hmotnoprávneho vzťahu nie je možné hovoriť a riadnom prejave vôle byť takýmto úkonom v prípade jeho prijatia druhou stranou viazaný. Súd preto dospel k záver, že žalovanou uskutočnené a preukázané platby vo výške 323 eur na účet žalobcu boli plnením dlhu s predmetnej zmluvy a ku dňu vyhlásenia rozsudku dlh žalovanej predstavuje 27 eur s nižšie uvedeným príslušenstvom. 21. Podľa § 517 odsek 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

22. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžník a popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 23. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 24. Pretože sa žalovaná dostal s vrátením svojho dlhu do omeškania priznal súd žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 156 eur od 12.09.2013 do 01.10.2013 (nakoľko bolo preukázané že žalovaná uhradila dňa 11.07.2013 - 106,10 eur a dňa 12.08.2013 87,90 eur a teda ku dňu splatnosti dňa 11.09.2013 jej dlh činili 156 eur) 5,5 % ročne zo sumy 111 eur od 02.10.2013 do 15.10.2013 (nakoľko žalovaná dňa 01.02.2013 uhradila sumu 45 eur, a teda sa jej dlh znížil na sumu 111 eur) 5,5 % ročne zo sumy 77 eur od 16.10.2013 do 15.11.2013(nakoľko žalovaná dňa 15.10.2013 uhradila žalobcovi sumu 37 eur, a teda sa jej dlh znížil na sumu 77 eur) 5,5 % ročne zo sumy 57 eur od 16.11.2013 do 03.12.2013(nakoľko žalovaná dňa 15.11.2013 uhradila žalobcovi sumu 20 eur, a teda sa jej dlh znížil na sumu 57eur) a 5,5 % ročne zo sumy 27 eur od 04.12.2013 do zaplatenia (nakoľko žalovaná dňa 03.12.2013 uhradila žalobcovi sumu 20 eur, a teda sa jej dlh znížil na sumu 57eur)Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 5,5 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti celej dlžnej sumy t.j. od 12.09.2013, pretože základná sadzba ECB bola v prvý deň omeškania 0,5 % a žalobcovi patrí úrok o 5 bodov vyšší (následne vykonanými platbami žalovanej došlo len k zníženiu celkového dlhu čo však nemohlo mať za následok zmenu percentuálnej ročnej výšky úroku z omeškania). 25. S poukazom na ust. § 232 ods. 4 C.s.p. súd povolil žalovanej, zaplatenie dlhu v mesačných splátkach po 20 eur. Prihliadol pritom na výšku peňažného plnenia, ako aj majetkové, sociálne a zdravotné pomery žalovanej,( nízky mesačný príjem žalovanej v čistom 475,02 eur v porovnaní s pravidelnými výdavkami na platby úverovo v celkovej výške 397,57 eur, nákladmi na bývanie 30 eur mesačne a mesačnými nákladmi na lieky vo výške 20 eur ako aj liečenia žalovanej.). Žalovaná na pojednávaní žiadala splátky vo výške 10 eur mesačne, pričom vo vyjadrení k podanej žalobe žiadala mesačné splátky vo výške 20 eur. Súd považoval za primeranú sumu splátky vo výške 20 eur mesačne s prihliadnutím aj na skutočnosť, že takýmto spôsobom splatí žalovaná dlh voči žalobcovi dvoma mesačnými splátkami. V prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky žalovaná stráca výhodu splátok a vznikne jej povinnosť uhradiť dlh jednorazovo 26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 28. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 77,08 % (výrok III.). Celková výška uplatneného nároku bola 316 Eur. Žalobca bol úspešný v časti istiny 27 Eur(11,46 %). Žalovaný bol úspešný vo zvyšnej časti konania( 289,00 eur t.j. 88,54 %), v ktorej súd žalobu zamietol. Úspech žalovanej teda predstavoval 88,54% a úspech žalovaného (resp. neúspech žalobcu) predstavoval 11,46 %. Po odčítaní úspechu od neúspechu (88,54% - 11,46 %) súd dospel k záveru, že čistý úspech žalovanej v konaní bol 77,08 %, preto jej súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,08 %. 30. O výške trov konania, rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.