Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-341-2017.pdf
PDF · 84.55 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/341/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou v spore žalobcu Východoslovenská energetika a.s., IČO: 44483767, Mlynská 31, 042 91 Košice, zastúpenom JUDr. Marek Hrouda, advokát, Krmanova 16, 040 01 Košice, proti žalovanému U. L., A.. XX.X.XXXX, S. W. S. XXX/XX, XXX XX X. S., o zaplatenie 332,49 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 332,49 eur
- s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 127,47 eur od 1.3.2016 až do zaplatenia,
- s 8,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 205,02 eur od 8.7.2016 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu, JUDr. Marek Hrouda, 100 % náhrady trov konania do troch dní od ich vyčíslenia súdom.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobným návrhom, doručeným súdu dňa 13.9.2017, domáhal sa od žalovaného zaplatenia 332,49 eur s príslušenstvom a plnej náhrady trov konania s odôvodnením, že právny predchodca žalobcu
- Východoslovenská energetika, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 01 Košice, IČO 36 211 222, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sa, vložka č. 1203/V a L. Q., A.. X.X.XXXX (ďalej aj ako „pôvodný zmluvný partner“), uzavreli zmluvu o združenej dodávke elektriny č. 1149158 dňa 14.9.2011, na základe ktorej žalovaný ako odberateľ, odoberal elektrinu z distribučnej sústavy na odbernom mieste S. XXX, X. S.Š..
2. Dňa 19.6.2014 sa konalo valné zhromaždenie právneho predchodcu žalobcu, ktoré s účinnosťou k 1.7.2014 rozhodlo o prevode časti podniku právneho predchodcu žalobcu, týkajúcej sa divízie Obchod, vo forme nepeňažného vkladu do základného imania žalobcu (VSE Development, a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice, IČO 44 483 767), ďalej aj ako „rozhodnutie“. Súčasne bolo s účinnosťou od toho istého dňa rozhodnuté aj o tom, že s prevodom časti podniku sa zmení aj obchodné meno žalobcu a to tak, že sa bude volať Východoslovenská energetika a.s., (namiesto pôvodného obchodného mena - VSE Development, a.s.) a právny predchodca žalobcu sa premenuje na spoločnosť Východoslovenská energetika Holding, a.s.
3. V dôsledku vyššie uvedeného rozhodnutia právneho predchodcu žalobcu o prevode časti podniku ku dňu 1.7.2014 prešli prevodom všetky jeho práva a záväzky týkajúce sa činnosti dodávky elektriny na súčasného žalobcu. O uvedenej skutočnosti svedčí aj zmluva o prevode časti podniku a protokol o odovzdaní, ktoré sú založené na tunajšom súde pod sp. zn. 1SprV/283/2014.
4. Pôvodný zmluvný partner ako odberateľ sa zaviazal za odobratú elektrinu uhrádzať odplatu vo forme mesačných preddavkových platieb a na základe ročného periodického vyúčtovania spotreby elektriny. Odberateľ ako pôvodný zmluvný partner žalobcu zomrel dňa 17.6.2014.
5. Za obdobie od 3.1.2015 do 9.1.2016 bola vyúčtovaná spotreba elektriny na predmetnom odbernom mieste faktúrou č. 7264196469 zo dňa 20.1.2016 na sumu 204,47 eur s lehotou splatnosti do 29.2.2016. Žalobca z tejto faktúry žaluje iba prevyšujúcu časť sumy nedoplatku vo výške 127,47 eur.
6. Za obdobie od 10.1.2016 do 6.6.2016 bola vyúčtovaná spotreba elektriny na predmetnom odbernom mieste faktúrou č. 7237172987 zo dňa 23.6.2016 na sumu 205,02 eur s lehotou splatnosti do 7.7.2016.
7. Je zrejmé, že k spotrebe elektrickej energie naďalej dochádzalo aj po smrti pôvodného zmluvného partnera a to žalovaným, keďže z listu vlastníctva č. XXX O. Ú. X. S. vyplýva, že je výlučným vlastníkom uvedeného odberného miesta a má na adrese odberného miesta vedený trvalý pobyt. Žalobca žaluje žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia. Pohľadávka žalobcu ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 332,49 eur. Žalobca uplatnil aj zákonné úroky z omeškania.
8. Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 2Csp/341/2017-17 zo dňa 28.9.2017, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Žalovanému platobný rozkaz nebolo možné doručiť do vlastných rúk, preto uznesením sp. zn. 2Csp/341/2017-31 zo dňa 4.1.2018 súd platobný rozkaz zrušil podľa § 267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP").
9. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, doručenie predvolania bolo riadne vykázané, preto súd konal v jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením § 180 CSP.
10. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o dodávke elektriny pre domácnosti zo dňa 14.9.2011, predžalobnou upomienkou zo dňa 5.8.2016, faktúrou č. 2170718270 zo dňa 9.1.2016, rozpisom položiek k faktúre č. 7264196469, faktúrou č. 7237172987 zo dňa 23.6.2016, rozpisom položiek k faktúre č. 7237172987, výpisom z listu vlastníctva č. XXX O. Ú. X. S. a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Žalobca žiadal vydať nárok z dôvodu bezdôvodného obohatenia, tvrdenia preukázal listinnými dôkazmi, o ktorých súd nemal žiadne pochybnosti a v celom rozsahu sa pridržiaval žalobného návrhu.
12. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
16. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
17. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom
stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.
18. Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne pri splnení týchto predpokladov: a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane povinného (obohateného), b) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré sú v zákone (§ 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka), c) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávnený), pričom táto majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného, d) nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje.
19. Ak dôjde k bezdôvodnému obohateniu, t.j. naplnia sa všetky vyššie uvedené zákonné predpoklady, vznikne medzi dvoma osobami individuálne určenými samostatný záväzkový právny vzťah bezdôvodného obohatenia (§ 489 Občianskeho zákonníka). Jeho obsahom je, aby ten, kto sa obohatil z niektorých dôvodov uvedených v zákone, vydal obohatenie naspäť tomu, na úkor koho k obohateniu došlo.
20. Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje v súdnom konaní ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Súd nie je viazaný kvalifikáciou nároku, ako ju prezentuje žalobca. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Za bezdôvodné obohatenie nie je možné považovať akýkoľvek prospech, ktorý by vlastník veci mohol teoreticky dosiahnuť, ale iba taký prospech, o ktorý obohatený na jeho úkor buď zvýšil svoj majetkový stav, alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Bezdôvodné obohatenie vzniknuté prijatím plnenia, ktoré malo byť poskytnuté inej osobe (veriteľovi) od jej dlžníka, nie je obohatením na úkor veriteľa, ale na úkor dlžníka.
21. Bezdôvodné obohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti, a to získaním bezdôvodného obohatenia na úkor niekoho iného. Na vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa preto nevyžaduje existencia zavinenia ani existencia protiprávneho úkonu. Predmetom bezdôvodného obohatenia môžu byť jednak veci vrátane peňazí.
22. V ustanovení § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je zakotvená všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia. Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia uvádza zákon v ustanoveniach § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný čo do základu a výšky, ktorý subsumoval pod ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platného a účinného do 31. januára 2013 „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu“.
25. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka „Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013“.
26. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty splatnosti jednotlivých faktúr. Výška úroku z omeškania bola určená poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase vzniku záväzkového vzťahu.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal úspech vo veci vo výške 100 %, preto žalovaný bol zaviazaný nahradiť trovy konania vo výške 100 %.
28. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.