Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-1443-2012.pdf
PDF · 77.34 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5Er/1443/2012
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 vo veci pobočky Senica, Hollého 1219, 905 01 Senica, proti povinnému: Jozef Plaštiak, nar. XX.XX.XXXX, IČO: 34 783 717, so sídlom Majerky 760, 908 45 Gbely, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Lukáš Liščák, Exekútorský úrad so sídlom Nám. Sv. Michala 5/A, 920 01 Hlohovec, pre vymoženie 538,20 Eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 146,21 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 028288 * zo dňa 28.11.2012 bol súdny exekútor poverený podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-0710304310-GC04/10 zo dňa 19.04.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.05.2010. Exekučné konanie sa začalo dňa 20.11.2012 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
2. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 22.09.2017 podnet na zastavenie exekúcie proti povinnému z dôvodu nemajetnosti povinného, podľa § 57 ods. 1 písm. h). V návrhu súdny exekútor uviedol, že jeho vlastným šetrením bolo zistené, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej sume 158,04 Eur, na zaplatenie ktorých žiadal zaviazať oprávneného.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Dňa 03.10.2017 bol oprávnený tunajším súdom vyzvaný, aby sa vyjadril k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Oprávnený na výzvu súdu reagoval tak, že vo svojej odpovedi doručenej súdu dňa 08.11.2017 uviedol, že je v plne kompetencii súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného a z toho vyplývajúcu nevymožiteľnosť pohľadávky. Súd teda pri rozhodovaní o zastavení exekúcie prihliadal aj na vyjadrenie oprávneného.
6. Z exekučného spisu súdneho exekútora mal súd preukázané, že súdny exekútor dostatočne zisťoval nemajetnosť povinného, pričom lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že povinný bol naposledy
registrovaný v roku 2016, lustráciou bánk bolo zistené, že povinný nemá založený bankový účet, nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, upovedomenie bolo povinnému doručené len v zmysle zákonnej fikcie a napokon súdny exekútor uviedol, že povinný vlastní motorové vozidlá rok výroby 1995 a rok výroby 2008, na ktoré je dokopy zriadených 27 blokácií. V evidencii CRE je na povinného celkom 33 exekúcií pričom samotný súdny exekútor proti povinnému vedie 10 exekučných konaní.. Súd má za to, že majetkové pomery povinného boli náležite zistené a tieto dostatočne preukazujú jeho nemajetnosť. Vzhľadom na hospodárnosť a efektívnosť vedenia exekučného konania spolu s tým, aby sa zbytočne nenavyšovali trovy exekúcie, súd konštatuje, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
9. V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie v súlade s § 14, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov a § 196 Exekučného poriadku.
10. Podľa § 14 ods. 1, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
11. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
12. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
13. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
14. Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
15. Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
16. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
17. V zmysle § 14 a § 15 vyhlášky súdny exekútor žiadal priznať paušálnu odmenu za 34 úkonov exekučnej činnosti vo výške 112,88 eur (34 x 3,32 eur), a to za úkony: získanie poverenia na výkon exekúcie 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1 úkon, doručenie exekučného príkazu 1 úkon, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 1 úkon, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 4 úkony, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 1 úkon, každé zisťovanie účtu povinného 24 úkonov. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za nasledovné úkony: získanie poverenia na výkon exekúcie 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1 úkon, doručenie exekučného príkazu 1 úkon, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 1 úkon, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 4 úkony, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 1 úkon, každé zisťovanie účtu povinného 24 úkonov, t.j. spolu 34 úkonov (34 x 3.32 = 112,88 Eur). Súd preto priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške v sume 112,88 eur.
18. V zmysle § 22 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 14,25 Eur a poplatok za elektronickú súčinnosť s bankami a ODI vo výške 1,25 Eur. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 9,50 Eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poplatok za elektronickú súčinnosť s bankami a ODI vo výške 1,25 Eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného za vrátenie poverenia a konečné vyúčtovania v sume 1,55 eur, zaslanie konečného vyúčtovania povinnému v sume 1,25 eur a zaslanie exekučného spisu v sume 1,95 eur, nakoľko tieto úkony nesúvisia s výkonom exekúcie a preto si náhradu poštovného za tieto úkony súdny exekútor nemôže uplatňovať.
19. V zmysle § 21 písm. c) vyhlášky, žiadal súdny exekútor priznať odmenu za manipuláciu so spismi
- požičanie spisu oprávneným osobám vo výške 3,32 Eur. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal ním uplatnenú odmenu za manipuláciu so spismi, nakoľko súdu z obsahu exekučného spisu nevyplýva či súdny exekútor toto požičanie spisu skutočne vykonal, resp. aká oprávnená osoba si spis požičala.
20. Súdny exekútor si zvýšil svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov o 20 % DPH v sume 22,58 Eur.
21. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 146,21 Eur.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu v časti výroku o trovách odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.