Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-136-2017.pdf
PDF · 78.76 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/136/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Viliam Hlaváč, v trestnej veci obžalovanej E. Q., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.03.2018 v Rožňave, takto
rozhodol:
Obžalovaná: E. Q., Z.. XX.XX.XXXX, X. K. B. J., I. X, K.. Č.. Z. Z. F.
j e v i n n á ,
že v U. O., H.. J. a inde, ako matka maloletej Z. A., nar. 19.12.2014, od 01.11.2015 doposiaľ úmyselne ničím neprispela na jej výživu, hoci jej táto povinnosť vyplýva zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 7P/90/2015 zo dňa 26.03.2015 bola zaviazaná prispievať na jej výživu po 27,13 Eur mesačne, v dôsledku čoho za uvedené obdobie dlhuje na výživnom otcovi maloletej - J. A., sumu vo výške najmenej 759,64 Eur, a tohto konania sa dopustila napriek tomu, že bola za také skutky právoplatne odsúdená rozsudkami Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T/140/2015 zo dňa 27.10.2015 k trestu odňatia slobody v trvaní 5 /päť/ mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok na skúšobnú dobu do 19.11.2016 a sp. zn. 3T/11/2016 zo dňa 24.03.2017 k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu do 11.10.2019.
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a uvedený čin spáchala hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená,
č í m s p á c h a l a
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. č. 300/2005 Z.z., v znení novely č. 316/2016 Z.z. a za to ju
o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods.3 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka n e p o d m i e n e č n e .
Podľa § 48 ods.2 písm.a) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní výsluchom svedkov, prečítaním listinných dôkazov zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaná E. Q. je dlhodobo na neznámom mieste, nezdržiava sa ani na jednej zo známych adries pobytu a z týchto dôvodov súd v súlade s návrhom prokurátora v obžalobe rozhodol, že v tejto jej trestnej veci bude prebiehať konanie proti ušlému v súlade s ust. § 358 a nasl. Tr. por., teda tak ako aj v jej predchádzajúcej trestnej veci vedenej na okresnom súdu pod. sp. zn. 3T/11/2016.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok J. A., H. F. Z. A., ktorý potvrdil, že zo spoločného spolužitia s obžalovanou sa im narodila dcéra Z.. Pre neho z nepochopiteľných dôvodov obžalovaná opustila spoločnú domácnosť, nechala mu aj dieťa, o ktoré sa vôbec nestará, nezaujíma sa o ňu, a preto bol podaný z jeho strany aj návrh na úpravu stykov a na výživné. Súdom bolo určené prispievať obžalovanej E. Q. sumu 27,13 Eur. Svedok potvrdil, že o dieťa sa stará výslovne on, jeho matka, a ďalší rodinní príslušníci. Dieťa netrpelo nikdy žiadnou núdzou.
Svedkyňa M. Q., matka obžalovanej potvrdila, že od dcéry dostala list z Anglicka minulý rok. Na adresu, ktorú jej uviedla, jej aj odpovedala ale odvtedy sa jej dcéra už neozvala. V liste údajne dcéra uviedla, že žije v Anglicku a chce sa vrátiť na Slovensko. Nezmienila sa o tom, či pracuje alebo nie. Ona zabezpečuje starostlivosť aj o ďalšie dieťa obžalovanej a to V. F., ktorá má obžalovaná s iným partnerom. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok F. F., keď uviedol, že aj vo vzťahu k tejto dcére bolo súdom určené výživné. Táto dcéra má už takmer 10 rokov a nedával žiadne návrhy na možný trestný postih.
Súd sa podrobne oboznámil aj s objektívnymi listinnými dôkazmi, správami riaditeľstva policajného zboru, ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a aj fotokópiou rozsudku Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 7P/97/2015, právoplatným 16.04.2015 z obsahu ktorého vyplýva, že maloletá Z. A. bola zverená do starostlivosti otca, svedka J. A. a ona bola zaviazaná prispievať na jej výživu po 27,13 Eur a to vždy do 15 - teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk otca. Pri ustálení skutkového stavu súd upravil dobu páchania skutku do dňa hlavného pojednávania, pretože bolo objektívne preukázané, aj napriek tomu, že išlo o konanie proti ušlému, že obžalovaná si výživné vôbec neplní.
Podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. sa páchateľ skutku dopustí, keď najmenej 3 mesiace v období 2 rokov úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin spácha závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas a uvedený čin spácha, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacov za taký čin odsúdený a potrestá sa odňatím slobody na 1 - 5 rokov.
Objektom trestného činu je záujem spoločnosti na zabezpečení vyživovania, vyživovaných osôb. Vyživovacia povinnosť obžalovaného, je založená na ustanoveniach zákona o rodine a vyplýva z vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. Subjektom trestného činu je osoba spĺňajúca podmienky trestnej zodpovednosti. Objektívna stránka trestného činu spočíva v neplnení stanovenej vyživovacej povinnosti, z dôvodu ktorého, z vyživovacej povinnosti oprávnená osoba nedostane všetko, čo bolo jej obsahom. Subjektívna stránka trestného činu spočíva, v danom prípade v úmyselnom konaní páchateľa, ktorý vedel o svojej vyživovacej povinnosti, mohol ju plniť a napriek tomu svoju zákonnú povinnosť neplnil, pričom vedel, že tým porušuje záujem chránený trestným zákonom.
Prečin zanedbania povinnej výživy má charakter pokračovacieho trestného činu, s prvkami hromadného trestného činu. Súd preto pri rozhodovaní o vine posudzoval aj trvanie vyživovacej povinnosti obžalovanej. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenie dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že maloletá Z. A. v čase od 01.11.2005 až do dňa rozhodnutia vo veci nebola schopná samostatne sa živiť, pretože ide o osobu maloletú. Ako je už vyššie uvedené súd na hlavnom pojednávaní upravil aj koniec páchania skutku na čas rozhodnutia vo veci.
Konanie obžalovaného je nebezpečné pre spoločnosť, keď úmyselne neplnil zákonom uloženú povinnosť vyživovať svoje maloleté dieťa, čím svojím konaním narúša jeho všestranný vývoj.
Obžalovaná je v mieste posledného bydliska hodnotená všeobecne. Neboli zistené žiadne poznatky o tom, že by kedykoľvek bola zamestnaná. Naposledy bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie do 18.12.2014. Je o nej známe, že sa dlhodobo nezdržiava na území Slovenskej republiky. Má jeden záznam v registri priestupkov pre podvod tým, že nezaplatila za ubytovanie. Doteraz bola dvakrát súdne trestaná pre skutky tej istej povahy, ako teraz súdené. Posledne tomu tak bolo rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 3T/11/2016, pre trestný čin podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka, ktorého výkon jej bol podmienečné odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov a taktiež jej bola uložená povinnosť podľa svojich schopností a možností uhradiť zmeškané výživné.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že teraz súdený skutok spáchala v lehote podmienečného odsúdenia v jej predchádzajúcej trestnej veci.
Po zhodnotení všetkých okolností súd dospel k záveru, že účel trestu a prevýchovu obžalovanej je možné zabezpečiť iba takým druhom trestu, ktorý bude bezprostredne spojený s výkonom, keď nebola zistená žiadna poľahčujúca, ani priťažujúca okolnosť a tak jej uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby nepodmienečne na dobu 1 (jedného) roka.
Pre výkon tohto trestu v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ju zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože nebola v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by jej bol uložený za úmyselný trestný čin.
V súlade s ustanovením § 361 ods. 1 Tr. por. v konaní proti ušlému sa všetky písomnosti určené obžalovanej doručujú iba obhajcovi.
Podľa § 362 ods. 1 Tr. por. odsúdený v konaní proti ušlému má právo podať návrh na opätovné prejednanie veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do uplynutia 6 mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v trestnom zákone.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2).
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.