Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/190/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej veci žalobcu: C. Ď., B.. X.X.XXXX, X. Y. XX, B., zastúpený Mgr. Petrom Kupkom, advokátom, Hlavná 23, Trnava, proti žalovanému: Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., IČO: 00 678 155, Prievozská 14, Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária HAVLÁT & Partners, Rudnayovo námestie 1, Bratislava, o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou, doručenou súdu dňa 23.12.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti na vlastné náklady ospravedlniť sa žalobcovi, uverejnením ospravedlnenia po dobu troch dní na web portáli ( v online denníku) B. Č. ( A..S..sk), rovnakým typom a veľkosťou písma ako mal článok uverejnený dňa XX.XX.XXXX C. X.XX V.. na web portáli ( online denník) B. Č. ( V.:/..S..U.G.-W.-P.-na-L.-U.-B.- O.-L.-P.-U.-T.-C.) s titulkom : ". W. P. na L.J. U. B.: O. P. B. L. B. ( ďalej len "článok"), vrátane titulku "Ospravedlnenie" s rovnakým typom a veľkosťou písma ako bol titulok Článku na úvodnej strane (A..S..sk) v znení: "Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., Pirevozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 00 678 155, spoločnosť zapísaná v OR OS BA I: Oddiel: Sa, vložka: 19/B, sa ospravedlňuje spevákovi C. Ď. za neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu osobnosti spôsobený uverejnením článku na web portáli ( online denník) B. Č. (V.:/..S..U.-W.-P.-na-L.-U.-B.-O.-L.-P.-U.-T.-C.) J. XX.XX.XXXX C. X.XX V.. s titulkom : ". T. W. P. na L. U. B.: Táto P. B. L. B., v ktorom bol spevák C. Ď. nepravdivo označený za neonacistu.", do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.

2.Žalobu odôvodnil tým, že vyššie špecifikovaný článok s nadpisom: ". W. P. na L. U. B.: O. P. B.S. L. B. bol uverejnený na web portáli dňa XX.XX.XXXX. V článku bolo ďalej uvedené: "To je teda vydarená dvojica! Banskobystrický župan a šéf ĽSNS T. W. sa v sobotu večer objavil na koncerte speváka C. Ď.. Na tom by nebolo nič zvláštne, ak by Ď. nebol dlhodobo spájaný s krajne pravicovými ideológiami a okrem iného je aj bývalým frontmanom neonacistickej skupiny X. C.. W. sa dokonca na pár minút objavil na pódiu počas toho, ako Ď. odovzdával finančnú pomoc rodinám v núdzi. S divákmi sa však rozlúčil so slovami, ktoré nejedného človeka poriadne pobúria. Spevák C. Ď.D. sa do povedomia dostal pred pár týždňami, keď bol v bratislavskom klube Babylon zrušený jeho koncert spojený s krstom albumu. Ď. totiž pred časom pôsobil v rasisticky orientovanej skupine X. C., ktorá bola známa tým, že mala fanúšikov najmä z radov neonacistov. Proti jeho bratislavskému koncertu sa na facebooku zdvihla obrovská vlna odporcu, ktorá si robila z Ď., ako aj celej akcie posmech." Žalobca v prvom rade

namietal pravdivosť tvrdenie, že je neonacista. Zdôraznil, že je známa osobnosť a bezúhonný občan. V kontexte celého článku bol žalobca nepravdivo za neonacistu označený, čo bolo prezentované ako fakt, bez uvedenia akýchkoľvek dôkazov. V článku bola hrubo skreslená pravda a prekročená miera akéhokoľvek hodnotiaceho úsudku. Ak by sa jednalo o kritiku, táto bola neprimeraná, postrádala vecnosť a konkrétnosť. Podľa názoru žalobcu, jeho označenie ako neonacistu bolo prezentovaná ako fakt, avšak nespĺňa ani kritéria hodnotiaceho úsudku, nakoľko skutkový poklad nie je dostatočne vysvetlený. Rozhodne nepostačuje, že v článku bolo konštatované, že žalobca pred časom pôsobil v rasisticky orientovanej kapele X. C., ktorá bola známa tým, že mala fanúšikov z radov neonacistov. Povinnosťou novinárov v zmysle ustálenej judikatúry je podávanie úplných a presných informácií. Označenie žalobcu ako neonacistu hrubo prekračuje právo na slobodu tlače a takéto označenie by ako zásah do cti a dôstojnosti považovala každá osoba v postavení žalobcu. Označenie žalobcu ako neonacistu bolo hanlivé, bola zasiahnutá jeho česť a dôstojnosť a bolo ohrozené jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Jednalo sa bezpochyby o zásah objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti občana, pričom nie je rozhodujúce, či k takejto ujme aj skutočne došlo. Poukázal na skutočnosť, že neonacizmus je vo všeobecnosti spoločnosťou odcudzovaný. Už len samotné spájanie žalobcu s touto ideológiou mu môže privodiť stratu fanúšikov, ako aj prípadných sponzorov. Uverejnením článku sledoval žalobca vyvolanie senzácie, motivované len snahou o zvýšenie predajnosti. K pôsobeniu žalobcu v skupine X. C. uviedol, že v článku nie je ničím podložené označovanie tejto hudobnej skupiny ako rasistickej. Žalobca v nej už dlhšie nepôsobí a celkovo skupina zanikla už v roku 1998. Nacionalizmus nemožno považovať za neonacizmus a tieto pojmy treba obsahovo odlišovať. V článku absentuje príklad tvorby hudobnej skupiny, či iná informácia urobiť so predstavu o tvorbe žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že hudobná skupina X. C. má údajne fanúšikov z radov neonacistov, je ničím nepodložené. Nie je osvedčené, že by sa niektorý z fanúšikov dopustil trestného činu.

3.Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žalobný návrh žiadal zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 27.2.2017 konštatoval, že k žiadnemu neoprávnenému zásahu do práv žalobcu na ochranu osobnosti nedošlo. Zákon totiž neposkytuje právu na ochranu osobnosti absolútnu ochranu. Všetky práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva a slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Kolíziu chránených hodnôt ( slobody prejavu a práva na ochranu osobnosti) treba riešiť nastolením spravodlivej rovnováhy medzi oboma hodnotami. Slobody prejavu sa môže dovolávať predovšetkým vydavateľ. S poukazom na články Ústavy SR a Dohovoru mal žalovaný za to, že len realizoval právo na informácie, garantované práve v čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru. Okrem toho postavil svoju obranu na tvrdení, že veta : "T. W. na pódiu s neonacistom" smerujúca voči žalobcovi nie je skutkovým tvrdením, ale hodnotiacim úsudkom. Zatiaľ čo existencia skutočnosti môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiaceho úsudku nie je dokázateľný. Vo všeobecnosti vyslovovanie názorových súdov, hoci aj kontroverzných, zásadne požíva ochranu. Okrem toho platí, že novinári v politických témach disponujú široko koncipovaným právom preháňať a provokovať. Hodnotiaci úsudok autora článku o tom, že žalobca je neonacista, má skutkový podklad. Ako neonacista bol hodnotený vzhľadom k tomu, že pôsobil v neonacistickej skupine X. C. a bol jej bývalým frontmanom a táto hudobná skupina mala fanúšikov z radov neonacistov. Žalovaný zdôraznil, že neonacizmus je politická ideológia, vychádzajúca z tézy nadriadenosti bielej rasy, hlavným nepriateľom neonacistov sú imigranti, komunisti, liberáli, Cigáni a Židia. Populizmus, kritika multikulturalizmu, liberálneho ľavičiarstva, prisťahovalcov a etnických menšín sú ďalšími znakmi tejto ideológie. Neonacisti prichádzajú s radikálnymi riešeniami, mnohokrát nezlúčiteľnými s demokratickým zriadením. Žalovaný analyzoval texty kapely X. C. a dospel k záveru, že všetky vyššie uvedené myšlienky sú v nich prítomné. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca bol frontmanom takejto skupiny, je logické a legitímne ho označiť ako neonacistu. Možno tiež vychádzať z toho, že sa s týmito myšlienkami stotožňuje, nakoľko témy jeho sólových skladieb sú obdobné. V jednotlivých textoch je vyjadrená myšlienka nadradenosti bielej rasy, vždy je niekto označený ako nežiaduci a definovaný nepriateľ ( homosexuáli, imigranti, politici...), týmto nepriateľom sa prisudzuje zodpovednosť za spoločenské nešváry, rozsiahle medzinárodné konšpirácie s cieľom ovládnuť svet, problémy štátu sú odvodzované z ideológie multikulturalizmu, činnosti prisťahovalcov a etnických menšín, pričom sa prichádza s radikálnymi riešeniami nezlučiteľnými s demokratickým zriadením. V textoch piesní je ako ústredný myšlienka boj, zabíjanie, eliminácia toho, kto sa považuje za nepriateľa národa a rasy. Osoba žalobcu je verejne známou osobou, ktorá musí znieš vyššiu mieru kritiky. V článku prijatý hodnotiaci úsudok preto nepostráda skutkový základ, má racionálne odôvodnenie a pohybuje sa v medziach novinárskej slobody preháňať a provokovať. Na koncerte okrem toho zaznel výrok : "Chcem aby Slovensko bolo slovenské, Slovensko bolo kresťanské a Slovensko bolo biele.". Význam tohto výroku je vzhľadom na

osobu, ktorá ho predniesla a na kontext, úplne zrejmý. Tvrdenie, že skupina X. C. zanikla roku 1998 je irelevantné, vzhľadom k tomu, že žalobca sa od myšlienok hlásaných v jej piesňach nikdy nedištancoval a jeho tvorba má obdobný náboj.

4.V písomnom vyjadrení zo dňa 3.4.2017 žalobca zotrval na svojich skutkových a právnych tvrdeniach. Poprel, že by sa niekedy stotožňoval s neonacizmom. Zotrval na názore, že jeho značenie ako neonacistu bolo prezentované ako fakt, pričom ide o nepravdivé tvrdenie. Nepravdivosť tohto tvrdenia je overiteľný, opačný výklad by viedol iba k možnostiam špekulatívneho označovania skrývajúceho sa za hodnotiaci úsudok. Takéto označenie v tomto prípade predstavuje exces a nebolo by v súlade s právom na slobodu prejavu ani vtedy, ak by sa jednalo o hodnotiaci úsudok. Zjavne by šlo o neprimeraný hodnotiaci úsudok, nakoľko nemal žiaden relevatný faktický základ. Neobstojí len žalovaným uvádzané, že pôsobil v skupine X. C. ako frontam, skupina bola nacionalistická a mala fanúšikov najmä z radov neonacistov, na čo bolo len stroho v článku poukázané, bez bližšieho vysvetlenia. Okrem toho nacionalizmus nemôže byť s neonacizmom stotožňovaný. Nacionalizmus je teória, ktorá tvrdí, že príslušníci jedného národa majú právo spojiť sa a vytvoriť si suverénny národný štát, ideológia založená na presvedčení o výnimočnosti vlastného národa, bojujúca proti cudzej nadvláde, povyšujúca vlastný národ nad absolútno, zdôrazňujúca a oslavujúca národný cit a vlastenectvo. Iba extrémy radikálny nacionalizmus sa spája s nacizmom. Žalobca poprel, že by skupina mala fanúšikov najmä z radov neonacistov. Spájanie kapely s údajným rasizmom je bez akéhokoľvek skutkového základu v článku. V článku nie je uvedený žiadny príklad z tvorby skupiny alebo sólovej tvorby žalobcu. Z textov piesní nie sú zrejmé žalovaným uvádzané myšlienky nadradenosti bielej rasy, označovanie nepriateľa, ktorému sa prisudzuje zodpovednosť za spoločenské nešváry, medzinárodné konšpirácie a podobne. Celý článok vybočuje z medzí v demokratickej spoločnosti všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti. Nejedná sa ani o prípustnú kritiku, ktorá by bola vecná ( nevychádzala z pravdivých skutočností), konkrétna ( nebola podporená relevantnými argumentami) a primeraná ( nesledovala hodnotenie osoby žalobcu, ale len jeho odsúdenie, škandalizovanie a urážku). Čitateľovi nebolo umožnené urobiť si vlastný úsudok, neboli podané všetky informácie potrebné pre jeho vytvorenie. Označenie žalobcu ako neonacistu v sebe nieslo nepochybne difamačný prvok. Zdôraznil, že žalobca na koncerte nepredniesol výrok, aby bolo Slovensko slovenské, kresťanské a biele.

5.Žalovaný v rámci písomného podania zo dňa 22.5.2017 rovnako zotrval na svojom skutkovom a právnom stanovisku. Primeranosť označenia žalobcu ako neonacistu vychádzala z toho, že nie je podmienkou jeho odsúdenie za trestný čin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Neonacista je stúpenec neonacizmu, ktorý sa prejavuje logicky skryto, vyjadruje sa v inotajoch. To, že je niekto neonacista možno usudzovať len nepriamo z jeho konania. Výrok : "T. W. na pódiu s neonacistom" je hodnotiacim úsudkom, ku ktorému autor dospel aj vzhľadom na hodnotenie skutočností, ktoré boli vysvetlené v článku. Nie je potrebné, aby hodnotiaci úsudok sprevádzali skutočnosti, na ktorých sa zakladá. Kapela X. C. sa označuje ako jedna z najznámejších white power skupín na slovenskej hudobnej scéne a patrí do zoznamu neonacistických skupín, preto tvrdenie, že nebola neonacistickou neobstojí. Je vylúčené, aby v samotnom článku boli uvádzané príklady z tvorby kapely alebo žalobcu, nakoľko článok nebol vedeckou analýzou na tému neonacizmus a vylučoval to aj samotný obsah článku. Nie je pravdou, že účelom článku bola škandalizácia a znevažovanie žalobcu, žalobca sám svojim konaním púta legitímny záujem verejnosti. Nakoľko skupinu X. C. je možné charakterizovať ako extrémne nacionalistickú a neonacistickú je logické, že mala fanúšikov z radov neonacistov. Žalovaný v tejto súvislosti odkázal aj na iné články v médiách, kde je citované nasledovné : "B. P. B. P. W. X. C.", "C. Ď. nie je nováčik na hudobnej scéne. Ako malý chlapec spieval v istej skinhedskej kapele, ktorá bola uznávaní nielen na Slovensko, ale aj v Česku. Vďaka jeho charizmatickému spevu, farbe hlasu a chŕliacej vášni, túto hudbu nepočúvali iba skinhedi, nacionalisti či neonacisti, ale aj politicky nevyhranení ľudia."

6.V priebehu súdneho konania právny zástupca žalobcu zopakoval v rámci viacerých prednesov svoju argumentáciu. Konaním žalovaného bola znížená dôstojnosť, česť a vážnosť žalobcu vo vzťahu k spoluobčanom a bolo ohrozené jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Mal za to, že motív pozdvihnutia národa v textoch kapely nemá žiadny z atribútov neonacizmu, tento motív sa často vyskytoval v slovenskej histórii. V textoch nie je prítomný žiadny motív rasizmu. Téma multikulturalizmu nadväzovala na súčasné problémy s týmto fenoménom. Čo sa homosexuality týka, v textoch sa jedná skôr o vyzdvihovanie hodnôt tradičnej rodiny. Úplne logicky sa v textoch objavuje aj motív odmietania drog.

7.Rovnako právny zástupca žalovaného v priebehu súdneho konania dopĺňal svoje tvrdenia a argumentáciu. V demokratickej spoločnosti je základnou hodnotou pluralita názorov a sloboda myslenia, preto aj v tomto kontexte je prípustné vyslovovať hodnotiace úsudky, ktorých skúmanie je predmetom žaloby. Je zrejmé, že na tú istú okolnosť nemusia mať ľudia rovnaký názor, preto je legitímne, že sa žalobca s takýmto názorom nestotožní. Avšak je neprípustné, aby rozdielnosť názorov viedla k potrestaniu alebo postihnutiu toho, ktoré podľa úsudku hodnotiteľa má iný alebo nesprávny názor.

8.Právny zástupca žalobcu poukázal v priebehu konania ( vo vyjadrení zo dňa 2.3.2018) na neprípustnosť dôkazu, predloženého žalovaným a to listu označeného ako "posudok" L.. O. B.. Listina nebola súdu predložený včas, túto mohol žalovaný predložiť už skorej, výsluch svedka B. navrhol žalovaný už 27.2.2017, pričom uplynul do predloženia listiny neprimerané dlhý čas. Už v čase, keď navrhol výsluch L.. B., nič nebránilo žalovanému obstarať a predložiť túto listinu. Namietal tiež vierohodnosť listiny, nakoľko vyjadrenia L.. B. boli viackrát publikované na internetovom portáli A..S..sk. Z odborného zamerania L.. B. nevyplýva, že jeho zameraním je teória literatúry, napriek tomu sa snaží o výklad piesní. Listina nespĺňa náležitosti znaleckého posudku. Navrhol preto výsluch L.. B. za účelom objasnenia okolností a frekvencie zverejňovania vyjadrení svedka v médiách žalovaného, použitej metodiky pri tvorbe listiny, dosiahnutého vzhdelania a jeho odborného zamerania ako aj bližšieho ozrejmenia zdrojov, z ktorých vychádzal svedok pri tvorbe listiny. Predložil súdu aj články, v ktorých sa k téme neonacizmu vyjadroval L.. B.. Rovnako navrhol výsluch žalovaného za účelom osvedčenia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

9.V písomnej záverečnej reči zo dňa 6.3.2018 právny zástupca žalovaného zhrnul, že z listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že kapela X. C. bola slovenská nacionalistická skupina a označuje sa za jednu z najznámejších white power skupín, patrí do zoznamu neonacistických skupín. Táto skupina mala stúpencov z radov neonacistov. Z obsahu jej textov sú zrejmé motívy, typické pre neonacistickú ideológiu. Sólová tvorba žalobcu ideovo nadväzuje na tvorbu kapely X. C. a rovnako sa v nej nachádzajú obdobné motívy. K vyjadreniu predložil aj posudkom T.. Y. J., L., z ktorého sú vyššie uvedené závery zrejmé. Z výsluchu svedka W. je zrejmé, že samotné označenie žalobcu ako neonacistu je hodnotiacim úsudkom, ktorý mal relevantný skutkový základ. Žalobca má v určitých kruhoch povesť nacistického speváka. Dodal, že neexistuje absolútna povinnosť poskytnúť priestor na vyjadrenie dotknutej osobe. Právny zástupca zhodnotil aj výpoveď žalobcu, ktorý sa sám priznal, že sa stotožňuje s názormi T. W., ktorá je všeobecne vnímaný ako predseda fašistickej politickej strany. Jeho výrok o potrebe bieleho Slovenska treba vnímať vyslovene ako rasisticky ladený. V priebehu konania sa žalobca nikdy nedištancoval od tvorby skupiny X. C.. Jeho tvorba je propagovaná a prezentovaná na neonacistických fórach. Žalobca v hodnotení tvorby kapely X. C. ani svojej tvorby nemôže byť objektívny. Z obsahu textov skupiny X. C. ako aj sólovej tvorby žalobcu sa nachádzajú odkazy o nadradenosti rasy, boli v nich označované určité skupiny ako nežiaduce ( homosexuáli, europolitici, imigranti...), bol negatívne hodnotený multikulturalizmus, prítomné radikálne riešenia nezlučiteľné s demokratickým zriadením. Žalobca v konaní nepreukázal žiadne negatívne dopady vo sfére svojho práva na ochranu osobnosti. Označenie žalobcu ako neonacistu predstavovalo v článku hodnotiaci úsudok, pričom právny zástupca poukázal na to, že viacero rozhodnutí ESLP, kde súd akceptoval aj výrazové prostriedky značnej expresivity. Je nutné tolerovať, ak sa v titulku objaví expresívnejšie, provokujúcejšie, či zveličujúci výrazový prostriedok a to zvlášť vtedy, ak ide o médium bulvárneho typu. Namietaný hodnotiaci úsudok má skutkový základ, nakoľko skupina X. C. bola jednoznačne neonacistická, od jej tvorby sa žalobca nikdy nedištancoval, jeho sólová tvorba ideovo na túto nadväzuje, je propagovaná na rôznych neonacistických webových stránkach a kladne hodnotená krajne pravicovými predstaviteľmi. Je potrebné zdôrazniť i to, že ja nejednalo o článok do terminologicky čistej politologickej debaty určenej odbornej verejnosti. Právny zástupca podrobil článok testu proporcionality. V danom prípade je žalovaný vydavateľom periodickej tlače a tým má privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu, pričom ochranu požívajú aj myšlienky a informácie, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú. Žalobca je osobou verejného záujmu, ako spevák a komponista, ktorými svojimi piesňami prispieva do politickej diskusie, púta záujem verejnosti obsahom svojich piesní, ktoré na mnohých pôsobia šokujúco, jeho tvorba je verejne komentovaná na neonacistických webových stránkach. Koncert žalobcu, vzhľadom na to, čo mu predchádzalo a kto sa ho zúčastnil, celkom legitímne pútal záujem verejnosti. Poskytnuté informácie v článku boli viac ako aktuálne, čo posúva rovnováhu medzi slobodou prejavu a osobnostnými právami žalobcu v prospech slobody prejavu. Nie je sporné, že žalobca sa mohol cítiť dotknutý, netvrdil ale, že ho sporné označenie urazilo. On aj skupina X. C. sú takto označovaní bežne.

10.Právny zástupca žalovaného sa tiež vyjadril k námietke žalobcu ohľadne neprihliadania ma obsah písomného vyjadrenia L.. B.. Už vo vyjadrení k žalobe žiadal vypočuť L.. B. alebo T.. J.. Namiesto ich výsluchu bol predložený písomný posudok. Okrem toho sám právny zástupca žalobcu netrval pôvodne na výsluchu L.. B.. Uvedené platí aj o posudku T.. J.. Nedošlo k žiadnej ujme na plynulosti konania. Okrem uvedeného zdôraznil, že v konaní nie je sporná otázka pasívnej vecnej legitimácie a žalovaný je v konaní jej nositeľom.

11.V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobcu ešte doplnil svoju argumentáciu o tvrdenie, že skutkovým základom pre prijatie hodnotiacieho úsudku boli len neurčité pojmy ako všeobecná vedomosť, či rozhovory s priateľmi ( ako uviedol vo svojej výpovedi autor článku). Autor nezisťoval stanovisku žalobu, otázka neonacizmu mala byť v tomto prípade riešená cez odborné posudzovanie.

12.Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov ako aj obsahom priloženého CD nosiča, založeného v prílohovej obálke súdneho spisu.

13.V konaní nebolo sporné, že žalovaný je prevádzkovateľom on-line portalu A..S..sk. Rovnako možno vychádzať zo zhodného tvrdenia oboch sporových strán, že dňa 17.10.2016 bol na tomto portáli zverejnený článok s titulkom: "T. W. P.L. na L. U. B.: O. P. B. L. B.. V rámci podtitulku bolo konštatované : "To je teda vydarená dvojica! Banskobystrický župan a šéf ĽSNS T. W. sa v sobotu večer objavil na koncerte speváka C. Ď.." V samotnom texte článku bolo konštatované, že Ď. bol dlhodobo spájaný s krajne pravicivými ideológiami a okrem iného je aj bývalým frontmanom nacionalistickej skupiny X. C.. W. sa objavil na pódiu počas toho, ako Ď. odovzdával finančnú pomoc rodinám v núdzi. V rámci článku autor konštatoval, že Ď. sa dostal do povedomia pred pár týždňami, keď bol v bratislavskom klube Babylon zrušený jeho koncert spojený s krstom albumu. Pôsobil totiž pred časom v rasisticky orientovanej skupine X. C., ktorá bola známa tým, že mala fanúšikov z radov neonacistov. Proti jeho koncertu sa na facebooku zdvihla obrovská vlna odporu, ktorá si robila z Ď., ako aj cele akcie posmech. Občianky protest bol úspešný, klub nakoniec podujatie zrušil, oficiálne kvôli tomu, že termín koncertu bol rezervovaný iným užívateľom. Ultrapravicový spevák tak mal koncertovať v tom istom termíne v bratislavskej Dúbravke, no tam sa napokon tiež nič nekonalo. Koncert sa napokon presunul do Nitry. Na záver koncertu prebehla charitatívna akcia, pri ktorej odovzdal Ď. ľuďom v núdzi finančný príspevok. Práve v tej chvíli dostal priestor na pódiu T. W., ktorý vo svojom krátkom príhovore útočil na médiá a presviedčal prítomných, že Ď. nie je taký, ako ho v médiách vykresľujú. W. sa rozlúčil so slovami : " Chcem aby Slovensko bolo slovenské, Slovensko bolo kresťanské a Slovensko bolo biele." V rámci článku boli tiež uverejnené facebookové komentáre ľudí, ktorí reagovali na informáciu o konaní koncertu žalobcu v Bratislave v nasledovnom znení : "Dlažobné kocky sa budú dať kúpiť na mieste, alebo musím doniesť svoje?", " Dobrý deň, chcel by som vedieť, či si mám brať fakle na sprievod po koncerte, alebo budeme páliť knihy a oheň zabezpečí organizátor? PS: už cvičím, aby som vedel pravicou ukázať, aký veľká je priemerní alpaka ( biela of korz).", " Bude sa kontrolovať pri vstupe aj rodný list na preukázanie čistej rasy? Aby som bol pripravený, nie že ma chlapci potom nepustia...potom to bude radosť iná...".

14.Súd v rámci prípravy pojednávania si prehral priložené CD s tvorbou kapely X. C. a sólovou tvorbou žalobcu, do spisu boli založené aj písomné vyhotovenia textov. Nakoľko jednotlivým textami sa po obsahovej stránke bude súd zaoberať v rámci samotného právneho odôvodnenia tohto rozsudku, nepovažuje za potrebné v tejto časti uvádzať konkrétne citácie a príklady z vyššie špecifikovanej tvorby.

15.Žalovaný založil do spisu aj článok zverejnený na portáli A..S..sk s názvom " Slová, ktoré hovoria za všetko: 5 dôvodov, prečo sú kotlebocvi fašisti!". V rámci tohto článku sa Y. J. z Historického ústavu SAV vyjadril k podstate fašistu v nasledovných bodoch: 1. Je to radikálna forma nacionalizmu snažiaca sa o očistu národa, ktorý je v kríze. Takto dnešný stav prezentujú aj kotlebovci. 2. Fašizmus potrebuje nepriateľa, u kotlebovcov sú to Rómovia, Židia, Maďari, skorumpovaní politici, utečenci, islam, 3. Fašisti tvrdia, že moderná kultúra je dekadentná a zvrátená a chcú ju nahradiť tou pravou národnou. Prejavy kotlebovcov a ich program je plný dekadentného umenia s nízkou úrovňou kvality, preto W. zatvára divadlá., 4. Ak je fašizmus úspešný, nevyhnutne vedie ku genocíde a odstraňovaniu neželaných skupín. Kotlebovci neustále hovoria o nevyhnutnosti odstrániť parazitov, prípadne o optimalizácii obyvateľstva. 5. Fašizmus stavia na kritike súčasného stavu, ponúka však nezrealizovateľné a utópické riešenia, ktoré nemajú nič spoločné s ľudskosťou a zdravým rozumom.

16.Podľa stránky T..sk je skupiny X. C. nacionalistickou hudobnou skupinov. Motívy textov sú o pozdvihnutí rasy a národa, ale vyskytuje sa v nich aj Boh zrejme v zmysle jednej najvyššej bytosti. Texty negatívne vykresľujú multikulturalizmus, homosexualitu, drogy. Charakteristické pre texty skupiny je, že sú nepriame a metaforické ( napr. nikdy nehovoria priamo o Židoch či Cigánoch). V rámci stránky W..X..S. bola kapela X. C. charakterizovaná ako jedna z najznámejších white power skupín na slovenskej hudobnej scéne. Skupina sa rozpadla a bývalý spevák tejto skupiny C. Ď. vydal v roku 2011 debutové album a je považovaný za slovenského J. I.. V rámci zoznamu neonacistických hudobných skupín na stránke A..S. figuruje kapela X. C. ( označený ako nacistická rocková skupina) aj C. Ď. ( označený ako spevák neonacista). V článku "Nitra má s neonacistami problémy roky, štátne orgány zlyhávajú", uverejnenom v časopise L. X dní dňa X.X.XXXX boli opisované problémy s neonacistami v Nitre, v rámci článku bolo konštatované : " Neonacistom v Nitre vyhrávala kapela X. C., ktorej spevák C. Ď. sa dnes pokúša preraziť ako slovenský J. I.." Článok s názvom "C. Ď.- H. Z. L.. W. L. J..", zverejnený dňa 23.4.2011 na stránke L..S., sa venoval recenzovaniu vyššie uvedeného albumu. Bolo konštatované, že C. Ď. ako "malý chlapec" spieval v istej skinhedskej kapele, uznávanej nielen na Slovensku, túto hudbu nepočúvali len skinhedu, nacionalisti či neonacisti, ale aj politicky nevyhranení ľudia. Sólová tvorba C. Ď.D. je porovnávaná s tvorbou J. I., G., W. Č. J.. Recenzent vyzdvihol vysokú kvalitu albumu. Pre album je typický doznievajúci ódinizmus- hlásenie sa k severo-germánskym bohom, čo bolo istou deviáciou skindedstva v bývalom východnom bloku. Severská mytológia je využitá v prvom rade ako zdroj básnickej inšpirácie. Pre texty sú charakteristické slová ako noc, krv, meč, blato, otrok, cesta, zlato, okovy, hlas, čas, zem, smrť, kráľ, prach, plač, nepriateľ, sloboda, tvár, sen, vojna, pravda, bolesť, svet, hrom, ráno, krása, srdce, nôž, strach, búrka, obraz, moc, tma, chlad, slzy, dážď, sláva, oheň, zlo, nádej....

17.Do spisu bol založený posudok, obsahujúci vyjadrenie L.. O. B. zo dňa 26.1.2018. V rámci neho objasnil vo všeobecnosti pojem neonacizmus s odkazom na viacerých autorov, zaoberajúcich sa práve touto témou. Porovnal tiež významy pojmu neofašizmus a neonacizmus, kedy zdôraznil, že kým neofašizmus stavia skôr na kultúrnych rozdieloch a spravidla sa vyhýba biologickému rasizmu a zdôrazňuje potrebu silného národného štátu, neonacizmus akcentuje biologický koncept rasy a národnostnú príslušnosť vníma ako prekážku zjednotenia na základe tohto širšieho, rasového konceptu, okrem toho je pre neho typický aj vypätý antisemitizmus. Neonacizmus je preto vnímaný ako najextrémnejšia forma pravicového extrémizmu, ktorá obsahuje okrem typických pravicovo- extrémistických rysov aj ďalšie, špecifické črty. Možno medzi ne zaradiť biologický rasizmus, antisemitizmus a priam inšpiráciu v medzivojnovej národnosocialistickej ideológii. Podľa ďalšieho autora sú pre neonacizmus typické radikálna xenofóbia, klasický rasizmus a priame odmietanie demokracie, parlamentarizmu a pluralizmu, a biologický rasizmus. Vo všeobecnosti L.. B. konštatoval, že neonacizmus je špecifická krajne pravicová ideológia, ktorej ideologické jadro tvorí kombinácia nativizmu ( xenofóbneho nacionalizmu), autoritárstva, antidemokratického postoja a ideologickej nádväznosti na nacistický režim, prejavujúcej sa predovšetkým biologickým rasizmom a antisemitizmom. Hudba šíriaca pravicovo- extrémistickú propagandu je so súčasnými formami pravicového extrémizmu spojená prakticky od ich vzniku. Kapelu X. C. je podľa L.. B. možné zaradiť do hudobného tohto hudobného žánru a označiť ju za neonacistickú, je takto označovaní nielen v odbornej literatúre ale je takto identifikovaná aj v samotnom neonacistickom hnutí. Už jej názov X. C. pripomína názov známej neonacistickej organizácie A. H. G. ( X. Á. C.). V textoch kapely možno identifikovať odkazy na neonacistické hnutia a ideológiu, čoho dôkazom sú príklady biologického rasizmu v piesňach ako V. proti G. ( .........L. W. Z. G.........V. proti W. H. G., U. Z. O. B. O.......), R. ( .......P. P. T. X. U......) alebo v piesni X. U.. Zrejme najexplicitnejšie vyjadrenie neonacistických sympatií predstavujú v tomto smere pieseň P. ( T. X. B.G. svoj, W., L. H. Č.) a pieseň I. ( N. U. P. U. X. O. U., V. V., V. V.....S. B., O. P. S. B.. N. U. U....). Druhá pieseň odkazuje na speváka kapely U. N. U., ktorý v roku 1993 zahynul pri autonehode, v dôsledku čoho je pravicovými extrémistami v súčasnosti spolu s nacistickými pohlavármi vnímaný ako martýr a jedna z ústredných postáv, ktorá ideovo formovala nacistické hnutie. Na záznamoch z koncertov kapely X. C. možno tiež počuť hajlovanie, antisemitské prejavy a propagáciu národného socializmu. Sólová tvora žalobu sa vo viacerých aspektoch taktiež vyznačuje rétorikou typickou pre krajne pravicové subjekty. Možno v nej nájsť príklady xenofóbneho nacionalizmu ( pieseň N.- P. U. C. Z. X., Ž. Y. H. X., L. J. L. T. Z. H., J. na N. L.....na T. P. Z. B. N.Á. S. T............L. T. G.- C. B. Ž., P. T. P. O. T., T. G. P. P. Z. X. U. pre P. G. !.), populizmu ( pieseň L., V., L. pre U.), ktoré sú v súčasnosti jedny z najtypickejších čŕt krajne pravicových hnutí. Jeho osobná tvorba je taktiež obdobne propagovaná na rôznych neonacisticých webových stránkach a pozitívne hodnotená krajne pravicovými predstaviteľmi. Aj preto možno hovoriť o istej ideovej kontinuite, i keď v umiernenejšej forme v porovnaní s tvorbou kapely X. C..

18.Žalobca do spisu založil články, v rámci ktorých sa pre portál S..sk vyjadruje L.. O. B.. V rámci všetkých článkov sa všeobecne vyjadruje k základným znakom extrémizmu, k pôsobeniu strany ĽSNS, ako aj k otázke nacistickej symboliky.

19.Žalovaný založil do spisu článok s názvom " Hrozia na U. B. H. B.?", zverejnený dňa XX.X.XXXX na stránke H..S.. V rámci obsahu tohto obsiahleho článku je konštatované aj to, že C. Ď. je bývalý frontam neonacistickej kapely X. C., ktorý dnes vystupuje ako pronárodný spevák. Bol označený ako ortodoxný nácek, o čom svedčia aj fotografie, na ktorých sa objíma s neonacistami z H. U. P. W.. Tak skúsený veterán neonacistického hnutia, akým je C. Ď. si veľmi dobre uvedomuje, s kým sa na fotografii objíma. Rovnako žalovaný predložil súdu aj posudok T.. Y. J., L.. z Historického ústavu SAV zo dňa 16.2.2018. Vyhodnotil a označil kapelu X. C. ako neonacistickú, za takúto ju označil i holandský odborník a autorita v oblasti neofašizmu a neonacizmu politológ S. T.. Sólová tvorba C. Ď. v istnom zmysle nadviazala na tvorbu kapely X. C. a vykazuje znaky charakteristické pre krajne pravicové a neonacistické zoskupenia- xenofóbiu, odkazy na nacistickú ideológiu.

20.Súd pristúpil k výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 29.11.2017. Potvrdil, že v článku uvádzané skutočnosti, že došlo k zrušeniu koncertov v Babylone a Dúbravke sú pravdivé. Manažér Babylonu zavolal žalobcovi pár dní pred koncertom s tým, že koncert bude musieť byť zrušený, nakoľko sa zdvihla vlna nesúhlasu. Kontaktovali ho ľudia, manažéri kapiel, že v prípade účinkovania žalobcu, tam nevystúpia. Manažér uviedol, že celej situácii nerozumie a podobnú nezažil ani za komunizmu. Následne bol zrušený ak koncert v Dúbravke a to v deň jeho konania oficiálne z dôvodu prevádzkovo- technických problémov. Následný koncert v Nitre bol spojený so zbierkou finančných prostriedkov pre ťažko postihnutého človeka, pričom žalobca bol oslovený jeho rodinou. Práve preto, že koncert obsahoval aj charitatívny prvok, žalobcu mrzel obsah článku. Koncertu sa zúčastnil aj pán W., jeho vyjadrenie o potrebe zachovania Slovenska slovenského, kresťanského a bieleho bol vytrhnutý v článku z kontextu, nakoľko tomuto predchádzala poznámka, že cituje H. V.. Celá situácia bola prezentovaná ako rasistická, avšak o takúto prezentáciu nešlo. Je potrebné tento výrok vnímať v historickom kontexte, kedy V. tento použil na účely poukázania na problémy s komunizmom. Žalobca potvrdil, že v skupine X. C. pôsobil ako spevák, frontman 4 roky. Mal vtedy 17-21 rokov. Z kapely odišiel, nakoľko jej zameranie nebolo v súlade s jeho svetonázorom. Je pravdou, že v tejto dobe kapelu počúvala skupina členov skinhedského hnutia. Z kapely odišiel, lebo sa začal na svet dívať inak ako čiernobielo. Teraz delí ľudí len na dobrých a zlých, nehodnotí ich podľa vyznania alebo náboženstva. Dôvodom bol teda odklon od názorovej línie kapely. V súčasnosti si netrúfol hodnotiť alebo nejakým spôsobom sociálne a názorovo zaraďovať ľudí, ktorí počúvajú jeho hudbu. Jeho fanúšikovia predstavujú prierez spoločnosti. Kapelu X. C. by neoznačil ako neonacistickú, sám nevie definovať, čo presne tento pojem zahŕňa a hlavne nikdy ju takto nevnímal. Potvrdil, že ľudia, s ktorými sa stretáva na koncertoch a akciách sú označovaní ako stúpenci neonacizmu. On však neskúma názory fanúšikov a cielene a vedome s takýmito ľuďmi nestretáva. Neonacizmus vníma ako komunizmus, ako totalitný režim. Nestotožňuje sa s označovaním určitej skupiny ľudí ako nepriateľov a následným pôsobením proti tejto skupine. Politické pojmy neštuduje. Do svojej hudby a textov vkladá názory, ktorými nesleduje konkrétny politický názor a ani nechce mať svoje názory nejako zaškatuľkované. Drvivá väčšina jeho tvorby reflektuje konkrétny problém v spoločnosti. V jeho názoroch je ustálené a hlási sa k tomu, k čomu bol vychovaný a to k vlastenectvu, budovaniu a zachovávaniu národnej identitiy a spolupatričnosti. Vyjadril názor, že v jeho tvorbe ani v tvorbe kapely X. C. neboli prvky neonacizmu, nebola rasisticky orienovaná, netýkala sa Židov, Cigánov, neobsahovala prvky nadradenosti rasy. Ak sa v jeho tvorbe objavil pojem rasa, tak to bolo kontexte určitého zaradenia. Čo sa týka jeho pôsobenia v kapele X. C., tak k tomuto sa už nevracia, ani túto tému nerád rozoberá. Mal za to, že v jeho tvorbe absentujú motívy odporu voči mlutikulturalizmu, radikálnych antidemokratických riešení, navádzaniu na boj, zabíjanie či elimináciu skupín. Samotný článok sa ho dotkol, pretože svoju osobu za neonacistu nepovažuje. Najviac ho mrzí, že nemal možnosť sa vyjadriť. Pocitovo ho článok sklamal, dotklo sa ho hlavne to, že toto pomenovanie je nepravdivé, hoci pôsobenie v kapele X. C. nepopiera. On však má túto časť života uzavretú. Sám má na ňu kritický pohľad. Celý článok negatívne vnímala aj jeho rodina, napríklad jeho 12ročná dcéra sa vrátila zo školy s tým, že jej učiteľ spomínal, že vyšiel o ňom článok. Žalobca potvrdil, že pozná osobne T. W. a má k nemu veľmi kladný vzťah. Vo všeobecnosti sa stotožňuje s jeho názormi. Potvrdil, že sa s pánom W. na koncerte objal. Jeho citát o potrebe slovenského, kresťanského a bieleho Slovenska nevnímal, mal na pódiu svoje povinnosti, netrúfal si hodnotiť čo tým myslel.

21.Svedok L. W. bol autorom sporného článku. Dostal na Facebooku tip, že v Nitre sa konal žalobcov koncert, na youtube bolo zverejnené aj video, kde v závere došlo k odovzdávaniu šeku a vystúpil T. W.. Na záver svojho prejavu použil citát H. V. o želaní bieleho Slovenska. Jeho úlohou bolo verejnosti sprostredkovať informácie o tejto akcii z dôvodu verejného záujmu. Spojil to už s pred tým mediálne sledovaným problémom okolo neuskutočnenia koncertu žalobcu v Babylone. Na facebookovskej stránke sa rozpútala diskusia, kde viacerí respondenti odkazovali na pôsobenie žalobcu v skupine X. C.. Prejavovali ironické poznámky o tom, či na tento koncert majú prísť v bomberách, vo fakľovom sprievode. Z dôvodu takéhoto ohlasu verejnosti bol koncert zrušený. Svedok mal vedomosť o tom, že žalobca je spájaný s neonacistickou hudobnou scénou. Prešiel si texty kapely X. C., kde už jej samotný názov mal rasistický podtext. V obdobnom zmysle pochopil a vyhodnotil aj texty. Samotný názov článku musel byť pre čitateľa lákavý, provokatívny. Koniec koncov článok bol zverejnený v bulvárnom denníku. Texty kapely sú pomerne agresívne a aj vo svedkovi zanechali takýto dojem, okrem toho, keď zadal do vyhľadávača pojem X. C., hneď ho to odkazovalo na neonacistické názorové línie. Pozrel si tiež texty žalobcu ako sólového speváka, avšak pri prijímaní svojich záverov vychádzal prvotne z textov kapely X. C.. Potvrdil, že v článku zverejnil aj odkazy z facebookovej stránky, ktoré reagovali na avizovaný koncert žalobcu v Babylone. Neonacista je podľa neho fanúšik krajne pravicovej línie, ktorý sa hlási k nacionalisticko rasistickým názorom. Všetky tieto pojmy na neho priam kričali z jednotlivých textov kapely X. C.. Predmetom textov bola potreba zachovania bielej rasy, boj proti imigrantom, Bruselu, boli tam opísané konšpiračné teórie ako s nami mocní manipulujú, ako by mal biely muž pochodovať za zachovanie rasy, spomínali sa boje, náznaky a odkazy, ktoré nepriamo vyzývali k násiliu. Pri tvorbe článku vychádzal z textov kapely X. C., textov žalobcu ako sólového speváka, aj keď nie až v takej miere. Taktiež pracoval so zoznamom fašistov na stránke H..S.. V podstate zadal do googlu meno žalobcu a takto získal informácie. Okrem elektronických zdrojov použil všeobecnú vedomosť, čiže informácie, ktoré sa k nemu dostali cez rozhovory s priateľmi a známymi. Pri tvorbe článku nepoužil vyjadrenia odborníka, či analytika. Žalobcu nekontaktoval. Jednalo sa totižto o respondenta, u ktorého existuje vedomosť, čo odpovie a pre novinára to nemá žurnalistickú odpoveď. Keď zavoláte zlodejovi, či je zlodej, určite vám odpovie, že nie je. Uviedol, že výrok H. V. je zrejmý ľudom, ktorým je určený, nevie ho vysvetliť kontext tohto výroku. Do článku neuviedol texty kapely X. C., nakoľko to nebolo predmetom článku. Nezisťoval hodnotenia súčasnej tvorby žalobcu ale bolo mu známe, že je označovaný za slovenského J. I., ktorý je spájaný s krajne pravicovými názormi. Pre účely článku nezisťoval, kedy ukončil žalobca pôsobenie v kapele X. C., ani jeho postoj k neonacizmu. Podľa jeho názoru pod pojem nacionalizmus v sebe zahŕňa až prehnanú hrdosť na vlastnú národnosť. Počas tvorby článku nezisťoval konkrétnu definíciu pojmu neonacizmus. Nakoľko nepočúval súčasnú tvorbu žalobcu , nevedel sa vyjadriť, či táto obsahuje prvky neonacizmu. Žalobca bol v zozname H..S. uvedený ako neonacista. Známi svedka sa o žalobcovi vyjadrovali ako o náckovi, nacistickom spevákovi. Výrok T. W. o potrebe slovenského, bieleho a kresťanského Slovenska si svedok vykladá tak, že pán W. nechce na Slovensku iné národnosti ako slovenské, nepraje si iné náboženstvá a inú rasu ako bielu.

22.Podľa článku 19 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Podľa § 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

23.Vychádzajúc z rozsahu žalobného návrhu, vykonaných dôkazov a podrobiac ustálený skutkový stav skúmaniu z hľadiska existencie dvoch základných ústavných práv a to práva na slobodu prejavu a šírenie informácií a práva na ochranu osobnosti ( v rozsahu ochrany jej dielčích elementov a to cti, dôstojnosti a dobrého mena), súd konštatuje, že nároku uplatňovanému v tomto konaní nie je možné poskytnúť

súdnu ochranu v podobe vyhovenia žalobe. Právo na ochranu jednotlivých osobnostných zložiek nie je totiž úplne absolútne a nemožno sa naň dívať bez jeho porovnania a konfrontácie s inými právami, zaručenými v ústave i medzinárodných právnych predpisoch. Tam, kde na seba konfrontačne narážajú dve základné ľudské práva ( sloboda prejavu a právo na šírenie a prijímanie informácií a právo na ochranu osobnosti), je nevyhnutné abstrahovať ich podstatu, porovnať ich a vo výslednici konštatovať hranicu, v rámci ktorej sa nositelia týchto práv môžu pohybovať tak, aby nezasiahli neprimerane, a teda nezákonne, do práv iných.

24.Základom pre právne posúdenie bolo preskúmanie obsahu napádaného článku a najmä zistenie, či označenie žalobcu ako neonacistu ( čo vzhľadom na petit žaloby bolo v podstate nosnou otázkou tohto sporu) je takým, ktoré možno zaradiť pod ústavný i zákonný rámec práva na slobodu prejavu a šírenie informácií. V prvom rade súd vychádzal z toho, že takéto označenie bolo súčasťou samotnej titulky ( resp. názvu článku), a to bez bližšej konkretizácie. Samotné informácie o žalobcovi a jeho aktuálnom pôsobení tvorili až obsah článku. Aj toto bol jeden z dôvodov, prečo súd prijal záver, že označenie žalobcu ako neonacistu v nadpise článku bolo svojim charakterom hodnotiacim úsudkom. Vychádzajúc z právnej teórie, hodnotiaci úsudok, spôsobilý neprimerane zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti, absentujúci akýkoľvek pravdivý skutkový základ a majúci difamačný charakter alebo náboj, nepožíva právnu ochranu a umožňuje dotknutej fyzickej osobe sa brániť podaním žaloby na súde. Súd sa nepriklonil k argumentácii žalobcu, že išlo o uvedenie faktu, resp. skutkového tvrdenia, ktorého pravdivosť sa dá osvedčiť a v konaní preukázať. Zo samotného kontextu článku, ktorý uvádzal viaceré skutkové tvrdenia o žalobcovi je zrejmé, že tento bol tvorený jednotlivými faktickými informáciami, ktoré chcel autor podať čitateľovi. Tieto tvorili skutkový rámec, z ktorého autor vychádzal pri koncipovaní názvu článku, v ktorom označil žalobcu ako neonacistu. Je potrebné prihliadnuť aj na gramatickú a významovú stránku tohto označenia, ktoré práve svojim umiestnením v nadpise, nesie v sebe určitú hodnotiacu premisu. Samozrejme je pravdou, že označenie osoby ako neonacistu by v niektorých prípadoch predstavovalo skutkovú okolnosť, ak však je táto vyslovená ( ako v tomto prípade) s odkazom na nejaké iné skutočnosti, možno prijať záver o možnosti takéhoto označenia i ako hodnotiaceho úsudku. Obsahom sporného článku totiž nebolo informovanie čitateľov o závere, že žalobca je neonacistom, ale na základe obsahu článku ho takto autor označil v samotnej titulke. Z tohto dôvodu súd podrobil sporné označenie skúmaniu z hľadiska jeho primeranosti, prítomnosti relevantných skutočností odôvodňujúcich jeho prijatie a prípadnej existencie difamačného náboja, spôsobujúceho vznik objektívnej možnosti zasiahnuť do práv žalobcu a to najmä práva na ochranu cti, dôstojnosti a dobrého mena.

25.Súd podrobil článok skúmaniu z hľadiska rozsahu uvádzaných faktov, ich pravdivosti, pričom následne vychádzal aj z obsahu listinných dôkazov, opisujúcich pôsobenie žalobcu v rámci verejného života, ktoré sekundárne umožnili súdu zhodnotiť jeho vystupovanie, prezentovanie názorov i samotnú umeleckú tvorbu. Hoci v konaní boli na oboch sporových stranách prezentované aj odborné vyjadrenia, ktorými sa snažili po teoretickej stránke definovať pojem neonacizmus a nacionalizmus, a subsumovať konanie, vyjadrenia i tvorbu žalobcu pod jeden či druhý pojem, súd z tejto odbornej koncepcie vychádzal len druhotne. Je totiž zrejmé, že portál, kde bol článok uverejnený, nie je zameraný na odbornú diskusiu, ale jeho snahou je laického čitateľa vo všeobecnosti informovať o nastolených spoločenských i politických otázkach, tohto taktiež zabaviť, provokovať, prekvapovať a to v jednoduchej, prehľadnej a stručnej forme. Prívlastok " bulvárny", ktorý v tomto prípade možno použiť, v sebe zahŕňa všetky vyššie uvedené dielčie úlohy. Preto aj v prípade ostrejšieho, nadneseného, či dokonca poburujúceho hodnotiaceho úsudku, je nevyhnutné brať na zreteľ charakter takéhoto média, kedy aj samotní priemerní čitatelia sú voči zverejňovaným informáciám kritickejší a rozhodne ich neberú ako overený a nevyvrátiteľný fakt. Miera slobody prejavu je preto v tomto prípade o niečo širšia.

26.Súd konštatuje, že označenie žalobcu v nadpise ako neonacistu ako hodnotiaci úsudok obstojí a nepredstavuje zásah do ochrany jeho osobnostných práv. Súd vychádzal najmä z obsahu článku a jednotlivých skutočností, uvádzaných autorom, ktoré v konaní boli preukázané ako pravdivé. V článku bolo konštatované, že žalobca je dlhodobo spájaný s krajne pravicovými ideológiami. Uvedené konštatovanie je pravdivé, čo osvedčuje obsah článkov ( vyššie citovaných) zverejnených na stránkach T..sk ( kde je konštatované, že kapela X. C. je neonacistická), W.-X..S. ( kde je rovnaká charakteristika kapely X. C. s poznámkou, že žalobca bol jej bývalý spevák a je považovaný za slovenského J. I.), A..sk ( kde tak kapela X. C. ako aj žalobca ako sólový spevák boli zaradení do zoznamu neonacistických tvorcov hudby). Z uvedeného je zrejmé, že už pred uverejnením sporného článku sa označenia žalobcu a jeho bývalej kapely ako neonacistické objavovalo na viacerých internetových stránkach.

Preto konštatácia autora, že žalobca je dlhodobo spájaný s takouto ideológiou, je absolútne primeraná. V konaní bolo preukázané, a táto konštatácia v článku je teda rovnako pravdivá, že žalobca je bývalým frontmanom nacionalistickej kapely X. C., že táto kapela je rasistická a má fanúšikov najmä z radov neonacistov. K tejto skutočnosti súd uvádza, že bolo osvedčené, že kapela bola označovaná prívlastkami, zaraďujúcimi ju k neonacistickej ideológii na viacerých už spomenutých internetových stránkach ( a dokonca aj stránkach nepriamo propagujúcich túto ideológiu). Súd sa oboznámil s obsahom jej tvorby, najmä z obsahom textov, ktorých autorom bol žalobca a musí konštatovať, že aj pre laika evokujú tieto texty vyznávanie ideovej príslušnosti k krajne pravicovým názorom a teda vo všeobecnosti k neonacizmu. Texty obsahujú jednotlivé ideové prvky tohto svetonázoru. Súd pre ustálenie pojmu neonacizmus vychádzal z jeho definície L.. O.Á. B., ktorý odkázal na viacerých autorov, zaoberajúcich sa touto problematikou. Súd konštatuje, že v tvorbe kapely X. C. možno identifikovať prítomnosť xenofóbneho nacionalizmu, biologického rasizmu, nepriame odkazy na neonacistickú ideológiu, označovanie určitých skupín ako nepriateľa, kritiky multikulturalizmu, výzvy na radikálne riešenia spôsobom nezlúčiteľným s demokratickými princípmi a podobne. Pre zabezpečenie preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia súd uvádza niektoré príklady : pieseň R. -". Na S. L. X. T., D. B. I., W. W. B.U.....Z. G. W. H. P. T. O., W. Z. P. U., U. D. L. B. Y. W., R. T. G. O. Y. G. O. B. Y. U....."., pieseň V. proti G. - ". W. Z. G., O. J. X. C., W. U. proti B. L.- C. L. U....V. proti W. H. G. U. Z.Ž. O. B. O.- B. O., U. Š. U....."., pieseň C. V.- ". C. Z. P. Ž. Š.- pre T. Č., pre T. Ú., W. X. V., Č. B. B. U. O...".. Samotný L.. O. B. definoval tvorbu tejto kapely ako neonacistickú. V tejto súvislosti nemožno opomenúť už význam samotného názvu tejto kapely, ktorý bežnému človeku jednoznačne evokuje jej ideologické zaradenie. Žalobca ako bývalý frontman tejto skupiny a autor textov musí znášať, a to aj v súčasnosti, možnú kritiku obsahu myšlienok, ktoré prostredníctvom hudby prezentoval. Je pravdou, že kapela zanikla už v dávnejšej minulosti ( čo pripomenul aj autor článku, ktorý kapelu označil ako už zaniknutú, resp. označil žalobcu ako jej bývalého frontmana). Avšak žalobca, ako verejne činná osoba, ktorá musí zniesť vyššiu mieru kritiky, nakoľko sa prezentovaním svojich názorov podieľa na verejnej diskusii o spoločenských problémoch, sa od tvorby tejto kapely nikdy verejne nedištancoval. Hoci súd uveril jeho tvrdeniu, že sa ideologicky od názorov prezentovaných textami tejto kapely odklonil, tento jeho postoj zostal len v rovine súkromnej, verejne neprezentovanej, preto nemožno hodnotiť poukázanie na jeho pôsobenie v kapele a vychádzanie z jej textov pri prijímaní hodnotiacich úsudkov v neprospech autora článku, a teda i žalovaného. Okrem uvedeného samotný žalobca pripustil, že kapela mala fanúšikov z radov neonacistov v rámci svojho výsluchu a túto skutočnosť potvrdil vo svojom písomnom vyjadrení aj L.. B., ktorý konštatoval, že na záznamoch z koncertov kapely počuť hajlovanie i antisemitské prejavy. V ďalšom obsahu článku autor konštatoval, že došlo k zrušeniu 2 avizovaných koncertov žalobcu a to práve z dôvodu kontroverznej povesti, ktorú požíva žalobca na verejnosti. Uvedenú skutočnosť nepoprel vo svojej výpovedi ani žalobca, ktorý súdu potvrdil, že koncert v Babylone bol zrušený, nakoľko ostatní interpreti, resp. ich manažéri mali s tým problém. Taktiež súčasťou článku boli aj vyjadrenia ľudí na Facebooku, ktoré jednoznačne osvedčujú to, že aj širšia verejnosť vníma žalobcu ( a to dokonca už ako sólového speváka) ako človeka, hlásiaceho sa ku krajne pravicovej ideológii. Uvedený fakt, podľa názoru súdu, osvedčuje, že verejnosť vnímala žalobcu ako neonacistu, resp. osobu minimálne konkludentne sa hlásiacu k jeho ideovým myšlienkam, už pred zverejnením samotného článku. Aj z tohto pohľadu potom predstavuje hodnotiaci úsudok autora primeranú kritiku, založenú na kolektívnom názore viacerých ľudí. Ďalším pravdivým faktom uvedeným v článku bola účasť T. W. na koncerte žalobcu, ktorý sa napokon uskutočnil v Nitre. Ako žalobca uviedol vo svojej výpovedi s názormi pána W. sa stotožňuje. V tomto kontexte nebolo potrebné rozsiahlejšie dokazovanie, aby súd mohol konštatovať, že pre časť verejnosti, majú politické a spoločenské názory, prezentované pánom W., minimálne kontroverzný nádych. Vo viacerých médiách ( ako bolo aj v konaní preukázané) sú názory pána W. a politickej strany, ktorej je predsedom, posudzované a zaraďované ( či už verejnosťou ale aj odborníkmi) ku krajnej pravici. Nepochybne pre mnohých ľudí predstavujú tieto názory súčasť neonacistickej ideológie. Nie je úlohou súdu v tomto konaní akokoľvek tieto názory hodnotiť, ale nemôže opomenúť vychádzať z verejne prezentovaných názorov, že voliči, prípadne sympatizanti pána W., sú časťou verejnosti ( či už oprávnene alebo neoprávnene) považovaní za vyznavačov neonacizmu. Ak sa teda žalobca k takýmto názorom hlási, musí zniesť aj prípadnú kritiku médií, ktoré by ho takto označili. Okrem uvedeného na koncerte pán W. predniesol reč, v závere ktorej vyslovil požiadavku, aby Slovensko bolo kresťanské, slovenské a biele. Hoci žalobca sa v konaní súdu pokúsil objasniť historická kontext tejto vety, prednesenej v minulosti H. V., pre účely tohto konania, z neho nemožno vychádzať. Bežnému človeku nie sú historické skutočnosti až v takomto rozsahu známe a zrejmé, a prednesenie takejto vety, jednoznačne evokuje prejav rasizmu. Je zrejmé, že označenie žalobcu ako neonacistu, je primeraným hodnotiacim úsudkom, už len vychádzajúc z prijatých záverov, že žalobca pôsobil v neonacistickej kapele, táto mala fanúšikov z radov neonacistov,

ma viacerých mediálnych fórach je ako neonacista označovaný, resp. s touto ideológiou spájaný a ako vyznávača takýchto názorov ho vníma aj minimálne časť verejnosti.

27.Nemožno v odôvodnení tohto rozhodnutia opomenúť vysporiadať sa s argumentáciou žalobcu, ktorý popieral, že by niekedy neonacistom bol, alebo súhlasil s jeho obsahovou a ideologickou náplňou. V prvom rade žalobca konštatoval, že je nutné si uvedomiť rozdiel medzi nacionalizmom ( ktorého vyznavačom nesporne je) a neonacizmom. Súd opätovne akcentuje, že sporný článok nebol súčasťou odbornej diskusie, ani nebol zverejnený v odbornom kontexte. Nacionalizmus v sebe nesporne nesie aj prvky neonacizmu, je akceptovateľný širším okruhom ľudí a absentujú v jeho obsahu práve odsúdeniahodné prvky neonacizmu. V tomto prípade, však súd nemohol považovať za relevantný súkromný názor žalobcu, ktorý sa od pojmu neonacizmus v rámci svojho prednesu dištancoval. Nemohol ani vychádzať z distingvovaného a korektného prejavu žalobcu, ktorý pred súdom vystupoval, prezentoval svoje názory a argumentoval v súlade so zásadami všeobecnej slušnosti. Podstatu možnosti jeho označenia ako neonacistu treba hľadať v jeho konkludentných prejavoch na verejnosti, a ich objektívneho hodnotenia. Jednoducho povedané, či na základe jeho verejne známych počinov, ho možno s primeranou dávkou kritiky i nadsázky označiť ako neonacistu. Sloboda prejavu v sebe zahŕňa nielen povinnosť novinára či vydavateľa pravdivo informovať verejnosť, ale zároveň aj právo podrobiť kritike jednotlivé činy osôb zúčastňujúcich sa verejného života ( takým žalobca nepochybne je). V rámci tejto kritiky môžu byť uvádzané aj hodnotiace úsudky, ktoré v sebe nesú prvky nadsázky, zveličenia či preháňania. Sloboda prejavu v tomto prípade nestojí na uvádzaní strohých a nepochybných faktov, ale predstavuje možnosť posudzovať, hodnotiť, kritizovať, vysmievať sa, nastoľovať témy pre diskusiu o kontroverzných témach, dokonca i preháňať. V tomto spore, označenie žalobcu ako neonacistu, vzhľadom na skutočnosti uvádzané v článku, na základe ktorých si čitateľ mohol urobiť vlastný záver o pôsobení žalobcu na verejnom hudobnom i názorovom fóre, obstojí. Že v článku nebol uvedený príklad z tvorby kapely X. C. alebo sólovej tvorby žalobcu, je irelevantné. Dôvodom je, že v prípade, že by mal čitateľ záujem, k tejto tvorbe sa mohol ľahko dostať a jej obsah konfrontovať s obsahom článku i závermi autora. Okrem toho je jasné, že článok sa obsahovo netýkal recenzovania tvorby žalobcu. Taktiež sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že v článku mal byť zverejnený jeho postoj, resp. že autor článku ho pred jeho zverejnením nekontaktoval. Na prijatie hodnotiaceho úsudku autor nie je povinný zisťovať stanovisko respondenta, najmä v prípade, že ide o úsudok mimoriadne kritického obsahu, ktorý sa zjavne dotknutej osobe nebude páčiť. Postačovalo v tomto prípade, že si autor článku zaobstaral pravdivé skutočnosti a fakty, ktoré boli obsahom článku a na základe nich si urobil vlastný názor. Hoci autor článku ( ako svedok v konaní) vypovedal, že sa zaoberal a vychádzal z piesní kapely X. C. ( a nie zo sólovej tvorby žalobcu), je nutné opät zdôrazniť, že žalobca sa od tejto tvorby nikdy nedištancoval a hoci jeho súčasná tvorba už nie je z pohľadu súdu, tak radikálna a jednoznačná v názorovom prejave, predstavuje naďalej určitú kontinuálnu líniu s predchádzajúcou tvorbou kapely X. C.. Okrem uvedeného žalobca bol ako sólový autor označovaný ako neonacista ( resp. jeho tvorba je zaraďovaná k tvorbe neonacistickej) na viacerých miestach mediálneho priestoru, a to už v čase pred zverejnením článku, je preto minimálne zarážajúce, že s obranou svojich práv začal až pri tomto článku.

28.Záverom súd len dodáva, že v tomto prípade nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu, nakoľko prijatý hodnotiaci úsudok niesol znaky primeranosti a vo svojom difamačnom prvku neprekročil hranicu primeranej kritiky, vyplývajúcej zo známych, osvedčených a pravdivých skutočností. Hoci je nepochybne pravda, že označenie osoby ako neonacistu by vo všeobecnosti nieslo v sebe odsudzujúci a difamačný prvok, práve osoba žalobcu, jeho konanie, prejavy na verejnosti, ako aj vnímanie jeho osoby na verejnosti ( nielen novinármi ale aj bežnými ľuďmi) umožňuje prijatie takéhoto záveru. Sloboda prejavu a v nej zahrnutá sloboda šírenia vlastného názoru v tomto prípade neprekročila ústavnoprávne mantinely, ani hranice primeranosti.

29.Súd v konaní nepripustil vykonanie viacerých dôkazov. Výsluch žalovaného nebol v konaní potrebný, nakoľko otázka existencie jeho pasívnej vecnej legitimácie nebola sporná. Rovnako súd nepristúpil k výsluchu svedka L.. O. B., tak ako to navrhol žalobca. Žalobca požadoval jeho výsluch pre účely zistenia jeho odbornej spôsobilosti, posúdenie metodiky prijatia záverov v písomnom vyjadrení. Okrem toho, že v konaní nebolo sporné, že L.. B. je politológ, pôsobiaci ako vysokoškolský pedagóg, je rovnako zrejmé, že sa k téme neonacizmu vyjadruje už dlhšiu dobu. Súd preto nemal pochybnosť o jeho odbornej erudovanosti. Metodiku tvorby svojho vyjadrenia dostatočne objasnil v rámci svojho písomného vyjadrenia, kde citoval viacerých autorov a podľa názoru súdu logicky, jasne a presvedčivo odôvodnil svoje stanovisko. Jeho výsluch preto nebol potrebný. Okrem toho, ako už bolo naznačené,

súd vychádzal z jeho stanoviska len okrajovo, nakoľko postavil svoje odôvodnenie na objektívnej a laickej ( nie odbornej) možnosti označenia žalobcu ako neonacistu. Taktiež súd v tomto prípade aplikoval zásadu koncentrácie konania, kedy žalobca po tom, ako bol oboznámený s obsahom písomného stanoviska L.. B. súdu uviedol, že na jeho výsluchu netrvá a jeho výsluch navrhol až v ďalšom písomnom vyjadrení. Rovnako súd nepovažuje za relevantné námietky žalobcu k obsahu tohto stanoviska. Skutočnosť, že L.. B. sa vyjadruje pre žalovaného k otázke neonacizmu vo viacerých iných článkoch je pravdivá, ale už z ich obsahu je zrejmé, že vždy zaujíma len odborné, osobne nezaujaté stanovisko, či hodnotenie, toho ktorého problému. Preto súd nemôže prijať záver o jeho prípadnej zaujatosti. Rovnako absurdným sa javí argument žalobcu, že L.. B. nie je odborník na literatúru ( nakoľko texty piesní možno k tejto zaradiť) a tak nemohol relevantne zhodnotiť obsah tvorby žalobcu. V tomto konaní nebol potrebný názor literárneho odborníka, ale osoby ktorá by zhodnotila tvorbu žalobcu z hľadiska jej názorového obsahu. Taktiež sa nestotožnil s názorom žalobcu, že toto písomné vyjadrenie bolo podané žalovaným oneskorene. Výsluch L.. B. ako svedka bol navrhnutý žalovaným už v prvom písomnom vyjadrení. To, že následne namiesto jeho výsluchu ako svedka, predložil žalovaný súdu len jeho písomné vyjadrenie, súd vyhodnotil len ako zmenu formy navrhnutého dôkazu, ktorého výsledkom malo byť odborné posúdenie tvorby žalobcu z hľadiska jej obsahu. To, že žalovaný súdu predložil len písomné stanovisko, v podstate v súlade so zásadou hospodárnosti konania, zamedzilo vzniku prípadných trov dôkazu v podobe svedočného. Súd rovnako neprihliadol na obsah listinných dôkazov, založených žalovaným pri predložení záverečnej reči a to práve z dôvodu porušenia zásady koncentrácie konania.

30.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.