Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-71-2020.pdf
PDF · 106.63 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/71/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v sporovej veci žalobcu v I. rade: H.. X. Š., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Q. XXX/XX, XXX XX O. a žalobkyne v II. rade: A. Š., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Q. XXX/XX, XXX XX O. obaja zastúpení: JUDr. Soňou Soboňovou, advokátkou so sídlom Kapisztóryho 2, 940 02 Nové Zámky proti žalovanému: Q. O.Á., K.. XX.XX.XXXX, B. XX/A, XXX XX O. o zaplatenie 8.000,- € s príslušenstvom takto,
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom sumu vo výške 8.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.000,- € od 09.06.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcom sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici domáhali od žalovaného zaplatenia sumy 8.000,- € spolu s príslušenstvom titulom plnenia zo Zmluvy o pôžičke. 2. Podaný návrh odôvodnili tým, že na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 14.07.2016 požičali žalovanému sumu 8.000,- €. Splatnosť požičanej sumy bola v zmysle článku IV Zmluvy dohodnutá do 10 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy. Dňa 28.05.2020 zaslali žalobcovia žalovanému formou doporučenej zásielky písomnú výzvu na vrátenie pôžičky, ktorá bola žalovanému riadne doručená dňa 29.05.2020. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v lehote splatnosti pôžičku nevrátil, právny zástupca žalobcov dňa 12.06.2020 odoslal žalovanému predsúdnu výzvu na vrátenie pôžičky spolu s príslušenstvom. Žalovaný žalobcom dlžnú sumu neuhradil v lehote určenej vo výzve a ani po jej márnom uplynutí. 3. Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica dňa 23.07.2020 vydaný Platobný rozkaz pod č.k. 35Up 1404/2020. 4. Žalovaný podal proti Platobnému rozkazu v zákonnej lehote odôvodnený odpor dňa 06.08.2020. V podanom odpore žalovaný uviedol, že v závere roka 2018 (november) bol medzi stranami sporu uzavretý ústny dodatok k zmluve, na základe ktorého žalovaný dňa 13.12.2018 prepísal na žalobcu v I. rade motorové vozidlo Škoda Octavia ŠPZ O. XXX T. ako kompenzáciu, respektíve plnohodnotnú splátku pôžičky. Žalovaný má preto za to, že prepisom motorového vozidla splnil ústne dohodnuté podmienky a pôžičku v plnej výške vrátil. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcami uplatnenú pohľadávku odmieta. 5. Žalobcovia sa k podanému odporu vyjadrili písomne prostredníctvom právnej zástupkyne podaním doručeným súdu dňa 11.08.2020. Vo vyjadrení uviedli, že žalovaný uzatvoril manželstvo s dcérou žalobcov v mesiaci apríl 2016. Zmluva o pôžičke zo dňa 14.07.2016, ktorá je predmetom konania, bola so žalovaným, ako dlžníkom, uzatvorená za účelom zníženia jeho spotrebného úveru, ktorý žalovaný čerpal ešte za slobodna, a ktorý bol v celkovej výške viac ako 15 000,- €. Následne, žalobcovia práve z dôvodu zlej finančnej situácie v domácnosti ich dcéry, ktorú v tom čase zdieľala spoločne so žalovaným, pristúpili
dňa 14.07.2016 k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke, a to okrem iného aj z dôvodu, že ich dcéra čakala so žalovaným dieťa, s očakávaným termínom pôrodu v novembri 2016. Žalovaný so žalobcami o splatení dlhu podľa Zmluvy o pôžičke nekomunikoval, a v nijakom prípade splatenie dlhu nemalo akýkoľvek súvis s prepisom osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: O. XXX T. na žalobcu v 1. rade. Obranu žalovaného vo vzťahu k údajnému ústne uzatvorenému dodatku k Zmluve o pôžičke považujú žalobcovia za absolútne účelovú a ničím nepodloženú. Čo sa týka prepisu osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: O. XXX T., na žalobcu v 1. rade, k tomuto prepisu došlo z dôvodu, že po svadbe žalovaného s dcérou žalobcov, žalobcovia poskytli dcére osobné motorové vozidlo zn. Hyundai, EČV: O. XXX A., ktorého vlastníkom bola žalobkyňa v 2. rade. Predmetné osobné motorové vozidlo zn. Hyundai bolo počnúc svadbou žalovaného s dcérou žalobcov v užívaní rodiny žalovaného, avšak vzhľadom k tomu, že dcéra žalobcov bola na materskej dovolenke, vozidlo bolo v prevažnej miere užívané žalovaným. V krátkom čase po prvom pôrode dcéra žalobcov opätovne otehotnela, pričom jej tehotenstvo bolo rizikové a potrebovala často cestovať k lekárovi do Bratislavy - žalobcovia preto navrhli žalovanému, aby do rodiny kúpil spoľahlivé motorové vozidlo na úver, z ktorého dôvodu žalovaný od mesiaca september 2017 čerpal spotrebný úver na kúpu osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: O. XXX T.. V rodine žalovaného a dcéry žalobcov preto boli dve osobné motorové vozidlá na používanie - vozidlo zn. Hyundai a vozidlo zn. Škoda Octavia. Po narodení druhého dieťaťa si dcéra žalobcov a žalovaný vymenili vozidlá, pretože vozidlo zn. Škoda Octavia bolo bezpečnejšie a malo väčší odkladací priestor na prepravu kočíka. Vozidlo zn. Škoda Octavia v prevažnej miere využívala a využíva dcéra žalobcov a manželka žalovaného, a to až do dnešného dňa, tzn. že vozidlo je nepretržite (aj v súčasnosti) využívané rodinou žalovaného, menovite jeho manželkou (dcérou žalobcov) a maloletými deťmi. Na zabezpečovanie všetkých svojich potrieb žalovaný využíval vozidlo zn. Hyundai, EČV: O. XXX U., ktoré mal dokonca registrované za účelom poskytovania služieb preprav osôb (Uber), a to až do mesiaca marec 2018. Vzhľadom k tomu, že podľa vyjadrenia žalovaného, vozidlo zn. Hyundai malo vysokú spotrebu PHM, žalobcovia sa na popud žalovaného rozhodli vozidlo odpredať (v mesiaci február 2018), pričom obdržaná kúpna cena za vozidlo vo výške 5 500,- EUR bola ponechaná žalovanému a jeho rodine za účelom kúpy ekonomickejšieho vozidla. Následne, v mesiaci marec 2018, žalovaný zakúpil osobné motorové vozidlo zn. Kia Rio 1,2 EČV: O. XXX Y., s pohonom na LPG, v hodnote 5 400,- EUR
- vlastníkom tohto vozidla sa stal žalobca v 1. rade, avšak vozidlo využíval výlučne žalovaný. Nakoľko predmetné vozidlo bolo zo strany žalovaného uvedené do nepojazdného stavu, žalobca v 1. rade dal na vlastné náklady vozidlo opraviť a následne ho v mesiaci júl 2019 odpredal spoločnosti AAA Auto za 4 600,- EUR, ktorá suma bola opätovne ponechaná rodine žalovaného. Žalovaný v mesiaci august 2019 na internete vyhľadal vozidlo zn. VW Eos v hodnote 5 000,- EUR - vzhľadom k tomu, že na zakúpenie tohto vozidla chýbala žalovanému hotovosť, žalobcovia mu opäť požičali peniaze na zakúpenie vozidla, ktoré si následne nechal žalovaný zaevidovať na svoje meno. V mesiaci september 2019 žalovaný opustil svoju rodinu - dcéru žalobcov a ich dve maloleté deti. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČV: O. XXX T., bolo na žalobcu v 1. rade prepísané v mesiaci december roku 2018 ako kompenzácia za používanie vozidla zn. Hyundai, EČV: O. XXX U. a vozidla zn. Kia Rio, EČV: O. XXX Y. žalovaným, ktoré vozidlá boli vo vlastníctve žalobcov (vozidlo zn. Hyundai bolo vo vlastníctve žalobkyne v 2. rade a vozidlo zn. Kia Rio vo vlastníctve žalobcu v 1. rade). Žalobcovia odmietajú, že by so žalovaným uzatvorili akýkoľvek ústny alebo písomný dodatok k Zmluve o pôžičke zo dňa 14.07.2016. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovia navrhli, aby súd pokračoval v konaní, a aby bola vec v zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní postúpená súdu príslušnému na jej prejednanie, ktorým je v zmysle ustanovenia § 13 a § 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok Okresný súd Bratislava II. 6. Dňa 07.12.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného, ktorý v zmysle § 101 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. občiansky zákonníka vzniesol námietku premlčania žalobcami uplatneného nároku. Túto svoju procesnú obranu odôvodnil tým, že žalobcovia si mohli svoje právo uplatniť už deň nasledujúci po uzatvorení Zmluvy o pôžičke, t.j. dňa 15.07.2016. Z uvedeného dôvodu má teda žalovaný za to, že ich právo zaniklo ku dňu 15.07.2019. Žalobcovia si však svoje právo uplatnili voči osobe žalovaného až výzvou, ktorá mu bola doručená dňa 29.05.2020. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že si žalobcovia uplatnili voči žalovanému svoje právo až po uplynutí premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu žalovaný vznáša námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku a má za to, že žaloba je nedôvodná a súd by ju mal zamietnuť. Ku samotnej pôžičke došlo z dôvodu, že žalovaný s jeho manželkou (dcérou žalobcov) potrebovali vyriešiť úver na bývanie. Keďže žalovaný splácal spotrebný úver, tento musel ponížiť, aby dostali hypotekárny úver na bývanie. Sumu 8.000 EUR si teda požičal kvôli rodine, aby si mohli zakúpiť nehnuteľnosť. Uvedené nakoniec dopadlo tak, že ako dlžník je na úverovej zmluve vedený len žalovaný, avšak vlastníkom nehnuteľnosti je len jeho manželka.
Na prvú výzvu, ktorú žalobcovia zaslali žalovanému žalovaný nereagoval, nakoľko dlh považoval za splnený prepisom Škody Octavia na žalobcu v 1. rade, a teda nerozumel tomu, prečo ho žalobcovia žiadali o vrátenie peňazí. Žalovaný si nepamätá na to, že by mu bola doručená druhá výzva zo strany právneho zástupcu žalobcov. Je potrebné uviesť, že žalobcovia žalovaného vyzvali na zaplatenie sumy 8.000 EUR až po tom, čo žalovaný podal návrh na rozvod manželstva voči ich dcére, jeho manželke. Dovtedy ho o vrátenie financií nežiadali, a teda učinili tak takmer po 4 rokoch. Žalovaný má teda za to, že ak by žalovaný nepodal žiadosť o rozvod, žalobcovia by neiniciovali právne úkony v súvislosti so zmluvou o pôžičke, nakoľko dobre vedeli, že prepisom osobného auta Škoda Octavia na osobu žalobcu v 1. rade bol dlh žalovaného v celosti uhradený. Na podporu svojich tvrdení predložil súdu čestné prehlásenie sestry žalovaného Lenky Bihálovej a známeho žalovaného Jakuba Harmana, ktorý mali vedomosť o dohode žalovaného so žalobcami ohľadom splatenia jeho dlhu. K tvrdeniam žalobcov ohľadom motorových vozidiel žalovaný poukázal na skutočnosť, že osobné motorové vozidlo Hyundai žalobcovia dali do užívania žalovanému a jeho manželke, t.j. ich dcére, pričom toto vozidlo užívali ako rodina. Nakoľko išlo medzi nimi o rodinný vzťah, auto im bolo dané do užívania bezodplatne, keďže boli mladý pár s dieťaťom na ceste. Žalobcovia ani v čase pred odovzdaním motorového vozidla Hyundai do užívania žalovanému a jeho manželke a ani v čase keď vozidlo užívali nespomínali, že by mali záujem o akúkoľvek kompenzáciu za užívanie auta, nakoľko tak robili nezištne najmä kvôli ich dcére a vnúčaťu. Keď sa kupovalo vozidlo Škoda Octavia, išlo o situáciu, kedy žalovaný chcel pomôcť ich rodinnému rozpočtu a to vo forme vozenia iných osôb prostredníctvom aplikácie Uber. Škoda Octavia bola kupovaná práve za týmto účelom, t.j. na výkon práce. Nakoľko však manželka žalovaného ostala tehotná s ich druhým dieťaťom, po jeho narodení sa dohodli, že Škodu Octavia bude užívať manželka z dôvodu, že pri vození dvoch detí potrebovala viac priestoru. Hyundai bol na poskytovanie služby Uber využívaný veľmi krátku dobu a to cca 3 mesiace (december 2017-Február 2018), nakoľko si žalovaný našiel iné pracovné miesto. Potvrdil tvrdenia žalobcov, že k predaju tohto vozidla došlo v marci roku 2018. Tvrdenia žalobcov o tom, že z predaja motorového vozidla Hyundai ponechali obdržanú kúpnu cenu žalovanému a jeho rodine odmietol. Motorové vozidlo Kia Rio zakúpil žalobca v 1. rade z financií získaných predajom vozidla Hyundai a z uvedeného dôvodu bol vedený aj ako vlastník tohto motorového vozidla. Žalovaný a pokiaľ má vedomosť tak ani jeho manželka nedisponovali finančnými prostriedkami z predaja vozidla Hyundai a nevyužili ich na kúpu vozidla Kia Rio. Taktiež žalovaný odmietol tvrdenia žalobcov, že motorové vozidlo Kia Rio žalovaný uviedol do nepojazdného stavu. Pre vadu bolo vozidlo v servise, ktorý sprostredkoval žalobca v 1. rade, pričom výlučne žalobca v 1. rade komunikoval so servisným technikom. Ten mu odporučil výmenu dielu vo vozidle avšak táto výmena vadu neodstránila. Z uvedeného dôvodu motorové vozidlo Kia Rio predal žalobca v 1. rade spoločnosti AAA auto v júli 2019. S ohľadom na uvedené má žalovaný za to, že za trojmesačné užívanie jazdeného motorového vozidla Hyundai a za 9 mesačné užívanie motorového vozidla Kia Rio, by bolo neprimerané ako kompenzáciu poskytnúť niekomu motorové vozidlo v hodnote 8.000 - 10.000 EUR, čo bola v čase prepisu hodnota osobného automobilu Škoda Octavia. Žalovaný zotrval na tom, že k prepisu motorového vozidla Škoda Octavia došlo na základe vzájomnej dohody, že ho žalobcovia budú akceptovať ako úhradu dlžnej sumy vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 14.07.2016. Na prepis motorového vozidla na žalobcu v 1. rade žalovaný nemal akýkoľvek iný dôvod. V žiadnom prípade by len tak neprepísal auto v hodnote 8.000 - 10.000 EUR na tretiu osobu bez riadneho dôvodu.
7. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s obsahom listín predložených stranami sporu (Zmluva o pôžičke zo dňa 14.07.2016, Písomná výzva na vrátenie pôžičky zo dňa 28.05.2020, Predsúdna výzva zo dňa 12.06.2020, Čestné vyhlásenie z č.l. 44, 45, Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 22.04.2016, Žiadosť o predčasné splatenie úveru zo dňa 14.07.2016, Výpis z účtu žalovaného, a zistil nasledovný skutkový stav.
9. Dňa 14.07.2016 bola medzi žalobcami ako veriteľmi a žalovaným ako dlžníkom uzavretá Zmluva o pôžičke ( ďalej len Zmluva) podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle článku III Zmluvy sa veritelia t.j. žalobcovia zaviazali požičať žalovanému ako dlžníkovi sumu 8.000,-€, pričom žalovaný ako dlžník sa zaviazal po uplynutí dohodnutej doby peňažnú čiastku veriteľom vrátiť. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že pôžička prenechaná veriteľmi dlžníkovi bude pôžičkou bezúročnou a bezúčelovou. V článku IV Zmluvy sa strany dohodli, že dlžník sa zaväzuje vrátiť prenechanú pôžičku veriteľom najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy veriteľov adresovanej dlžníkovi na vrátenie pôžičky. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli. Za nespornú skutočnosť považoval súd aj to, že
žalobcovia listom označeným ako ,, Písomná výzva veriteľov adresovanej dlžníkovi na vrátenie pôžičky“ zo dňa 28.05.2020 vyzvali žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 8.000,-€ do 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Výzva bola žalovanému riadne doručená dňa 29.05.2020.
10. Právna zástupkyňa žalobcov v prednese pred súdom uviedla, že skutočnosť, že žalobcovia vyzvali žalovaného na vrátenie pôžičky v čase, keď už nežil s ich dcérou, čím došlo k pretrhnutiu rodinných väzieb, nemožno vnímať ako nejaký akt pomsty.
11. Žalobca v I. rade vo výpovedi pred súdom uviedol, že pôžička vo výške 8 000,- € resp. peňažné prostriedky v tejto výške boli použité na vysporiadenie dlhu žalovaného. Žalovaný vstúpil do manželstva s dlhom 15 000 €, o čom on so žalobkyňou v II. rade vedomosť nemali. Platba na vykrytie tejto pôžičky išla v 2 krokoch, dve platby po 4 000 €, čo je možné zdokladovať výpismi zo SLSP. Žalobcovia taktiež poskytli rodine ich dcéry a teda aj žalovanému jedno auto do rodiny, nakoľko žalovaný podnikal ako taxikár, a auto, ktoré im dali do rodiny Hyundai i30, bolo využívané žalovaným. Na základe toho, že sa im narodili dve deti, kúpil Škodu Oktáviu na splátky, ktorú využívala dcéra žalobcov a využíva ho do dnešného dňa. Hyundai i30 sa predal a žalovaný si kúpil VW Eos, za predaj auta, ktoré si napísal na seba a po opustení rodiny si toto auto odobral a predal, auto stálo 5 000 €. Vzhľadom na to, že Škoda Oktávia sa prepísala na žalobcu v I. rade, ale používa ju dcéra žalobcov s deťmi, považuje ako kompenzáciu za VW Eos sumu 5000 €. Počas celej doby kontaktov medzi žalobcami a žalovaným nedošlo k uzavretiu žiadnej dohody o tom, že by suma 8.000,-€ mala byť splatená prepisom vozidla Škoda Octavia. Žalovaný v I. rade taktiež zdôraznil, že ak by k niečomu takémuto došlo, určite by uzavreli písomnú dohodu o vyporiadaní zmluvy o pôžičke.
12. Žalovaný vo výpovedi pred súdom uviedol, že tvrdenia žalobcu v 1. rade o tom, že vozidlo Hyundai i30 bolo vymenené za VW Eos, sú nepravdivé. Motorové vozidlo Hundai i30 bolo predané a z peňazí získaných z predaja tohto vozidla sa kúpilo vozidlo Kia Rio. Aj toto vozidlo sa po čase predalo. Tiež odmietol tvrdenia žalobcov o tom, že mu boli odovzdané peniaze za predaj vozidla Kia.
13. Právny zástupca žalovaného v prednese pred súdom zotrval na námietke premlčania, pričom poukázal na znenie článku IV Zmluvy, kde je uvedené, že dlžník má právo splatiť dlh pred uplynutím doby splatnosti, pričom dojednanie o splatnosti tak ako je uvedené v Zmluve, je podľa žalovaného v rozpore s dobrými mravmi.
14. Podľa § 498 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv , ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15. Podľa § 491 ods. 1 OZ , z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
16. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
17. Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úrok.
18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 19. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 20. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo ožadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 21. Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. (účinného ku dňu omeškania), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je teda prenechanie veriteľom dlžníkovi veci určené podľa druhu a to najmä peniaze so záväzkom dlžníka vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Ide o dvojstranný právny úkon, kde forma nie je podstatná, teda postačila by aj ústna dohoda. Nevyhnutným predpokladom Zmluvy o pôžičke tak ako každej zmluvy je zhodná vôľa oboch strán. Pôžička je reálny kontrakt, kde okrem samotného uzavretia zmluvy je potrebné aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.
23. V danom prípade žalobcovia súdu preukázali skutočnosť, že žalovanému dňa 14.07.2016 požičali sumu 8.000,- €, čím preukázali existenciu záväzku žalovaného voči žalobcom. Medzi stranami táto skutočnosť sporná nebola. Ako je už uvedené vyššie splatnosť pôžičky bola dojednaná v článku IV Zmluvy. Na základe tohto zmluvného dojednania žalobcovia vyzvali listom zo dňa 28.05.2020 žalovaného na vrátenie pôžičky v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému riadne dourčená dňa 29.05.2020.
24. Žalovaný počas konania opakovane vzniesol námietku premlčania žalobcami uplatneného nároku, ktorú odôvodňoval tým, že žalobcovia si mohli svoje právo uplatniť už deň nasledujúci po uzatvorení Zmluvy o pôžičke, t.j. dňa 15.07.2016. Z uvedeného dôvodu má teda žalovaný za to, že ich právo zaniklo ku dňu 15.07.2019. Nakoľko si žalobcovia svoje právo uplatnili voči osobe žalovaného až výzvou, ktorá mu bola doručená dňa 29.05.2020 má žalovaný za to, že nárok uplatnený žalobcami je premlčaný.
25. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, mal súd za jednoznačne preukázané, že medzi stranami došlo k riadnemu uzavretiu Zmluvy o pôžičke v ktorej sa strany dohodli na tom, že pôžička je bezúročná a bezúčelová, pričom v článku IV Zmluvy si strany dohodli spôsob vrátenia peňažných prostriedkov. Žalobcovia žalovaného listom zo dňa 28.05.2020 riadne vyzvali na vrátenie pôžičky, pričom výzva bola žalovanému doručená dňa 29.05.2020. Z uvedeného teda vyplýva, že od nasledujúceho dňa začala žalobcom plynúť premlčacia doba. Dňa 23.07.2020 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný Platobný rozkaz, z čoho je zrejmé, že žaloba bola podaná včas. Z vykonaného dokazovania mal súd taktiež za preukázané, že žalovaný dlžnú sumu v lehote dojednanej stranami v zmluve neuhradil a neuhradil ju ani v lehote určenej vo výzve na zaplatenie pôžičky zo dňa 28.05.2020. Procesnú obranu žalovaného, ktorý počas konania tvrdil, že medzi žalobcami a ním došlo k ústnenu uzavretiu dodatku k Zmluve na základe ktorého malo dôjsť k vráteniu požičanej sumy tým, že žalovaný prepísal na žalobcu v I. rade motorového vozidlo Škoda Octavia považoval súd za účelovú a nepreukázanú. Z výpisu z účtu predloženého žalobcami jednoznačne vyplýva, že žalobcovia poukázali na účet žalovaného dňa 14.07.2016 sumu 5.000,-€ a sumu 3.000,-€. Podľa názoru súdu taktiež neobstojí argumentácia žalovaného, že k prepisu motorového vozidla Škoda Octavia došlo na základe vzájomnej dohody a že tento úkon budú žalobcovia akceptovať ako úhradu dlžnej sumy. Žalovaný tieto tvrdenia súdu žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, pričom žalobcovia uzavretie akejkoľvek ústnej dohody o vyporiadaní dlhu zo Zmluvy o pôžičke odmietli. Okrem vyššie uvedeného súd zároveň zastáva názor, že strany sporu si jasne a určito dojednali splatnosť pôžičky a takto upravené ustanovenie nie je možné považovať za v rozpore s dobrými mravmi.
26. S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru súdu neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by existenciu práva žalobcov na zaplatenie nimi uplatnenej sumy vylučovali.
27. Nakoľko sa žalovaný s plnením dostal do omeškania, súd uložil žalovanému okrem zaplatenia istiny povinnosť zaplatiť žalobcom aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne a to od nasledujúceho dňa po splatnosti pôžičky, tak ako si to strany dojednali v zmluve.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrhu žalobcov vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu dlžnej istiny spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania.
29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia mali vo veci plný úspech, a preto im prislúcha nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a
z trov právneho zastúpenia. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).