Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13T-2-2017.pdf
PDF · 141.15 KB
Case nature
Area
Subarea
13T/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Monokovej a prísediacich T. G. a L.. Š. C. v trestnej veci proti obžalovanému Y. V.O., B.. XX.XX.XXXX P. P. B. O., O. X. V. B. O., W. XXX/XX, C.. P. B. O., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. marca 2018 takto
rozhodol:
Obžalovaný Y. V., B..XX.XX.XXXX P. P. B. O., O. X. V. B. O.C., W. XXX/XX, C. P. B. O., nezamestnaný
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa 23.08.2016 v čase okolo 23.30 hod. v V. B. O., C.. P. B. O.Ľ., vstúpil na pozemok rodinného domu č. XXX/X na ulici L., kde podišiel ku vchodovým dverám, na ktoré búchal a potom ako mu majiteľ domu H. P., B.. XX.XX.XXXX otvoril kľúčom zvnútra uzamknuté vchodové dvere, následne obvinený vstúpil do verandy, kde vytrhol z ruky kľúče poškodenému a pýtal od neho finančnú hotovosť s tým, že neodíde z domu, pokiaľ mu nedá peniaze a potom, čo mu dal 10,-Eur v minciach, obvinený dom opustil, potom sa v čase okolo 00.00 hod. vrátil do toho domu, poškodený mu otvoril uzamknuté vchodové dvere, kde ho poškodený opakovane vyzýval, aby odišiel preč, no obvinený vstúpil do verandy domu a poškodenému povedal, aby mu vydal sumu 50,-Eur, lebo s nim urobí poriadok, kde poškodený zo strachu dal obvinenému 20,-Eur a potom obvinený odišiel z domu preč, avšak v čase okolo 01.00 hod. dňa 24.08.2016 sa vrátil tretíkrát do uvedeného domu a poškodený mu znova otvoril dvere a požadoval od poškodeného, aby mu dal jedlo a nejaké peniaze, no susedia poškodeného vyzvali obvineného, aby odišiel preč, pričom obvinený svojim konaním spôsobil poškodenému H. P. odcudzením finančnej hotovosti škodu v sume 30 eur
t e d a
- proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku
- neoprávnene vnikol do obydlia iného
t ý m s p á c h a l
- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona,
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona
z a t o m u u k l a d á
podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 36 písm. k) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za splnenia podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona mu súd ukladá probačný dohľad nad jeho správaním.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určuje probačný dohľad pri ustanovení skúšobnej doby v trvaní 3 ( tri ) roky.
Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona povinnosť dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi pôsobiacemu na Okresnom súde Vranov nad Topľou v časových termínoch určených probačným a mediačným úradníkom.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona ukladá mu počas skúšobnej doby obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. e) Trestného zákona ukladá mu počas skúšobnej doby obmedzenie spočívajúce v zákaze účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podala na obžalovaného obžalobu pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona a zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, keď pri následne pri prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní upravila právnu kvalifikáciu trestného činu porušovania domovej slobody ako prečin podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný priznal spáchanie žalovaného skutku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov H. V., T. T. H. Y. T., prečítal postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku zápisnicu o výpovedi svedka - poškodeného H.G. P. a podľa § 263 ods. 1 zápisnicu o výpovedi svedkov C. X. H. T. X., oboznámením so znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, výsluchom znalca, správami a charakteristikami ohľadom správania obžalovaného, odpisom z registra trestov, správou Mesta Hanušovce nad Topľou, výpisom z evidencie priestupkov, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou a zistil tento skutkový stav.
Obžalovaný uviedol, že vtedy zaklopal poškodenému H. P., pozdravil mu, poškodený každému tam rozdával peniaze. Keď prišiel prvý krát, tak poškodený mu dal drobné 10,- eur, on bol už v pyžame. Keď mu otvoril, zostal na chodbe a poškodený išiel do spálne, povedal mu, ty tam nemôžeš ísť do spálne, tak zostal čakať na chodbe. Keď zaklopal a poškodený mu otvoril, pozdravil som mu dobrý večer, lebo tak sa zdraví večer a opýtal sa, či by mu nepožičal 10,- eur v minciach, peniaze potreboval na cigarety, na pivo. Poškodený mu povedal, že má čakať v chodbe a on išiel do spálne po peniaze. Poškodený poznal už aj predtým, on rozdával peniaze aj jemu predtým asi dva raz alebo tri razy dal peniaze a to po 3,- či 4,- eur. Vedel o ňom, že má opatrovateľku, lebo už bol starý, nemal mu kto variť, žena mu umrela. Išiel k nemu tak neskoro, lebo ešte chcel požičať peniaze. Keď mu dal tých 10,- eur, išiel do herne na automaty a cigarety. Potom z herne išiel k poškodenému, zaklopal na dvere, on mu otvoril a povedal
mu, že potrebuje ešte 20,- eur, on zostal v chodbe a poškodený zasa išiel do spálne. Poškodený mu povedal, že ešte mu dá 20,- eur, ale viac tam už nemá chodiť. Keď mu dal tie peniaze, išiel zasa na automaty. Peniaze dal do automatu, vyhral 30,- eur, no nazad ich hodil do automatu. Potom zasa išiel k poškodenému, pýtal 50,- eur, nedal mu ich, dal mu mlieko a chleba. Zasa zaklopal na dvere, poškodený mu otvoril a zasa bol v chodbe. Keď tam bol, tak poškodený mu hovoril, aby išiel preč, aj susedka mu to hovorila, poškodený ho posielal preč, lebo sa asi bál, bol zostresovaný, bál sa asi, že ho udrie, no on ho neudrel, lebo však je stará osoba. Aj keby nebol stará osoba, aj tak by ho neudrel. Poškodenému nič nehovoril okrem toho, čo pýtal peniaze a on bol už v pyžame, bola nočná hodina, spal a povedal, že zavolá políciu, že mu išiel do dvora. Ďalej uviedol, že zobral poškodenému z ruky kľúče od dverí a sa mu tak vyhrážal, že keď mu nedá peniaze, tak s ním zrobí poriadok. Neudrel poškodeného, len sa mu tak vyhrážal. Obžalovaný sa usmieval, keď to uvádzal a na otázku, aby vysvetlil, čo je to vyhrážal sa, nevedel odpovedať, uviedol, poškodený bol taký zostresovaný, bál sa ma. On vtedy stál na chodbe pri dverách a hovoril mu to slušne, nie že nejak nervózne. Kľúče boli vo dverách, sám poškodený ich vytiahol. Potom dal kľúče do dverí, lebo chcel zamknúť, no on mu kľúče zobral z ruky, až keď tam bol po druhý krát a kľúče zobral len tak. Policajti boli pred bránkou poškodeného, kde bol aj on. Policajtom povedal, že bol u poškodeného na peniaze, lebo bol hladný a oni povedali, že sa pôjdu spýtať poškodeného, jeho pustili potom domov a poškodeného zobrali na stanicu. Keď zaklopal, poškodený mu hneď otvoril dvere, nič sa nepýtal, následne pri odstraňovaní rozporov uviedol, že poškodený s ním rozprával aj cez okno a to asi tri krát. Posielal ho preč asi trikrát a posielala ho preč aj jeho suseda. Keď ho posielal preč, neodišiel, keď ho posielala preč suseda, tak už išiel preč, lebo bol pijaný, nevedel čo robil a nešiel preč, keď ho posielal poškodený, lebo som chcel od neho 50eur a on mu nedal, dal mu mlieko i chleba. Keď mu dal mlieko a chlieb, bol na chodbe, mlieko aj chlieb zobral a odišiel domov. Uviedol tiež, že si požičiaval peniaze od poškodeného, sestra všetko vrátila. Požičal mu 30 eur, tak keď bol u neho trikrát, toto čo tu rozprával. Na opakovanú otázku zasa uviedol, že požičal mu tých 30 eur, ale predtým mi nepožičal peniaze. Poškodený mu dával peniaze či 3 či 4 eur. Keď si požičia peniaze, musí vrátiť. Poškodený mu dával predtým peniaze po 4 či 5 eur a on ich mal vrátiť, vrátila ich jeho sestra. Chodil si požičiavať peniaze k poškodenému, chodil sám, lebo sa dopočul, že aj X. tam chodili. Peniaze si požičiaval len od poškodeného. V ten večer vypil dve pivá v Topli, v reštaurácií a vypil ich večer. S poškodeným v ten večer rozprával aj na dvore, poškodený stál vonku pred domom, aby mu zavrel vrátka. To bolo, už keď bol u neho tretí krát. Nevedel, koľko mal poškodený rokov, bol dedo, tak hovorí starším ľuďom.
Súd postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výpovedi svedka - poškodeného H. P., ktorý vypovedal, že dňa 23.08.2016 v čase okolo 23.30 hod bol doma, keď začul, že niekto silno búcha na vchodové dvere do domu, búchal tiež na okno, ktoré je pri vchodových dverách. Podišiel k vchodovým dverám, tieto otvoril kľúčom a po otvorení zbadal postavu mladého muža tmavšej pleti, Róma, ktorého osobne nepoznal, ale párkrát ho v minulosti videl prechádzať po V.. Keď otvoril dvere, ten Róm hneď vošiel dnu krokom do verandy a z ruky mu vytrhol kľúče od dverí a hneď začal pýtať peniaze. Odpovedal mu, že je dôchodca, že peniaze nemá no on odpovedal, že z domu pôjde až po tom keď mu dá peniaze. Mal z toho muža strach, tak odišiel do spálne a z peňaženky vybral 10,- eur v minciach, ktoré mu dal. Vtedy mu Róm vrátil kľúče od domu a odišiel preč. On zamkol. Asi o polhodinu zase počul búchanie na dvere, odomkol a opäť tam bol ten istý muž. Hneď mu povedal, aby odišiel preč, že tam nemá čo robiť, no tento od neho znova pýtal peniaze a to už 50,- eur a začal mu hroziť, že keď mu peniaze nedá, tak s ním spraví poriadok, pričom to povedal rázne a tiež povedal, že sa policajtov nebojí. Toto sa stalo vo verande. Bál sa, preto sa pobral do spálne a ten Róm išiel za ním, kde v spálni vybral z peňaženky 20,- eur, vyšiel do verandy a vo verande ich dal tomu mužovi, ktorý odišiel preč. Okolo 01.00 hod v noci sa znova ten Róm vrátil, keď mu otvoril dvere, hovoril mu, že je hladný, že nemá čo jesť a pýtal znova nejaké peniaze. Opäť mu hovoril nech ide preč a keďže chcel mať od neho pokoj, dal mu mlieko a chleba. Vtedy si všimol, že na dvor vyšla suseda T. T. a jej manžel Y., ktorí začali tomu Rómovi tiež hovoriť aby odišiel preč. Až po tomto vyšiel ten Róm na cestu a odišiel preč. Keď ešte stáli vonku, išla hliadka polície, ktorá zastavila a všetko im povedal. K mužovi, Rómovi, uviedol, že ho pozná iba z videnia, že po fyzickej stránke mu nijako neublížil, iba sa zľakol, keďže nevedel čo môže spraviť, bránička bola zatvorená, ale nie zamknutá, ale vchodové dvere do domu boli zamknuté, sám ich odomykal, v rodinnom dome býva sám lebo je vdovec. K peniazom, ktoré dal tomu mužovi uviedol, že ich mal v skrini v spálni a keď išiel do spálne tak ten muž ostal stáť v kuchyni, keď mu peniaze dal, ten muž bol spokojný, ale pýtal viac, na čo mu povedal, že mu viac nemôže dať. Uviedol tiež, že požičiava peniaze Rómom, konkrétne uviedol C. X., Rómom peniaze požičiaval no nevrátili mu ich a bolo to na viackrát. Ten muž ktorý od neho pýtal peniaze sa mu nijako nevyhrážal ani
mu žiadnym spôsobom neublížil. Vo svojej ďalšej výpovedi v priebehu trestného konania už poškodený uviedol, že obžalovaný sa mu nevyhrážal, že bol v u neho iba raz, kedy mu dal 30 eur v bankovkách, že obžalovaný zostal v čase, kedy išiel pre peniaze, v kuchyni.
Svedkyňa T. T. vypovedala, že nepamätá si presne, či to bol september alebo október 2016, pričom poškodený bol ich bezprostredný sused. Bola vtedy doma, lebo bola noc okolo 22,30 až 23,00 hod., okno mala pootvorené a počula búchanie do dverí a búchal obžalovaný u suseda, u poškodeného. Vyšla vonku, obžalovaného spoznala, lebo viackrát chodieval popred ich dom, pozná ho a posielala ho preč. Videla vonku aj poškodeného pána P.. Na obžalovaného kričala, on odišiel preč, sused išiel do vnútra a asi o pol hodinu prišiel späť a zasa búchal obžalovaný u poškodeného, to sa opakovalo asi trikrát. Nebolo to len klopanie, iba na klopanie by sa nezobudila, nebolo to len také klopanie ako keď niekto ide na návštevu, jednoducho obžalovaný búchal na dvere, aby mu poškodený otvoril. Obžalovaný nebol agresívny, ani nekričal, len búchal na dvere. Sused už potom nebol vonku, rozprával jej potom, že sa bál, ona chodila po dvore a vyháňala obžalovaného a nakoniec zobudila manžela, aby on vyhnal obžalovaného. Manžel ho vyháňal, obžalovaný odišiel preč, už bol na ceste, vtedy už bolo možno aj pol druhej a vtedy začula z cesty auto, boli to policajti z V. a pýtali sa obžalovaného, čo tam robí a pýtali sa aj jej, čo sa tam deje a ona im povedala, že obžalovaný búchal u poškodeného na dvere. Nevedela uviesť, kto políciu volal. Na to vyšiel vonku aj poškodený, bol v pyžame, vyšiel možno aj preto, že videl jej manžela na dvore a potom aj auto a vie, že policajti s poškodeným rozprávali. Teda vie povedať len to, čo sa dialo vonku a čo sa dialo dnu, tak o tom jej potom rozprával len pán sused. S poškodeným o predmetnej udalosti rozprávala asi až potom, čo som bola na výsluchu na polícií, kde keď bola doma u poškodeného, tak jej rozprával o tom, že obžalovanému dal jedlo, že mu dal aj peniaze a tiež povedal, že ho obžalovaný vydieral, že mu zobral aj kľúče. Keď kričala na obžalovaného, tak som mu hovorila ,,Y. choď preč, nezlosť ho“, policajti potom rozprávali, že poškodený bol celý roztrasený, on už bol starší, mal aj zdravotné problémy, obžalovaný ju však, keď ho posielala preč nepočúvol, až neskôr jej povedal, že keby ju počúvol nič z toho sa nemuselo stať. Hnevalo ju, že obžalovaný tam búchal, nemohla spať a ráno musela vstávať, vedela, že poškodený je zamknutý a teda že obžalovaný sa dnu nedostane, bolo jej ľúto suseda, že mu tam obžalovaný búcha, mohol mať z toho aj strach, ale nemyslí si, žeby mu obžalovaný ublížil. Ohľadom skutočnosti, či sa poškodený a obžalovaný rozprávali na dvore uviedla, že vyzeralo to tak, ako by ho vyprevádzal. Obžalovaný bol u poškodeného vo vnútri v dome, no kedy tam vošiel nevie, keď ho vyprevádzal, bolo to tak akoby v kľude, ale nepočula som o čom sa rozprávali. Nevedela uviesť, či obžalovaný aj predtým k poškodenému chodieval, ona ho nevidela. Má však vedomosť o tom, že poškodený požičiaval peniaze rómom, mala mu to za zlé, lebo tým že im požičiaval, tak tam za ním chodili, požičal jednému a prišli ďalší, neviem či im takto chcel pomáhať alebo prečo to robil. Keď som mu hovorila aby to nerobil, tak jej povedal, že treba pomôcť.
Svedok Y.Z. T. vypovedal, že poškodený H. P. bol ich sused, ich domy sú vedľa seba a vtedy ho manželka asi po polnoci zobudila, aby išiel dohovoriť obžalovanému, aby išiel preč. Dovtedy obžalovaného nepoznal a ani nevedel ako sa volá. Vyšiel na ich dvor a cez plot obžalovanému, ktorý bol na dvore u poškodeného, tomuto dohováral, aby išiel preč, on sa na neho pozeral, akoby nechápal, čo mu hovorí a potom čo mu dohováral, tak vyšiel na ulicu za bránu a vtedy išla policajná hliadka. Policajti potom obžalovaného zobrali. Vtedy bola vonku ešte aj jeho manželka, či bol vonku aj poškodený to nevie. Videl obžalovaného chodievať k poškodenému aj predtým, párkrát videl ako sa rozprával s poškodeným. Nevedel uviesť, či poškodený požičiaval peniaze. Ohľadom správania sa obžalovaného na dvore u poškodeného uviedol, že obžalovaný bol taký kľudný, pozeral sa na neho, akoby nechápal, čo mu hovorí, ale vyšiel vonku z dvora na cestu. Policajti tam zastavili asi preto, lebo si ich všimli aj obžalovaného na ceste a pýtali sa čo sa deje.
Svedkyňa H. V., sestra obžalovaného uviedla, že obžalovaný je jej brat, býva u nej, ona sa o neho aj stará. O tom čo sa stalo, sa dozvedela až na súde, keď tu bola v súvislosti s väzbou obžalovaného. Keď prišli policajti pre obžalovaného domov, vtedy doma nebola, nevedela čo sa stalo a keď prišla na políciu, tak ho vyfliaskala. Je pravdou že predtým obžalovaný, jej brat urobil nejaké drobné veci, on je taký už od narodenia, má s ním už dosť problémov, stará sa o neho, lebo rodičov nemajú, chodila s ním aj na psychiatriu, nevie sa postarať o žiadne veci, o hygienu, o oblečenie, pritom bývajú v meste už medzi bielymi, nemá s nikým ani nikto z ich rodiny problém, len obžalovaný. Stalo sa, že nadával, hrešil alebo robil iné takéto veci, ale nikdy to nebolo nič horšie. K poškodenému asi chodil, vie že mu poškodený dal občas nejaké peniaze, lebo keď sa potom s ním stretla a povedal jej, že dal bratovi peniaze, tak mu ich vrátila, ale dá sa povedať, že poškodeného poznala len z videnia. Potom keď bol brat vo väzbe, tak sa
mu boli spolu s jej manželom ospravedlniť a vtedy aj poškodenému povedala, že brat je vo väzbe, on zostal prekvapený a povedal jej, že on nechcel, aby sa to takto stalo, že ,,Y. by mu nikdy nič nezrobil“. Za brata takto vracala peniaze aj iným ľuďom, keď jej povedali, že požičali bratovi, tak peniaze vrátila aj za neho poplatila pokuty. Obžalovanému nedávala finančnú hotovosť, jej manžel mu väčšinou kupoval cigarety a to najmä preto, lebo pokiaľ by mu dala väčšiu sumu, tak on by si kúpil cigarety a pivo a potom cigarety rozdával iným ľuďom, akoby sa on chcel ukázať, že on na to má, čo mu aj jej manžel často vyčítal, že on je veľmi dobrý, teda obžalovaný, že on iným dá, ale jemu nikto nedá nič. Obžalovaný aj vtedy aj teraz dostával len dávku po 60,- eur, no u nich doma, kde s nimi býva, mu nič nechýba, o všetko je postarané. Kvôli nemu sa aj neskôr vydávala, lebo brala na neho ohľad, ona mala len 15 rokov keď zomrela ich matka a odvtedy sa stará o obžalovaného. Myslí, žeby si mal viacej vážiť čo som pre neho urobila aj robí. Čo sa týka správania obžalovaného po jeho prepustení z väzby, má doma len ten problém, čo sa týka osobnej hygieny, je lenivý, nechce robiť, ale chodí sa hlásiť na súd, bol už aj sám. Teda problémy, ktoré s ním sú, sú najmä čo sa týka hygienických návykov.
Súd postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal zápisnice o výpovedi svedkov T. X. H. C. X.. T. X. uviedla, že pozná poškodeného z videnia, že je to starý chlap, má okolo 75 rokov a aj vedela kde býva. Potvrdila tiež, že bola u neho doma a to vrátiť peniaze, ktoré jej požičal dávno v meste. Peniaze jej v meste požičal viackrát, potom mu ich vracala, keď ho videla pri vlakovej stanici, kde sama býva. Na dvore u poškodeného bola iba raz. Uviedla tiež, že aj jej manžel C. si u poškodeného požičiaval peniaze, no nevedela či bol u poškodeného doma, alebo sa stretli v meste, keďže poškodený často cestoval do L. za sestrou. Sám poškodený jej povedal, že napožičiaval ľuďom veľa peňazí, každý o ňom vedel že požičiava peniaze. C. X. potvrdil taktiež že pozná poškodeného, ktorý je starší človek, často chodieval na vlakovú stanicu v V. lebo chodil za sestrou do L.. Od známych vedel, že poškodený požičiava peniaze a keď si potreboval požičať, oslovil ho na stanici. Nevedel kde poškodený býva. Uviedol tiež, že si od poškodeného požičiavali viacerí Rómovia, poškodený im požičiaval peniaze pri supermarkete alebo pri krčme.
Zo znaleckého posudku č. 91/2016 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria T.. H. L. zo dňa 2.11.2016, ktorý vykonal vyšetrenie duševného stavu obvineného vyplýva, že obžalovaný je ľahko duševne zaostalý, pričom jeho intelekt sa pohybuje v strednom pásme daného rozpätia. Rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v čase spáchania skutku hodnotil ako intaktné, v plnej miere zachované. Obžalovaný ako posudzovaný uviedol, že mal pred skutkom požívať alkohol, no množstvo alkoholu nebolo nijakým spôsobom objektivizované. Na základe popisu správania sa v čase skutku obžalovaným znalec skonštatoval, že ovládacie schopnosti boli vplyvom požitého alkoholu znížené nepodstatnou mierou, pričom obžalovaný alkohol požíval sám, vedome a dobrovoľne a mal skúsenosti o vplyve alkoholu na jeho psychiku. Znalec tiež uviedol, že obvinený chápe zmysel trestného konania. U obžalovaného nezistil takú duševnú chorobu alebo poruchu, pre ktorú by bolo indikované odporúčať mu ochrannú psychiatrickú liečbu. Ľahká duševná zaostalosť nie je psychiatrickou liečbou ovplyvniteľná a v konkrétnom prípade neovplyvnila konanie obvineného vo vzťahu k realizácii skutku. Požívanie alkoholu hodnotil znalec ako zneužívanie alkoholu a protialkoholická liečba nie je indikovaná.
Znalec pri svojom výsluchu uviedol, že tak ako je uvedené aj v znaleckom posudku, pri vyšetrení obžalovaný uviedol, že nebol trestne postihnutý, výslovne uviedol že ani podmienku nemal a teda ani sám obžalovaný ho pri vyšetrení neupozornil na prípadné priestupkové postihnutia či vyšetrovania. Pokiaľ by bol priestupkový spis súčasťou vyšetrovacieho spisu, urobil by si z neho výpisky. V ďalšom uviedol, že neposudzuje vinu alebo nevinu posudzovaného, teda obžalovaného. Úlohou znalca je posúdiť, či obžalovaný trpí nejakou duševnou chorobou alebo poruchou a na takýto záver nie je potrebné, aby znalec mal vedomosť o prípadných priestupkových postihnutiach alebo vyšetrovaniach. K otázke či by prípadne taká skutočnosť o priestupkových konaniach posudzovanej osoby v prípade, že by to znalcovi bolo uložené brať do úvahy, či by mohla ovplyvniť záver znaleckého posudku, znalec odkázal na odbornú literatúry Základy súdnej psychiatrie, autori Y. K. a kolektív, Akadémia PZ a teda, že u osôb s ľahkou duševnou zaostalosťou sa uvádza, ,,Jedinci s ľahkou mentálnou retardáciou sa dopúšťajú niekedy aj komplikovanejších a náročnejších trestných činov. Väčšinou ale ako príslušníci nejakej skupiny. Je pritom prítomná aj zištná motivácia. Títo páchatelia i keď aspoň fragmentárne si uvedomujú možnú trestnosť svojho konania, avšak prevaha pudových, zištných a egoistických pohnútok, ktorá nie je kontrolovaná diferencovanou osobnosťou, vedie k výslednému zníženiu ovládacích schopností.“ Teda aj v prípade, že by som mal vedomosť o priestupkových konaniach obžalovaného ako posudzovanej osoby, nemalo by to vplyv na záver znaleckého posudku. Na otázku či v prípade posudzovania osoby,
ktorá sa dopustila tak ako aj citoval už závažnejšieho stupňa konania, či sa táto skutočnosť pri takýchto trestných činoch zohľadňuje, znalec uviedol, že berie sa napr. do úvahy či sa nejednalo o skupinové konanie, kde by mohla byť práve takáto osoba ovplyvniteľná nejakou domnelou autoritou, vodcom. Ale v danom prípade bol obžalovaný sám, on vedel čo robí, neboli ovplyvnené jeho ovládacie schopnosti podstatnou mierou ako konštatoval vo svojom znaleckom posudku. Ovládacie schopnosti boli vplyvom požitého alkoholu, ak teda pripustí tento vplyv, ovplyvnené nepodstatnou mierou. Ohľadom vyjadrenia obžalovaného, že sa mal poškodenému vyhrážať, pričom na hlavnom pojednávaní nevedel vysvetliť význam tohto slova a teda či obžalovaný mohol používať alebo používa pojem, významu ktorého nerozumie, resp. ho nevedel súdu vysvetliť uviedol, že v slovníku takejto osoby sa môže nachádzať takýto pojem, buď ho má naučený a vie ho použiť aj vo vetnej skladbe a istý význam tohto slova rozumie, keď ho použije alebo pokiaľ by takému významu slova nerozumel, tak by ho nepoužil, resp. by ho nevedel použiť správne vo vetnej skladbe. Mohol sa s týmto pojmom stretnúť aj pri riešení priestupkov, ale opätovne uviedol že pokiaľ posudzovaná osoba nepozná význam nejakého slova tak ho nevie vo vetnej skladbe správne použiť. K v znaleckom posudku konštatovanej ľahkej duševnej zaostalosti možno priradiť určitému stupňu duševnej vyspelosti človeka na určitej vekovej hranici, znalec uviedol, že intelekt má dve stránky, jedna je všeobecná inteligencia, druhá je praktická inteligencia, všeobecná inteligencia môže byť zaostalá, môže byť na úrovni určitého fyzického veku v porovnaní so skutočným fyzickým vekom, napr. školské vedomosti môžu byť zaostalé, čo ale nemusí súvisieť so samotným intelektom, ale aj s nezáujmom so získavaním takýchto vedomostí. Naopak praktická inteligencia, teda veci súvisiace s každodenným životom, môžu zodpovedať jeho fyzickému veku. Teda vie si zaobstarať jedlo, ošatenie, bytie. Tomu zodpovedá aj konštatovanie v posudku, že obžalovaný napr. nevedel kto je prezident SR, ale vedel koľko stojí pivo a dokonca, kde je lacnejšie. Niektoré osoby nepotrebujú pre svoj život mať rozvinuté všetky zložky inteligencie, postačí im napríklad tá praktická inteligencia a v dôsledku toho ich život nie je menejcenný, menejhodnotný. Takýto jedinci môžu mať dobrú mechanickú pamäť, teda môžu používať to, čo si zapamätali, čo počuli, ale plný význam slova nemusia chápať, ale to na druhej strane neznamená, že tomuto slovu vôbec nerozumejú. K používaniu určenia určitej osoby alebo osôb, ktorú použil obžalovaný aj vo vzťahu k poškodenému, ktorého označoval ako dedo, uviedol, že to dokazuje to, že obžalovaný vie priradiť tomuto slovu určitý význam. Prostredie v ktorom obžalovaný žije, teda so svojou sestrou, je pre neho podnetné, malo by v ňom vytvárať snahu o zmenu jeho zaužívaného spôsobu života, ale na druhej strane, obžalovaný stále vie, že rodina je práve tá, ktorá za ním stojí, ktorá sa o neho postará, ktorá rieši jeho problémy. Obžalovaný sa aj pri vyšetrení vyjadril, že sestra Anna, ktorá ho vychovávala, že tej môže byť vďačný, že sa má kam vrátiť.
Podľa poštového poukazu o úhrade škody v prospech dediča po nebohom poškodenom H. X. obžalovaný uhradil sumu 30 eur.
Súdu bolo 31.01.2017 doručené podanie označené ako žiadosť o ukončenie prípadu, v ktorom poškodený uviedol, že žiada o ukončenie jeho prípadu s obžalovaným, keďže jeho zdravotný stav mu nedovoľuje sústavné vyšetrovanie, toto je pre neho vyrušujúce a vysiľujúce. V ďalšom uviedol, že už si nenárokuje žiadnu náhradu škody, že potrebuje kľud a pokoj. Obvineného nežiada potrestať, nakoľko je ľahko duševne zaostalý a zrejme je aj závislý na automatoch, tiež je nezamestnaný a teda je v núdzi. Preto nemá schopnosti pre vedenie riadneho života, takže z kresťanského hľadiska tento prípad ukončuje.
Podľa výpisu z lista vlastníctva č. XXX poškodený bol vlastníkom nehnuteľnosti a to parcelné číslo XXX
- zastavané plochy a nádvoria a XXX - záhrady a rodinného domu súpisné číslo XXX.
Sociálna poisťovňa oznámila, že obžalovaný nie je vedený v registri poistencov ako zamestnanec ani ako samostatne zárobkovo činná osoba a nie je poberateľom dôchodku.
Mesto V. B. O. oznámilo, že obžalovaný je slobodný, že jeho správanie je vulgárne a drzé, je nezodpovedný, dotieravý, rád popíja alkoholické nápoje, je nezamestnaný.
Ústav na výkon väzby oznámil, že počas výkonu väzby sa obžalovaný nesprával slušne, neplnil si povinnosti vyplývajúce z ústavného poriadku, k zamestnancom ústavu a príslušníkom sa správal slušne, agresívne prejavy zaznamenané neboli a medzi ním a osobami umiestnenými na cele sa nevyskytli žiadne nezhody.
Podľa výpisu z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR bol obžalovaný priestupkovo postihnutý za priestupok celkovo 21 krát, jednalo sa o priestupky rôznej povahy, či už priestupku proti majetku
- 20.5.2016, krádež v predajni Coop Jednota, rušenie nočného kľudu dňa 10.3.2016, vzbudzovanie verejného pohoršenia dňa 6.7.2016, 9.3.2016.
Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.
Z dedičského spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8D/49/2017 súd zistil, že poškodený H. P. zomrel dňa X.X.XXXX a súdom bola schválená dedičská dohoda, na základe ktorej dedičmi o nebohom boli Q. T., H. X. H. T. P..
Podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona trestného činu lúpeže sa dopustí, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, ak spácha takýto čin na chránenej osobe.
Chránenou osobou podľa § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona sa rozumie osoba vyššieho veku, ktorou sa v zmysle § 127 ods. 3 Trestného zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov.
Uvedené ustanovenie § 188 trestného zákona slúži na ochranu slobody a majetku.
Hrozba bezprostredného násilia je hrozba, že sa násilie ihneď vykoná. Z tejto hrozby musí byť napadnutému zrejmé, že sa násilie ihneď na mieste vykoná. Táto hrozba je spravidla vyjadrená výslovne, ale postačí aj konkludentné konanie, ak je z neho a z ostatných okolností zrejmé, že sa uskutoční ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli páchateľa. Iným v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia treba rozumieť individuálne určitú osobu alebo osoby odlišné od páchateľa. Hrozba bezprostredného násilia je prostriedkom na zmocnenie sa cudzej veci, preto musí predchádzať zmocneniu sa cudzej veci. Cudzou vecou je taká, ktorá nepatrí páchateľovi, nemusí byť ani vo vlastníctve napadnutého, stačí že ju napadnutý má vo svojej dispozícii.
Subjektívna stránka vyžaduje úmysel spolu s pohnútkou páchateľa. Čin je dokonaný použitím hrozby bezprostredného násilia nezáleží na tom, či sa páchateľ cudzej veci zmocnil.
Ani výnimočne malá intenzita násilia nemôže byť dôvodom pre kvalifikáciu činu ako trestného činu krádeže. Nižšia intenzita násilia len znižuje stupeň nebezpečnosti trestného činu lúpeže pre spoločnosť, čo možno vyjadriť pri ukladaní trestu ( R 55/1980 ).
Ustanovenie § 194 Trestného zákona zasa chráni nedotknuteľnosť obydlia, keďže do obydlia nie je možné vstúpiť bez súhlasu toho, kto tam býva a výnimku tvorí len dovolený zásah do domovej slobody upravený zákonom.
Pojem obydlie zahŕňa všetky priestory, ktoré osoba, o práva ktorej ide, užíva. Dom je nielen bezprostredne obývaný dom, ale aj všetky uzavreté priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu, teda aj uzavretý dvor, záhrada, povala, pivnica a všetky vedľajšie miestnosti. Vniknutím sa rozumie nežiadúce vojdenie do obydlia bez oprávnenia. Objektom trestného činu je domová sloboda. Za neoprávnené vniknutie do domu alebo do bytu iného treba považovať každé nežiadúce , bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do domu alebo do bytu, ktorým sa zasahuje do domovej slobody.
Takto po vyhodnotení všetkých dôkazov súd uzavrel, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty vo výroku rozsudku uvedeného zločinu lúpeže a prečinu porušovania domovej slobody.
Sám obžalovaný popísal spáchanie skutku, uviedol, že bol u poškodeného celkovo trikrát, kde zakaždým pýtal od poškodeného peniaze, že poškodený mu dal najprv 10 a následne aj 20 eur, ktoré prehral na automatoch, že naposledy mu už dal len chlieb a mlieko, uviedol však tiež, že poškodený ho posielal preč, popísal aj, že poškodenému zobral kľúče od vchodových dverí do domu s tým, že mu ich vráti až keď mu dá peniaze. Sám obžalovaný použil v spojitosti so svojím konaním voči obžalovanému výraz, že sa mu vyhrážal, no nevedel presne vysvetliť význam tohto slova. O poškodenom obžalovaný vedel, že
je starší človek, označoval ho, že je dedo, že má opatrovateľku, že žije sám, lebo žena mu zomrela. Zo spáchania skutku je obžalovaný usvedčovaný aj výpoveďou poškodeného H. P., ktorý uviedol, že potom čo obžalovanému prvýkrát otvoril, tak ten hneď vošiel do verandy domu a hneď pýtal peniaze, pričom mu vytrhol z ruky kľúče od dverí, že mal z obžalovaného strach, preto mu dal peniaze, že obžalovaného nepoznal osobne, len z videnia, že síce mu fyzicky neublížil, ale zľakol sa, lebo nevedel, čo môže obžalovaný spraviť. V ďalšom však poškodený vypovedal, že obžalovaný sa mu nevyhrážal, že bo u neho iba raz, že mu dal 30 eur, ale v bankovkách, predtým uvádzal odovzdanie peňazí v minciach, rovnako odlišne popisoval to, kde sa nachádzal obžalovaný, keď pôvodne uviedol, že za ním mal ísť do spálne, kde bral peniaze, no následne už uvádzal, že obžalovaný zostal v kuchyni, teda možno konštatovať vo výpovedi poškodeného rozpory, ktoré však vzhľadom na jeho úmrtie už nebolo možné na hlavnom pojednávaní pri jeho výpovedi odstrániť. Napriek týmto rozporom zhodne s výpoveďou obžalovaného a poškodeného vyznieva aj výpoveď svedkyne T. T., ktorá je susedou poškodeného, ktorá potvrdila búchanie obžalovaným na dvere poškodeného a to trikrát s odstupom času, že si síce myslela, že obžalovaný by poškodenému neblížil, že nebol agresívny, no ľutovala poškodeného, ktorý bol starší človek, tento jej mal následne pri stretnutí uviesť, že ho obžalovaný vydieral, že mu zobral kľúče. Svedok T. popísal len dohováranie obžalovanému, po ktorom už obžalovaný opustil obydlie poškodeného. Teda obžalovaný svojím konaním naplnil základné znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu a prečinu.
Súd pri rozhodovaní o treste vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
V danej veci mal súd berúc do úvahy vyššie uvedené za to, že je na mieste mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest pod dolnú hranicu trestu ustanovenú týmto zákonom, no súd v zmysle ods. 3 písm. d) pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú hranicu nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.
Súd uznal obžalovaného vinným zo zločinu lúpeže a prečinu porušovania domovej slobody, preto ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona a to podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda v danom prípade zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, kde trestná sadzba predstavuje sedem až dvanásť rokov.
Keďže však súd ukladal trest za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti prevyšuje päť rokov, súd postupom podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona musel uložiť trest odňatia slobody.
Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže obžalovaný napriek vyhláseniu, že je nevinný, popísal spôsobom jemu primeraným spáchania trestných činov a viackrát taktiež spôsobom jemu primeraným aj svoje konanie oľutoval a to berúc do úvahy ľahkú duševnú zaostalosť obžalovaného konštatovanú aj v závere znaleckého posudku a taktiež poľahčujú okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, keďže poukázaním sumy jednej z dedičov po nebohom poškodeným bola poukázaná suma, ktorú si pôvodne uplatňoval ako škodu v trestnom konaní, no
nepriznal mu poľahčujúcu okolnosť podľa 36 písm. j ) Trestného zákona ( viedol pred spáchaním trestného činu riadny život ) a to najmä vzhľadom na početné priestupkové konania. Obžalovanému pričítal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov. Takto súd ukladal trest pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona a znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o 1/3 ( z rozdielu hornej a dolnej hranice trestnej sadzby ) a takto znížená horná hranica predstavovala 124 mesiacov, t.j. 10 rokov a 4 mesiace. Po úprave teda trestná sadzba predstavovala na dolnej hranici 7 rokov a horná hranica 10 rokov a 4 mesiace.
Berúc do úvahy vyššie uvedené a to najmä závery znaleckého posudku, keď znalec konštatoval u obžalovaného ľahkú duševnú zaostalosť, že ovládacie schopnosti boli vplyvom požitého alkoholu znížené ale len nepodstatnou mierou, rovnako bral súd do úvahy, že aj vzhľadom na okolnosti skutku tak ako vyzneli z vykonaného dokazovane, že poškodený skutočne požičiaval peniaze a že aj obžalovanému párkrát aj keď nie v mieste bydliska poskytol nižšiu sumu peňazí, pričom z vyjadrenia svedkyne T. vyplýva, že poškodený to bral ako pomoc ľuďom, aj v podaní doručenom krátko pred jeho úmrtím uvádza, že z kresťanského hľadiska žiada prípad ukončiť, že nechce, aby bol obžalovaný potrestaný, a teda možno prijať aj záver, že nebolo prvotným úmyslom obžalovaného spáchať trestný čin, tento bol ako aj sám uviedol pod vplyvom alkoholu, peniaze chcel a v konečnom dôsledku aj použil na alkohol a na hru na automatoch, pričom súčasne obžalovaný deklaroval, že poškodenému by neublížil, vyjadroval sa o ňom úctivo, rovnako aj svedkyňa T. uviedla, že obžalovaný by podľa nej poškodenému neublížil, znalec nekonštatoval u obžalovaného agresívne správanie. Aj keď v zázname o priestupkoch má viacero priestupkov aj proti verejnému poriadku, resp. priestupkov obdobnej povahy, súd bral zreteľ na už viackrát uvádzanú zistenú ľahkú duševnú zaostalosť obžalovaného, kde v súvislosti s týmto znalec poukázal na dve stránky intelektu každej osoby, nielen obžalovaného, pričom jednou je všeobecná inteligencia, ktorá môže byť u osoby zaostalá a byť na inej úrovni v porovnaní s fyzickým vekom osoby, no naopak druhá zložka, praktická inteligencia, teda veci súvisiace s každodenným životom, môže zodpovedať fyzickému veku. Napriek znalcom konštatovanému, že osoba nemusí mať, resp. nepotrebuje pre plnohodnotný život rozvinuté všetky zložky inteligencie, má súd za to, že nedostatok v tejto zložke inteligencie sa predsa len určitým spôsobom môže prejaviť v správaní sa osoby aj napr. v každodennom živote, nie každý kto príde do kontaktu s takouto osobou musí vedieť možno prijať prejavy jej správania či prípadne môže určitým prejavom pripisovať iný význam ako jej pripisuje takáto osoba.
Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci k uloženie zaslúženého trestu ale aj účel zameriavajúci sa na dôsledky trestu. Medzi takéto patrí napríklad odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle jeho výchovy, nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu trestnú činnosť, reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom a obeťou a celou spoločnosťou. V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne kombinujú. Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom čine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže byť vo vzájomnom konflikte. Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov.
Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio ( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom prípade vzhliadol, že niektorý z dôsledkových účelov trestu - napr. odstrašenie potenciálnych páchateľov, vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.
Súd teda po vykonanom mimoriadnom znížení uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, pričom pri uložení trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky možno postupom podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za súčasného konštatovania splnenia podmienok podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona odložiť a súd mal vzhľadom na vyššie uvedené za to, že sú splnené podmienky na takýto postup a súčasne uložil obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú určil berúc do úvahy mimoriadne zníženie trestu a teda potrebu po dlhšiu dobu sledovať správanie obžalovaného.
Súčasne súd postupom podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu v rámci ktorého uložil obžalovanému dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi v časových termínoch určených úradníkom, zmyslom ktorého dohľadu je ovplyvniť životné postoje obžalovaného, prispievať k urovnaniu jeho osobných pomerov a hlavne kontrolovať jeho chovanie tak, aby sa nedopustil ďalšej trestnej činnosti a súčasne obžalovanému uložil obmedzenia a povinnosti a to vzhľadom na skutočnosť ohľadom požívania alkoholických nápojov v čase pred spáchaním skutku ale aj z peňazí získaných skutkom zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a berúc do úvahy, že peniaze od poškodeného obžalovaný použil na hranie v hracích automatoch a že sa k poškodenému opakovane vracal za účelom zabezpečenie peňazí na ďalšie hranie aj obmedzenie spočívajúce zákaz účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok.
Súdu zostáva veriť, že aj ohľadom osoby obžalovaného sa možno stotožniť s myšlienkou, že každý z nás je viac, než najhoršia vec, ktorú sme kedy urobili a že keď niekto zoberie niečo, čo mu nepatrí, nie je len zlodej, že keď niekto klame, nie je len klamár a teda, že aj pri ukladaní trestu a dosiahnutia jeho účelu je potrebné chrániť aj túto druhú časť v každom z nás ako súčasť ľudskej dôstojnosti a preto pri rozhodovaní o treste obžalovanému vzhliadol súd aj túto jeho druhú časť a náležite zohľadnil všetky relevantné okolnosti.
Poškodený si pôvodne uplatňoval nárok na náhradu škody v sume 30 eur, v priebehu ďalšie konania v písomnom podaní doručenom súdu ale aj dedičia po nebohom si už nárok neuplatňovali a obžalovaným bola suma aj jednej z dedičov poukázaná, preto súd osobitným výrokom nerozhodoval o nároku na náhradu škody.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.