Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Pc/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci navrhovateľa V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v X. G., P.O. P. XX/XX, občana slovenskej republiky, právne zastúpeného JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, Železničná 90/12, proti odporcovi G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v X. G., P.O. P. XX/XX, občana Slovenskej republiky, o určenie vyživovacej povinnosti takto

rozhodol:

I. Konania v časti o určenie vyživovacej povinnosti 130,00 eur mesačne s účinnosťou od 24. 5. 2017 s a z a s t a v u j e .

II. Návrh sa z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa domáhal, aby súd určil odporcovi vyživovaciu povinnosť sumou 230,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, teda od 24.5.2017. Uviedol, že v rozvodovom konaní svojich rodičov bol zverený do výchovy otca, matke bola uložená vyživovacia povinnosť v sume 70,- eur mesačne. Hoci spočiatku nebolo jeho spolužitie s otcom problematické, t.č. ich spolužitie dobré nie je. Otec sa o neho viac-menej nestará, keď niečo potrebuje, kúpi mu to matka, otca musí prosiť aj o minimálne finančné čiastky, ktoré nutne potrebuje, napríklad 2,- eurá na cestu do školy. Komunikácia medzi nimi prakticky nie je, výsledkom bol incident, pri ktorom ho otec bezdôvodne napadol. Z toho dôvodu sa od otca odsťahoval a vzhľadom na svoju finančnú situáciu, fakt, že t.č. stále študuje, potrebuje na uspokojenie svojich potrieb aj finančné prostriedky od otca formou určenia jeho vyživovacej povinnosti.

2. Odporca s návrhom nesúhlasil, navrhol ho zamietnuť v celom rozsahu. Nevidel dôvod poskytovať navrhovateľovi aj finančné plnenie, pretože zabezpečuje všetky jeho potreby, bývanie, stravu, výdavky v škole, osobné potreby, ošatenie. Vreckové mu prestal dávať, keď zistil, že navrhovateľ fajčí. Mal za to, že podanie predmetného návrhu je viac dôsledkom aktivity matky navrhovateľa ako navrhovateľa samotného. Jeho vzťah s navrhovateľom bol v posledných rokoch poznačený najmä veľmi ťažkým priebehom jeho puberty, pričom tento stav naďalej trvá. Správanie navrhovateľa voči nemu je nevhodné, navrhovateľ si neplní ani svoje najzákladnejšie povinnosti v domácnosti, odmieta sa prispôsobiť akýmkoľvek pravidlám, odmieta akúkoľvek spoluprácu v domácnosti. Došlo aj k tomu, že v čase po rozvode mu ukradol a minul sumu viac ako 2.000,- eur, ktorú mal v hotovosti uloženú v domácnosti. Bez dovolenia si viackrát zobral auto. Navrhovateľ je agresívny, klame a podvádza, nechodí do školy. Z týchto dôvodov došlo k tomu, že mu t.č. nedáva finančné prostriedky do ruky, ale zabezpečuje všetky jeho potreby. Stará sa o domácnosť, varí, pokiaľ syn niečo potrebuje, kúpi to. Odporca potvrdil, že v máji 2017 skutočne došlo k incidentu, pri ktorom pre agresívne správanie navrhovateľa voči jeho osobe

bol nútený zavolať hliadku mestskej polície. Po tomto incidente sa navrhovateľ odsťahoval nakoniec k rodičom svojej priateľky.

3. V priebehu konania sa situácia navrhovateľa zmenila v súvislosti s tým, že navrhovateľ sa vrátil do domácnosti otca. Upravil preto žiadanú výšku vyživovacej povinnosti na sumu 100,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, teda od 24.05.2017 a v zostávajúcej časti vzal návrh späť. Peniaze v upravenej výške od odporcu by použil na záľuby, nejaké cestovanie, na obedy v škole.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov A. L. a G. G., oboznámil podstatný obsah listinných dôkazov predložených účastníkmi a podstatný obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn. 31P/260/2013.

5. Manželstvo odporcu s A. L. bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.04.2014, č.k. 31P/260/2013-37, ktorý nadobudol právoplatnosť 04.06.2014. Ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností k vtedy ešte maloletému navrhovateľovi bola schválená dohoda rodičov. Navrhovateľ bol zverený do výchovy otcovi a matke bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 70,- eur mesačne. V čase tohto rozhodovania pracovala matka navrhovateľa na základe živnostenského oprávnenia, od 01.01.2014 pracovala s predpokladaným príjmom 400,- eur mesačne. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť mala k plnoletej dcére X. G., študentke VŠ, ktorej platil a výživné 50,- eur mesačne. Otec navrhovateľa, odporca, pracoval ako rušňovodič u B.. s čistým mesačným príjmom 800,- eur. Vtedy maloletý navrhovateľ bol žiakom 9.ročníka ZŠ.

6. Navrhovateľ uviedol, že od rozvodu žije v spoločnej domácnosti s otcom, iba v období dvoch mesiacov počas letných prázdnin r. 2017 býval u frajerky. Odišiel po konflikte s otcom, nemienil ďalej znášať nátlak zo strany otca. Po rozvode zostal s otcom, nakoľko z miesta jeho bydliska mal bližšie do školy, iné dôvody k tomu neboli. Hoci konflikty s otcom má, nie sú t.č. tak závažné, aby sa sťahoval inde, najskôr chce ukončiť stredoškolské vzdelanie. S otcom bývajú v 3-izbovom byte, kde má samostatnú izbu, stravu zabezpečuje otec, varí, keď má pracovnú zmenu a doma nie je, navarí si aj sám. Výdavky v škole rieši otec, on mu povie, čo potrebuje. Pokiaľ sa poriadajú výlety alebo exkurzie, zaplatí to otec, rovnako ako nákup potrebných vecí ako lieky, hygienické potreby a podobne. Oblečenie aj hygienické potreby ale prevažne kupuje matka, táto mu dáva týždenne do ruky 10,- eur a zostávajúcich 30,- eur mu ukladá na účet, s ktorým zatiaľ nemôže disponovať, to sa deje po ich vzájomnej dohode. Navrhovateľ pripustil, že fajčí, pokiaľ má financie. Peniaze od otca potrebuje na nákup osobnejších hygienických potrieb, na financovanie záľub ako je fotografovanie a cestovanie. V súčasnosti má s otcom nekonfliktný vzťah. Odkedy s ním býva, nikdy mu do ruky nedal žiadnu hotovosť, žiadne vreckové, občas mu nejaké drobné dali starí rodičia. Snažil sa nájsť si brigádu a privyrobiť si, doposiaľ sa mu to vo väčšom rozsahu nepodarilo.

7. Odporca uviedol, že po rozvode zostal bývať syn s ním, bolo to jeho rozhodnutie, vyplynulo zo situácie, keď u neho cítil väčšie zázemie. Keď sa navrhovateľ dostal do puberty, jeho správanie sa zmenilo zásadne k horšiemu. Zobral mu väčšiu finančnú hotovosť, ktorú minul, bez dovolenia bral auto. Žiadal od syna, aby tieto peniaze vrátil a zarobil si na ne brigádami, poriadnu brigádu si doteraz nenašiel. V minulosti mali viac spoločných aktivít, podporoval jeho záľubu vo fotografovaní. Snažil sa navrhovateľa viesť k tomu, aby bol aktívny pri prácach v domácnosti, bez výsledku, doma nerobí navrhovateľ vôbec nič. Aj konflikt v máji vznikol z toho, že nevyniesol smeti. Asi pol roka v roku 2017 dával synovi vreckové cca 35,- eur mesačne, potom mu prestal platiť, keď si našiel frajerku a nemienil doma nič robiť. Zo svojich finančných prostriedkov zabezpečuje náklady na bývanie, zabezpečuje stravu, varí, hygienické potreby sú stále k dispozícii. Oblečenie navrhovateľovi kupuje podľa potreby, rovnako podľa potreby financuje výdavky v škole. Po rozvode zostal so synom bývať v spoločnom byte, spláca ale všetky úvery, ktoré mali počas manželstva, čo je mesačne cca 200,- eur.

8. Svedkyňa A. L., matka navrhovateľa, k veci uviedla, že k podaniu návrhu syna viedlo to, že nedostáva od otca žiadne vreckové, okrem peňazí na cestu do školy, vreckové potrebuje na to, aby išiel na plaváreň alebo do kina, navyše rád cestuje. Nie je celkom pravda, že otec kupuje synovi oblečenie, toto prevažne kupuje ona, prípadne starí rodičia. Synovi nedáva do ruky celých 70,- eur, po dohode mu sporí na autoškolu. Aktuálne zarába cca 400,- eur mesačne v čistom. Správanie otca k synovi nie je prijateľné. Má sklony ponižovať ho aj v prítomnosti iných ľudí. T.č. síce býva v prenajatom byte, ale vlastní nehnuteľnosť, byt.

9. Svedok G. G. k veci uviedol, že s navrhovateľom sú kamaráti od detstva, v dávnejších dobách mali veľa spoločných záľub aj aktivít, to sa zmenilo po začatí štúdia na SŠ. Z rozprávania tak navrhovateľa, ako aj odporcu, vie, že mali medzi sebou rôzne konflikty, dosť často boli o tom, že otec chcel od syna robiť bežné veci v domácnosti, ktoré tento nerobil, pretože sa mu zdali nepodstatné. V. svojho času mal záujem zabezpečiť si brigádu, ale veľký záujem to nebol a ak nejakú mal, tak dlho nevydržal, max. to boli 3-4 dni.

10. Navrhovateľ charakterizoval svoje mesačné výdavky ako hygiena 15,- eur, holič 7,- eur, ošatenie 80,- eur, cestovanie za záľubou 50,- eur, 15,- eur na stužkovú, 7,- eur mobil, 20,- eur cestovné do školy, 10,- eur pomôcky v škole, denné výdavky obed, raňajky, desiata a večera celkom 15,- eur a ďalšie výdavky dovolenka Bulharsko, nepredvídané výdavky na zdravie, sezónne oblečenie, kino divadlo.

11. Zo správ o zárobkových pomerov rodičov navrhovateľa súd zistil, že matka navrhovateľa za obdobie marec - máj 2017 mala čistú priemernú mesačnú mzdu 415,60 eur, toho času dosahuje príjem podľa jej vyjadrenia 400,- eur mesačne. . Odporca dosahuje zo zamestnania čistý priemerný mesačný príjem podľa jeho vyjadrenia cca 1 100,- eur mesačne. Odporca doložil listinné dôkazy k pravidelným mesačným výdavkom a nákupom vecí pre navrhovateľa. Spláca úver 187,81 eur, 6,57 eur mesačne, ďalšie mesačné výdavky sú 9,98 eur internet, 15,- eur káblová televízia, 140,32 eur náklady na bývanie, záloha na elektrinu 25,- eur, RTVS 4,64 eur. Ďalej doložil pokladničné bločky z rokov 2014 - 2017, dokladujúce nákup pánskej obuvi, oblečenia, digitálnej zrkadlovky, hodiniek.

12. Zo strany odporcu boli tiež predložené listinné dôkazy týkajúce sa študijných výsledkov navrhovateľa. Tento je v školskom roku 2017-2018 žiakom 4. ročníka SOŠ v G. nad Y.. Podľa zápisu z pohovoru školy s rodičmi navrhovateľ v čase od 01.09.2017 do 05.10.2017 vykázal absenciu 111 hodín, pričom ospravedlnenie priniesol len na 5 hodín. Z tohto dôvodu bola navrhnutá znížená známka zo správania na 4. stupeň. Pokiaľ ide o študijné výsledky navrhovateľa v treťom ročníku SŠ bol hodnotený známkami prevažne dobrý a dostatočný, rovnako v druhom ročníku SŠ.

13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

15. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Uvedené zákonné ustanovenie treba použiť aj v súlade s ustanovením § 157 zákona č. 161/2015 Z. z. - CMP, podľa ktorého rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

16. Pre trvanie vyživovacej povinnosti nemá význam dosiahnutie plnoletosti dieťaťa, ale vyživovacia povinnosť trvá do doby, než dieťa je schopné samo sa živiť. Rodičia sú zodpovední za všestranný duševný i telesný rozvoj svojich detí, z čoho vyplýva, že sú povinní dbať na to, aby dieťa našlo zdroj svojej výživy a životného zamerania v takom odbore, pre ktorý má schopnosti a v ktorom sa môže náležite uplatniť. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia

v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti.

17. V danom prípade bol navrhovateľ v rámci rozvodového konania svojich rodičov zverený do výchovy otca, odporcu, a matke bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 70,- eur mesačne. Navrhovateľ, v čase podania návrhu bol už plnoletý, ale stále študentom strednej školy. Navrhovateľ pôvodne žiadal určiť výživné zo strany otca sumou 230,- eur mesačne, vychádzajúc z toho, že po nezhodách s odporcom sa odsťahoval z jeho domácnosti. V tejto situácii by bolo možné vidieť zásadnú zmenu pomerov a zvažovať podľa ďalších okolností určenie vyživovacej povinnosti odporcovi, ale po dvoch mesiacoch sa navrhovateľ k odporcovi vrátil, preto je možné konštatovať, že k zásadnej zmene pomerov, ktorá by viedla k požadovanému určeniu, nedošlo. Preto súd návrh po čiastočnom späťvzatí zamietol. Je potrebné konštatovať, že zárobkové pomery na strane rodičov sa zásadným spôsobom nezmenili, a tiež to, že sa zvýšili zásadným spôsobom výdavky spojené so zaopatrením navrhovateľa v súvislosti s postupným dospievaním a prechodom k štúdiu na strednej škole, ale ani táto, hoci zásadná zmena pomerov, nebola dôvodom k tomu, aby súd mohol návrhu vyhovieť. Navrhovateľ ale nežiadal zvýšiť vyživovaciu povinnosť zo strany matky, ale popri tom, ako si odporca ako rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť naturálne a osobnou starostlivosťou, žiadal prakticky zvýšiť vyživovaciu povinnosť od otca aj formou konkrétneho finančného plnenia.

18. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča.

19. Odporca vyčíslil výdavky na bývanie a stravu sumou 200,- eur na osobu mesačne, čo možno akceptovať, len výdavky na bývanie sú cca 180,- eur mesačne. Okrem týchto základných potrieb financuje odporca hygienické potreby, ošatenie, školské výdavky, cestovné do školy, pričom školské výdavky a cestovné do školy sú podľa vyčíslenia navrhovateľa cca 60,- eur mesačne. Zabezpečovanie týchto základných vecí navrhovateľ v zásade nespochybnil, aj keď je zjavné že ošatenie, hygienické potreby a záľuby by si predstavoval na lepšej finančnej úrovni, ako mu odporca poskytuje. Zo zostávajúcej sumy 640,- eur musí odporca uhradiť nielen hygienické potreby a ošatenie pre navrhovateľa, ale aj pre seba, hradiť ďalšie náklady spojené s údržbou domácnosti, dochádzaním do práce, prípadne súvisiace so zdravotným ošetrením, ale tiež splácať úvery cca 200,- eur mesačne, čo síce nemá prednosť pred vyživovacou povinnosťou, ale neplnenie tejto povinnosti by mohlo mať závažný dosah na finančné zabezpečenie rodiny. Toto sú náklady nevyhnutné a nezahrňujú prípadnú záujmovú činnosť odporcu. Navrhovateľ si celkom vyčíslil mesačné náklady na svoje potreby sumou cca 650,- eur, a to bez mimoriadnych výdavkov na dovolenku či kultúru, čo je zjavne prehnaná suma, nezodpovedajúca reálnym možnostiam a životnej úrovni jeho rodičov. Rodič má povinnosť hradiť odôvodnené náklady dieťaťa s prihliadnutím k jeho možnostiam. V tomto prípade súd dospel k záveru, že vyživovaciu povinnosť si odporca voči navrhovateľovi plní v dostatočnom rozsahu vzhľadom k jeho možnostiam, hoci naturálnou formou. Požiadavky navrhovateľa boli preto neprimerané, neodôvodnené, čo bol ďalší dôvod k zamietnutiu návrhu. Nie je právom dieťaťa, hoci plnoletého, voliť si, akým spôsobom si rodič bude svoju vyživovaciu povinnosť plniť, jeho právom je žiadať zabezpečenie svojich odôvodnených potrieb podľa kritérií určených Zákonom o rodine.

20. Podľa § 43 ods. 2, 3 Zákona o rodine dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na

spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa je ďalej povinné a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu, b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.

21. Za potrebné súd považuje poukázať aj na to, že aj deti majú zákonom určené povinnosti voči rodičom, ako je uvedené vo vyššie citovanom ustanovení. Bolo preukázané, že navrhovateľ nepovažuje za potrebné pomôcť v domácnosti, neplní si svoje vzdelávacie povinnosti, jeho študijné výsledky sú podpriemerné, má zníženú známku zo správania a množstvo vymeškaných a neospravedlnených hodín v školskej dochádzke. Aj s poukazom na to by zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca formou poskytovania finančných prostriedkov na uspokojenie jeho záľub, prípadne cestovania bolo v rozpore s dobrými mravmi.

22. V časti späťvzatia návrhu súd konanie zastavil s použitím § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku a § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.