Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-8C/18/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňa JUDr. Anna Irikovská v právnej veci žalobcu: Y. C., B.. XX. X. XXXX, X. Z., N.. W. XXXX/XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JOZEF OPET, ADVOKAT, so sídlom Trenčín, Hroznová 2318, proti žalovaným: X/ T. Y., B.. XX. X. XXXX, X. P. Č.. XXX, X/ T. Y., B.. XX. XX. XXXX, X. P. Č.. XXX, zastúpený opatrovníkom Y. Y., B.. XX. X. XXXX, X. P. Č.. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaní 1/, 2/ m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý je povinný nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania a právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že v pozemnostnom hárku č. 81 pre k. ú. P., C. L., bol zapísaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľností v podiele 1/3-ina, a to: parcely č. 63 o výmere 4 094 m2, ktorá je v súčasnom období zapísaná na I. Č.. XXX ako parcela registra „C“ č. 63/1 o výmere 3 518 m2 záhrady, parcela registra „C“ č. 63/2 o výmere 352 m2 trvalé trávne porasty, parcela registra „C“ č. 63/3 o výmere 224 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcely č. 91 o výmere 1 032 m2, ktorá je v súčasnom období zapísaná na I. Č.. XXX ako parcela registra „C č. 91 o výmere 1 032 m2 lesné pozemky, parcely č. 92 o výmere 1 579 m2 záhrady, ktorá je v súčasnom období zapísaná na I. Č.. XXX, parcely č. 93 o výmere 599 m2 zastavané plochy a nádvoria, ktorá je v súčasnom období zapísaná na I. Č.. XXX.Uvedené nehnuteľnosti žalobca nadobudol riadne na základe právnych listín. V 50. rokoch odišiel do USA, pričom po jeho odchode boli predmetné nehnuteľnosti v užívaní poľnohospodárskeho družstva. Po roku 1989 sa vrátil na Slovensko, súčasne však istú časť v roku býva aj v Kanade. Splnomocnil preto svojho príbuzného N.. N. J., aby mu jeho nehnuteľnosti riadnym spôsobom preveril a prekontroloval. Následne zistil, že na I. Č.. XXX L. W.. Ú.. P., C. L., kde sú zapísané nehnuteľnosti, a to parcely registra C č. 63/1 o výmere 3518 m2, 63/2 o výmere 352 m2, 63/3 o výmere 224 m2 a č. 91 o výmere 1032 m2, sú vedení ako vlastníci X. J., N.. N. J., H. J., P. L., každý v 1/12-ine. Uvedený spoluvlastníci sú právnymi nástupcami po Y. X.-J., ktorý bol spoluvlastníkom v podiele 1/3-ina daných nehnuteľností, ktoré boli zapísané v pozemnostnom hárku č. XX L. W.. Ú.. P.. Ako ďalší vlastník je na I. Č.. XXX D. T. Y., B.. XX. X. XXXX, ktorý je spoluvlastníkom v podiele 2/3-iny v uvedených nehnuteľnostiach a on (navrhovateľ) na predmetnom LV nie je vedený ako spoluvlastník napriek tomu, že v pozemnostnom hárku je zapísaný jeho podiel o veľkosti 1/3-ina.

2. Žalobca ďalej poukázal na to, že vlastníci X. J., N.. N. J., H. J. H. P. L. sú oprávnenými dedičmi po svojom právnom predchodcovi Y. X.-J., H. O. L. T. Y. nemôže byť T. Y. nemôže byť spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v podiele 2/3-ín, pretože tým by vlastnil aj jeho 1/3-inu. On svoj podiel o

veľkosti 1/3-iny v uvedených nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX pred odchodom do USA nikomu nedaroval, nikomu ich nepredal, ani ich inak nescudzil a nikoho ani nesplnomocnil na to, aby sa o jeho nehnuteľnosti staral, a preto na základe vyššie uvedeného má zato, že jeho spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3-iny v hore uvedených nehnuteľnostiach si nechal zapísať odporca 1/ T. Y. nedôvodne.

3. V žalobe tiež uviedol, že v pozemnostnom hárku č. 81 pre W.. Ú.. P. boli ďalej zapísané aj parcely č. 92 o výmere 1579 m2 záhrady a č. 93 o výmere 599 m2, ktoré sú v súčasnom období zapísané na I. Č.. XXX. Na tomto LV je ako výlučný vlastník v podiele 1/1-ina uvádzaný žalovaný 2/ a ako titul nadobudnutia má u predmetných nehnuteľností uvedené osvedčenie notára č. B. XX/XX, B. zo dňa 2. 3. 2000. Podľa tejto notárskej zápisnice dôvodom zmeny vlastníctva mala byť tá skutočnosť, že on (žalobca) mal údajne vyššie uvedené nehnuteľnosti darovať nadobúdateľovi - žalovanému 2/, čo však nie je pravda, ako nie je ani pravdivé tvrdenie v tejto notárskej zápisnici, že sa zdržiava na neznámom mieste, pretože napríklad v roku 1967 sa stretol s C. Y. a jeho rodinou, a teda mohli mať zistenú jeho adresu. Absolútne je nepravdivé tvrdenie, že predmetné nehnuteľnosti boli od r. 1940 užívané nadobúdateľom resp. jeho právnymi predchodcami, a teda že došlo k vydržaniu jeho spoluvlastníckeho podielu. Dobromyseľnosť právnych predchodcov ani žalovaného 2/ nemôže byť preukázaná, a preto notárska zápisnica nemohla byť ani listinou, ktorá by zakladala nové právne skutočnosti a odôvodňovala zmenu vlastníckeho práva.

4. Naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe je podľa názoru žalobcu u neho daný, pretože v súčasnosti existuje stav objektívnej právnej neistoty medzi ním a žalovanými, ktorý nemožno za daných okolností odstrániť inými právnymi prostriedkami ako určovacou žalobou, teda žalobou na určenie vlastníctva. V tejto súvislosti poukázal na to, že už podal žalobu o určenie vlastníckeho práva aj v konaní 6C 179/2009 na iné nehnuteľnosti, a to v 10 ročnej lehote od vydania osvedčenia dňa 18. 12.2009, pričom Okresný súd Považská Bystrica v tomto konaní mal za to, že v tom konaní žalovaný nepreukázal, že by žalobca svoj spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach daroval v čase odchodu z Obce P. v roku 1948 matke žalovaného a jej manželovi. Súd vo svojom rozhodnutí v danom konaní konštatoval, že v súlade s ustanovením § 116 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb. (stredný občiansky zákonník) vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudne ten, kto nehnuteľnosť oprávnene a nepretržite po dobu 10 rokov drží. Podľa § 145 ods. 1 uvedeného zákona musí byť vydržiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, a teda musí byť dobromyseľným držiteľom. Súd skonštatoval, že žalovaný T. Y. nepreukázal, že by žalobca uvedené nehnuteľnosti daroval v čase odchodu z obce Vydrná a tiež nepreukázal, že by sa on a jeho právni predchodcovia cítili byť vlastníkmi nehnuteľností patriacich do vlastníctva navrhovateľa, ktorý bol takisto žalobcom v danom súdnom konaní. Krajský súd v Trenčíne predmetný rozsudok potvrdil s poukazom na to, že žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno a nebol spôsobilý preukázať dobromyseľnosť pri svojom vstupe do držby. Odvolací súd skonštatoval, že samotné užívanie nehnuteľnosti neznamená, že nehnuteľnosti boli užívané dobromyseľne, čo je základným predpokladom pre uplynutie zákonom stanovenej vydržacej lehoty. Žalobca preto žiadal, aby súd určil, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX H. XXX a to v 1/3-ine.

5. Žalovaný 2/ sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

6. Žalovaný 1/ podal dňa 3. 4. 2016 vyjadrenie k žalobe a žiadal, aby súd žalobu zamietol, pretože na strane žalobcu absentuje aktívna legitimácia na vedenie tohto sporu. Uviedol, že dňa 13. 5. 2013 na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Púchov pod č. V 1359/13 dňa 31. 5. 2013, nadobudol od žalovaného 2/ nehnuteľnosti uvedené v petite žaloby, okrem parciel KNC č. XX H. XX zapísané na LV č. XXX. Pri odkupovaní spoluvlastníckeho podielu vychádzal zo zápisu na LV a bol a stále je dobromyseľný v tom , že stav katastra zodpovedá skutočnému stavu veci tak, ako to ustanovuje § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. Jeho právny predchodca - žalovaný 2/ nadobudol spoluvlastnícky podiel 2/3-iny titulom dedenia v dedičskom konaní sp. zn. D 267/73 a titulom osvedčenia notára N 75/00 a Nz 71/00 zo dňa 2. 3. 2000, teda jeho vlastníctvo z titulu vydržacieho práva tu existuje od 2. 3. 2000, pretože ten, kto je zapísaný v katastri na LV je dobromyseľný, počas tejto 10 ročnej doby nebol nikým napádaný a rušený a po uplynutí 10 ročnej lehoty zápisu na LV mu uvedené nehnuteľnosti žalovaný 2/ odpredal. Okrem toho žalovaný 1/ poukázal na tú skutočnosť, že v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 8C254/74 bolo vedené obdobné konanie, kde Y. J. podal žalobu proti T. Y. H. H. W. a domáhal sa určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemnostnom hárku č. XX P. W.. Ú.. P., pričom bolo v odôvodnení súd uviedol, že rozhodnutím Výmeru bývalého ONV Púchov zo dňa 7. 6. 1951 v spojení s rozhodnutím Krajského národného výboru v Žiline zo dňa 15. 8. 1952 štát vykúpil z pozemkového vlastníctva

žalobcu nehnuteľnosti pkn. č. 63, 65, 66, 91, 92 a 93 s tým, že o náhrade za vykúpené pozemky bude rozhodnuté dodatočne a následne dňa 15. 5. 1948 boli Y. C. pridelené bezplatne pozemky v katastri T. C. I.. Aj tento majetok mu mal prepadnúť v prospech štátu po jeho nedovolenom opustení republiky na základe rozsudku Okresného súdu I.. V reštitučnom konaní si tieto nároky neuplatnil v zmysle zákona č. 229/91 Zb. a preto jeho práva zanikli.

7. Súd po vykonanom dokazovaní oboznámením návrhu, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu tun. súdu 6C 179/2009, predovšetkým s rozsudkom č.k. 6C179/2009-106 zo dňa 18. 10. 2010, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 8. 11. 2011, č. k. 5Co374/2010-124, oboznámením sa s rozsudkom č. k. 8C254/74-28 zo dňa 15. 11. 1974, so spisom N 75/00, oboznámením s rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Považskej Bystrici zo dňa 14. 4. 2011 sp. zn. H 11/00083-R/1309-BE1-A-50, správy Okresného súdu Levice zo dňa 22. 10. 2014, správy Ministerstva vnútra SR Štátny archív v Nitre zo dňa 20. 11. 2014, oboznámením výpisu z I. Č.. XXX W.. Ú.. P. H. Č.. XXX W.. Ú.. P., oboznámením sa s rozsudkom Českej republiky Okresný súd Plzeň - Juh č. 3Nc1034/2015-43 zo dňa 22. 10. 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 3Nc1034/2015-55 zo dňa 14. 1. 2016, výsluchom žalovaného 1/, opatrovníka žalovaného 2/, výsluchom právnych zástupcov žalobcu a žalovaného 1/ rozhodol vo veci dňa 18.4.2016 rozsudkom tak, že žalobe vyhovel.

8. Vec právne posúdil podľa ust. § 80 písm. c O.s.p., § 115, §116 ods. 1, 2 , § 145 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. (stredného občianskeho zákonníka), účinného od 1. 1. 1951 do 31. 3. 1964, tiež podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR, podľa ustanovení § 123 a 39 Občianskeho zákonníka.

9. Vyhovenie žaloby súd odôvodnil s poukazom na to, že žalovaný 2/ nepreukázal, že by jeho právni predchodcovia získali nehnuteľnosti, ktoré sú v pozemkovej knihe v 1/3-ine zapísané na žalobcu , darom od žalobcu a následne že mu ich mala darovať jeho matka. Žalovaný 2/ rozhodne súdu nepreukázal, že by žalobca tieto nehnuteľnosti v čase odchodu z obce Vydrná daroval jeho matke prípadne aj jej manželovi, teda jeho otcovi, čo žalobca rozhodne popieral. Žalovaný 2/ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dobromyseľnosť držby pozemkov KNC č. XX H. Č.. XX, ani dobromyseľnosť držby uvedených pozemkov na strane jeho právnych predchodcov, pretože nepreukázal svoje tvrdenie, že jeho právni predchodcovia získali tieto nehnuteľnosti darom priamo od žalobcu. Z tohto dôvodu neobstojí obrana žalovaného v tom smere, že predmetné nehnuteľnosti získal darom od matky, keďže sám žalobca poprel, že by jeho matke predmetné nehnuteľnosti pred odchodom do zahraničia daroval . Samotné tvrdené užívanie nehnuteľností žalovaným 2/, resp. jeho právnymi predchodcami neznamená, že nehnuteľnosti boli užívané dobromyseľne.

10. Ohľadom žalovaného 1/, súd poukázal na to, že pokiaľ jeho právny zástupca uvádzal, že žalovaný 1/ kupoval podiel v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX (W. Č.. XX/X,XX/X,XX/ X H. XX) v dobrej viere, tak odvodzovanie tohto záveru len s odkazom na záväznosť zápisov na LV nie je dostatočná. V danom prípade platí vyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej údaje zapísané v kat. nehnuteľností sa považujú za platné, kým sa nepreukáže opak. Kupujúci, ktorý nadobudol vec od nevlastníka nemôže namietať len tým, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti od predávajúceho ako od vlastníka podľa údajov na LV, ale mal by vynaložiť náležitú starostlivosť a preveriť si titul nadobudnutia predávajúceho. V danom prípade rozhodne sám žalovaný 1/ potvrdil, že pri uzatváraní zmluvy bol uzrozumený s tým, že exitoval spor ohľadom vlastníctva k iným pozemkom, ktoré nadobudol žalovaný 2/ osvedčením a že bol upozornený, že takýto spor môže vzniknúť aj v súvislosti s pozemkami, ktoré kupoval od žalovaného 2/. Znamená to teda, že už vtedy mohol mať pochybnosť o právnom titule, na základe ktorého žalovaný 2/ nadobudol predávané podiely do svojho vlastníctva, pričom súd dospel k záveru, že žalovaný 2/ nemohol nadobudnúť dané nehnuteľnosti vydržaním pre absenciu dobromyseľnosti. Pri nadobúdaní podielu k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. 200 žalovaným 1/, ktorý podiel podľa pozemnostného hárku patrí žalobcovi je síce daný modus - rozhodnutie o vklade do katastra nehnuteľnosti, ale jasne chýba titulus, ktorým musí byť platne uzavretá zmluva medzi scudziteľom a nadobúdateľom, čo v danom prípade nie je splnené, keďže nik nemôže previesť viac práv než má. Preto za situácie, keď žalovaný 2/, ktorý podiely v nehnuteľnostiach predával žalovanému 1/, platne nenadobudol vlastnícke právo, následne ho nemohol platne previesť na žalovaného 1/. Jedná sa preto o absolútne neplatnú kúpnu zmluvu podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva na, hoci aj dobromyseľného, nadobúdateľa. Nie je totiž možné uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má. Súd však podotkol,

že v tomto prípade dobromyseľný nebol nielen žalovaný 2/ ale ani žalovaný 1/, čo vyplynulo aj z jeho výpovede.

11. Pokiaľ právny zástupca žalovaného 1/ poukazoval na rozsudok vydaný vo veci vedenej na tun. súde pod sp. zn. v konaní 8C/254/74, tak súd v odôvodnení poukázal na to , že závery tohto rozsudku nie sú použiteľné vo vzťahu k žalobcovi , keďže účastníkom daného konania nebol, ale tiež, že je podstatné to, že predmetom rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru v Púchove zo dňa 27.06.1951 pod č. SN IX/611/51 boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k. ú. P., L. XX, XX, XX, XX, XX H. XX, L. Ž.H. Y. J. L. Ž. T. Y. a H. W. bola zamietnutá z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na strane Y. J., ktorému boli tieto citované nehnuteľnosti štátom vykúpené, čo však neznamená, že by boli i vykúpené aj Y. C. a z tohto dôvodu neobstojí námietka žalovaného 1/, že žalobca nemá danú aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, pretože nehnuteľnosti mu boli vykúpené, čo z predmetného rozsudku nevyplýva.

12. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/ a Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn.:4Co/426/2016 - 223 zo dňa 28. septembra 2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení krajský súd konštatoval, že počas odvolacieho konania došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preto v danom spore postupoval aj v zmysle uvedených prechodných ustanovení CSP.

13. Krajský súd poukázal na to, že súd prvej inštancie správne vyslovil danosť naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení spoluvlastníckeho práva k označených nehnuteľnostiam s odkazom na ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p. účinného do 30.06.2016, keďže v danom spore konal aj rozhodol za účinnosti tohto procesného predpisu, pretože aj podľa odvolacieho súdu žalobca má naliehavý právny záujem na určení spoluvlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam, pretože ako spoluvlastníci sú v I. Č.. XXX H. I. Č.. XXX W.. Ú.. P. zapísaní žalovaní 1/ a 2/ a určovacou žalobou sa má dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Nestotožnil sa však so závermi prvoištančného súdu , ktorými odôvodnil vyhovenie žaloby s poukazom na to, že súd prvej inštancie síce dôsledne skúmal, či sú splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva na strane žalovaných 1/ a 2/, avšak neskúmal splnenie podmienok na určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcu. V odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd len konštatoval, že v pozemkovej knihe v pozemnostnom hárku č. XX W.. Ú.. P. /ktorý sa nachádza len v pripojenom spise sp. zn. 6C/179/2009/ sú uvedení ako poslední spoluvlastníci pozemnoknižných parciel č. XX,XX,XX H. XX W. X. Y., Y. C. H. Y. J., každý v 1/3-ine a že zrejme vlastnícke právo žalobcu potom okresný súd odvodzoval z tohto pozemnostného hárku č. 81 bez toho, aby ďalej skúmal, či pozemnostný hárok zakladá vlastnícke právo žalobcu v žiadajúcom podiele. Vytkol prvoinštančnému súdu, že pri rozhodovaní si neuvedomil, že pre údaje v pozemkových knihách platil do 01.01.1951 intabulačný princíp, pričom samotné pozemnostné hárky neboli listinou, na základe ktorých by bolo možné vykonať zmenu vlastníckeho práva v pozemkovej knihe. Pozemnostné hárky boli len ďalším operátom v pozemkovej knihe, v ktorom sa evidovali užívacie vzťahy k pozemkom. Uvedené znamená, že pozemnostné hárky bez ďalšieho nepreukazovali vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ale len užívacie právo a vlastnícke vzťahy boli zapísané v pozemkovej knihe v pozemnoknižných vložkách. Nemohli byť samy o sebe pred 01.01.1951 základom pre prevod nehnuteľnosti do vlastníctva užívateľa. Odvolací súd v tomto poukazuje na uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 124/2016 z 15.03.2016. Podľa názoru odvolacieho súdu pozemnostné hárky však mohli byť podkladom dobromyseľnosti užívateľa o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním za splnenia predpokladov platných v čase obyčajového práva a v čase stredného Občianskeho zákonníka z roku 1950, čo však súd prvej inštancie nezisťoval.

14. Ďalšieho pochybenia sa súd prvej inštancie dopustil aj tým, že určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcu posúdil podľa ustanovení Stredného Občianskeho zákonníka z roku 1950, ktoré sa týkajú vydržania, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca uvedené nehnuteľnosti neužíval počas jeho účinnosti, nakoľko opustil republiku a emigroval do cudziny v roku 1948. Súd sa teda nezaoberal tým, na základe čoho a kedy mal žalobca nadobudnúť vlastnícke právo k označeným

nehnuteľnostiam, keďže len samotné pozemnostné hárky jeho vlastnícke právo nezakladali. Žalobca v žalobe uviedol len toľko, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol riadne, na základe právnych listín. Tieto však súdu nepredložil ani neoznačil. Za nedôvodnú odvolací súd považoval odvolaciu námietka žalovaných, že v danom spore nie je daná pasívna legitimácia žalovaného 2, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca bol zapísaný v pozemnostnom hárku č. XX W.. Ú.. P. ako užívateľ/ nie vlastník/ nehnuteľností - parc. Č.. XX, L.. Č.. XX/X, L.. Č.. XX, L.. Č.. XX H. L.. Č.. XX v podiele 1/3-iny. Uvedené parcely sú v súčasnosti vedené na I. Č.. XXX W.. Ú.. P., kde je ako spoluvlastník v podiele 2/3- ín vedený žalovaný 1/ T. Y., titulom nadobudnutia je kúpna zmluva z 13.05.2013, č. V 1359/13 a na LV č. XXX W.. Ú.. P., kde je ako vlastník vedený žalovaný 2/ T. Y., titulom nadobudnutia je D 267/73-30, osvedčenie notára č. N 75/00 z 02.03.2000, osvedčenie č. N 108/05, NZ 26008/05, NCRls 25716/05 z 08.06.2005.

15. Krajský súd vyslovil, že súd prvej inštancie bude v danej veci ďalej konať v zmysle hore uvedených intencií, najmä doplní dokazovanie, na akom základe žiada žalobca určiť vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam, keď pozemnostné hárky samy o sebe nezakladajú jeho vlastnícke právo a právne listiny, na ktoré poukazuje v žalobe, doposiaľ nepredložil ani ich neoznačil. Po takto doplnenom dokazovaní opätovne vo veci rozhodne a vec správne právne posúdi.

16. Súd preto, rešpektujúc vyslovený právny názor odvolacieho súdu, vyzval žalobcu, prostredníctvom právneho zástupcu, aby v intenciách odôvodnenia uznesenia krajského súdu predložil dôkazy, na základe ktorých odvodzuje svoje vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam a nariadil vo veci pojednávanie.

17. Právny zástupca žalobcu následne na nariadenom pojednávaní uviedol, že napriek jeho snahe nájsť dôkazy o vlastníctve žalobcu, za ktorým účelom sa aj spojil s príbuznými žalobcu, sa mu nepodarilo zistiť žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali vlastníctvo žalobcu.

18. Právny zástupca žalovaných na predmetnom pojednávaní na prednes právneho zástupcu žalobcu uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

19. Po takto doplnenom dokazovaní a vychádzajúc z dokazovania vykonaného pred prvým rozhodnutím v tejto veci súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že je vlastníkom sporných nehnuteľností.

20. Vzhľadom na upozornenie zo strany krajského súdu v zrušujúcom rozhodnutí, že nie je možné právne posúdiť vec podľa Stredného Občianskeho zákonníka z roku 1950, ktoré sa týkajú vydržania od ktorého žalovaný2 odvodzoval svoje vlastníctvo), pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca uvedené nehnuteľnosti neužíval počas jeho účinnosti, nakoľko opustil republiku a emigroval do cudziny v roku 1948 , súd právne posúdil vec podľa uhorského obyčajového práva, platného do 31.12.1950, v ktorom bol pre zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zakotvený obligatórny intabulačný princíp. Pre nadobúdanie vlastníctva k nehnuteľnostiam bol smerodajný Pozemnoknižný poriadok z roku 1885 upravujúci pozemkové knihy. Podľa vtedy platného práva sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy, ktorý zápis mal konštitutívne účinky. Zo zásady, že vlastníkom nehnuteľnosti vpísanej do pozemkovej knihy môže byť len ten, kto je v nej ako vlastník uvedený, boli dve výnimky, kedy vlastníctvo niekto mohol nadobudnúť bez pozemnoknižného vpisu, a to dedenie a vydržanie vlastníctva.

21. Je nesporné, a potvrdil to aj krajský súd, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení spoluvlastníckeho práva k označených nehnuteľnostiam , pretože ako spoluvlastníci sú v I. Č.. XXX H. I. Č.. XXX W.. Ú.. P. zapísaní žalovaní 1/ a 2/ a určovacou žalobou sa má dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Žalobca však nepreukázal titul nadobudnutia vlastníckeho práva a nepredložil žiaden dôkaz o tom, že on bol v pozemkovej knihe zapísaný ako vlastník. Preukazoval svoje vlastníctvo len s poukazom na pozomnoknižný hárok, ktorý však neosvedčuje vlastníctvo, ale len užívanie, čo v danom prípade je nepostačujúce na preukázanie jeho vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam.

22. Napriek tomu, že tun. súd nezmenil svoj právny názor ohľadom nesplnenia podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva na strane žalovaných 1/ a 2/, s poukazom na odôvodnenie tohto rozsudku v bodoch 9. a 10., ale aj s poukazom na skutočnosť, že keď nie je preukázané vlastnícke

právo žalobcu, tento nemohol darovať sporné nehnuteľnosti žalovanému 1/, tak, ako to tento tvrdil a následne časť z nehnuteľností nemohol preto ani previesť na žalovaného 2/, uvedené nemá vplyv na žalobcom uplatnenú určovaciu žalobu.

23. Keďže žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že by nehnuteľnosti nadobudol dedením, či vydržaním, súd sa s možnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva bez pozemnoknižného vpisu nezaoberal.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené a za situácie, keď pre platný a účinný zápis vlastníka bol podľa Pozemnoknižného poriadku z roku 1885 nevyhnutný zápis v pozemkovej knihe, ktorý mal nielen deklaratórny ale i konštitutívny charakter, a teda bez takéhoto zápisu nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcu a zároveň žalobca netvrdil a ani nepreukázal nadobudnutia vlastníckeho práva bez pozemnoknižného vpisu či už dedením, alebo titulom vydržania, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

25. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 ,2 C.s.p. (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1,2 vychádzajúc z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným, ako úspešnej strane v tomto konaní, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Povinnosť nahradiť tieto trovy vznikne žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka tun. súdu, ktorým rozhodne o výške týchto trov konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok ); v prípade výkonu

rozhodnutia vo veciach maloletých môže oprávnený podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).