Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-327-2017.pdf
PDF · 79.06 KB
Case nature
Subarea
16Er/327/2017
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci Mesto Veľký Meder, IČO: 00305332, Komárňanská 207/9, Veľký Meder, proti povinnému: M. I., U.. XX.XX.XXXX, Á. XXX/XXA, O., právn. zast. JUDr. Eva Skačániová, advokátka v Dunajskej Strede, o vymoženie 36,50 € s prísl., o námietkach povinného takto
rozhodol:
I. Námietkam povinného proti exekúcii, ktorú vykonáva JUDr. Ing. Ján Gasper, súdny exekútor so sídlom v Rimavskej Sobote, pod sp. zn. EX 597/2017, na základe poverenia tunajšieho súdu z 08.03.2017, sa vyhovuje v časti týkajúcej sa vymoženia poplatku 36,50 €.
II. Námietky povinného proti exekúcii vo zvyšnej časti a námietky povinného proti trovám exekúcie sa zamietajú.
odôvodnenie:
1. V danej exekučnej veci vykonáva súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper exekúciu na základe poverenia tunajšieho súdu z 08.03.2017, č. k. 16Er/327/2017-7, s cieľom vymôcť nárok oprávneného vyplývajúci z rozhodnutia oprávneného č. 3210376913 z 29.04.2013 (ďalej len „rozhodnutie MVM“). Upovedomenie o začatí exekúcie doručil súdny exekútor povinnému 24.01.2018.
2. Povinný podal 06.02.2018 na poštovú prepravu podanie s názvom „námietky“, v ktorom podstate tvrdil, že a) rozhodnutie MVM mu nebolo doručené, nie je preto právoplatné ani vykonateľné, v dôsledku čoho exekúcia nie je prípustná, b) vymáhanú pohľadávku 36,50 € zaplatil pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, a preto v tejto časti treba exekúciu zastaviť a napokon c) namietol vyčíslenie trov exekúcie.
3. Súd posúdil vec na základe ustanovení Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) účinných do 31.03.2017 (§ 243h EP) a s prihliadnutím na § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyhodnotil podanie povinného ako podanie spájajúce tri procesné úkony, a to námietky proti exekúcii a jej trovám a návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP. Tieto procesné úkony potom posudzoval osve.
4. Súd bez nariadenia pojednávania vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: rozhodnutie č. 3210376913 (č. l. 3), lustrácia v REGOB (č. l. 5), príjmový pokladničný doklad zo 17.01.2018 (č. l. 12), potvrdenie o pobyte (č. l. 13), potvrdenie o pobyte (č. l. 22), doručenka k rozhodnutiu (č. l. 30), lustrácia občianskych preukazov (č. l. 36) a zistil tento skutkový stav:
Skutkový stav
5. Primátor oprávneného vydal 29.04.2013 rozhodnutie VMV, ktorým vyrubil povinnému na rok 2013 poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume 36,50 € (rozhodnutie VMV č. l. 3).
6. Povinný mal evidovaný trvalý pobyt vo H. G. v období od 18.02.1999 do 14.10.2015 na adrese L. XXX/ XXX a od 14.10.2015 do 04.11.2016 na adrese E. XXX/XX (potvrdenie o pobyte č. l. 13 a 22, lustrácia v REGOB č. l. 5).
7. Rozhodnutie VMV bolo doručované povinnému prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., na adresu „L. XXX, XXX XX H. G.“, ako zásielka so službami „doručenka - doporučene - do vlastných rúk
- opakované doručenie“. Dňa 30.04.2014 sa vykonal prvý pokus o doručenie, avšak neúspešne. Opakované doručenie sa uskutočnilo 02.05.2014, opäť neúspešne, v dôsledku čoho bola zásielka v tento deň uložená na pošte. Zásielka bola oprávnenému odoslané späť 21.05.2014 z dôvodu, že nebola prevzatá v odbernej lehote (doručenka č. l. 30). Súd vychádzal z obsahu doručenky ako verejnej listiny (§ 111 ods. 1 CSP), z ktorej je zrejmé jednak označenie doručovanej písomnosti, ktoré zodpovedá označeniu rozhodnutia VMV, ako aj spôsob doručovania tejto písomnosti.
8. Povinný uhradil 17.01.2018 oprávnenému 109,50 € vrátane 36,50 € ako poplatok za komunálny odpad za rok 2013 (príjmový pokladničný doklad č. l. 12).
9. Tvrdenie povinného, že v G. H. G. mal registrovaný trvalý pobyt do 14.10.2015, avšak nie na adrese uvedenej v exekučnom titule (L. XXX), ale na inej adrese (E. XXX/XX) a že od 14.10.2015 má nový trvalý pobyt v O. U. Á. XXX/XXA, nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Z lustrácie vykonanej v registri obyvateľov súd zistil, že povinný má trvalý pobyt v O. až od 04.11.2016, a nie od 14.10.2015. Ani z potvrdenia o pobyte, ktoré predložil povinný (č. l. 13), nevyplýva, že by mal registrovaný trvalý pobyt na adrese E. XXX/XX H. H.L. G. v čase doručovania rozhodnutia VMV. Z tohto potvrdenia je len zrejmé, že trvalý pobyt na adrese E. XXX/XX mal v čase 14.10.2015, teda viac ako rok a pol po doručovaní rozhodnutia VMV. Súd tiež nemal dôvod neveriť potvrdeniu o pobyte (č. l. 22), podľa ktorého mal povinný evidovaný trvalý pobyt vo H. G. v období od 18.02.1999 do 14.10.2015 na adrese L. XXX/XXX. Správnosť tohto potvrdenia plynie aj z lustrácie občianskych preukazov (č. l. 36), z ktorej je zjavné, že povinný mal až do 28.10.2015 na občianskom preukaze evidovaný trvalý pobyt L. XXX/XXX. Celkový záver o vývoji adries trvalého pobytu povinného podporuje aj fakt, že zásielka sa z adresy L. XXX nevrátila z dôvodu, že by bol adresát neznámy. Zásielka bola uložená na pošte po dvoch pokusoch o jej doručenie, čo znamená, že v čase doručovania mal povinný označenú poštovú schránku na tejto adrese. Povinný pritom tvrdí, že na tejto adrese býval len do roku 2004. Znamenalo by to potom, že na tejto adrese mal označenú poštovú schránku ďalších 14 rokov. Aj v občianskom preukaze, ktorý mu bol vydaný 01.03.2006, mal uvedenú túto adresu, pričom občiansky preukaz by nebolo možné takto vydať, keby mal povinný adresu trvalého pobytu inde. V dôsledku toho všetkého potom súd nemohol argumentáciu povinného považovať za presvedčivú.
K námietkam proti exekúcii
10. Námietky proti exekúcii sú nástrojom procesnej obrany povinného proti exekúcii, ktorých cieľom je v konečnom dôsledku dosiahnuť zastavenie exekúcie, prípadne upustenie od exekúcie. Keďže zákon vyžaduje, aby boli námietky odôvodnené, mali by vykazovať isté kvalitatívne náležitosti, teda sa musia opierať o dôvody, ktoré zákon predpokladá. Musí pritom ísť o okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, teda v danom prípade po vydaní rozhodnutia VMV. Možno napríklad namietať, že existujú okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú dané tzv. iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
11. Povinný vo svojom podaní tvrdí, že exekučný titul mu nikdy nebol doručený, pretože sa mu doručoval na adresu jeho bývalého (neaktuálneho) trvalého pobytu, takže nemôže byť právoplatný ani vykonateľný.
12. Rozhodnutím VMV bol povinnému vyrubený poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad. Ide o tzv. miestny poplatok v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Správu poplatkov vykonáva obec, ktorá ich zaviedla (§ 99 ods. 2 zákona miestnych daniach). Podľa § 102 tohto zákona v znení účinnom od 01.01.2013 do 30.11.2013 sa na konanie vo veciach miestnych daní vzťahuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a poplatkov v znení účinnom od 1. januára do 30. júna 2015 (ďalej len „Daňový poriadok“) s výnimkou prípadov, keď zákon o miestnych daniach stanovuje inak. Tento zákon však neobsahuje odlišné ustanovenia, pokiaľ ide o doručovanie písomností. Uplatní sa preto § 30 ods. 1 a ods. 2 písm. a)
Daňového poriadku v znení účinnom od 01.01.2013 do 31.07.2013, podľa ktorých správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. Ak písomnosť nie je možné doručiť takýmto spôsobom, správca dane doručuje písomnosť v zásade prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb. Ods. 5 spresňuje, že ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu. Doručovanie do vlastných rúk upravuje § 31 Daňového poriadku, pričom podľa § 31 ods. 2 platí, že ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.
13. Vzhľadom na skutkové závery uvedené v bode 6 vyššie mal súd za preukázané, že rozhodnutie VMV bolo povinnému doručované na adresu, ktorá bola v tom čase evidovaná ako adresa jeho trvalého pobytu. Povinný netvrdil, že by oprávnenému ako správcovi dane oznámil inú adresu na doručovanie. Jeho úvahy o tom, že oprávnený mohol najneskôr od 14.10.2015, keď mu vydal potvrdenie o pobyte na adrese E. XXX/XX, H. G., vedieť o tom, že už nebýva na svojej pôvodnej adrese, sú irelevantné, pretože rozhodnutie VMV sa doručovalo ešte v roku 2014. Ak si teda povinný zásielku s rozhodnutím VMV nevyzdvihol v odbernej lehote, 15. dňom po jej uložení (v danom prípade teda 17.05.2014) sa považuje za doručenú, a to napriek tomu, že sa o tom povinný ani nedozvedel. Súd tak dospel k záveru, že rozhodnutie VMV bolo v danej veci doručované v súlade s vyššie citovanými predpismi.
14. Keďže povinný sa v zákonnej lehote 15 dní (§ 72 ods. 2 a 3 Daňového poriadku) proti rozhodnutiu VMV neodvolal, toto nadobudlo právoplatnosť a v nadväznosti na to neskôr aj vykonateľnosť. Zastavenie exekúcie ako celku preto potom neprichádza do úvahy.
15. Povinný vo svojom podaní však zároveň uviedol, že oprávnenému uhradil 36,50 € titulom poplatku za komunálny odpad za rok 2013. Túto skutočnosť doložil príjmovým pokladničným dokladom a zároveň navrhol exekúciu v tejto časti zastaviť.
16. Ako plynie z § 50 ods. 1 EP, námietky možno odôvodňovať aj tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Splnenie dlhu nepochybne spôsobuje zánik dlhu (§ 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a tým aj zánik práva, ktoré bolo priznané exekučným titulom. V časti týkajúcej sa 36,50 € preto niet dôvod viesť exekúciu. Čiastočnou úhradou však nie je dotknutá zostávajúca časť exekúcie, ktorá sa vedie aj na vymoženie trov exekúcie. Povinný totiž nepreukázal, že by splnil aj túto časť dlhu. Z toho dôvodu súd námietkam vyhovel len v príslušnej časti (výrok I) a vo zvyšnej časti ich zamietol (výrok II).
17. Pokiaľ povinný dobrovoľne splní aj zostávajúcu časť dlhu, bude povinnosťou súdneho exekútora od vykonávania exekúcie (alebo jej časti) upustiť (§ 46 ods. 8 EP).
K námietkam proti trovám exekúcie
18. Povinný vzniesol aj námietku voči trovám exekúcie v podobe trov právneho zastúpenia oprávneného, ktoré boli vyčíslené na sumu 41,14 €. Podľa jeho názoru možno priznať odmenu najviac za dva úkony právnej služby vrátane paušálu, čo by predstavovalo 34,28 € [= (8,30 € + 8,84 €) x 2].
19. Úvahy povinného sú čiastočne správne. V danej veci môžu byť opodstatnené len dva úkony právnej služby (§ 200 ods. 4 EP). Tieto boli vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov. Rozdiel 6,86 €, ktorý povinný v podstate namieta, však predstavuje daň z pridanej hodnoty, na ktorú má advokát nárok v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhlášky. Trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní tak boli vypočítané správne a námietka povinného v tomto smere neobstojí. Z toho dôvodu námietky proti trovám exekúcie zamietol (výrok II).
20. Toto uznesenie súdu neobsahuje výrok o náhrade trov konania z dôvodu, že o ich náhrade sa bude rozhodovať po zastavení exekúcie (§ 200 ods. 5 EP).
Poučenie:
Proti výroku I tohto uznesenia je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Proti výroku II tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.