Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39C/13/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci žalobcu: Š. D., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. XXX, zastúpený: JUDr. Štefan Bugala, nar. 03.10.1950, Juraja Fándlyho 32, Trnava, proti žalovanému: Z.. H. R., Q.. XX.XX.XXXX, U. D. X, W., zastúpený: J.. J. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. Á. XXR, W., o zaplatenie 7 040,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.040,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.040,- eur od 21.02.2020 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.02.2020 domáhal zaplatenia sumy 7 040,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% od 21.02.2020 do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvy o pôžičke, ktorých predmetom bolo požičanie peňazí, v každom jednotlivom prípade v hotovosti. Ide o zmluvy zo dňa 25.januára 2017 na sumu 1.000 € splatná 31.marca 2017, 30.januára 2017 na sumu 4.000 € splatná 30.septembra, 20.decembra na sumu 170 € splatná 31.január 2018, 06.február 2017 na sumu 400 € splatná , 17.február 2017 na sumu 70 € splatná 30.jún 2017, 24.február 2017 na sumu 350 € splatná 31.marec 2017, 24.marec 2017 na sumu150 € splatná 30.apríl na sumu 300 € splatná 30.október 17, 04.október 2017 na sumu 100 € splatná 30.október 17, 14.február 2018 na sumu 200 € splatná 31 júna 2018, 21.február 2018 120..e 31.júna 2018, 26.marec 2018 180 € splatná 31.marec 18, spolu 7.040 eur. Žalovaný ako dlžník ani z jednej predložených zmlúv zapožičané peniaze žalobcovi ako veriteľovi nevrátil, aj napriek viacerým výzvam žalobcu, ktoré ignoroval. Žalobca už pred touto žalobou bol nútený svoje nároky uplatniť na tunajšom súde ohľadne iných zmlúv o pôžičke, o ktorých súd právoplatne rozhodol. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu v dohodnutom termíne ani po písomnej výzve žalobou, Na preukázanie svojich tvrdení predložil: Pôžičková zmluva 12x, výzva na vrátenie.

2. Žalovaný sa vyjadril v odpore doručeným súdu dňa 16.10.2020 tak, že poukázal na 7 výdavkových listov datovaných dňa 20.01.2017, 20.02.2017, , 15.05.2017, 15.06.2017, 15.07.2017, podľa ktorých je zrejmé, že žalobcovi vracal v termínoch splatnosti sumy vo výške zhodne vo výške 260,- EUR. Originály výdavkových listov mal predložiť súdu na pojednávaní. Ďalej môže preukázať, že v kontexte s konaním vedeným na Okresnom súde Trnava Sp.zn.:38C/18/2019 - 20 odo neho vymáha žalobca sumu výške 22.830,- € s prísl., si od žalobcu zapožičal sumu vo výške cca 30.000,- EUR a vrátil mu sumu vo výške cca 36.000,- EUR. Žalobca svojim konaním mohol naplniť skutkové podstaty trestných činov úžery, žiada o zaplatenie ďalšie sumy 22.830,-€ s prísl plus 7.040,- EUR s príslušenstvom, trestného činu neoprávneného podnikania, neodvedenia dane. Zmluvy boli uzatvorené v rozpore s dobrými mravmi, za zjavne nevýhodných podmienok, zmluvy boli uzatvorené v tiesni na

chránenej osobe /už v tom čase žalobca vedel, že je onkologický pacient/. Napriek týmto skutočnostiam na neho naďalej vyvolával nátlak a to aj v súvislosti s listom, ktorý vhodil do poštovej schránky a predpokladá z kontextu listu aj do schránok susedom, čím sa mohol dopustiť nezákonného konania v súvislosti s ochranou osobných údajov.

3. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 07.04.2021 uviedol, že nenašiel žiadne vecné zdôvodnenie odporu tak, ako ho vyžaduje ust. /1 , totiž opis rozhodujúcich skutočností, ani listiny na ktoré sa odvoláva, a o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. Žalovaný tieto zmluvy nespochybnil a ani nič nenamietal. Na výdavkových listoch sú sumy s vyznačením ako „ splátka úroku“. Prvý zo dňa 20.01.2017, pričom prvý nárok žalobcu v žalobe je z pôžičky zo dňa 25.01.2017! Ani ostatné potvrdenky o úroku nekorešpondujú s istinami zo zmlúv o pôžičke, a to ani vo výške, ani v lehotách splatnosti/, ktoré sú žalobným podkladom. Ani v tejto časti odporu žalovaný nevyjadril jeho povinnosť-nesúhlasiť so žalobou v základe, t.j. v predmete, ani ohľadne výšky žalobného nároku žalobcu. Dôkaz o absencii vecného zdôvodnenia odporu v dôsledku jeho nejestvovania potvrdzuje žalovaný sám, keď potvrdzuje, že od žalobcu prevzal /cca 30.000,-eur/ už odpojednávaných a exekučne vymáhaných 22.830.- od povinného - žalovaného a sumu 7.040 eur, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalovaný pri spore o 22.830,- eur nenamietal vydaný PR. Jeho pomoc rýchlo prijímal, avšak jeho dlžobu nemal ochotu roky vrátiť, preto musel použiť súdny spôsob.

4. Žalovaný nevyužil svoje právo písomne vyjadriť sa k replike.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, teda vychádzal z nasledovných dôkazov označených a predložených stranami: Žiadosť o vrátenie zo dňa 02.08. 2018, zmluva o pôžičke zo dňa 25.1.2017, 30.01.2017, 20.12.2017, 06.02.2017, 17.02.2017, 24.02.2017, 24.02.2017, 30.04.2017, 17.07.2017, 04.10.2017, 04.02.2018, 21.02.2018, 26.03.2018, Oznámenie zo dňa 28.09. 2020, výdavkové pokladničné doklady na čl. 19

6. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané tieto skutočnosti:

7. V konaní nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvy o pôžičke zo dňa 25.1.2017, 30.01.2017, 20.12.2017, 06.02.2017, 17.02.2017, 24.02.2017, 24.02.2017, 30.04.2017, 17.07.2017, 04.10.2017, 04.02.2018, 21.02.2018, 26.03.2018, predmetom ktorých boli pôžičky žalovanému zo strany žalobcovi celkom vo výške 7 040 €. Zo zmlúv vyplýva prevzatie súm 1 000 €, 4 000 €, 170 €, 400 €, 70 €, 350 €, 150 €, 300 €, 100 €, 200 €, 120 €, 180 € a dátumy splatnosti počnúc dňom 31.03.2017. Výzvou zo dňa 02.08.2018 podanou na poštovú prepravu dňa 22.08.2018 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy 7 100,- eur do 31.07.2018, pretože všetky sú po termíne splatnosti.

8. Spornou bola skutočnosť, či žalovaný aspoň časť peňažných prostriedkov vrátil, či nešlo o úžeru, zmluvy nie sú v rozpore s dobrými mravmi, uzatvorené za zjavne nevýhodných podmienok, v tiesni na chránenej osobe.

9. Z výdavkových pokladničných dokladov vyplýva, že žalovaný v mesiacoch január až júl 2017 zaplatil žalobcovi každý mesiac sumu 260,- eur, spolu 1 820,- eur s vyznačenou poznámkou „splátka úroku“.

10. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sú naplnené všetky predpoklady, ktoré boli základom na podanie žaloby. V rámci komplexu pôžičiek medzi žalobcom a žalovaným už tunajší súd rozhodol v čiastke 22.830 eur platobným rozkazom právoplatne a v tomto konaní si žalobca uplatňuje sumu 7.040 eur z ostatných pôžičiek.

11. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že pôžičky sa prekrývali, dlh bol 31.027,42 eur, žalovaný zaplatil žalobcovi 38.383 eur, teda sumu prevyšujúcu o 7.000 eur. Je pravda, že žalovaný potreboval peniaze, žalobca mu požičal, ale vrátil mu o štvrtinu viac. Žalovaný nevie, či bola zaplatená daň z príjmu, či má to žalobca povolené. Telefonáty žalobcu boli neseriózne. Žalobca nemôže povedať, že by mu sumu nevrátil.

12. Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa až 3 záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Podľa ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy. Podľa z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Podľa platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá. Podľa ustanovenia zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa ustanovenia pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky, ods. 2 pri peňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo lepšej akosti, spravidla toho istého druhu. Podľa ustanovenia príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa ustanovenia veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a vec právne posúdil tak, že dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Podľa základných princípov , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Je na žalobcovi, aby preukázal uzatvorenie zmlúv o pôžičke a na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, že požičané peňažné prostriedky boli vrátené alebo ich nie je povinný vrátiť z iného dôvodu.

14. Pokiaľ sa žalovaný proti žalobe bránil tým, že žalobcovi boli peňažné prostriedky vrátené, alebo zmluvy sú v rozpore s dobrými mravmi, uzatvorené za zjavne nevýhodných podmienok, v tiesni na chránenej osobe, bolo jeho povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať.

15. Zmluva o pôžičke má charakter reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy. Právnym dôvodom vzniku pôžičky (causa debendi) je odovzdanie druhovo určenej veci (napr. peniaze). Veriteľ je zároveň povinný umožniť, aby dlžník nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci, a to neobmedzené právom inej osoby. Vlastnícke právo k požičanej veci prechádza na dlžníka v momente jej odovzdania ( ). Vznik pôžičky predpokladá: a) dohodu strán, b) skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda strán vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu. Táto dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky ani to, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Inak táto dohoda musí vyhovovať náležitostiam pre zmluvy vôbec. Na základe dohody vznikne pôžičkový pomer medzi veriteľom a dlžníkom a v jeho rámci najmä povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a oprávnenie dlžníka požadovať jeho odovzdanie. Samotná pôžička vzniká odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Odovzdanie má za následok zánik tejto povinnosti, resp. oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci. Dlžník je tiež povinný platiť úroky, ak boli dohovorené, príp. ak aj bez dohovoru z nejakého zákonného predpisu vznikne preňho taká povinnosť. Ak dlžník nevrátil veriteľovi predmet pôžičky včas alebo vrátil niečo iné, čo bolo predmetom zmluvy alebo vrátil len časť pôžičky, dostáva sa do omeškania. Veriteľ môže v takom prípade uplatňovať práva uvedené v ustanovení a nasl. . Svoje právo si môže uplatniť i na súde žalobou o vrátenie pôžičky (actio certae creditae pecuniae). V prípadnom spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno o existencii právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, spočíva na dlžníkovi. Vrátenie veci zahŕňa v sebe aj povinnosť dlžníka previesť na veriteľa vlastnícke právo k vrátenej veci.

16. Pokiaľ ide o plnenia žalovaného potvrdené pokladničnými dokladmi, žalovanému sa nepodarilo bezpečne preukázať, že išlo o vrátenie súm práve zo žalovaných pôžičiek, keď nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným boli aj iné právne vzťahy, podľa tvrdení strán takisto z titulu pôžičky, ktoré mali byť predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. . Že išlo o iný právny vzťah potvrdzuje aj fakt, že k uzatvoreniu prvej žalovanej pôžičky došlo dňa 25.01.2017 so splatnosťou 31.03.2017 a suma 260 € mala byť zaplatená už dňa 20.01.2017, teda ešte pred uzatvorením žalovanej zmluvy o pôžičke. Zo žalovaných zmlúv nevyplýva, že bol dohodnutý akýkoľvek úrok, teda išlo o bezúročné zmluvy o pôžičke, a z účelu v pokladničných dokladoch vyplýva, že ide o „splátky úroku“. Súd teda konštatuje, že žalovaný bezpečne nepreukázal, že vrátil aspoň časť požičaných peňažných prostriedkov.

17. Žalovaný ďalej namietal, či nešlo o úžeru, či zmluvy nie sú v rozpore s dobrými mravmi, uzatvorené za zjavne nevýhodných podmienok, v tiesni na chránenej osobe.

18. Nemohlo ísť o úžeru, ak išlo o bezúročné pôžičky, žalovaný nešpecifikoval, čo konkrétne malo byť v rozpore s dobrými mravmi, či úrok alebo splatnosť, ak následné vymáhanie pôžičky, súd konštatuje, že ide o výkon práva. Neuviedol ani, v čom spočívajú nevýhodné podmienky, keď pôžičky boli dohodnuté ako bezúročné, pričom ani termíny splatnosti sa súdu nejavia ako rozporné s dobrými mravmi. Žalovaný neuviedol, na základe čoho mal byť v tiesni, ak zo zdravotných dôvodov, tieto jednak neboli preukázané žiadnymi dôkazmi a v konečnom dôsledku ani ich prípadné preukázanie by nemalo vplyv na právny záver súdu o povinnosti vrátiť finančné prostriedky v rozsahu istiny. Žalovaný nepreukázal, že by využil právo na odstúpenie od zmluvy podľa .

19. Na základe toho súd uzatvára, že žalovanému sa nepodarilo preukázať prípadnú úžeru, ani rozpor s dobrými mravmi, zjavne nevýhodné podmienky a napokon ani tieseň na chránenej osobe. Aj keby sa uvedené žalobcovi podarilo preukázať, nemalo by to vplyv na povinnosť vrátenia požičaných súm v rozsahu istiny, mohlo by to mať vplyv na posudzovanie úroku, ktorý ale v danom prípade dohodnutý nebol.

20. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7 040,- eur žalobcovi v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy od 21.02.2020, odkedy žiadal žalobca, keď žalovaný bol k tomuto dňu v omeškaní so zaplatením všetkých jednotlivých pôžičiek, splatnosť poslednej nastala dňa 31.06.2018, odkedy je žalovaný v omeškaní so zaplatením celej sumy.

21. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle a a to podľa pomeru úspechu vo veci. Keďže žalobca mal úspech v celej časti, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď neboli tvrdené a ani súd nezistil okolnosti odôvodňujúce iné rozhodnutie ( )

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava / /. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a to ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania / a / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) / /. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona () a ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia súdom.