Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-238-2017.pdf
PDF · 83.95 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/238/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: T., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Q., zastúpená advokátkou JUDr. Helenou Dobosovou, Ružová dolina 10, Bratislava a otec - C., o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, takto
rozhodol:
Maloletá T. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej T. výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci počínajúc dňom 13.10.2017.
Zročné výživné za obdobie od 13.10.2017 do 31.3.2018 vo výške XXX,XX. € súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po XX,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/30/2011-59 zo dňa 26.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.5.2011 a to v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej T..
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 13.10.2017 žiadala matka o zmenu zverenia maloletej T., ktorú žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, aby ju obaja rodičia zastupovali a spravovali jej majetok. Výživné zo strany otca navrhla vo výške XXX,-€ mesačne. Návrh odôvodnila tým, že maloletá je od leta 2017 u nej a sama maloletá nechce pokračovať v striedavej starostlivosti a to ani po jej dohovore. Dcéra je teda rozhodnutá zostať bývať u nej, otca chce iba navštevovať v prípade, že sa ich vzťah vylepší, keďže v súčasnosti spolu nekomunikujú. Ďalej uviedla, že maloletá navštevuje 2.ročník hotelovej akadémie, venuje sa krúžku thajského boxu a otec na jej výživu začal prispievať XXX,- € mesačne, pričom ona je na invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške XXX,-€ mesačne. Vzhľadom na výdavky maloletej nie je schopná zo svojho príjmu finančne zabezpečiť starostlivosť o dcéru.
2. Otec sa k návrhu vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že s bývalou manželkou sa na starostlivosti o maloletú dcéru dohodli tak, že bude v striedavej starostlivosti. Majetkovo sa nevysporiadali, nakoľko sa rozhodol, že jeho časť spoločného majetku pripadne dcére. V súčasnosti býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, o ktorú sa stará a pomáha jej finančne, keďže jej dôchodok nepokryje jej náklady. Návrh na určenie výživného považoval za účelový z dôvodu, že nedovolil dcére vycestovať do zahraničia za priateľom, s ktorým sa zoznámila na letnej dovolenke v O.. Doplnil, že matka je síce na dôchodku, ale aj súkromne podniká a jej príjem nie je nezanedbateľný.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so spisom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/30/2011-27, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/305/2011-59 zo dňa 26.4.2011 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že prvé dva kalendárne týždne v mesiaci bude v starostlivosti otca a druhé dva kalendárne týždne v mesiaci u matky s tým, že preberanie a odovzdanie maloletej bude vždy o 18.00 hod. v predchádzajúcu nedeľu. Výživné na maloletú určené nebolo. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.5.2011.
5. Matka vo výpovedi uviedla, že dcéra T. je u nej od júla 2017, kedy sama prišla po dovolenke, ktorú strávila s otcom a povedala jej, že tam mala hádku s babkou zo strany otca. Pokiaľ vie, otec ju odvtedy nekontaktuje, i keď maloletá mu volala aj písala SMS správy, na ktoré neodpovedal. V septembri 2017 požiadala otca, aby začal na dcéru prispievať a tak od septembra otec platí XXX,-€ mesačne až doteraz. Okrem toho platí dcére telefón s tým, že zmluva končí v máji 2018 a nevie, či aj potom bude dcérin telefón otec platiť. Maloletá sa podľa nej má u nej dobre, žijú spolu samé, keďže už tri roky nemá priateľa. V tomto školskom roku dcéra navštevuje 2.ročník strednej školy - hotelovej akadémie a výdavky maloletej sú asi XXX,- až XXX,-€ mesačne, keďže v súvislosti so školou má zvýšené výdavky napríklad na potraviny, ktoré žiaci kupujú a z ktorých potom varia. Tiež majú v rámci školy vlastné oblečenie a predpísanú obuv, ktoré platia rodičia a priebežne sa dokupujú, čiže mesačné výdavky na školu sú asi XXX,-€. Maloletá má električenku, ktorú jej platí XX,-€ mesačne a chcela by si spraviť aj rôzne kurzy, ako aj chodiť na doučovanie, avšak na toto bohužiaľ nemali doteraz prostriedky. K svojmu príjmu uviedla, že poberá iba invalidný dôchodok vo výške XXX,XX €, iný príjem nemá, keďže živnosť zrušila už dávnejšie. Od obdobia, odkedy je dcéra u nej sa s otcom stretli iba jeden krát. K výpovedi dodala, že jej finančne pomáhajú jej rodičia.
6. Otec vo výpovedi potvrdil, že po dovolenke v júli 2017 priviezol dcéru rovno k matke a tiež potvrdil, že sa maloletá pohádala s jeho mamou, avšak hádajú sa každý rok, ale posledný krát to bolo naozaj intenzívne. Na dovolenke dcéra spoznala priateľa, za ktorým chcela odísť do B., s čím on nesúhlasil a toto jej nedovolil. Podotkol, že sa o dcéru staral, vždy mala všetko čo chcela a on sám sa uskromňoval. Odkedy je u mamy, tak sa videli asi 3 alebo 4 krát a jeden krát u neho aj prespala. S matkou maloletej vôbec nekomunikujú už 9 rokov, čiže všetko rieši prostredníctvom dcéry. V auguste 2017 prispel maloletej sumou XXX,-€ a tiež jej dal XXX,-€ ako príspevok na autoškolu. Od septembra 2017 posiela matke XXX,-€ mesačne na dcéru a dlhodobo platí dcérin telefón v rôznych výškach, podľa toho, koľko prevolá a je to asi XX,-€ prípadne aj XX,-€ mesačne. Ďalej uviedol, že je riadne zamestnaný s tým, že napr. tento mesiac, t.j. v marci 2018 dostal výplatu XXX,-€ a predpokladá, že budúci mesiac to bude viac. V zamestnaní pracujú v takom režime, že asi 5 dní z mesiaca nepracujú, pretože nemajú prácu, ale podľa zákona dostavajú 75% príjmu, pričom takýto stav trvá asi pol roka a pravdepodobne bude trvať do mája 2018. Keď dostane 13. a 14. plat, môže dcére prispievať aj XXX,-€, ale v bežnom mesiaci nemôže, pretože tie peniaze nemá. K svojim výdavkom uviedol, že mesačne spláca pôžičku po XXX,- €, pričom túto pôžičku má vo výške asi XX.XXX.,-€ a pôžičku si bral už dávno z dôvodu, aby dcére zabezpečil dovolenku, resp. aby mal peniaze. Následne pôžičku prefinancoval a opäť navýšil. Dodal, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je starobná dôchodkyňa a má dôchodok do XXX,- € mesačne. Z príjmu mu po odpočítaní výdavkov ostane asi XXX,- maximálne XXX,-€, pričom asi XX,- € mesačne má výdavky na benzín, keďže dochádza do práce. Pred Vianocami 2017 dal dcére XX,-€, aby si kúpila nejaké veci.
7. Kolízny opatrovník uviedol, že otázka zverenia maloletej nie je medzi rodičmi sporná a teda odporučil maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matke. Výživné zo strany otca odporučil určiť vo výške XXX,- € mesačne.
8. Z listinných dôkazov vyplýva, že matke je poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý je v súčasnosti vo výške XXX,XX € a iný príjem nemá.
9. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec je riadne zamestnaný a jeho príjem v roku 2017 bol X.XXX,XX . € priemerne mesačne netto.
10. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.
11. Maloletá T. v školskom roku 2017/2018 navštevuje 2.ročník strednej školy - hotelovej akadémie.
12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
17. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
18. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/30/2011-59 zo dňa 26.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.5.2011 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola maloletá T. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v 2-týždňových intervaloch a výživné určené nebolo. Zároveň bolo preukázané, že maloletá od júla 2017 býva s matkou, ktorá zabezpečuje všetku starostlivosť o ňu. Súd preto maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, s čím súhlasil aj otec a kolízny opatrovník. Spornou otázkou medzi rodičmi ostala výška vyživovacej povinnosti otca na maloletú. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec je riadne zamestnaný, dosahuje príjem viac ako X.XXX,-€ mesačne netto a teda vzhľadom aj na vek maloletej, ktorý je už blízky dospelosti, súd určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške XXX,- € mesačne. Takto určené výživné súd považuje za primerané a odôvodnené. Je v možnostiach otca určeným výživným prispievať, navyše, keď matka je poberateľkou iba invalidného dôchodku. Počiatok úpravy vyživovacej povinnosti súd ustálil dňom podania návrhu, nakoľko bol návrh podaný dôvodne a zároveň zohľadnil tú skutočnosť, že otec pred podaním návrhu na výživu maloletej prispieval dostatočne a tiež prispel aj na iné výdavky maloletej, ako napr. autoškolu. Vzhľadom k tomu, že bol počiatok určenia vyživovacej povinnosti ustálený dňom 13.10.2017, vznikol otcovi dlh za obdobie od 13.10.2017 do 31.3.2017 vo výške XXX,XX. €, ktorý mu súd v zmysle § 232 C.s.p. povolil splácať v mesačných splátkach po XX,-€ spolu s bežným výživným, nakoľko zohľadnil skutočnosť, že otec spláca pôžičku. Dlh na výživnom vznikol tak, že otec mal v označenom období zaplatiť rozdiel medzi určeným výživným a skutočne plateným výživným s tým, že súd odpočítal z dlžného výživného aj platby otca za mobilný telefón vo výške XX,-€ mesačne v priemere, ktoré maloletej platil.
19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.