Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoP-6-2018.pdf
PDF · 128.72 KB
Case nature
Subarea
6CoP/6/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F. N., nar. XX.XX.XXXX a A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matka PhDr. A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX, zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača č. 35, Žilina, IČO: 36 806 498 a otec Ing. N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača č. 2748/28, Žilina, IČO: 36 854 956, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 9P/234/2017-72 zo dňa 05. decembra 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 9P/234/2017-72 zo dňa 05. decembra 2017 vo výroku, ktorým maloletého F. a maloletého A. dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obidvaja rodičia budú zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok, p o t v r d z u j e .
Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 9P/234/2017-72 zo dňa 05. decembra 2017 vo výroku o dočasnej úprave styku otca s maloletým F. a maloletým A. m e n í t a k , že: 1. otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 8.30 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 8.30 hod. do 18.00 hod. 2. otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. 3. otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi počas veľkonočných sviatkov vo Veľkonočný pondelok v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. 4. otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi počas vianočných sviatkov dňa 25.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod.
Otec si maloleté deti v určenom čase prevezme od matky v mieste bydliska maloletých detí a na tomto mieste ich v určenom čase matke aj odovzdá.
Matka j e p o v i n n á maloleté deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť a poskytnúť súčinnosť na realizáciu práva styku.
Rodičia s ú p o v i n n í v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne po jej vzniku.
Vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .
Toto neodkladné opatrenie zanikne dňom právoplatnosti skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 9P/234/2017.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým maloletého F. a maloletého A. dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obidvaja rodičia budú zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi, a to každý párny týždeň v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 8.30 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 8.30 hod. do 18.00 hod. Otec je oprávnený stretnúť sa s maloletým F. a maloletým A. počas vianočných sviatkov dňa 25.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom pripraviť a odovzdať ich otcovi v mieste bydliska matky v určený deň a hodinu a otec je povinný prevziať a vrátiť maloleté deti matke v mieste bydliska matky v určený deň a hodinu. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. Rozhodol, že neodkladné opatrenie platí na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že matka dňa 19.10.2017 podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Po podaní návrhu, zrejme účelovo, začal otec prejavovať až „neprimeranú“ iniciatívu vo vzťahu k maloletým deťom, čo sa prejavuje najmä tým, že sa otec každodenne domáha styku s maloletými deťmi. Za týmto účelom opakovane kontaktuje matku, a to nielen telefonicky, ale aj návštevami v jej bydlisku, pričom si vynucuje aj vstup do domu, kde sa zdržiava, napriek nesúhlasu matky. Matka nemá záujem brániť v stretávaní sa otca s deťmi a rovnako si uvedomuje potrebu a nevyhnutnosť takéhoto kontaktu. Považuje však za neprípustné a v rozpore so záujmami maloletých detí, pokiaľ otec matku osočuje aj v prítomnosti detí, vyhráža sa jej, že v prípade, ak mu styk neumožní vždy, keď bude chcieť, deti matke nevráti a tieto ostanú u neho aj počas noci. Uvedené matka nie je ochotná akceptovať a to aj vzhľadom na nebezpečnú poruchu spánku, ktorá sa u otca prejavuje a ktorú podrobne popísala v návrhu na rozvod manželstva. Otec takmer vždy vráti matke maloleté deti aj o hodinu neskôr oproti pôvodnej dohode a pokiaľ vysloví čo i len minimálnu výhradu voči takémuto správaniu otca, ten sa jej opakovane vyhráža, že deti jej vrátiť nemusí vôbec. Takéto účelové a manipulatívne správanie sa otca označila matka za neakceptovateľné, a to najmä z dôvodu zachovania pokojného domáceho prostredia maloletých detí a v záujme ich fyzického a psychického pokoja.
3. Otec sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.
4. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina o prešetrení pomerov v rodine mal súd osvedčené, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2017. Otec sa s deťmi stýka od piatka popoludnia do večera, kedy ich dovedie matke späť, tak isto v sobotu a v nedeľu každý druhý víkend. Otec vo veci zverenia maloletých detí žiada mať deti rovnaký čas pri sebe, ako matka, aktuálne platí výživné vo výške 400,00 až 500,00 Eur mesačne na obidve deti.
5. Okresný súd zhodnotil uvedené skutočnosti a dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Pri svojom rozhodovaní mal na zreteli ako prvoradé hľadisko záujem maloletých detí. Potreba dočasne upraviť pomery vyplynula zo situácie, kedy rodičia už naďalej nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o deti zabezpečuje matka. Maloleté deti sú útleho veku, matka je na rodičovskej dovolenke, ktorej hlavným účelom je zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, a preto súd dočasne zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Na základe osvedčených skutočností taktiež dospel k záveru, že je potrebné upraviť styk otca s maloletými deťmi z toho dôvodu, že rodičia, ktorí spolu nežijú, sa na tomto nedokážu dohodnúť, a preto úprava styku je jednoznačne v záujme maloletých detí. Aktuálne sa styk otca s maloletými deťmi uskutočňuje každý druhý víkend bez prespatia, preto v takomto rozsahu upravil styk aj napadnutým neodkladným opatrením. Presné pravidlá stretávania sa otca s maloletými deťmi je tiež potrebné vymedziť z toho dôvodu, aby si otec svojvoľne nenechával deti nad rámec určeného styku a matka mala istotu, že jej v stanovenom čase otec maloleté deti odovzdá. Rovnako bude obmedzený nadbytočný kontakt zo strany otca vo vzťahu k matke a dočasnou úpravou styku sa zabezpečí právna istota vo vzťahu rodičov a maloletých detí.
6. Okresný súd citujúc ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP v spojení s § 325 ods. 1 a 2 CSP, § 329 ods. 1, 2 CSP dospel k záveru, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie spôsobom vyjadreným vo výrokovej časti uznesenia. Okresný súd dal do pozornosti, že vo veci samej bol podaný návrh na rozvod manželstva rodičov, s ktorým je spojené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Neodkladným opatrením sa rieši dočasná úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom na základe osvedčených skutočností a rozsiahlejšia úprava styku bude upravená vo veci samej po vykonanom dokazovaní a posúdení všetkých skutočností. Súd upravil styk otca s maloletými deťmi aj počas vianočných sviatkov, aby otec mohol stráviť sviatočný deň s maloletými deťmi. Rodičom nič nebráni dohodnúť si styk otca s maloletými deťmi aj nad rámec neodkladného opatrenia. Vo zvyšnej časti následne návrh matky zamietol.
7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorým namietal, že napadnuté rozhodnutie je de facto obmedzením rodičovských práv otca, ktoré boli doposiaľ v otázke stretávania sa s maloletými realizované na základe dohody v širšej miere, pričom na takéto obmedzenie nie je daný ani právny, ani žiaden faktický dôvod. Matka zneužila inštitút neodkladného opatrenia na obmedzenie práv otca k maloletým, využila skutočnosť, že neodkladným opatrením všeobecné súdy upravujú styk rodiča s deťmi len v nevyhnutnej miere a týmto fakticky znížila frekvenciu stretávania sa otca s deťmi tak, ako je to rozhodnuté napadnutým uznesením. V odvolaní popísal frekvenciu styku otca s maloletými deťmi, ako aj čo bolo náplňou jeho programu. Zdôraznil, že nejednalo sa o žiadne vynucovanie stretnutí otca s deťmi, ale vždy išlo o vzájomnú dohodu rodičov, hoci chvíľami sprevádzanú negatívnymi javmi súvisiacimi s rozpadom vzťahu rodičov detí. Osobná starostlivosť o deti bola zo strany otca rovnocenná so starostlivosťou matky s prihliadnutím na jeho pracovné povinnosti. Uviedol, že matka po narodení prvého syna začala byť prehnane úzkostlivá v otázkach jeho výchovy, v otázkach s kým a kedy sa bude dieťa stretávať, čo by nebolo ku škode, pokiaľ by sa to netýkalo aj samotného otca a jeho rodičov, t.j. starých rodičov detí. Otec a jeho rodičia boli v očiach matky (bez vysvetliteľnej príčiny) osobami, ktoré nie sú schopné sa o jej deti postarať a ktoré nie sú schopné im zabezpečiť primeranú starostlivosť a to i napriek tomu, že otec je starostlivý a od narodenia prvého syna sa snaží na jeho výchove podieľať v potrebnom rozsahu, pričom vykonával všetky úkony v starostlivosti rovnocenne. Deťom sa snažil vyplniť čas čo najzmysluplnejšie, chodil s nimi do prírody, viedol ich k tvorivým činnostiam, čítal im knihy, chodil s F. na krúžky a k týmto činnostiam aj kupoval potrebné vybavenie. Keďže má flexibilný pracovný čas, tieto aktivity mohol otec absolvovať s deťmi aj v doobedňajších hodinách. Popri týchto aktivitách sa otec podieľal na výchove aj tak, že plnil povinnosti s deťmi, ráno ich umýval, pripravoval raňajky, hral sa s nimi a rovnako bol nápomocný pri večernej hygiene, pri čítaní pred spaním a podobne. Toto všetko dnes matka otcovi nevysvetliteľne upiera. Otec nepovažuje styk v rozsahu dva a pol dňa v priebehu 14 dní za dostatočný, keďže doposiaľ sa s deťmi stretával častejšie a deti už teraz trpia odlúčením od otca. Má za to, že vo výchove synov je nenahraditeľným prvkom a nechce byť len „víkendovým otcom“. Odmietol tvrdenia matky, že trpí nebezpečnou poruchou spánku, resp. že v spánku sa dostáva do stavov, kedy by mohol ohroziť svoje deti. Matka túto argumentáciu používa ako obranu voči žiadostiam otca o to, aby mohol s deťmi stráviť víkend a aby teda mohli byť s ním aj cez noc, hoci počas trvania spoločného súžitia matka s týmto problém nemala. Aktuálne v prenajatom byte má vytvorené pre deti plne vyhovujúce podmienky. V súdnom konaní je schopný predložiť dôkazy a je ochotný podrobiť sa vyšetreniam ohľadom jeho zdravotného stavu a jeho údajnej nebezpečnej poruche spánku. I keď si je vedomý, že rozsah styku v rámci neodkladného opatrenia nedosahuje rozsah úpravy styku v rámci rozhodnutia vo veci samej, navrhol stretávať sa počas bežných dní každý nepárny týždeň vrátane školských prázdnin v stredu od 7.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny týždeň počas kalendárneho roku v piatok od 7.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý párny týždeň počas kalendárneho roku v pondelok, stredu a štvrtok od 7.00 hod. do 19.00 hod. Ďalej navrhol rozsah styku počas jarných prázdnin od soboty v týždni predchádzajúcom jarným prázdninám od 7.00 hod. do nasledujúcej soboty do 18.00 hod., počas jesenných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin od 18.00 hod., počas letných prázdnin v rozsahu 2x 14 dní (1x júl a 1x august), a to od prvého dňa - pondelka od 9.00 hod. do posledného dňa nasledujúcej stredy do 18.00 hod. Ďalej navrhol rozsah styku počas sviatkov, a to každý nepárny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od štvrtku 9.00 hod. do utorka 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. u otca a každý nepárny kalendárny rok od 24.12. toho-ktorého roka od 18.00 hod. do 26.12. toho-ktorého roka do 17.00 hod. u otca a ďalej počas vianočných a novoročných sviatkov po predchádzajúcej dohode o konkrétnom termíne v rozsahu 5 dní, a to od 9.00 hod. prvého dňa do 18.00 hod. posledného dňa stanoveného dohodou rodičov. Mal za to, že ním navrhovaný rozsah
styku môže byť upravený aj neodkladným opatrením, keďže deti sú na takúto formu styku zvyknuté a je v ich v záujme zachovať im styk s otcom v doterajšom rozsahu.
8. K odvolaniu samostatným podaním otec priložil CD nosič, na ktorom sú zaznamenané fotografie s označeným dátumom, kedy bola zhotovená, aby preukázal svoje tvrdenia o frekvencii a realizácii stretnutí s deťmi.
9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla uznesenie okresného súdu potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov konania. Odmietla otcom uvádzané argumenty, v zmysle ktorých mala zneužiť inštitút neodkladného opatrenia v úmysle obmedziť otca pri výkone jeho rodičovských práv a povinností. Nespochybnila, že otcovi umožňovala stretávanie s maloletými deťmi približne do konca októbra 2017 nad rámec napadnutého rozhodnutia, a to v dobrej viere, že otec maloletých ju bude rešpektovať ako matku, pokiaľ ona mala s deťmi naplánovaný program, resp. pokiaľ žiadala, aby otec vrátil deti včas, aby ich mohla včas pripraviť na spánok. Naproti tomu otec začal (zrejme účelovo) prejavovať až neprimeranú aktivitu vo vzťahu k maloletým, ktorá nebola bežná ani počas dní, keď vzťahy medzi rodičmi boli harmonické, resp. v čase, keď otec býval v spoločnej domácnosti s maloletými. V tomto období sa otec pravidelne vracal z práce domov po 18.00 hod., pričom všetka starostlivosť (aj v čase, keď bol otec doma) zostávala na matke. Nepopierala, že otec sa maloletým venoval počas víkendov, vytváral im najmä aktívny program. Poprela však, že by sa otec osobne staral o maloletých a pomáhal matke s každodennou starostlivosťou tak, ako to tvrdil v odvolaní. Keď sa otec dozvedel, že matka iniciuje kroky smerujúce k rozvodu ich manželstva, začal o maloletých prejavovať „mimoriadny“ záujem, čo však matka vnímala síce účelovo, avšak v dobrej viere sa snažila otcovi vyjsť v ústrety. Jeho správanie na matku bolo čoraz viac nátlakovejšie, čo začali citlivo vnímať aj deti. Návrh na zverenie detí do jej výchovy a dočasnú úpravu styku s maloletými podala matka až po tom, čo sa správanie otca vystupňovalo natoľko, že tento ju každodenne kontaktoval, či navštevoval matku ohľadom stretnutí s maloletými, vynucoval si vstup a zotrvanie v dome matky, pričom v žiadnom smere nerešpektoval matku, pokiaľ mala ona naplánovaný program s deťmi, resp. v prípade, ak ho žiadala, aby deti vrátil v stanovenom čase rešpektujúc režim maloletých. Návštevy zo strany otca boli sprevádzané slovným vyhrážaním, že v prípade, ak matka otcovi neumožní stretnúť sa s deťmi v čase a v rozsahu podľa predstáv otca, tento ich matke už nevráti. Naviac, otec pri stretnutí s deťmi, ako aj pri telefonických rozhovoroch opakovane deťom tvrdil, že matka nechce, aby sa spolu stretávali, čo však nie je pravdou. Vyššie uvedené dôvody viedli matku k podaniu návrhu na dočasnú úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Pokiaľ ide o styk otca s maloletými v rozsahu, ako to navrhol otec v odvolaní, s týmto matka vyslovila nesúhlas, a to najmä vzhľadom na závažnú poruchu spánku, ktorej prejavy popísala v podanom návrhu na rozvod manželstva a ktorá môže ohroziť zdravie a zdravý vývin maloletých. Obava matky nie je len vyfabulovanou záležitosťou, tak ako sa to snažil predostrieť otec, ale pramení z doterajších jej skúseností zo spolužitia s otcom detí. Sám otec za týmto účelom v minulosti vyhľadal psychiatra, avšak v liečbe (bez vysvetlenia) nepokračoval. Vzhľadom na uvedené matka zotrvala na úprave styku tak, ako o nej rozhodol okresný súd napadnutým uznesením, t.j. bez prespania maloletých u otca. V prípade, ak je otec ochotný dobrovoľne sa podrobiť vyšetreniam nevyhnutným k posúdeniu tejto jeho poruchy, matka trvala na tom, aby tieto boli vykonané opakovane a to v príslušnom nočnom spánkovom centre (Martin, Košice), nakoľko len výsledky takýchto vyšetrení je ochotná akceptovať. V prípade, ak by súd bez vykonania potrebných vyšetrení umožnil otcovi styk s maloletými v navrhovanom rozsahu, mohlo by to mať nepriaznivé následky nielen na zdravie detí, ale aj na ich psychiku, keďže spánková porucha otca je sprevádzaná nielen dezorientovaným pohybovaním sa v priestore, ale aj hlasitými prejavmi a následným výpadkom pamäte. Maloletí pritom nie sú vo veku, kedy by vedeli na takéto prejavy adekvátne reagovať, práve naopak, je logické, že v takomto prípade by sa otca zľakli. Je preto v nevyhnutnom záujme detí, aby tieto prespávali len v domácnosti matky. Otcom navrhovaný styk je rovnako neprimeraný aj vzhľadom na vek maloletých, kedy sú významnou mierou naviazaní práve na matku, a to najmä maloletý A.. Nepopiera dôležitosť pozície otca vo vývine maloletých, avšak má za to, že otec by mal rovnako rešpektovať nielen ju ako matku, ale predovšetkým potreby maloletých, s ktorými úzko súvisí aj ich súčasná naviazanosť na matku, ktorá je prirodzená ich veku. Matka sa do budúcna nebráni tomu, aby neskôr, keď maloletí povyrastú, sa úprava styku s maloletými zmenila. V súčasnosti kontakt otca s maloletými je zabezpečený v dostatočnej miere, a to nielen pokiaľ ide o zachovanie vzájomného citového puta otca a detí, ale aj pokiaľ ide o jeho posilnenie, nakoľko otcovi je daný dostatočný priestor na trávenie času s deťmi, kedy s nimi môže absolvovať rôzne aktivity a zážitky, ktorými sa rovnako prehlbuje vzájomný vzťah a počas ktorého môže otec na deti apelovať v každom smere. Matka má snahu o to, aby sa deti s otcom vzájomne neodcudzili a z tohto dôvodu účastníci konania spoločne strávili Štedrý večer.
Pokiaľ ide o ďalšie vyjadrenia otca uvádzané v odvolaní, matka popierala tvrdenia otca, kde uvádzal, že slovne urážala, či napádala otca pred maloletými. Je to práve otec, ktorý rieši nezhody s matkou vždy aj pred maloletými. Otec nikdy nepripravoval raňajky, ani nepomáhal s hygienou, a to ani počas víkendov, keď spoločne žili v jednej domácnosti. Otec počas víkendov zvykol si pospať a následne sa venoval svojim záľubám (cvičeniu jogy) a celú starostlivosť prenechával na matke. Nie je pravdou, že matka zneužíva situáciu, kedy sú deti choré, pretože mu umožnila stretnúť sa s deťmi v náhradnom čase. Súčasne poukázala na to, že už počas obdobia spolužitia otec sa nezaujímal o zdravotný stav detí a mal odmietavý postoj k podávaniu liekov a návštevám lekára. Rozpis stretávania sa otca s deťmi, na ktorý poukázal v rámci svojho odvolania, matka označila za účelový, nakoľko išlo o obdobie, kedy účastníci viedli spoločnú domácnosť (cca do druhej polovice septembra 2017), resp. obdobie, kedy sa matka snažila vyjsť otcovi v ústrety pod hrozbou, že ten jej deti nevráti. Od začiatku novembra 2017 styk otca s deťmi prebieha tak, ako to navrhovala v podanom návrhu na neodkladné opatrenie. K tvrdeniam, že počas spoločného spolužitia mala tendenciu výlučne sama rozhodovať, čo je pre deti dobré, uviedla, že nakoľko otec sa počas pracovného týždňa vracal z práce pravidelne po 18-tej hodine, je prirodzené, že celá starostlivosť o maloletých zostávala práve na nej, s čím súvisí aj to, že rozhodovala o bežných veciach maloletých. Práve otec bol ten, kto rozhodoval, aký krúžok bude maloletý F. navštevovať, a to bez toho, aby ho zaujímal názor matky. K ďalším tvrdeniam sa bude matka vyjadrovať v konaní vo veci samej.
10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu sa obmedzil na súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
11. Na vyjadrenie matky reagoval otec podaním zo dňa 27.02.2018, v ktorom zopakoval, že počas trvania spoločnej domácnosti sa aktívne podieľal na výchove oboch detí a starostlivosti o ne, vrátane každodennej starostlivosti s rannou a večernou hygienou, ich uspávaním, prípravou jedla a podobne, a to s prihliadnutím k tomu, že má možnosť určiť si čas, kedy vykonáva svoju prácu. Opakovane vyjadril obavu, že úprava styku v podobe napadnutého neodkladného opatrenia nie je len dočasná, ale je možné predpokladať, že pre dĺžku celkového konania bude platiť po dlhú dobu aj viac ako jedného roka a môže dôjsť k odcudzeniu medzi deťmi a otcom. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že o deti začal prejavovať „mimoriadny“ záujem až po tom, ako vykonala kroky smerujúce k rozvodu manželstva, pretože sa jedná o účelové tvrdenie matky a naviac nemalo by byť na ťarchu otcovi, ak o svoje deti prejavuje opravdivý záujem. Zotrval na tom, že si nevynucoval prístup do domu matky, rešpektoval a rešpektuje matku pri výchove detí a to bez ohľadu na skutočnosť, že sa rozhodli pre rozvod manželstva. Taktiež nespochybnil úlohu matky vo výchove detí. Aktuálne matka zneužíva neodkladné opatrenie a odmieta akúkoľvek dohodu s otcom na styku s deťmi aj nad jeho rámec so slovami, že sa bude otec stretávať s deťmi tak, ako to určil súd a nič viac, čo má za následok už v súčasnosti zhoršovanie vzájomného vzťahu medzi otcom a deťmi, keďže starší syn už otcovi vyčíta, že na neho nemá čas, že ho nemá rád a podobne. Tvrdenia matky o závažnej poruche spánku na strane otca sú nepravdivé, jedná sa o účelové tvrdenie, pretože počas súžitia v domácnosti spával otec práve vedľa syna F. a nedošlo k žiadnemu ohrozeniu či poškodeniu jeho zdravia. Matka nekoná v súlade so záujmami maloletých pokiaľ už teraz neumožňuje styk otca s deťmi nad rámec neodkladného opatrenia, hoci deti aj otec majú o tento záujem. Otec sa pokúšal o dohodu ohľadom styku s deťmi aj prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktorého za týmto účelom navštívil dňa 22.01.2018 a ktorý sa pokúsil o stretnutie rodičov u psychológa. Úrad napokon otca vyrozumel o tom, že matka nesúhlasí s navrhovaným stretnutím, čo nasvedčuje pravdivosti tvrdení otca o neochote matky pri budovaní jeho vzájomných vzťahov s deťmi. K vyjadreniu pripojil kópiu úradného záznamu spísaného na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina dňa 22.01.2018. V závere vyjadrenia otec zotrval na svojich vyjadreniach a dôvodoch odvolania so zdôraznením, že všetky skutočnosti uvádzané otcom sú pravdivé.
12. Matka na vyjadrenie otca písomne nereagovala, výzvu na vyjadrenie prevzal právny zástupca matky dňa 12.03.2018.
13. Kolízny opatrovník na vyjadrenie otca písomne nereagoval, výzvu na vyjadrenie prevzal dňa 09.03.2018.
14. Kolízny opatrovník na vyjadrenie matky písomne nereagoval, výzvu na vyjadrenie prevzal dňa 09.03.2018.
15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie vo výroku, ktorým okresný súd dočasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi zmenil spôsobom vyjadreným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v súlade s ust. § 388 CSP, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, a to z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí.
16. Treba zdôrazniť, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
17. Právo podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa patrí obom rodičom (§ 28 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 Zákona o rodine). Toto právo sa v prípade rodičov nežijúcich spolu realizuje prostredníctvom inštitútu úpravy styku v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine, resp. v rámci konania o rozvod manželstva v zmysle § 24 Zákona o rodine a za situácie potreby neodkladnej úpravy podľa § 324 a nasl. CSP.
18. Právo styku rodiča s dieťaťom je úplne novým právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy SR, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva tiež z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku 29 ods. 1, v zmysle ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, tiež článku 9 bod 3 podľa ktorého, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa, a v súvisiacom článku 18 bod 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
19. V prípade, ak dôjde k rozpadu vzťahov rodičov, resp. rodiny a je nevyhnutné rozhodnúť, s ktorým z rodičov bude dieťa naďalej bývať (resp. bude bývať s oboma rodičmi v rámci určenia striedavej osobnej starostlivosti), nezasahuje sa týmto rozhodnutím do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránená článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z tohto článku vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinno-právnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa, alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť.
20. Maloleté deti F. a A. pochádzajú zo vzťahu rodičov, ktorí sú manželia a rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Aktuálne vzťahy rodičov maloletých detí sú vážne narušené, otec detí sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Matka spolu s maloletými deťmi zostala bývať v domácnosti a zabezpečuje ich celkovú opateru a starostlivosť. Otec sa snaží s deťmi stretávať, avšak k mimosúdnej dohode nedošlo práve z dôvodu narušených vzťahov, čo následne viedlo k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave práv a povinností rodičov k deťom, to všetko v rámci podaného návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 9P/234/2017.
21. V štádiu konania o neodkladnom opatrení mohol súd hodnotiť nastolenú otázku úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom len na základe osvedčených skutočností, ktoré sa javili ako pravdepodobné. Nebol tu priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania, keďže by to poprelo podstatu a logiku neodkladného opatrenia ako rýchleho nástroja na úpravu právnych pomerov účastníkov konania. Predbežná ingerencia súdu do právnych vzťahov účastníkov bola prípustná v záujme zachovania rodinných väzieb otca a maloletých detí.
22. Výrok uznesenia okresného súdu, ktorým dočasne zveril maloletého F. a maloletého A. do osobnej starostlivosti matky, pričom obidvaja rodičia budú zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok, účastníci nenapadli odvolaním. Odvolací súd tento výrok však preskúmal s prihliadnutím na znenie ust. § 65 až § 66 CMP a dospel k záveru, že v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, nakoľko rešpektuje úpravu vyjadrenú v § 36 ods. 1 Zákona o rodine, zodpovedá skutočnému stavu veci zistenému na základe osvedčovaných skutočností. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu v predmetnej časti je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Súd prvej inštancie ani kolízny opatrovník nezistil nedostatky v starostlivosti matky, navyše otec nevyjadril nesúhlas so zverením maloletých detí do jej dočasnej osobnej starostlivosti. S ohľadom na útly vek maloletých detí, upevňovanie súrodeneckých väzieb, rozhodnutie okresného súdu rešpektuje najlepší záujem maloletých detí. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
23. Pri rozhodovaní o dočasnej úprave styku otca s maloletými deťmi je potrebné, aby súd prihliadal na najlepší záujem detí, keď zohľadňuje najmä existenciu pokrvného puta medzi deťmi a obidvoma rodičmi; mieru zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade zverenia do starostlivosti ktoréhokoľvek z rodičov; schopnosť osoby usilujúcej sa o styk s dieťaťom, resp. zverenia do starostlivosti, zabezpečiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby; a taktiež vo vyššom veku i želanie dieťaťa.
24. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné a zároveň žiaduce zachovávať citovú väzbu medzi otcom a maloletými deťmi, a to najmä z dôvodu, aby maloleté deti nestratili osobný a citový kontakt so svojim otcom. Je nepochybné, že deti sú v útlom veku a sú citovo viac naviazané na svoju matku, ktorá im zabezpečuje celodennú starostlivosť. V tomto útlom veku sú deti manipulovateľné, ovplyvniteľné a je potrebné zabezpečiť, aby matka aj otec si vzájomnú animozitu z rozpadnutého vzťahu neriešili prostredníctvom svojich maloletých detí, čo by na ne mohlo pôsobiť veľmi negatívne. Matka nemôže brániť otcovi v styku s maloletými deťmi, práve naopak, je povinná vytvárať podmienky na hladký priebeh týchto stretnutí. Rodičia sú totiž povinní práva svojich detí nielen deklarovať, ale najmä rešpektovať a v maximálnej miere sa im prispôsobiť. Iný prístup je kontraproduktívny a vedie k odcudzeniu otca s maloletými deťmi a k ochladeniu ich vzájomných vzťahov, čo nie je vôbec žiaduce.
25. Otec deklaroval vôľu a snahu počas styku postarať sa o maloleté deti a má záujem o čo najširší rozsah styku s maloletými deťmi, má záujem podieľať sa takouto formou na ich výchove, deklaroval svoju schopnosť poskytnúť deťom celodennú starostlivosť vrátane pobytu v nočných hodinách. Spôsobilosť otca postarať sa o deti v nočných hodinách rozporovala matka v podanom návrhu o rozvod manželstva, ako aj v podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, kde namietala, že otec trpí závažnou poruchou spánku, ktorá je sprevádzaná najmä strhávaním sa zo sna, nekontrolovateľnými hlasnými výkrikmi, absolútnou dezorientáciou a následným výpadkom pamäte, čo môže ohrozovať zdravie, resp. psychickú pohodu maloletých detí počas styku. Otec predmetné tvrdenia matky rozporoval a namietal ich pravdivosť.
26. V aktuálnom štádiu konania, bez zodpovedajúceho dokazovania vo vzťahu k namietaným skutočnostiam zo strany matky, odvolací súd dospel k záveru, že v záujme predchádzania akýchkoľvek nežiaducich situácií avizovaných zo strany matky počas pobytu detí u otca v nočných hodinách nie je žiaduce, aby bol upravený styk otca s maloletými deťmi v takom rozsahu, ako to navrhoval otec v podanom odvolaní.
27. Odvolací súd zohľadňujúc najlepší záujem maloletých detí mal za to, že rozsah styku otca s maloletými deťmi upravený napadnutým neodkladným opatrením nedáva dostatočný priestor na udržiavanie prirodzených väzieb medzi biologickým rodičom a deťmi. Pokiaľ matka v návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia v záujme udržiavania kontaktov otca s maloletými deťmi navrhovala styk aj v rámci nepárneho kalendárneho týždňa, odvolací súd nevidel dôvod, aby sa v tomto smere styk otca s maloletými deťmi nerealizoval, pokiaľ má otec záujem o rozsiahly styk s deťmi a je schopný si svoje pracovné povinnosti zariadiť tak, aby sa mohol deťom venovať aj v priebehu dňa. Odvolací súd teda následne upravil styk otca s maloletými deťmi spôsobom vyjadreným vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď mal za to, že v rámci párneho týždňa v roku môže s deťmi prežiť víkend a v rámci nepárneho týždňa dve popoludnia. V záujme predchádzania akýchkoľvek nedorozumení a konfliktných situácií upravil styk otca s maloletými deťmi aj počas veľkonočných sviatkov a vianočných sviatkov, počas ktorých má otec právo s deťmi stráviť vymedzený čas. K úprave styku otca s maloletými deťmi počas prázdnin, resp. dovolenkového obdobia bude možné pristúpiť za situácie, keď budú vyvrátené akékoľvek pochybnosti k avizovanej poruche nočného spánku na strane otca, keďže v danom štádiu konania ani v rámci odvolacieho konania nebola táto pochybnosť otcom zodpovedajúcim spôsobom vyvrátená.
28. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o dočasnej úprave styku otca s maloletými deťmi čo do jeho rozsahu tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia a zároveň upravil aj súvisiace povinnosti obidvoch rodičov, ktoré im vyplývajú z upraveného styku. Vo zvyšnej časti odvolací súd návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia (rozsah styku počas Vianoc) ako nedôvodný zamietol s poukazom na dôvody uvedené vyššie.
29. Záverom odvolací súd dodáva, že konštatované závery neprejudikujú rozhodnutie vo veci samej, v ktorom môžu byť vykonané dôkazy v širšom rozsahu na preukázanie tvrdených skutočností.
30. O trvaní neodkladného opatrenia odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 330 ods. 1 CSP.
31. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože prebieha aktuálne aj konanie o veci samej, ktoré doposiaľ nie je skončené (§ 262 ods. 1 CSP).
32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§76 CMP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.