Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-251-2017.pdf
PDF · 80.25 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/251/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
X. súd R., sudcom Z.. P.. F. C., v právnej veci žalobcu: N. úverová banka, a.s, so sídlom Z. H. 1, XXX XX C., P.: XX XXX XXX, zast.: A.. A. N., P.: XX XXX XXX, so sídlom Z. XX, XXX XX C. , proti žalovanému: A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, H. T. v konaní o zaplatenie X.XXX,XX G. s príslušenstvom t a k t o
rozhodol:
I. E. v časti o zaplatenie sumy 716,83 Eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.398,47 Eur, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.398,47 Eur od 21.06.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 19.07.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 5.699,20 Eur, 5% úroku z omeškania ročne zo sumy 5.699,20 Eur od 21.06.2017 do zaplatenia ako aj trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 18.07.2013 uzavrel zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu ku ktorej viedol účet č. 44093317. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80% ku ktorému kartovému účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2.400 Eur a žalovaný bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 80 Eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a žalobca pred odstúpením na vymáhanie vystavil ku dňu 04.06.2017 výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.05.2017, obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, štandardného úroku, s konečným zostatok na úhradu vo výške 5.699,20 Eur. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť uhradiť peňažný záväzok v lehote splatnosti do 20.06.2017, čím žalobcovi vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka a na základe uvedeného si preto uplatňuje zaplatenie sumy 5.699,20 Eur spolu s príslušenstvom a trovami konania. 2. Žalovanému bolo doručené uznesenie 2Csp/251/2017-23 zo dňa 27.10.2017 spolu so žalobou a jej prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach, ktorým bol vyzvaný, aby sa písomnej vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril aj napriek tomu, že táto mu bola riadne doručená, ktorej doručenie potvrdil svojim podpisom na doručenke zo dňa 31.10.2017. 3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 19.07.2017, žiadosťou o aktiváciu bankomantky Quatro zo dňa 12.07.2013, obchodnými podmienkami
pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, výpisu z bankomatky Quatro, a zistil tento skutkový stav veci: 4. Žalovaný dňa 18.07.2013 uzatvoril so žalobcom zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu ku ktorej viedol účet č. 44093317a žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2.400 Eur a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 80 Eur. Žalovaný začal čerpať úverový rámec a kartu dlhodobo využíval v súlade s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných VÚB, a.s.. 5. V danom prípade bol žalovanému poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. 6. Kreditná karta je forma bankového úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto kreditnej karty. 7. Uvedené skutočnosti konajúci súd zistil zo žiadosti o aktiváciu bankomatky Quatro zo dňa 12.07.2013 a z výpisu kartového účtu žalovaného. 8. Dňa 14.03.2018 bolo zo strany žalobcu konajúcemu súdu doručené podanie v ktorom žalobca súdu oznámil, že berie žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 716,83 Eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhuje, aby súd konanie v tejto časti zastavil a zároveň upravil aj petit žalobného návrhu a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy vo výške 4.982,37 Eur spolu s príslušenstvom a trovami konania. 9. Konajúci súd na pojednávaní konanom dňa 16.03.2018 na základe podania žalobcu pripustil zmenu petitu a to v zmysle ako si ho uplatňoval žalobca vo svojom podaní doručenom konajúcemu súdu dňa 14.03.2018 ( č.l. 43). 10. Po vykonaní dokazovania súd dospel k tomuto právnemu záveru: 11. Podľa ust. § 470 ods. 1/CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa ust. § 470 ods. 2/CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 13. Podľa ust. § 497 /Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 14. Predmetnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože bola uzavretá medzi právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a úverov a na druhej strane medzi spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania, alebo podnikania. 15. Podľa ust. § 524 ods. 1, 2/ Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 16. Podľa ust. § 517 ods. 1,2/ Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní ak ide o omeškanie s planením peňažného dlhu, má veriteľ práva požadovať od dlžníka úroky z omeškania. 17. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd uložil žalovanému za povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 1.398,47 Eur spolu s príslušenstvom z titulu debetného zostatku na účte, potom čo súd z predložených listinných dôkazov zistil, že nárok žalobcu v tomto rozsahu je dôvodný. 18. Zároveň bol žalovaný zaviazaný aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Výška úrokov je v súlade s ust. §3 Nár. vlády č. 87/1995 Zbierky zákonov. 19. Podľa ust. § 144 /CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. 20. Podľa ust. § 145 ods. 2 /CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 21. Nakoľko žalobca podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 14.03.2018 vzal žalobu späť o zaplatenie celkovej sumy 716,83 Eur, súd konanie v tejto časti zastavil. 22. Súd zamietol žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti a to o zaplatenie sumy 2.583,90 Eur z dôvodu, že žalobca nepreukázal preskúmateľným spôsobom ako uvedený záväzok vznikol a súd nemohol
posúdiť, či zostatok nesplatenej časti kreditného limitu je správny. Súd teda nemal možnosť objektívne posúdiť, či žalobcom udávaná výška nesplatenej časti zodpovedá skutočnosti. Na preukázanie tejto výšky nesplatenej časti kreditného limitu žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by svoje tvrdenie o udávanej výške nesplatenej časti úveru mohol súd preskúmať. Žalobca týmto neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preskúmateľným a nespochybniteľným spôsobom preukázal, že pohľadávka voči žalovanému je v takej výške, akú si uplatňuje v žalobe. Povinnosťou žalobcu bolo uviesť také skutočnosti a predložiť také listinné dôkazy na základe ktorých by bol určený zostatok v sume 2.583,90 Eur, tak ako si ho uplatňoval v podaní doručenom konajúcom súdu. Súd na základe takto vykonaného dokazovania a predložených listín nepriznal žalobcovi z ním uplatňovanej sumy 5.699,20 Eur sumu 2.583,90 Eur s príslušenstvom tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 23. Podľa § 255 ods. 1/CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. 25. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku a keďže žalobca vzhľadom na ním uplatňovanú pohľadávku mal úspech iba čiastočný, súd mu nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.