Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/10/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa 16. marca 2018 v Liptovskom Mikuláši, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý

W. C. A. P. T. B. K. J., nar. XX. XX. XXXX v A., W. T., trvale bytom X. A. X/XX, B., W. T., t. č. Ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody Žilina,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

1./ dňa 24. 8. 2017 v čase asi o 12.22 hod. viedol nákladné motorové vozidlo značky Man, ev. č. SWD35380, MPZ PL s návesom ev. č. SWD55P8, MPZ PL po štátnej ceste I/18 v Liptovskom Mikuláši po ulici Garbiarskej smerom na Liptovský Hrádok a v úseku s jedným odbočovacím pruhom a dvoma jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy, jazdil v pravom jazdnom pruhu a pred priechodom pre chodcov pri pivovare Liptovär dal prednosť chodkyni idúcej po priechode pre chodcov z pravej strany na ľavú a dostatočne sa nepresvedčil, či po priechode prechádzajú aj iní chodci z opačnej strany a nedal prednosť chodkyni M. W., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom N. F.. P. B. XXXX/XX, M. - N., R. V., ktorá vstúpila na priechod pre chodcov z ľavej strany vozovky, v úmysle prejsť na pravú stranu vozovky ďalej pokračovala mimo priechod pre chodcov vľavo, keď sa nachádzala v jazdnom pruhu pred nákladným motorovým vozidlom, ktoré viedol obvinený, tento sa s vozidlom pohol a chodkyňu zrazil, ktorá sa následkom zrážky dostala pod vozidlo a utrpela drvivé poranenie hlavy s následným zlyhaním riadiacich funkcií centrálneho nervového systému, ťažké drvivé poranenia hrudníka, brucha a orgánov v nich uložených, rozsiahle devastačné poranenia horných a dolných končatín s následnou polytraumou, na ktoré na mieste dopravnej nehody zomrela, pričom obvinený porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/, e/, f/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

2./ dňa 24. 8. 2017 v čase asi o 12.22 hod. viedol nákladné motorové vozidlo značky Man, ev. č. SWD35380, MPZ PL s návesom ev. č. SWD55P8, MPZ PL po štátnej ceste I/18 v Liptovskom Mikuláši po ulici Garbiarskej smerom na Liptovský Hrádok a v úseku s jedným odbočovacím pruhom a dvoma jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy, jazdil v pravom jazdnom pruhu a pred priechodom pre chodcov pri pivovare Liptovär zrazil chodkyňu M. W., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom N.J. F.. P. B. XXXX/ XX, M. - N., R. V., prechádzajúcu z ľavej strany vozovky na pravú stranu vozovky, s vozidlom nezastal, ďalej pokračoval v jazde a neposkytol jej po nehode pomoc, pričom chodkyňa utrpela v súvislosti so zrážkou závažné zranenia, na ktoré na mieste dopravnej nehody zomrela,

t e d a

v bode 1./

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

v bode 2./

ako vodič, po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytol osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného,

č í m s p á c h a l

v bode 1./

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. h/ Trestného zákona,

v bode 2./

prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho súd na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd u k l a d á trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na 4 (štyri) roky.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 24. 1. 2018 na Okresný súd Liptovský Mikuláš na W. C. A. obžalobu pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona (§ 138 písm. h/ Trestného zákona) a prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona, pre skutky popísané vo výroku tohto rozsudku. Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom zo dňa 7. 2. 2018, proti ktorému obžalovaný podal odpor, preto súd vykonal hlavné pojednávanie a vec prejednal.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nechcel uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorkou a po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutkov.

Obžalovaný v prípravnom konaní využil svoje právo a nevypovedal. Na hlavnom pojednávaní poukázal na svoju výpoveď, ktorú uskutočnil písomnou formou a doručil do spisu dňa 1. 2. 2018, v ktorej uviedol, že v čase, keď stál na parkovisku pred závodom Ikea asi o 13.00 hod. prišlo k jeho nákladnému vozidlu osobné vozidlo modrej farby, asi Golf, pristúpil muž v civilnom oblečení, preukázal sa policajným preukazom a zisťoval, či je vodičom tohto nákladného automobilu. Keď potvrdil, išli k prednej časti súpravy a policajt začal obzerať prednú časť ťahača. Jeho partner obišiel náves zozadu a obzeral súpravu z pravej strany odzadu dopredu a opačne. Policajt sa ho pýtal, či náhodou o 12-tej hodine neprechádzal cez centrum Liptovského Mikuláša, čo on potvrdil. Po obhliadke policajti nastúpili do svojho vozidla a odišli. Po krátkej dobe znovu prišli a druhý policajt začal obhliadať pravú stranu súpravy, a

ten s ktorým sa skôr rozprával, sa ho znovu pýtal na to isté. Povedal mu, že môže zistiť na tachometri, koľko času stojí na parkovisku. Následne sa ho policajt pýtal, či bol na benzínovej stanici Gulf, na čo mu on odpovedal, že nebol. Na telefóne mu ukázal fotografiu, na ktorej mohlo byť nákladné vozidlo podobajúce sa na jeho, avšak fotografia mala zlú kvalitu. Uviedol, že takú istú súpravu vozidiel vo firme už nemajú. Policajta sa pýtal na dôvod kontroly, ten mu na to odpovedal, že v tom čase niekoho zrazil, a z dôvodu, že neovláda slovenský jazyk nepochopil na čo sa pýta, zdalo sa mu, že sa policajt pýta na mačku alebo nejaké iné zviera. Až následne pochopil, že mal zraziť nejakú osobu, z čoho bol prekvapený a bolo to na priechode pre chodcov. Spolu s policajtom obzerali celé vozidlo za účelom nájdenia nejakých stôp, ale nikto nič nenašiel. Pred odchodom si policajti urobili fotku prednej časti ťahača. Neskôr prišli ešte raz, no nerozprávali sa s ním, len zastavili pred bránou závodu Ikea a odišli. Potom prišla polícia ešte raz, už s označeným policajným vozidlom, zastavili pri bráne a odišli, s ním sa nerozprávali. Po nejakom čase od odchodu polície si spomenul, že na prednom skle má namontovanú kameru, pričom sa pokúšal prezrieť záznam, čo sa mu nepodarilo, ani na tablete. Potom vyložil tovar v závode. Po ukončení vykládky odišiel smerom na diaľnicu, kde pokračoval smerom na Ružomberok. Po prejdení približne 1 km ho zastavili tí istí policajti v civile na modrom Volkswagene Golf, prešiel do odstavného pruhu a ten istý policajt, ktorý predtým obzeral jeho súpravu pred závodom Ikea, obhliadal ešte raz pravú prednú stranu. Požiadal ho, aby z vozidla vystúpil pravou stranou a informoval ho, že na blatníku ťahača našiel nejaké stopy. Tieto vyzerali ako nejaké rozprsknuté jedlo, neboli tam žiadne stopy krvi, ani to nepripomínalo biologický materiál. Upozornil policajtov, že spolu obhliadali súpravu a nič si nevšimli, takže možno, keď odišiel z podniku Ikea cez niečo prešiel. Stopy, ktoré našli policajti sa nepodobali na tie, ktoré bol zvyknutý vidieť napríklad, keď prejde zviera. Policajti privolali technikov, ktorí začali vykonávať fotodokumentáciu, v priebehu ktorej si policajt všimol, že má na prednom skle namontovanú kameru. Opýtal sa, či funguje, na čo mu potvrdil, žiadal, ak majú nejaký laptop, aby sa dal prehrať záznam z kamery. Hovoril im, že to skúšal, no nepodarilo sa mu to. Pamäťovú kartu z tejto kamery dobrovoľne odovzdal s prosbou, aby záznam skontrolovali v jeho prítomnosti, čo však nespravili. Aj po zadržaní o to opakovane žiadal, avšak policajti odmietli. Vyšetrovateľ mu povedal, že záznam mu ukáže po ukončení výpovede a prekladateľke povedal, že na zázname je vidieť, že svojim nákladným motorovým vozidlom zrazil a prešiel osobu na priechode pre chodcov, z čoho bol v šoku. Jemu sa to zdalo nemožné, pretože si pamätal, že na tom priechode pustil chodkyňu, mladú blondínu, ktorá prechádzala z pravej strany na ľavú a z ľavej strany priechodu nikoho nevidel. Keď chodkyňa s blond vlasmi opustila priestor pred kabínou jeho vozidla, rozhliadol sa po križovatke, pozrel sa do zrkadla a pretože nevidel žiadnu prekážku pre pokračovanie v jazde pomaly sa so súpravou pohol. Keď bola kabína na úrovni priechodu pre chodcov na moment sa pozrel cez ľavé sklo za paňou s blond vlasmi a keď už bol za priechodom, počul nejaké kovové buchnutie za kabínou, pomyslel si, že kovová tyč, ktorá bola namontovaná za kabínou sa uvoľnila z držiaka, udrela do zadnej časti kabíny a bola príčinou toho zvuku. Pozrel sa do ľavého zrkadla, ale na ceste nič nevidel. V prvom momente si pomyslel, že by mal zastaviť, ale keďže bol v strede križovatky a nechcel ohroziť a obmedziť cestnú premávku, rozhodol sa zastaviť až na bezpečnom mieste. Pamätal si, že neďaleko pred ním sa nachádza zastávka, kde zastavil, vyšiel z kabíny a išiel skontrolovať, či sa tyčka nachádza na svojom mieste. Zistil, že je tam, skontroloval aj priestor medzi kabínou a prednou časťou návesu, neurčil prípadnú príčinu zvuku, išiel skontrolovať šróby na kolesách zadnej nápravy ťahača, pretože menil pneumatiky a potom skontroloval celú súpravu dookola, tiež prednú časť. Skontroloval aj halogénovú lampu namontovanú na pravom led svietidle, pretože je uvoľnená a hrozí, že vplyvom otrasov môže vypadnúť. Následne nastúpil do vozidla a išiel na vykládku do závodu Ikea, kde po príchode na parkovisko vystúpil a ešte raz skontroloval celú súpravu, no nič nenašiel. Kontrolovanie celej súpravy po príchode na cieľové miesto je jeho zvykom od začiatku jeho práce ako profesionálneho vodiča a robí to preto, že je šoférom, ktorý sa stará o svoje vozidlo, ktoré je vizitkou šoféra aj firmy. Zdôraznil, že súprava vozidiel nie je nová a po niekoľkých rokoch používania sa môže niečo pokaziť, uvoľniť, odpadnúť, pretože vo firme nie sú návesy spojené nastálo s ťahačom, ale môžu byť vymieňané za iné. Keď si robil vodičský preukaz bolo im povedané, že vždy pred, ako aj po jazde je treba skontrolovať stav vozidla. Na hlavnom pojednávaní ďalej dodal, že pri príjazde k priechodu pre peších kontroloval čas jazdy na tachometri a súčasne pozeral pred seba, videl pani s blond vlasmi, ktorá čakala na priechode z pravej strany vozovky. Z ľavej strany vozovky nikoho nevidel. Videl ako prichádzali nejaké osobné vozidlá. On jazdil po pravej strane. Keď pani s blond vlasmi prešla pred jeho vozidlom, pozrel sa do pravého zrkadla, aby videl priechod, tiež do bočného zrkadla, nikoho a nič si nevšimol, tak sa pohol. Pozeral aj na priechod pre peších. Zakrytý uhol kontroluje tak, že pozerá doľava a doprava do všetkých zrkadiel. Pri benzínovej pumpe zastal, lebo za priechodom zacítil čudný tupý metalický zvuk. Z pravej strany má zavesenú kovovú 1,5 m dlhú tyč, zdalo sa mu, či nevypadla ona. Zastať na strede križovatky cesty by

bolo ohrozením pre iných. Po zastavení oproti benzínke Oktan, išiel na ľavú stranu ťahača, tyč bola na mieste, skontroloval, či sa neuvoľnili šróby na pneumatikách, ktoré boli menené, všetko bolo v poriadku. Ešte raz obišiel celú súpravu dookola, nič podozrivé nenašiel. Nastúpil do vozidla a išiel ďalej. To, že zvuk spôsobila tyč si myslel, pretože raz sa mu stalo, že vypadla, zvuk bol podobný ako teraz. Tyč sa nachádza hneď za kabínou z ľavej strany a pomáha si ňou pri posúvaní dosiek na TIR-e pri vykládke. Chodkyňa prichádzajúca zľava doprava musela byť v neviditeľných bodoch, zrkadlo je široké, stĺpik rozdeľuje, obmedzuje viditeľnosť. Záznam z kamery kontroloval, keď stál pri Ikea, z dôvodu, že ak sa niečo deje, či to nie je nahraté. Vozidlo bolo v tom čase plne naložené, malo cca 20 ton, prázdne má 15 ton. Keď ho kontrolovali policajti po oba razy, v Ikea a na diaľnici, bral to ako normálnu kontrolu. Záznam z kamery vydal, keď ho zastavili na diaľnici, prišli policajní technici, buď si ho vyžiadali oni alebo ho dal on, prosili, či nie je možnosť prehratia a oboznámenia sa so záznamom. Keďže to nemohol kontrolovať na svojom zariadení a chcel, aby ho skontrolovali v jeho prítomnosti. Keď bol vypočúvaný na polícii, tiež ho žiadal prehrať, no oboznámiť sa s nahrávkou mu bolo umožnené až pri ukončení vyšetrovania 19. 12. 2017. Záznam vydal dobrovoľne, aby sa to dalo skontrolovať.

Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom poškodeného V. W., svedkov Y. A., W. T., W. V., V.. Q. K., V. Ž., F. T., W. S., T. S., znalca J.. B. E., vykonaním kamerových záznamov, prečítaním znaleckých posudkov a listinných dôkazov. Poškodený V. W. v prípravnom konaní uviedol, že ku skutku sa nevie vyjadriť, pretože v čase dopravnej nehody s manželkou M. W. nebol. Uplatnil si náhradu škody za náklady súvisiace s pohrebom. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v uvedený deň boli s manželkou v meste, sedeli na lavičke, bol obed, po chvíli sa rozhodla ísť domov s tým, že predtým ide do obchodu a o 15 minút bola mŕtva. On ostal v meste a ona odišla. Rada sa v meste prechádzala. Týmto priechodom nechodievali. Zvykla chodiť po priechodoch pre chodcov, nikdy nechodievali mimo neho. O nehode, že bola zrazená nejaká staršia žena, sa dozvedel od známeho, ktorého stretol v meste, mal veľmi zlý pocit, tak zavolal synovi, či je mama doma, na čo mu povedal, že nie je. Manželka mala dobrý zdravotný stav, nemala žiadne psychické problémy, mala dobrú pamäť. Poukázal na to, že podľa jeho názoru je obraz na zázname zmanipulovaný. Keď bol prehrávaný záznam prvýkrát, boli tam šiesti aj obhajca. Potom bol na polícii ešte 2-krát, aj s dcérou. Na treťom a štvrtom zázname bolo počuť, ako niekto rýchlo šťuká do klávesov, sú tam zahnuté tiene pouličných lámp, je vidieť, že priechod je posunutý najmenej o 3/4 m až 1 m, preto je manželka mimo priechodu. Na originál zázname aj blondína išla po kraji priechodu a na tých ďalších už ide stredom. Jeho manželka na originálnom zázname, ktorý videl v deň výsluchu na polícii išla cez priechod. Na polícii mu to premietali 2-krát v ten istý deň a policajtovi aj hovoril, že to nie je už originál, čo mu ukazuje. Kto by to zmanipuloval nevedel. Svedok Y. A. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 24. 8. 2017 išiel z Jalovca do Liptovského Hrádku na svojom aute Škoda Octavia Scout LM 445 CY cez Liptovský Mikuláš po dvojprúdovej ceste v jednom smere jazdy. Zastal v prostrednom pruhu v úseku, kde je cesta rozdelená na 3 jazdné pruhy, jeden odbočovací a dva rovné, pri Pivovare Liptovär. Pred ním pred priechodom zastalo motorové vozidlo zn. Renault, bielej farby. Aké autá stáli vedľa neho uviesť nevedel. Keď sa pohýnal zbadal, že spod návesu kamióna vyletelo telo. Tento kamión ďalej zastal na svetelnej križovatke pri OC Stop Shop. Registroval ho len po túto križovatku. Keď telo spod návesu kamióna vyletelo, vodič Renaultu stojaceho pred ním hneď zastal a on zastal za ním, privolali políciu. Svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne a dodal, že len predpokladá, že niekto cez priechod prechádzal, keďže stáli. Koľký v poradí stál on a koľký kamión si už nespomínal. Kamión mal náves a plachty modrej farby a vzadu strieborné vráta alebo hliníkové zadné čelo, pre odstup času si nebol istý. Náraz nevidel, len videl, ako telo vymrštilo zo zadnej ľavej strany návesu. Najprv však videl igelitku, zrejme pani mala nákup, až potom videl telo. Kamión potom išiel smerom na Liptovský Hrádok, on sa ho nesnažil zastaviť, už bol dosť ďaleko. S pánom, ktorý stál pred ním, zastali obďaleč po prejdení križovatky v odbočovacom ľavom pruhu smerom na Stop Shop a on volal záchranku. Či sa niekto iný okrem nich, pokúsil zastaviť kamión, uviesť nevedel. Na vozidlo Tatra si nespomínal. Nedalo sa identifikovať, či išlo o ženu alebo muža, mala mnohé zranenia, rozdrvenú hlavu, nešiel ani blízko, ani nevedel, či sa niekto približoval. Techniku jazdy kamiónu hodnotil ako plynulú, keď opúšťal križovatku pridával, nespomalil. Na ďalšej križovatke bola červená, kde zastal, potom skočila zelená a odišiel ďalej, akoby sa nič nedialo. Svedok W. T. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 24. 8. 2017 išiel po dvojprúdovke v jednom smere jazdy, po Ul. Garbiarskej v Liptovskom Mikuláši smerom ku OC Stop Shop. Keď sa blížil k prvému priechodu pre chodcov, pri Pivovare Liptovär spomaľoval, pretože pred ním stáli v jeho jazdnom strednom pruhu autá. Keď sa blížil k priechodu zaregistroval na ňom chodca, išlo o staršiu pani, ktorá išla zľava doprava. Po ľavej strane mal odbočovací pruh, po pravej strane ďalší súbežný jazdný pruh. Keď

prichádzal k stojacim autám, autá sa začali pohýnať. Išli pomaly, asi 20 km/hod. Zbadal, že na ceste je niečo rozsypané, nejaké škvrny a taška. Skôr si myslel, že niekomu vypadla taška, ale následne zbadal, že v pravom jazdnom pruhu ide kamión, spod ktorého sa vykotúľalo telo. Hneď za druhým priechodom asi tak do 10 m zastal, ešte pred odbočovacím pruhom, ktorý vedie k OC Stop Shop, vystúpil z auta a volal políciu. Išlo o kamión s plachtovým návesom, ktorý zastal ešte na svetelnej križovatke pri OC Stop Shop, keď zasvietila zelená, pohol sa. Chcel ísť usmerňovať premávku, aby autá nešli do toho jazdného pruhu, no kým stačil, prirútila sa Tatra 815 s vyklápacou vlečkou, ktorá telo, čo vypadlo spod kamióna návesu prešla. Jej vodič zastal pri nich, niečo zakričal a odišiel preč. Kamión stál vo svojom jazdnom pruhu ako prvý v poradí. Svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a dodal, že na odbočovacom pruhu na kraji s ním ešte zastal iný vodič na bielej Škode. Na kamióne si všimol tmavosivú plachtu, videl ho len zozadu. Keď sa blížil ku križovatke, tak si cez priestor pomedzi autá všimol, že sa tam pohybuje nejaká osoba, asi ženská postava, ktorá prechádzala z ľavej strany na pravú. Pred ním stálo alebo sa už pomaly pohýnalo iné asi čierne vozidlo. Pohýnanie kamiónu nevidel, kamión bol už v pohybe, keď sa on blížil ku križovatke. Telo sa vykotúľalo hneď za priechodom, a to viac na ľavej strane zozadu návesu. Kamión pokračoval v jazde plynule ďalej a zastal na ďalšej križovatke, pohyboval sa rýchlosťou asi do 20 km/hod., nepribrzdil. Tatru 815 videl prejsť po tele, jej šofér nevystúpil z vozidla, len niečo zakričal a odišiel. Kamión nepokúsil zastaviť, nestačil reagovať, len sa snažil pozorovať ako vyzerá. Na semafore na červenej stál možno 20 sekúnd, od tejto križovatky, až po miesto, kde sa nachádzalo telo môže byť 100 m. Z chodcov zaregistroval prechádzať len jednu osobu. Zdalo sa mu, že mala fatálne poškodenia hlavy, pretože mala zdevastovanú tvár. Svedok W. V. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 24. 8. 2017 asi o 12.22 hod. išiel po dvojprúdovke na Ul. Garbiarskej v Liptovskom Mikuláši smerom na Liptovský Hrádok, blížil sa ku priechodu pre chodcov nad OC Jasná, jazdil v ľavom jazdnom pruhu, pred ním bol nejaký pick-up, ktorý stál prvý v rade v ľavom jazdnom pruhu. Vedľa nich v pravom jazdnom pruhu stál kamión s návesom modrej farby. Keď sa blížil k pick-upu videl, že popred pick-up išla staršia chodkyňa. Keď prešla, pick-up sa pohol. Pick-up mohol byť 5 alebo 10 m vzdialený, keď sa pohol kamión, pričom on bol vtedy na úrovni konca kabíny kamiónu, kde sa začína náves. Čudoval sa, že kamión už ide. Keď kamión predbehol, pozrel sa do spätného zrkadla a videl, že kamión ide ďalej, preto si myslel, že to tá chodkyňa stihla. Viac sa o to nezaujímal, o nehode sa dozvedel asi za hodinu. Svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a dodal, že blížiac sa ku priechodu videl chodkyňu, ktorá bola zhruba v polovici priechodu pre chodcov. Keď bola na úrovni možno ľavého svetla kamiónu, tak sa kamión začal rozbiehať, vnímal to tak, že sa nachádza v dostatočnej vzdialenosti od priechodu. Kamión predbehol a pozrel sa do spätného zrkadla, pretože mu pripadalo, že mohla prejsť len tak-tak. Zrážku nevidel. Zaregistroval ju ísť cez priechod pre chodcov zľava doprava. Keď sa blížil ku križovatke, vozidlá pred ním stáli, preto zastal aj on. Ako prvé sa pohýnalo auto v jeho jazdnom pruhu, vnímal to tak, že kamionista sa nepohýnal prvý. Registroval len túto pani, ktorá podľa neho išla po priechode. Nič neobvyklé ani zo strany iných áut nezaregistroval. Kamión si pamätal ako celý modrý, aj kabína, aj náves, mal cudziu poznávaciu značku. Svedok V.. Q. K. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 24. 8. 2017 v obedňajších hodinách prechádzal Mestom Liptovský Mikuláš. Keď prichádzal ku priechodu pre chodcov, ktorý nebol regulovaný semaforom, pred priechodom už stál nejaký kamión, pričom zastavil po jeho ľavej strane, keďže cesta mala dva pruhy v každom smere. Z pravej strany priechodu prechádzala jedna blondína a oproti nej z ľavej strany od neho smerom ku kamiónu prechádzala pani, ktorú vnímal ako vitálnu šesťdesiatničku. Blondína prešla celým priechodom pre chodcov, po tom čo prešla, sa kamión začal pomaly pohýnať. Staršia pani bola vtedy v polovici priechodu a šla v smere na úroveň pred kamión. Mal za to, že vodič kamióna má prehľad, čo sa na priechode deje a staršiu pani vidí. Keď sa mu pani stratila zo zorného uhla, pretože zašla za predok kamióna, už na ňu nevidel a vtedy muselo dôjsť k zrážke. Výkriky, ani náraz nepočul, kamión vôbec nezastal, preto sa domnieval, že sa nič nestalo a pani stihla prejsť cez priechod. Keď sa kamión pohol, pár sekúnd na to sa pohol aj on, a to v čase, keď vodič kamióna mal náves na úrovni jeho predných kolies. Tiež sa pozeral, či neuvidí pani, ako kráča, prípadne telo, ak by došlo k jej zrazeniu. O tom, že došlo k nehode začal tušiť, keď zaparkoval pri obchode, asi 2 km od miesta nehody, kde sa ľudia prichádzajúci do obchodu rozprávali o nehode. O tejto sa dozvedel aj v správach. K bližšiemu popisu kamióna sa vyjadriť nevedel. Viditeľnosť bola dobrá, bolo slnečno, vozovka bola suchá, v dobrom stave, nebolo potrebné sa vyhýbať žiadnym nerovnostiam. Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal zhodne, ako v prípravnom konaní, pričom dodal, že zrážku nevidel. Ako prvý z nich sa pohol kamión. Zlý pocit nadobudol vtedy, keď bolo počuť policajné autá a on zastavil v obchode v Liptovskom Mikuláši. Ďalšiu križovatku, ktorá nasledovala po tej, na ktorej stáli, si

už nepamätal, Liptovský Mikuláš až tak dobre nepozná. Chodkyňa, ktorá išla sprava doľava prešla po priechode. Chodkyňa, ktorá išla zľava doprava usudzoval, že tiež áno, išli oproti sebe, pre neho je to každodenná vec, že púšťa chodcov na priechode. Jazdu vnímal ako plynulú, nie žeby sa niečo stalo. Svedok V. Ž. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného prvýkrát stretol v súvislosti s dopravnou nehodou v deň, kedy sa stala, keď prišiel na OR PZ na svojom kamióne a robili sa s ním nejaké úkony. Podľa neho bol trošku nervózny, triasli sa mu ruky a prechádzal sa tam, pripadal mu nervózny. Bol prítomný až pri jeho zadržaní v budove OR PZ a pomáhal kolegovi T. s nejakými úkonmi. Pri zastavení obžalovaného na diaľnici a vydaní kamerového záznamu nebol. Svedok F. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná z riešenia dopravnej nehody, prvýkrát sa s ním stretol na diaľnici D1 smer Uhorská Ves - Liptovský Mikuláš. V ten deň mal výjazdovú službu a v čase obeda bol zavolaný na usmrtenie osoby, na ulici Garbiarskej v Liptovskom Mikuláši. Na mieste sa nachádzali kolegovia z mýtnej a dopravnej polície, ktorí riadili premávku, na ceste sa nachádzalo telo. Prvotná informácia bola, že sa jednalo o nákladné vozidlo, a to od svedka, ktorý stál na ceste vedľa tohto nákladného vozidla a z časti ho popísal. Bolo vyrozumené operačné stredisko a všetky dostupné zložky sa podieľali na vypátraní tohto motorového vozidla. On medzitým vykonával svoje úkony na mieste dopravnej nehody ako obhliadka, záznam, privolanie znalca, atď. Medzitým príslušníci OKP videli kamerové záznamy z pumpy Oktan, možno aj pracovníčka pumpy kontaktovala políciu, že v jej blízkosti zastavil kamión. On dostal informáciu, že kamión zodpovedajúci popisu bol zastavený a presunul sa na miesto zadržania kamiónu na diaľnici, kde bol privolaný aj znalec, kriminalistický technik. Vodiča požiadal, aby ho nasledoval dobrovoľne, čo aj urobil. Ako prvé sa ho opýtal, či nepotrebuje tlmočníka, avšak povedal, že stačí zatiaľ, že sa vie dorozumieť. Presunuli sa do budovy OR PZ. Kamerový záznam odovzdal dobrovoľne. Následne bol obžalovaný odovzdaný vyšetrovateľovi. Keď prišiel na miesto, vodič kamióna bol ticho. Na čo sa ho opýtal, na to mu odpovedal, ale bol neistý a nervózny. Prioritou pre neho bolo vykonať obhliadku vozidla a potom sa robilo vydanie veci, teda kamerového záznamu. Karta sa nachádzala v ruke obžalovaného, už mimo záznamového zariadenia. Podľa značky a typu ide o záznamové zariadenie, na ktorom je možné, ak si ho chcel prehrať, tak už na tomto zariadení si ho prehrať mohol. Tento záznam vodič nežiadal prehrať ani na mieste, ani na OR PZ. Ak by ho aj vodič požiadal o prehratie tohto záznamu, nedovolil by mu to, pretože nie je školený na manipuláciu s takýmito zariadeniami, a aby sa nestalo, že by bol záznam zmanipulovaný, a tým pádom by prišli o dôkaz. Obžalovaný kartu dobrovoľne vydal, bol upozornený na to, že vždy snažia o dobrovoľné riešenie situácie, až následne sa používajú príslušné prostriedky procesného donútenia. Čo prebiehalo pomedzi jeho úkonmi, ktoré robil na mieste dopravnej nehody a tým, kedy prvýkrát prišiel s obžalovaným do kontaktu, nemal vedomosť, pretože do pátrania boli zainteresované viaceré zložky polície. Pýtal sa ho kde a ako vykonával jazdu, či vie, čo sa stalo a odpovedal mu, že nevie nič. Ich komunikácia na mieste bola strohá. Ako prví z policajného zboru ho na diaľnici zastavili kolegovia S. a S.. Časy úkonov na diaľnici sú zachytené napr. na fotografiách, mohli trvať asi 1,5 hod. Obžalovaný spolupracoval s políciou. Svedok W. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná z pracovnej činnosti zo dňa dopravnej nehody. Prvýkrát kontrolovali kamióny pred Swedwoodom, hľadali poľský kamión, v tom čase ešte nevedeli farbu, typ, takže stojace kamióny, ktoré čakali na vjazd na vykládku tovaru, vizuálne skontrolovali a odišli. Hliadku vykonával s kolegom S.. Kontrolu vykonávali tak, že sa predstavili, ukázali služobné preukazy. Čas, ktorý im obžalovaný uviedol, kedy kamión odstavil pri Swedwoode nekorešpondoval s časom dopravnej nehody. Kontrolovali vtedy viac kamiónov. Po vizuálnej stránke tam nevyzeralo nič podozrivé. Možno mu aj povedali, že sa stala dopravná nehoda v Liptovskom Mikuláši. Keď prvýkrát kontrolovali jeho vozidlo, obišli ho, v tom čase sa zameriavali najmä na prednú časť vozidla, pretože bolo oznámené, že došlo k stretu s chodcom. V čase prvej kontroly bol v pohode, nebol vystresovaný. Pred Swedwoodom ho kontrolovali len raz, možno tam bola iná hliadka, oni nie. Asi o 1,5 hod. dostali informáciu od nadriadeného, že sa hľadá kamión s modrou kabínou a sivou plachtou, spomenuli si, že takéto kamióny pred Swedwoodom stáli tri, takže sa tam vrátili. Až tam sa nedostali, pretože tento kamión míňali pri Quatre, takže ho nasledovali. V tom čase bola silná premávka, nedalo sa ísť rýchlo, ani predbiehať, keď ho druhýkrát zbadali na ceste, išli za ním, mali ho na dohľad, auto mali civilné bez majákov, preto ho dobehli až na diaľnici D1 a naznačili mu rukou, že má zastaviť. Až keď stál na diaľnici pri zvodidlách, na pravej strane si všimli prítomnosť biologického materiálu. Tvrdil, že to môže byť z lesnej zveri. Aj keď ho kontrolovali druhýkrát komunikoval normálne, vysvetlili mu, čo hľadajú. Na svojom mobilnom telefóne vodičovi na Google maps ukázal križovatku, na ktorej sa stala nehoda a sám povedal, že na tom priechode zastal, lebo po ňom išla „pekná kobieta“. Zmeny v správaní pri týchto kontrolách u neho nevidel. Po určitom čase zistili, že vo vozidle má kameru, pýtali sa ho, či nahráva. Uviedol, že raz áno, raz nie. Kázali mu, nech kameru stopne a vyberie kartu, ďalej to riešil

kolega z dopravy. Kartu z kamery vybral obžalovaný. S policajtmi spolupracoval bez problémov. Obaja s kolegom videli záznam z vozidla a bol na ňom len záznam zo dňa skutku, dátum nesedel s reálnym dátumom dopravnej nehody. Svedok T. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná z pracovnej činnosti, prvýkrát ho stretol pri kontrole v deň dopravnej nehody pred Ikeou v Závažnej Porube, kde s kolegom kontrolovali viac vodičov kamiónov. Najprv sa predstavili, potom preukázali a kontrolu vykonávali na základe vyhláseného pátrania nákladného motorového vozidla, ktoré malo spôsobiť zrážku chodkyne na Garbiarskej ulici v Liptovskom Mikuláši. Prvotné informácie boli strohé, až neskôr boli spresnené, že išlo o ťahač s návesom poľského evidenčného čísla, a pretože je predpoklad, že takéto vozidlá zvyknú voziť tovar do firmy Ikea, čo im vyplynulo z činnosti, že išli práve tam. Ich otázky smerovali k tomu, kedy prišiel a zastavil s vozidlom pri Ikee, obžalovaný im odpovedal bez problémov, avšak pri zastavení na parkovisku Ikea uviedol značne odlišný čas, ako ten, o ktorom mali informáciu, že došlo k nehode. Išlo o rozdiel až 1 hodiny, teda, že tam už stojí asi 1 hodinu. Keďže prvotná informácia bola o čelnej zrážke prednou časťou, pri ohliadaní sa zamerali na túto časť vozidla. Vysvetlili mu, prečo robia kontrolu, že hľadajú vozidlo, ktoré odišlo z miesta dopravnej nehody. Hliadku vykonával s kolegom W. S. na Volkswagene Golf tmavomodrej farby. Správanie obžalovaného počas prvej kontroly sa mu javilo normálne, bez odchýlok v bežnom správaní. Keďže na vozidle neboli zistené žiadne škrabance alebo poškodenia, ktoré by svedčili o tom, že by malo ísť o vozidlo z nehody, odišli preč. Následne ich operačný poslal inde. Neskôr boli informácie o vzhľade kamiónu špecifikované bližšie, ako aj to, že mal byť videný na ul. 1. mája pri benzínovej pumpe Gulf, kde vodič po zastavení kontroloval svoje vozidlo a mal odísť v smere na Liptovský Hrádok. Preto sa rozhodli ísť naspäť k Ikey, pri tejto jazde sa míňali s kamiónom, ktorý zodpovedal danému popisu a vychádzal už na hlavnú cestu I/18, smer Liptovský Hrádok. Keďže premávka bola intenzívna a potrebovali sa bezpečne otočiť, čo trvalo nejaký čas, kolega operačnému uviedol polohu, kde bolo toto vozidlo videné. Rozhodli sa ísť za ním, mali ho na dohľad. Odbočil na Liptovský Ján a potom na diaľnicu. Ďalšie hliadky neboli v blízkosti, preto keď sa na diaľnici dostali na jeho úroveň, kolega mu rukou naznačil, aby zastavil. Obžalovaný bez problémov odstavil vozidlo na krajnici, vyzvali ho, aby vystúpil. Požiadali ho o vytlačenie výstupu jázd z vozidla a tiež sa pýtali, či nepotrebuje prizvať tlmočníka, čo nežiadal s tým, že na Slovensko chodieva, a že im rozumie. Z vytlačených výstupov bola zrejmá časová odlišnosť od údajov, ktoré im uviedol. Začali obhliadať vozidlo a na lapači nečistôt z pravej strany sa nachádzal biologický materiál, taktiež na nádrži a boli viditeľné aj ďalšie stopy. Stál pri tom pri nich a uviedol, že ide o lesnú zver. Kolega mu vysvetľoval okolnosti nehody, taktiež mu ukázal na mobile cez Google maps, miesto, kde sa stala. Vodič uviedol, že si pamätá, že tam stál, lebo dával prednosť „peknej kobiete“. Taktiež uviedol, že ak k niečomu došlo, tak aby mu dali dôkaz. Telefonoval a vyrozumieval majiteľa firmy, že je kontrolovaný políciou a bude potrebovať advokáta. Ešte predtým vyrozumeli operačného a nadriadených o tom, že bol zastavený a na miesto prišiel kolega z dopravných nehôd spolu so znalcom. Kolega si všimol, že vo vozidle je okrem mýtnej jednotky aj kamera, preto obžalovaný bol náležite poučený a vyzvaný na dobrovoľné vydanie veci. Kolega sa ho pýtal, či je kamera zapnutá, obžalovaný uviedol, že niekedy nahráva, niekedy nie a je možné, že tam nebude nič nahraté. Kartu zo zariadenia vydal kolegovi z dopravných nehôd. On s kolegom záznam videli, pričom záznam bol len z toho dňa nehody. Bolo z neho zrejmé, ako išiel od Čadce, čas a dátum nekorešpondoval s aktuálnym údajom. Z toho usúdili, že mohlo dôjsť ku manipulácii so záznamovým zariadením, pretože tam bol uvádzaný dátum inštalácie toho zariadenia. Ich hliadka ho pred Ikeou kontrolovala len jedenkrát, či ho kontroloval aj niekto iný uviesť nevedel. Keď ho druhýkrát zastavili, jeho správanie bolo úplne v pohode. Či obžalovaný priamo na diaľnici žiadal o prehratie záznamu si nespomínal, ale pochyboval o tom, keďže ho bez problémov vybral a odovzdal. Spolupráca obžalovaného s policajtmi bola bezproblémová, rozumel, nemal námietky, bol pri nich aj pri obhliadke a sledoval situáciu. Keď si s kolegom prehrávali záznam, videl, že chodkyňa poškodená išla prvú časť od stredového ostrovčeka po priechode a potom sa chôdzou začala odchyľovať od hranice priechodu, túto vzdialenosť odhadol cca na 1 m. Zápisnice o výsluchu svedkov V. S. a M. S. z prípravného konania boli so súhlasom obžalovaného na hlavnom pojednávaní prečítané. Svedok V. S. vypovedal, že dňa 24. 8. 2017 asi o 12.30 hod., išiel po ul. Garbiarskej v Liptovskom Mikuláši na nákladnom aute Tatra 815 smerom do Liptovského Jána, prichádzal k priechodu pre chodcov pri pivovare Liptovär, keď zbadal, že na vozovke je telo a okolo neho niečo porozhadzované. Snažil sa tomuto vyhnúť, začal brzdiť, pričom v odbočovacom pruhu, kde stáli ľudia zastal, vystúpil z auta a opýtal sa, kto zrazil toho človeka, na čo mu povedali, že nevedia. Zrážku nevidel. Z výpovede svedka M. S., vyplynulo, že o nehode sa dozvedel až na nasledujúci deň z novín. V čase nehody sa pohyboval v kolóne áut. Nespomínal si na chodkyne v tom úseku. Jeho auto stálo ako tretie v poradí.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom znalca J.. B. E., z odboru doprava cestná, nehody v cestnej doprave a jeho znaleckým posudkom č. 38/2017, z ktorého záverov a výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že ako technickú príčinu nehodového deja stanovil v tomto prípade paralelné zložky, a to nesprávnu techniku vodiča nákladného motorového vozidla MAN W. C. A. po momente dania prednosti jazde chodkyniam a následnom zrýchľovaní jazdnej súpravy, následne neskorú reakciu vodiča na kolíznu situáciu a zároveň nesprávny spôsob používania komunikácie zo strany chodkyne M. W. (skutočnosť, nielen vo vzťahu, že chodkyňa neprispôsobila pohyb po vozovke z technického hľadiska bez nebezpečenstva vo vzťahu k pohybovému stavu jazdnej súpravy a návesu, ale aj vo vzťahu k osobitným ustanoveniam o chodcoch pri používaní priechodu pre chodcov a vo vzťahu k povinnosti chodca pri prechádzaní vozovky, aktívne vnímať okolie po stránke vizuálnej aj akustickej, v prípade správnej techniky chodkyne po priechode pre chodcov by k nehodovému deju nedošlo). Jediným relevantným zabránením nehode z jej strany bolo prispôsobiť chôdzu, resp. pohyb a správanie tým aspektom a normatívam uvedeným v ustanoveniach § 52 a § 53 zákona o cestnej premávke a vstupovať na vozovku len v tom prípade, ak je to možné urobiť vzhľadom na rýchlosť prichádzajúcich vozidiel bez nebezpečenstva a použiť priechod pre chodcov spôsobom, akým je to definované v osobitých ustanoveniach o chodcoch, teda prechádzať po priechode priamo, pokiaľ možno po pravej strane. Dôležitým aspektom je aktívne vnímanie okolia po vizuálnej a akustickej stránke, pretože obmedzenie zmyslového vnímania v akomkoľvek rozsahu spôsobuje zvýšenie pravdepodobnosti vzniku kolíznej situácie. Ďalej znalec poukázal na to, že v prípade správnej techniky chôdze chodkyne na priechode pre chodcov by ju mal vodič bez problémov zahliadnuť cez bočné zasklenie kabíny, či už by sa pohybovala po priechode vpravo alebo vľavo. V prípade správnej techniky jej chôdze, by vodič mohol opticky kontrolovať pohyb chodkyne a jazdu prispôsobiť daným okolnostiam. S pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote možno tvrdiť, že v takom prípade by chodkyňa jasne definovala polohu a pohyb jazdnej súpravy, za podmienky, že by jej vodič nevenoval pozornosť a chôdzu cez priechod by okamžite prerušila. Chodkyňa bola tesne pred nehodovým dejom vodičovi viditeľná vo výhľadovom poli cez čelné sklo pri fáze rozbiehania jazdnej súpravy iba cca 1 sekundu. Primeranú reakciu vodiča teda podmieňuje podmienka priameho pohľadu vodiča s primeraným sklonom zraku, kedy mohol v tomto časovom rozsahu zazrieť chodkyňu buď priamo alebo aspoň periférne. Ak nastala skutočnosť, že čo i len na moment vodič odvrátil zrak (napr. priamy, cielený, ďaleký výhľad na ďalšiu križovatku, dopravné značenie alebo ovládacie prvky ťahača v interiéri vozidla) nenastal moment registrácie pohybujúcej sa chodkyne a tá sa stratila v oblasti zakrytého výhľadu determinovanej výškou výhľadovej časti čelného skla ťahača nad povrchom vozovky. Keďže reakcia vodiča bola vzhľadom na výhľadové pole a aktuálnu polohu chodkyne vyhodnotená ako oneskorená, resp. žiadna, bolo nutné analyzovať, či pri technicky primeranej reakcii vodiča a následnom brzdení na hranici využiteľného brzdového spomalenia v jeho pôvodnej rýchlosti by došlo k dopravnej nehode aj v takom prípade. Keby vodič na kolíznu situáciu reagoval včas a previedol by manéver brzdenia správnym spôsobom, k nehode by nedošlo a vozidlo by zastalo takmer okamžite pred pôvodným miestom stretu vozidla s chodkyňou v dostatočnej a bezpečnej vzdialenosti. Je zrejmé, že pri príjazde jazdnej súpravy mohol vodič jasne opticky definovať polohu chodkyne M. W. stojacej na medziostrovčeku komunikácie, pri priechode pre chodcov vľavo a neznámej chodkyne stojacej na chodníku pri priechode pre chodcov vpravo, čo dokazuje aj skutočnosť, že vodič spomaľoval jazdnú súpravu so zámerom dať chodkyniam prednosť. Podľa názoru znalca, preto úmysel stojacej chodkyne M. W. na medziostrovčeku bolo v tejto chvíli zo strany vodiča nákladného motorového vozidla nevyhnutnou povinnosťou vyhodnotiť ako zámer vstúpiť do priestoru priechodu pre chodcov, čo bolo umocnené samotným rozhodnutím vodiča dať prednosť čakajúcim chodkyniam. Následnú sekvenciu zrýchľovania mal realizovať vodič až od momentu, kedy mohol spoľahlivo usúdiť, že chodkyne sa nedostanú do koridoru následného pohybu jazdnej súpravy, resp. chodkyňa svoj zámer priechodu neuskutoční a zostane stáť na mieste, čo by ale v danej chvíli zrejme vyžadovalo zmenu polohy vodiča na sedadle ťahača, aby mohol polohu, resp. pohybový stav chodkyne definovať. Dané zabránenie inou technikou jazdy vyžaduje dôsledne právne posúdenie tejto situácie. Technika jazdy vodiča tesne pred samotným nehodovým dejom sa javí s prihliadnutím na podmienky rozhľadu a dohľadu na mieste dopravnej nehody v dopravnom členení, charaktere a stavu komunikácie ako primeraná a neohrozujúca ostatných účastníkov cestnej premávky. Zmena hodnotenia však nastáva vo fáze zrýchľovania jazdnej súpravy po daní prednosti chodkyniam na priechode, keď v tejto fáze možno techniku jazdy vodiča vyhodnotiť ako nesprávnu. Chodkyňa M. W. sa tesne pred nehodovým dejom pohybovala po konvexnej trajektórii mimo priechodu pre chodcov a vytvorila tak podmienky obmedzenia optického výhľadu pre vodiča, navyše predlžovala sekvenciu prechodu zľava doprava a vytvorila časovo-priestorovú podmienku kolíznej situácie, keď vošla do koridoru pohybujúcej sa jazdnej súpravy. Chodkyňa mala prispôsobiť chôdzu, resp. pohyb a správanie v danom priestore. Je zrejmé, že chodkyňa na blížiacu sa jazdnú súpravu

vôbec nereagovala. Obmedzenie zmyslového vnímania v akomkoľvek rozsahu spôsobuje zvýšenie pravdepodobnosti vzniku kolíznej situácie. Jej dopravné správanie je v tomto momente technicky nevysvetliteľné a technika chôdze cez komunikáciu úplne nesprávna. Rýchlosť jazdnej súpravy pri primárnom kontakte s chodkyňou znalec stanovil na cca 10 km/hod. a rýchlosť chodkyne pri pohybe ustálil na cca 5 km/hod., s minimálnou toleranciou +/- 5%. Moment vytvorenia kolíznej situácie je moment vstupu chodca na komunikáciu, pokiaľ môže byť bez iných obmedzení definovaný zo strany vodiča. Predvídavosť a zvýšenú pozornosť ustanovuje legislatíva v špecifických úsekoch (priechod pre chodcov, zastávky autobusu, atď.). V tomto prípade, však moment primeranej reakcie vodiča na kolíznu situáciu za daných výhľadových podmienok možno vyhodnotiť, ako moment vystúpenia chodkyne z oblasti zakrytého výhľadu cez plochy množiny zasklenia kabíny vozidla, ktorý nastal cca 2 sekundy pred primárnym kontaktom čelnej časti vozidla MAN s chodkyňou. Technická závada komunikácie, ktorá by mohla mať príčinnú súvislosť so vznikom a priebehom nehodového deja nebola preukázaná a nehodový dej vznikol zo subjektívnych dôvodov účastníkov dopravnej nehody. Znalec stanovil miesto primárneho kontaktu zrážky chodkyne s nákladným motorovým vozidlom cca 2,6 m za priechodom pre chodcov a cca 1,7 m od pozdĺžnej čiary na okraji vozovky. Poukázal na to, že výhľadová plocha čelného skla nákladného motorového vozidla bola obmedzená polohou umiestnenia mýtnej jednotky, polohou umiestnenia iných elektronických zariadení, zákrytom plochy čelného skla, krytom prístrojovej dosky, samotnou polohou volantu a nálepiek varovania zalamovania jazdnej súpravy v pravom spodnom priestore čelného skla. Výhľadové podmienky vodiča rozdelil do dvoch parciálnych zložiek, a to na výhľadové podmienky pri uvážení aktuálnej polohy chodkyne pri priamom pohľade vodiča, kedy chodkyňa začínala proces prechodu cez priechod pre chodcov v takom oneskorení, že vodič jej pohyb nebol schopný opticky, ani periférne registrovať a reálne ju mohol zahliadnuť až 2 sekundy pred momentom primárneho kontaktu aj vzhľadom na plochy prekrytého výhľadu cez čelné sklo a potom na výhľadové podmienky pri prípadnom cielenom sledovaní chodkyne vodičom, pri uvážení aktuálnej polohy chodkyne, kedy v takom prípade by vodič musel predvídať charakter pohybu a trajektóriu pohybu chodkyne a zároveň by nevenoval pozornosť dopravnej situácii pred jazdnou súpravou pri rozbiehaní vozidla. Takéto sledovanie je aj z hľadiska obvyklého správania sa vodičov technicky nepravdepodobné. Daná analýza dobre charakterizovala možnosti výhľadu a rozhľadu vodiča, prostredníctvom bočného zasklenia, zároveň obmedzeného polohou veľkoplošného spätného zrkadla a ľavého A-stĺpika, takže pohyb chodkyne bol pri pohybe jazdnej súpravy v oblasti zakrytého výhľadu spôsobenou polohou spätného zrkadla a ľavým A-stĺpikom vozidla, teda vodič nebol schopný opticky ani periférne registrovať jej pohyb, ani pri náhodnom nahliadnutí cez bočné zasklenie vozidla a reálne ju mohol zahliadnuť taktiež až 2 sekundy pred momentom primárneho kontaktu chodkyne s nákladným motorovým vozidlom. Znalec taktiež poukázal na to, že k možnosti odvrátenia nehodového deja znie otázka, či mal vodič v prednehodovej fáze pri rozbiehaní v momente prechádzania chodkyne zľava doprava možnosť vidieť chodkyňu M. W. v dostatočnom časovom predstihu cez blízkovýhľadové zrkadlo triedy VI., pričom bol zistený nedostatok nastavenia na tomto zrkadle, pretože nebola dodržaná podmienka viditeľnosti plochy pred vozidlom ohraničenej jednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou, ktorá je rovnobežná s pozdĺžnou vertikálnou strednou rovinou a prechádza najvzdialenejším bodom boku vozidla na strane vodiča, teda presne v tej časti, kde bolo možné z teoretického hľadiska zahliadnuť chodkyňu M. W.. Z hľadiska toho, že použitie tohto zrkadla zo strany vodiča je prioritné, tesne pred uvedením jazdnej súpravy do pohybu, keď po rozbehnutí musí pozornosť upriamiť priamo pred pohybujúce sa vozidlo (priamy pohľad cez čelné sklo) a tiež z hľadiska toho, že chodkyňa išla pri prechádzaní komunikácie zľava doprava po konvexnej trajektórii a tým bola možnosť jej zahliadnutia v tomto zrkadle skomplikovaná, prioritou je zameranie sa na priame možnosti výhľadu a rozhľadu cez zasklenie kabíny. Znalec v znaleckom posudku rozobral taktiež otázku akustickej audibility (sluchovej vnímateľnosti) kolíznej udalosti obžalovaným, pričom uviedol, že po vyhodnotení zvukového záznamu konvertovaného a vygenerovaného grafického priebehu hladín akustického tlaku a frekvenčnej analýzy je z hladín hluku zrejmá fáza spomaľovania jazdnej súpravy pred priechodom, zrýchľovania jazdnej súpravy pred priechodom, hluková udalosť rázu nákladového motorového vozidla do chodkyne, hluková udalosť prejdenia chodkyne kolesom ťahača, fáza pohybu jazdnej súpravy bez zrýchľovania a následné zrýchľovanie jazdnej súpravy smerom ku priechodu pri nákupnom centre. Poukázal na to, že maximálna hladina hluku hlukovej udalosti rázu vozidla do chodkyne je takmer o 20 dB vyššia, ako priemerná hladina zvukového záznamu, čo znamená chvíľkové generovanie podstatne vyššej hladiny hluku, ako je pri štandardnom prejazde jazdnej súpravy obvyklé. Hluková udalosť rázu mala navyše impulzný charakter a preto bola sluchovým orgánom človeka jasne definovateľná, presne ohraničená a jasne vnímateľná. Dostatočnú vnímateľnosť tiež potvrdzuje frekvenčná analýza záznamu v čase rázu vozidla do chodkyne, keď majoritnými sú frekvencie od 100 Hz do 3,15 kHz, čo sú frekvencie ľudskému sluchovému orgánu

najviac zreteľné a počuteľné, preto znalec ustálil, že vodič, ak netrpí poklesom prahu počuteľnosti, mal možnosť túto hlukovú udalosť vyhodnotiť ako neštandardnú, resp. neobvyklú. Zo záverov znaleckého posudku č. 89/2017 vypracovaného znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, po vykonaní vonkajšej ohliadky tela, vnútornej ohliadky a vykonaní súdnej pitvy neb. poškodenej znalci konštatovali, že u neb. poškodenej M. W. sa jednalo o smrť násilnú pre svoju všeobecnú podstatu. Bezprostrednou príčinou smrti nebohej bolo zlyhanie riadiacich funkcií centrálneho nervového systému pri rozsiahlom drvivom poraní hlavy s vytlačením mozgu navonok, mimo dutinu lebečnú, pri súčasných ťažkých drvivých poraneniach hrudníka, brucha, orgánov v nich uložených, ako aj rozsiahlych devastačných poraneniach horných a dolných končatín, pričom tieto zranenia charakteru so životom nezlučiteľného polytraumatizmu, vznikli jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností v priamej príčinnej a časovej súvislosti s dopravnou nehodou dňa 24. 8. 2017 v čase asi o 12.22 hod., ako u chodkyne, ktorá bola na priechode pre chodcov v meste Liptovský Mikuláš zrazená, vlečená a prejdená nákladným motorovým vozidlom značky MAN s návesom, pričom lokalizácia a morfologický charakter jednotlivých zranení je v dobrom súlade s opísaným trojfázovým priebehom predmetnej dopravnej nehody. Na základe farebnej dokumentácie z miesta dopravnej nehody, vychádzajúc z morfológie poranení zistených na tele nebohej, pri analýze nehodového deja a posudzovaní biomechaniky vzniku jednotlivých zranení, definovali znalci dopravnú nehodu ako trojfázovú, kedy v počiatočnej prvej fáze nehodového deja chodkyňa prechádzajúca v smere zľava doprava obrátená bočnou plochou tela s dokrčenou zaťaženou ľavou dolnou končatinou, kedy došlo k nárazu pravej prednej časti kabíny nákladného motorového vozidla do jej tela, pričom išlo o čelno-bočný typ kolízie nákladného motorového vozidla s chodcom. V druhej fáze nehodového deja po strate vertikálnej polohovej stability chodkyne došlo k prudkému nadvihnutiu a následne posunu tela chodkyne po pravej bočnej ploche exteriéru kabíny nákladného motorového vozidla. Znalci, ako veľmi pravdepodobné uzavreli, že následne došlo súčasťami odevu o zachytenie o ochranný rám (blatník) rotujúceho pravého predného kolesa návesu. Následne vlečeniu tela poškodenej po vozovke, kedy jej z rúk vypadla nákupná taška, čo korešponduje s nálezom krvných stôp na vzdialenejšej vnútornej ploche ochranného rámu blatníka pravého predného kolesa návesu. Tieto fázy nehodového deja boli veľmi krátke a nasledovali vo veľmi krátkom neprerušenom časovom slede za sebou. V záverečnej tretej fáze nehodového deja došlo pôsobením fyzikálnych síl k odtrhnutiu tela poškodenej od ochranného rámu blatníka pravého predného kolesa návesu nákladného motorového vozidla a k jej odhodeniu na vozovku do priestoru pohybu kolies pravej časti návesu, ktorými bola aj vzápätí prejdená a práve v tejto fáze u menovanej vznikli najťažšie drvivé poranenia hlavy, hrudníka a brucha nezlučiteľné so životom, preto k smrti poškodenej došlo až v záverečnej tretej fáze nehodového deja. Z hľadiska morfologickej charakteristiky jednotlivých poranení znalci tieto rozdelili do štyroch základných skupín na povrchové poranenia, vykĺbenia a zlomeniny, devastačné a drvivé poranenia. V čase smrti nebola chodkyňa poškodená M. W. pod vplyvom alkoholu, liečiv alebo akýchkoľvek iných forenzne významných látok. V priebehu súdnej pitvy bol odobratý z tela zomrelej biologický materiál, ktorý bol v ďalšom konaní laboratórne skúmaný a vyšetrovaný. Iné chorobné stavy a zmeny, ktorými by bolo možné spoľahlivo smrť nebohej M. W. vysvetliť iným spôsobom neboli pri súdnej pitve zistené. Z objektívneho a komplexného forenzne-medicínskeho posúdenia prípadu možnosti úspešného udržania pri živote chodkyne poškodenej boli aj pri eventualite okamžitého poskytnutia odbornej lekárskej pomoci prakticky nulové. Súčasťou znaleckého posudku je aj pripojená fotodokumentácia. Zo zápisnice o obhliadke nákladného motorového vozidla a návesu prípojného vozidla vyplýva, že táto bola uskutočnená dňa 24. 8. 2017 od 15.39 hod. do 17.05 hod. za prítomnosti znalca a vodiča. Jej predmetom bolo nákladné motorové vozidlo (ťahač) zn. MAN TGX 18,440 ev. č. SWD 35380 a prípojné vozidlo zn. Krone SDP 27 Profi Liner ev. č. SWD 55P8. Pri tejto obhliadke boli zabezpečené biologické stopy na stredovej spodnej časti palivovej nádrže - stopa č. 1, taktiež na plášti vnútorného kolesa za palivovou nádržou vpravo z vonkajšej strany - stopa č. 2, 5 a na zadnom lapači nečistôt nachádzajúcich sa na kolesách zadnej nápravy bola zaistená stopa č. 3 - zbytky tkaniva ružovkastej farby, ktoré sa nachádzajú ako fŕkance po celej časti a hlavne vľavo - biologická stopa. Z vnútornej časti na lapačoch a na spodnej časti rámu korby sa taktiež nachádzali zbytky tkaniva. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Slovenská Ľupča, č. ČES: PPZ-KEU-SL- EXP-2017/2305 vyplýva, že na základe odberu a zaistenia biologických stôp z nákladného motorového vozidla MAN ev. č. SWD55P8, ktoré viedol obžalovaný, porovnaním s porovnávacím materiálom od poškodenej neb. M. W. bola zistená zhoda krvných stôp a izolovaná DNA zo stôp č. 1, 2, 3 a 5 zhodných s DNA profilom porovnávacej vzorky tekutej krvi odobratej od poškodenej neb. M. W.. So stopami č. 6, 7, 8, ktoré boli odobraté z vozidla Tatra 815, nebolo možné vykonať porovnanie a DNA analýzu krvných stôp.

Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že obžalovaný W. C. A. dobrovoľne vydal dňa 24. 8. 2017 o 16.00 hod. na základe výzvy vec dôležitú pre trestné konanie, a to microSD kartu zn. Sandisk z kamery zn. Prestigio DVR, výr. č. 30232112883, čiernej farby, umiestnenej v kabíne nákladného motorového vozidla tov. zn. MAN TGX 18, poľského evidenčného čísla SWD 35380 a zároveň bol poučený, že v trestnom konaní môže byť videozáznam použitý proti nemu. Na hlavom pojednávaní bol za prítomnosti znalca vykonaný jednak obrazový záznam, ktorý je prílohou znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy a zachytáva jednotlivé videosekvencie spracované znalcom za účelom bližšieho ozrejmenia priebehu nehodového deja a tiež obrazovo-zvukový záznam na DVD nosiči zabezpečený z kamery nákladného motorového vozidla obžalovaného zo dňa dopravnej nehody, na ktorom je zachytený pohyb nákladného motorového vozidla obžalovaného v priebehu dňa 24. 8. 2017 vrátane samotnej dopravnej nehody a tiež obrazovo-zvukový záznam na DVD nosiči zabezpečený z priemyselnej kamery na benzínovej pumpe Gulf, Oktan, a na ktorom je zachytené zastavenie vozidla obžalovaného po dopravnej nehode, jeho správanie a obhliadanie jazdnej súpravy. Podľa zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody, dopravná nehoda bola oznámená svedkom W. T. dňa 24. 8. 2017 v čase asi o 12.24 hod., došlo k nej na ul. Garbiarskej v Liptovskom Mikuláši, na štátnej ceste I/18 v km 550 oproti „Poľovníckej reštaurácii“ na jazdnom pruhu trojpruhovej miestnej komunikácie v mieste priechodu pre chodcov, za nesťažených poveternostných podmienok a dobrého stavu vozovky. Pri obhliadke boli zaistené biologické stopy č. 5, 6, 7 a 8.

Zo záznamu dopravnej nehody vyplýva, že k dopravnej nehode došlo dňa 24. 8. 2017 o 12.22 hod. v uvedených miestach, tak, že vodič nákladného motorového vozidla zn. MAN poľského ev. č. SWD 35380 a návesu zn. Krone ev. č. SWD 55P8, sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla, v dôsledku čoho nedal prednosť chodkyni, ktorá prechádzala cez vyznačený priechod pre chodcov z jeho ľavej strany, pričom prešla z cestného ostrovčeka cez dva jazdné pruhy a následne v treťom bola strednou prednou časťou vozidla zrazená, v dôsledku čoho spadla na vozovku a vozidlo jej prejdením spôsobilo mnohopočetné poranenia, ktorým na mieste podľahla. Vodič z miesta odišiel preč bez splnenia si povinností účastníka dopravnej nehody.

Z potvrdenia spoločnosti F.T.U. BOG-DAN vyplýva, že obžalovaný sa po vykládke tovaru mal podľa plánu vrátiť prázdny do Poľska a tam sa opäť naložiť a nasledujúceho dňa mal taktiež vykonať naplánovanú cestu. Spoločnosť Ikea Industry Slovakia, s. r. o, potvrdila, že vykládka vozidla SWD 35380 s vodičom W. C. A. prebiehala dňa 24. 8. 2017 v čase od 13.40 hod. do 14.15 hod. Vozidlo bolo zaregistrované na bráne o 12.40 hod., čo je čas príjazdu vozidla pred bránu závodu, tomu zodpovedá aj pripojený záznam v zošite evidencie vozidiel pod č. 44.

Prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, pričom kvalifikovanú skutkovú podstatu tohto prečinu naplní ten, kto ho spácha závažnejším spôsobom konania. Závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. h/ Trestného zákona sa rozumie porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona. Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Z hľadiska subjektívnej stránky postačuje zavinenie z nedbanlivosti (§ 16 Trestného zákona). Na naplnenie zákonných znakov tohto trestného činu sa vyžaduje, aby páchateľ inému z nedbanlivosti spôsobil smrť. Smrťou podľa § 142 ods. 2 Trestného zákona je biologická smrť mozgu (cerebrálna smrť). Prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona, sa dopustí vodič, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytne osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného. Účasťou na nehode sa rozumie akákoľvek účasť, teda aj účasť na dopravnej nehode, ktorú zavinil chodec. Túto účasť má teda aj vodič, ktorý nehodu nezavinil, stačí, že k nej objektívne prispel. Môže ísť o dopravnú nehodu aj v iných druhoch dopravy, nielen v cestnej doprave. Tento trestný čin je dokonaný už tým, že vodič dopravného prostriedku neposkytne po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, potrebnú pomoc osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, pokiaľ tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného. Nie je pritom rozhodujúce, aké dôsledky malo nesplnenie tejto povinnosti pre postihnutého. Páchateľom tohto trestného činu môže byť len vodič dopravného prostriedku, ktorý mal na nehode účasť (konkrétny subjekt). Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie (§ 15). Vykonaným dokazovaním a zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, mal súd preukázanú vinu obžalovaného v plnom rozsahu a dospel k záveru, že skutky popísané vo výrokovej časti rozsudku sa stali, dopustil sa ich obžalovaný W. C. A., ktorý svojím konaním

naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona (s použitím § 138 písm. h/ Trestného zákona) a prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona, po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke, preto ho súd uznal vinným z ich spáchania. Hoci obžalovaný v priebehu celého konania popieral svoju vinu a poukazoval na to, že si nebol vedomý ani zrážky jeho nákladného motorového vozidla s chodkyňou ani spôsobenej dopravnej nehody, vykonaným dokazovaním bol však preukázaný opak. Pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavných pojednávaniach, najmä znaleckého dokazovania z odboru cestnej dopravy, súd ustálil skutkový priebeh a dej dopravnej nehody tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku, pričom pri jeho ustálení a uznaní viny obžalovaného vychádzal z výpovedí svedkov Y. A., W. T., W. V., V.. Q. K., fotodokumentácie z miesta cestnej dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta cestnej nehody a nákladného motorového vozidla, záznamu dopravnej nehody, kamerového záznamu z nákladného motorového vozidla obžalovaného, ale najmä znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy. Je zrejmé, že znalec v rámci svojich záverov ako technickú príčinu nehodového deja stanovil paralelné zložky, a to nesprávnu techniku jazdy vodiča nákladného motorového vozidla, teda obžalovaného po momente dania prednosti chodkyniam a následnom zrýchľovaní jazdnej súpravy, následne neskorú reakciu vodiča na kolíznu situáciu a zároveň nesprávny spôsob používania komunikácie zo strany chodkyne M. W.. Zo záverov znaleckého posudku však vyplýva jednoznačný a nespochybniteľný záver, že obžalovaný pri príjazde jazdnej súpravy mohol jasne opticky definovať polohu chodkyne M. W. stojacej na medziostrovčeku komunikácie, pri priechode pre chodcov vľavo a neznámej chodkyne stojacej na chodníku pri priechode pre chodcov vpravo, čo dokazuje aj skutočnosť, že vodič spomaľoval jazdnú súpravu so zámerom dať chodkyniam prednosť. V tej chvíli bolo preto zo strany vodiča nákladného motorového vozidla nevyhnutnou povinnosťou vyhodnotiť úmysel stojacej chodkyne M. W. na medziostrovčeku ako zámer vstúpiť do priestoru priechodu pre chodcov, čo bolo umocnené samotným rozhodnutím vodiča dať prednosť čakajúcim chodkyniam. Následnú sekvenciu zrýchľovania mal realizovať vodič až od momentu, kedy mohol spoľahlivo usúdiť, že chodkyne sa nedostanú do koridoru následného pohybu jazdnej súpravy, resp. chodkyňa svoj zámer priechodu neuskutoční a zostane stáť na mieste, čo by síce v danej chvíli zrejme vyžadovalo zmenu polohy vodiča na sedadle ťahača, aby mohol polohu, resp. pohybový stav chodkyne definovať. Dôležitým dôkazom je kamerový záznam z kamery nachádzajúcej sa v kabíne obžalovaného, z ktorého je zrejmé, že v čase približovania sa s nákladným motorovým vozidlom k predmetnému priechodu pre chodcov, kde došlo k dopravnej nehode mal dostatočný výhľad a mal možnosť vidieť osoby nachádzajúce sa pred priechodom pre chodcov, a to jednej osoby sprava (chodkyňa s blond vlasmi) a jednej osoby zľava v strede na ostrovčeku komunikácie (chodkyňa M. W.), z ktorých polohy mal možnosť dostatočne a jednoznačne usúdiť, že chodkyne majú úmysel prejsť na druhú stranu komunikácie, každá vo svojom smere. Obžalovaný jazdil v pravom jazdnom pruhu a v čase možnosti vidieť obe chodkyne sa v ľavom jazdnom pruhu nenachádzalo žiadne motorové vozidlo, obžalovaný dal prednosť len chodkyni prechádzajúcej sprava a nesledoval už, či aj chodkyňa, ktorá sa nachádzala vľavo prechádza alebo nie, cez priechod pre chodcov alebo aj mimo, teda nesledoval riadne situáciu v cestnej premávke a aj napriek tomu sa s nákladným motorovým vozidlom pohol, na čo bezprostredne zrazil pred vozidlom sa nachádzajúcu chodkyňu M. W.. V tomto smere je dôležitým dôkazom aj výpoveď svedka V.. Q. K., ktorý uviedol, že nákladné motorové vozidlo stálo v pravom jazdnom pruhu, teda vedľa jeho vozidla a on zastal pred priechodom pre chodcov v ľavom jazdnom pruhu, pričom predtým videl obidve chodkyne. Jedna chodkyňa prešla skôr sprava doľava a on čakal, kým prejde aj chodkyňa zľava doprava. V čase, keď sa nákladné motorové vozidlo pohlo (skôr ako jeho vozidlo) už nemal výhľad na chodkyňu a najprv sa domnieval, že táto stihla prejsť, avšak touto domnienkou si nebol istý a až neskôr sa dozvedel, že chodkyňa bola nákladným motorovým vozidlom zrazená. Zo záverov znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy a výpoveďou znalca mal súd preukázané, že primárnu technickú príčinu nehodovej udalosti je potrebné vidieť v nesprávnej technike jazdy obžalovaného a neskorej reakcii vodiča na situáciu v cestnej premávke. Znalec sám uviedol, že pokiaľ obžalovaný nechal prejsť chodkyňu sprava, začal sa pohýnať a v rámci správnej techniky jazdy sa mal pozerať cez čelné sklo a riadne sledovať situáciu v cestnej premávke. Pretože sa riadne nepresvedčil, že zľava prechádza iná chodkyňa v dôsledku tohto konania obžalovaného došlo k zrážke poškodenej. Vyjadrenia znalca, ktoré majú význam vo vzťahu k určeniu miery zavinenia obžalovaného a poškodenej na skutkovom deji dopravnej nehody nie je možné vnímať oklieštene a účelovo, ale je potrebné ich hodnotiť v rámci všetkých zistených skutkových okolností a vo vzájomných súvislostiach. Je potrebné si uvedomiť, že prvoradou povinnosťou obžalovaného ako vodiča motorového vozidla, pokiaľ pri príjazde jazdnej súpravy k priechodu mohol jasne opticky definovať polohu chodkyne M. W. stojacu na

medziostrovčeku komunikácie pri priechode pre chodcov vľavo, čo dokazuje skutočnosť, že spomaľoval jazdu so zámerom dať chodkyniam prednosť, potom mal nevyhnutne vyhodnotiť, že jej úmyslom bolo tiež prejsť cez cestu, nielen úmyslom chodkyne idúcej sprava, ktorú sledoval a dával jej prednosť. Pokiaľ teda chodkyňa - poškodená definovala svoju polohu na okraji vozovky s úmyslom vstúpiť na priechod pre chodcov a za týmto účelom jej iné motorové vozidlá stojace súbežne s obžalovaným dávali prednosť, bol to práve obžalovaný, ktorý mal sledovať pohyb nielen chodkyne idúcej sprava, ale aj chodkyne idúcej zľava a mal sa presvedčiť o tom, či obe chodkyne bezpečne cez priechod aj prešli. Pritom z jeho výpovede, ako aj výpovede svedkov W. S. a T. S. vyplynulo, že svoju pozornosť venoval len chodkyni prechádzajúcej sprava. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede svedka V.. Q. K., ktorý vypovedal, že blondína prešla celým priechodom pre chodcov a po tom, čo prešla, sa kamión začal pomaly pohýnať. Až v dôsledku takejto nepozornosti obžalovaného, keď sa chodkyňa M. W. nachádzala už za polovicou priechodu a až potom sa nesprávnou technikou chôdze dostala do zakrytého výhľadu obžalovaného a zároveň sa nachádzala pred pravou prednou časťou jeho motorového vozidla, začal sa pohýnať s jazdnou súpravou a mohol ju zahliadnuť len 2 sekundy pred momentom primárneho kontaktu, vznikla následne kolízna situácia, ku ktorej v tejto časti nehodového deja nesprávnym použitím priechodu pre chodcov prispela aj samotná poškodená, vznikol aj obžalovaným zavinený následok. Napriek preukázanému zavineniu zo strany poškodenej však súd toto zavinenie vyhodnotil len ako paralelnú príčinu kolíznej situácie, nie primárnu príčinu dopravnej nehody, ktorá sa nachádzala na strane obžalovaného. Obžalovaný porušil svojím konaním ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, e/, f/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého bol obžalovaný ako vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám a dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť, avšak situáciu v cestnej premávke plne nesledoval a chodkyni M. W., ktorá už medzitým vstúpila na vozovku zľava nedal prednosť, čím ju ohrozil. Obžalovaný ako zodpovedný subjekt počas vedenia motorového vozidla nejazdil spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o cestnej premávke, preto ide o porušenie dôležitej povinnosti uloženej vodičovi, lebo v danom okamihu spôsobil bezprostredné ohrozenie druhého účastníka cestnej premávky.

Je potrebné si taktiež uvedomiť, že obžalovaný viedol rozmerovo veľké a ťažké nákladné motorové vozidlo o celkovej hmotnosti 15-20 ton. Práve pri takýchto typoch vozidiel musí platiť zvýšená opatrnosť vodiča pri ich vedení, pretože takéto vozidlá svojimi rozmermi i váhou predstavujú podstatne väčšie riziko a ohrozenie okolia ako osobné motorové vozidlá a spravidla v dôsledku ich zásahu dochádza k vzniku nenapraviteľného následku (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/207/2006) tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. V rámci svojej rozhodovacej činnosti súdy vyšších stupňov ustálili porušenie dôležitej povinnosti pri premávke na cestách ako najmä také porušenie povinností vodiča motorového vozidla, ktoré so zreteľom na silu, rýchlosť a váhu motorových vozidiel môže mať za následok vážnu dopravnú nehodu (s následkami na ľudskom živote a zdraví) a ktoré podľa všeobecnej skúsenosti takýto následok skutočne často máva (rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 2 85/71 zo dňa 14. 9. 1971, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/27/2009 zo dňa 28. 4. 2009).

Vo vzťahu k námietke poškodeného, že kamerový záznam mal byť zmanipulovaný súd uvádza, že takáto okolnosť sa vykonaným dokazovaním nepreukázala, jednak je nepravdepodobné, aby orgány činné v trestnom konaní, ktorým obžalovaný záznam na karte vydal, uvedomujúc si, že ide o významný dôkazný prostriedok, ho akýmkoľvek spôsobom upravovali a manipulovali v prospech obžalovaného a neprospech poškodenej, a tiež sa k tejto otázke na hlavnom pojednávaní vyjadril znalec, ktorý síce možnosť manipulácie posúdiť nevedel, avšak poukázal na to, že na videozázname je prítomná audio aj vizuálna stopa, ktoré sú synchronizované a nevie si predstaviť, že by ho niekto takýmto spôsobom dokázal upraviť. Súd nemá najmenšie pochybnosti o úplnosti a správnosti záverov znaleckého dokazovania, pretože znalec sa vysporiadal so všetkými podstatnými a rozhodujúcimi okolnosťami dôležitými pre priebeh nehodového deja a podal podrobný znalecký posudok. V jeho záveroch nevznikli žiadne pochybnosti zásadného charakteru, najmä o príčinách vzniku dôvodov dopravnej nehody, ktoré by mohli viesť k akémukoľvek spochybneniu viny obžalovaného za žalovaný skutok. Závery znaleckého posudku sú jasné, úplné, presvedčivé, súd nemá dôvod im neveriť a o ich odbornej fundovanosti a objektívnosti súd nepochybuje. Z týchto dôvodov nie je absolútne dôvodné pochybovať o tom, že by znalecký posudok nebol vypracovaný výlučne na základe najlepších odborných znalostí a skúseností znalca.

Následky dopravnej nehody v podobe smrti poškodenej neb. M. W., zranenia, ktoré v dôsledku dopravnej nehody utrpela a mieru poškodenia jej zdravia mal súd preukázanú úmrtným listom, štatistickým oznámením o úmrtí a znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo, z ktorých je nepochybné, že v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného porušením dôležitej povinnosti bol spôsobený fatálny následok na živote poškodenej. Obžalovaný uvedený následok na zdraví poškodenej zavinil vo vedomej nedbanlivosti, lebo vedel, že porušením pravidiel v cestnej premávke môže inému účastníkovi cestnej premávky spôsobiť ujmu na zdraví alebo živote, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že jeho konaním ku takémuto následku nedôjde. Vo vzťahu k prečinu neposkytnutia pomoci súd neuveril obrane obžalovaného, ktorá spočívala v argumentácii, že nemal vedomosť o zrážke s chodkyňou, preto jej nemohol ani poskytnúť pomoc a chýbal u neho úmysel spáchať tento trestný čin. Z kamerového záznamu z kamióna obžalovaného je zrejmé, že v čase zrážky chodkyne obžalovaný musel v kabíne vozidla počuť zreteľný zvuk pripomínajúci silný náraz. Za situácie, keď práve v tom čase obžalovaný prechádzal miestom priechodu pre chodcov, musel nadobudnúť minimálne vážne podozrenie, že zrazil osobu. Z vykonaného obrazovo-zvukového záznamu je zrejmý výrazný zvuk, ktorý vznikol pri kontakte motorového vozidla s telom poškodenej. Tejto fáze nehodového deja sa z akustického hľadiska venoval aj znalec vo svojom posudku, ktorý disponuje dostatočnými odbornými znalosťami a vybavením (ako prevádzkovateľ akreditovaného laboratória na hodnotenie hluku a odborne spôsobilá osoba) na to, aby mohol vyhodnotiť, že hluková udalosť bola jasne definovateľná, presne ohraničená a dostatočne vnímateľná. Uvedenú skutočnosť súd vyhodnocoval v nadväznosti na obsah vykonaných obrazovo-zvukových záznamov z priemyselných kamier, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný si pozeral prednú a bočnú časť kamióna, v ktorých častiach aj neskôr boli zaistené stopy svedčiace pre zrážku chodkyne a obhliadal celú súpravu svojho nákladného motorového vozidla (náves aj ťahač), čo vylučuje jeho verziu o padnutí kovovej tyče zavesenej na vozidle. Skutočnosti, že obžalovaný nadobudol takéto minimálne silné podozrenie zrážky nasvedčuje fakt, že krátko po zrážke chodkyne zastavil na najbližšej odstavnej ploche. Obžalovaný teda v čase zrážky v kabíne vozidla nielen musel počuť zvuk nasvedčujúci pre silný náraz, (o čom podporne svedčí aj vyjadrenie znalca v rámci znaleckého posudku k zvukovej prijateľnosti tejto skutočnosti), ale zjavne registroval aj kontakt chodkyne s prednou a ďalšími časťami vozidla, pričom chodkyňa sa po zrážke podľa výpovedí svedkov vykotúľala spod návesu. Obžalovaný je dlhoročným vodičom kamióna a musel si byť dobre vedomý, že v prípade zrážky chodca s veľkým a ťažkým vozidlom, ako je kamión s naloženým návesom uvedené môže viesť k vážnej ujme na zdraví chodca, až k jeho smrti, a teda vzhľadom na silný náraz, ktorý bol zreteľne počuteľný v kabíne vozidla, ku ktorého počuteľnosti sa vyjadril aj znalec a následný kontakt tela chodkyne s viacerými časťami kamióna. Obžalovaný nielenže nezastavil na mieste dopravnej nehody, ale ani následne po odstavení vozidla na blízkej odstavnej ploche sa nevrátil na miesto dopravnej nehody a neurobil žiadne oznámenie policajnému orgánu, ďalej pokračoval v jazde, pričom až neskôr bol vypátraný a zadržaný policajným orgánom. Pokiaľ obžalovaný svoju obhajobu postavil na tom, že išlo o kovový zvuk a v dôsledku toho, teda nadobudol presvedčenie, že z vozidla spadla tyč zo skrinky, je potrebné poukázať na to, že po oboznámení sa s kamerovým záznamom, tento zvuk neznie ako kovový, ale ako tupý náraz a dokonca je zreteľné aj zakolísanie vozidla, čo je málo pravdepodobné, že pri spadnutí 1 m dlhej kovovej tyče na posun materiálu na korbe vozidla, by došlo k jeho zakolísaniu. Ak obžalovaný uvádza, že šiel ďalej obzerať, či neodpadla nejaká iná časť (šróby a pod.) je potom otázne, či vozidlo, z ktorého sa môžu kedykoľvek uvoľniť nejaké časti, je vôbec spôsobilé na bezpečnú premávku po cestných komunikáciách. Hoci vyjadrenia svedkov - policajtov, ktorí prišli do kontaktu s obžalovaným v rôznych fázach dňa po dopravnej nehode, sa ohľadne popisu správania obžalovaného rôznili, keď jedni ho popisovali ako nervózneho alebo iní jeho správanie hodnotili ako normálne, nie je možné jeho vedomosť o tom, že bol účastný na dopravnej nehode vyvodzovať len z vonkajších prejavov jeho správania. Už z výpovede samotného obžalovaného je zrejmé, že si uvedomoval nezvyčajnú zvukovú udalosť, ktorú pochopiteľne na svoju obranu vysvetľoval inak. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že zvuková udalosť nemala takýto charakter, bola dostatočným spôsobom pre obžalovaného vnímateľná, naviac bola doplnená o pocitový prvok spočívajúci v zakolísaní kabíny motorového vozidla (na čo poukázal aj znalec). Hoci obžalovaný tvrdil, že zastavenie s motorovým vozidlom by bolo bezprostredným ohrozením cestnej premávky, je toto tvrdenie v rozpore s konaním iných účastníkov dopravnej nehody (svedkovia A. a T.), ktorí po spozorovaní tela na vozovke sa zachovali správne, zastavili vozidlá v odbočovacom pruhu a ihneď privolali pomoc. Z vykonaného dokazovania preto vyplýva jediný záver a to, že obžalovaný z miesta dopravnej nehody, na ktorej mal účasť, napriek vedomosti o nej, ušiel bez toho, aby sa presvedčil, v akom stave sa poškodená osoba nachádzala. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru o zavinení obžalovaného minimálne v nepriamom úmysle, keď vedel, že svojím konaním môže

spôsobiť porušenie svojej povinnosti (takým porušením je v zmysle § 137 ods. 2 písm. c, zákona o cestnej premávke porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom nesplnením si povinností účastníka dopravnej nehody v nadväznosti na povinnosti účastníka dopravnej nehody podľa § 66 ods. 2 písm. b, c, d, citovaného zákona, a to konkrétne poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu, urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou, zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody) pre prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený. Zároveň bolo preukázané, že obžalovaný mohol pomoc poskytnúť alebo sa aspoň vrátiť na miesto nehody bez nebezpečenstva pre seba alebo iného. Súd dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní považoval za preukázanú príčinnú súvislosť medzi porušením povinností obžalovaným upravených zákonom o cestnej premávke a následkom na živote poškodenej. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyhodnotenia dôkazov, súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania oboch skutkov právne kvalifikovaných ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ (§ 138 písm. h/) Trestného zákona a prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona. Keďže obžalovaný sa svojím konaním dopustil dvoch prečinov, súd sa zaoberal aj otázkou použitia princípu „ultima ratio“, avšak vzhľadom na závažnosť konania obžalovaného a nenapraviteľný následok na živote poškodenej jeho použitie podľa názoru súdu absolútne neprichádzalo do úvahy. Naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona pri oboch žalovaných prečinoch z pohľadu, či je ich závažnosť nepatrná, mal súd za preukázané so zreteľom na spôsob vykonania činov, ich následky, okolnosti, za ktorých boli spáchané, mieru zavinenia páchateľa. V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného pracovným posudkom od jeho zamestnávateľa zistil pozitívne hodnotenie jeho osoby, je považovaný za spoľahlivého a zodpovedného zamestnanca. Z lustrácie v registri priestupkov Ministerstva vnútra SR nevyplýva žiaden záznam. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že pred spáchaním skutku bol v roku 2016 postihnutý za dva priestupky súvisiace s prekročením rýchlosti a porušením všeobecných povinností účastníka cestnej premávky uložením blokových pokút. Vodičský preukaz mu bol zadržaný v súvislosti s touto dopravnou nehodou dňa 24. 8. 2017, kedy bol aj obmedzený na osobnej slobode. V odpise registra trestov nemá žiaden záznam. Proti obžalovanému sa na území Slovenskej republiky nevedie a neviedlo žiadne iné trestné konanie. Z hodnotiacej správy ÚVV a ÚVTOS Žilina vyplýva, že adaptácia obžalovaného na podmienky výkonu väzby prebehla bezproblémovo. Povinnosti vyplývajúce z ústavného poriadku si plní. K ostatným obvineným sa správa slušne, správanie k príslušníkom zboru je na požadovanej úrovni. Voľný čas trávi počúvaním ústavného rozhlasu čítaním kníh z ústavnej knižnice a zúčastňuje sa na ponúkaných záujmových činnostiach. Pracovne zaradený nebol, ani disciplinárne odmenený, ani potrestaný.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona, a to, že pred spáchaním skutkov viedol riadny život, a jednu priťažujúcu okolnosť § 37 písm. h/ Trestného zákona, že svojím konaním spáchal viac trestných činov. Za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody na dva roky až päť rokov, za prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na tri roky. V súlade s § 41 ods. 1 Trestného zákona súd ukladal trest úhrnný podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorý je prečin usmrtenia a pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba (dva až päť rokov) nemení.

Obžalovaný svojím konaním zavinil smrť osoby a z hľadiska následku jeho protiprávneho konania ide o mimoriadne závažný, neodvrátiteľný a nenapraviteľný následok, ktorého účinky nemôže zmierniť ani nedbanlivostné konanie páchateľa. Obžalovaný svojou nepozornosťou definitívne ukončil život

poškodenej a vážne zasiahol do života jej rodinných príslušníkov. Práve v tejto súvislosti má mimoriadny význam spravodlivého trestu z hľadiska jeho prijatia poškodenými ako prejavu dostatočného a primeraného zadosťučinenia a satisfakcie za spôsobenú škodu a bolesť. Trest odňatia slobody výmere 2 roky a 6 mesiacov dostatočne, primerane a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie a možno dôvodne očakávať, že takýto trest bude akceptovaný spoločnosťou ako trest primerane vystihujúci aj morálne odsúdenie páchateľa. Je potrebné poukázať aj na to, že obžalovaný sa po výkone nepodmienečného trestu vráti domov k svojej rodine, čo u poškodenej už nikdy nebude možné. Trest súd ukladal bližšie pri dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, pretože nepovažuje obžalovaného za kriminálne závadnú osobu a ani za zlého človeka, keďže doposiaľ viedol riadny a usporiadaný život slušného človeka.

Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože na takéto rozhodnutie boli splnené všetky podmienky, teda, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, pretože trestnej činnosti sa dopustil práve v súvislosti s vedením motorového vozidla, pričom následkom konania obžalovaného bolo usmrtenie jednej osoby. S poukazom na spôsobený následok a závažné porušenie pravidiel cestnej premávky s prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorý sa doposiaľ závažným spôsobom nedostal do rozporu s pravidlami cestnej premávky (v evidenčnej karte vodiča má dva záznamy o priestupkoch na území Slovenskej republiky) súd vyhodnotil ako primeraný trest zákazu činnosti vymeraný v prvej polovici trestnej sadzby, t. j. na 4 roky.

V súvislosti s konaním obžalovaného právne kvalifikovaného ako prečin usmrtenia nepochybne vznikol pozostalým poškodeným nárok na náhradu škody v podobe peňažnej náhrady spočívajúcej v nákladoch vynaložených na pohreb a pomník nebohej M. W.. Pri otázke náhrady škody, ktorá bola poškodeným V. W. v tomto trestnom konaní uplatnená, súd na hlavnom pojednávaní postupoval podľa § 256 ods. 3 Trestného poriadku tak, že ho ako poškodeného nepripustil do konania s nárokom na náhradu škody. Týmto však neboli dotknuté jeho procesné práva ako poškodenej strany a hoci dokazovaním bolo preukázané, že konaním obžalovaného mu škoda spôsobená bola, stalo sa tak pri výkone pracovnej činnosti a plnení pracovných úloh obžalovaným pre svojho zamestnávateľa spoločnosť F. T. U. BOG- DAN, pre ktorého predmetnú jazdu na nákladnom motorovom vozidle v čase skutku vykonával, preto je škodu potrebné uplatňovať a vymáhať podľa pracovnoprávnych predpisov. Z týchto dôvodov súd o náhrade škody už nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.