Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/102/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Denisou Drúžkovou v spore žalobcu: C.. P.. S. Ď., H.. XX.XX.XXXX, C. D. XX, XXX XX Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Fiľo & Partners s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 47 237 031 proti žalovaným: 1/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, 2/ Invesco Bratislava Hotel Investment a.s., so sídlom Karadžičova 16, 821 08 Bratislava, IČO: 34 147 063, zastúpený: Wilsons s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 811 09 Bratislava, IČO: 36 775 894 o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd priznáva žalovanému v 2. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Súd žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.09.2016 domáhal určenia absolútnej neplatnosti oboch kúpnych zmlúv č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 29.07.1997 ako aj dodatku č. 1 zo dňa 15.07.1998, uzatvorených medzi žalovanými. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.12.1996 schválilo Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy uznesením č. 436/1996 návrh na predaj nehnuteľností v katastrálnom území Bratislava - K. Z. toho času zapísaných na LV č. XXXX, a to pozemkov s parc. č. XXXX/X o výmere 1692 m2 a s parc. č. XXXX/X o výmere 110 m2 za kúpnu cenu 3.649.050,00 Sk a stavby na pozemku parc. č. XXXX/X, súp. č. XXXXXX za kúpnu cenu 10.257.838,00 Sk (ďalej len ako "Nehnuteľnosti"), t.j. za celkovú kúpnu cenu 13.906.888,00 Sk (461.624,112 eur). Uznesenie Mestského zastupiteľstva pritom výslovne stanovovalo tri podmienky, ktoré musia byť zakotvené v zmluve o prevode Nehnuteľností, a to: 1. Predkupné právo hlavného mesta SR Bratislavy na dobu 30 rokov, za rovnakú kúpnu cenu, za akú boli Nehnuteľnosti predané. 2. Úhrada kúpnej ceny do 20 dní od podpísania kúpnej zmluvy na účet hlavného mesta SR Bratislavy. 3. Daň z prevodu Nehnuteľností uhradí kupujúci. Návrh uznesenia bol prijatý s odôvodnením, že predaj Nehnuteľností sa navrhuje z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie za účelom zvýšenia príjmovej časti rozpočtu, t.j. hlavným a jediným dôvodom predaja Nehnuteľností mala byť skutočnosť, že súkromná firma (žalovaný v 2. rade) uhradí kúpnu cenu v zmysle podmienok uznesenia - v celosti do 20 dní od podpísania kúpnej zmluvy a za tejto podmienky a za týmto účelom Mestské zastupiteľstvo uznesenie o schválení predaja Nehnuteľností prijalo. Dňa 29.07.1997 bola medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade (toho času ako spoločnosť MAANA a.s., so sídlom 1. mája 10, 900 21 Svätý Jur, IČO: 34 147 063) uzatvorená Kúpna zmluva1, ktorá však nezohľadnila uznesenie Mestského zastupiteľstva, a teda v rozpore s jednou zo základných

podmienok uznesenia sa zmluvné strany v čl. II bod 3. kúpnej zmluvy dohodli, že žalovaný v 2. rade je síce povinný uhradiť kúpnu cenu do 20 dní od podpísania kúpnej zmluvy, avšak v nasledujúcej vete uviedli, že za splnenie tejto povinnosti sa považuje už splatenie 25 % kúpnej ceny do 20 dní od podpísania kúpnej zmluvy. Celá kúpna cena mala byť pritom podľa Kúpnej zmluvy1 uhradená do 12 mesiacov od jej podpísania, opätovne v hrubom rozpore s uznesením, ktoré počítalo so zaplatením kúpnej ceny do 20 dní od jej podpisu z dôvodu potreby zvýšiť rozpočet mesta. Pre uvedený rozpor Kúpnej zmluvy1 s podmienkami a účelom uznesenia, ktorým Mestské zastupiteľstvo vyslovilo súhlas s predajom Nehnuteľností, a teda ktoré bolo základným zákonným predpokladom prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 2. rade považuje žalobca Kúpnu zmluvu1 za absolútne neplatnú. Okresný úrad Bratislava I, katastrálny odbor, prerušil rozhodnutím zo dňa 22.10.1997 konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 2. rade z dôvodu, že k návrhu nebol predložený doklad o vlastníctve garáží nachádzajúcich sa na pozemku s parc. č. XXXX/X, ku ktorým sa vlastnícke právo malo na základe Kúpnej zmluvy1 tiež previesť na žalovaného v 2. rade a prevod týchto garáží nebol schválený Mestským zastupiteľstvom. Na tomto základe bola do katastra nehnuteľností doložená nová kúpna zmluva - Kúpna zmluva2. Podľa žalobcu je dôvodné sa domnievať, že Kúpna zmluva2 bola antedatovaná, nakoľko po prerušení konania bola doložená Kúpna zmluva2, avšak s rovnakým (spätným) dátumom, aký bol pôvodne uvedený na Kúpnej zmluve1, teda s dátumom 29.07.1997, pričom rozhodnutie o prerušení konania bolo doručené až dňa 28.10.1997. Kúpna zmluva2 už neobsahovala dohodou o prevode garáží a s ohľadom na to bola znížená aj kúpna cena Nehnuteľností oproti kúpnej cene podľa Kúpnej zmluvy1. Kúpna zmluva2 pritom podľa žalobcu trpela rovnakými vadami ako Kúpna zmluva1, čo do nesúladu ustanovení o kúpnej cene s uznesením, a teda z rovnakých dôvodov má žalobca za to, že aj Kúpna zmluva2 je absolútne neplatná. Poslednú vetu čl. II bodu 3. Kúpnej zmluvy zmluvné strany napokon svojvoľne, bez schválenia Mestským zastupiteľstvom, nahradili dňa 15.07.1998 Dodatkom, v ktorom dohodli, že kúpna cena bude uhradená v splátkach rozvrhnutých na ďalších viac ako 5 rokov od podpisu Dodatku, t.j. v príkrom rozpore s uznesením a s účelom celého prevodu Nehnuteľností. Dodatkom si žalovaní teda napokon dohodli úhradu kúpnej ceny v splátkach do 31.12.2003, namiesto Mestským zastupiteľstvom mieneným a odobreným predpokladaným termínom úhrady celej kúpnej ceny obratom. Až koncom roka 2000 boli Mestskému zastupiteľstvu predložené návrhy uznesení o úprave úhrady kúpnej ceny, resp. o zrušení jednej z podmienok uznesenia, a to tej, ktorá určovala jej úhradu, čo podľa žalobcu dokazuje, že uzatvorenie Dodatku nebolo v čase jeho podpisu žalovanými Mestským zastupiteľstvom vôbec schválené, a preto i Dodatok považuje za absolútne neplatný. Okresný úrad Bratislava I, katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 2. rade svojím rozhodnutím č. V-4240/97, proti čomu podal okresný prokurátor na podnet žalobcu protest prokurátora zo dňa 13.11.2000. Nakoľko Okresný úrad Bratislava I, katastrálny odbor, protest neprijal, postúpil ho na Krajský úrad v Bratislave, ktorý protestu rovnako nevyhovel s odôvodnením, že podmienky uznesenia nemožno chápať ako podmienky Kúpnej zmluvy, nakoľko tieto si nedohodli zmluvné strany, a zároveň podmienky úhrady kúpnej ceny, príp. jej časti, ktorá sa viaže na podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nie je predmetom skúmania správneho orgánu, ktorý o vklade rozhoduje. S týmto odôvodnením však žalobca nesúhlasí, keďže podľa neho tieto podmienky nepochybne mali a museli byť podmienkami Kúpnej zmluvy, ich splnenie bolo dôvodom schválenia celého prevodu Nehnuteľností Mestským zastupiteľstvom. Bez prijatia podmienok vytýčených uznesením bola totiž kúpa Nehnuteľností žalovaným v 2. rade podľa žalobcu podozrivo výhodná, pričom za podmienok, za akých nehnuteľnosti reálne žalovaný v 2. rade nadobudol, by mal záujem nadobudnúť ich hocikto iný, v danom prípade žalobca, ktorý tiež mal a má záujem o ich kúpu. Konkrétny kupujúci - žalovaný v 2. rade bol však uprednostnený ako kupujúci preto, že bol ochotný a schopný celú sumu kúpnej ceny uhradiť obratom, a tak nikto iný nedostal možnosť a príležitosť Nehnuteľnosti za daných výhodných podmienok prípadne nadobudnúť. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.06.2003 sp. zn. 12C/113/00 bol zamietnutý návrh, ktorým žalobca aj v minulosti napádal neplatnosť Kúpnej zmluvy z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu nevyhnutného k úspešnosti určovacej žaloby. Žalobca má za to, že podanej žalobe nebráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci a že naliehavý právny záujem žalobcu je daný. Žalobca ako navrhovateľ v minulosti žaloval namiesto oboch účastníkov Kúpnej zmluvy len jedného z nich, t.j. v danom konaní neboli účastníkmi rovnaké subjekty a tieto ani neboli v rovnakom postavení, nakoľko návrh podával ako poslanec Mestského zastupiteľstva, na rozdiel od súčasne podávaného návrhu fyzickej osoby, ktorej práva boli dotknuté neplatným právnym úkonom a jeho následkami; absolútnu neplatnosť právneho úkonu pritom môže napadnúť každý. Súčasný návrh podáva žalobca ako fyzická

osoba, ktorá mala a má záujem o kúpu Nehnuteľností, nakoľko tieto boli predané žalovanému v 2. rade za výhodných podmienok a takpovediac pod cenu, za podmienok, ktoré nezohľadňovali uznesenie Mestského zastupiteľstva, teda za takých, za ktorých by výhodne Nehnuteľnosti mohol kúpiť ktokoľvek, v danom prípade žalobca. Súčasný návrh sa tak od predošlého líši v stranách, čo do okruhu aj právneho postavenia, a teda sa zmenila žalovaná strana, ako aj právne postavenie žalobcu, ktorý žalobu podáva ako fyzická osoba dotknutá na svojich právach a nie ako člen kolektívneho orgánu (Mestského zastupiteľstva) brániaci záujmy hlavného mesta. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 299/2006 zo dňa 11.12.2007, ktorým NS SR potvrdil absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, pričom žalobca nebol účastníkom kúpnej zmluvy (táto kúpna zmluva bola uzatvorená likvidátorom spoločnosti - úpadcu bez súhlasu rady veriteľov). NS SR v tomto rozsudku okrem iného vyslovil právny názor, že naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy môže mať aj osoba, ktorá nie je účastníkom zmluvy, ak by vyhovenie takejto žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie. Ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, prihliada súd i bez návrhu, ale len v prípade, že sa v konaní preukážu. Právne žalobca odôvodnil žalobu s poukazom na § 11 ods. 1, ods. 5 písm. d) zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, § 1 ods. 4 a § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. () a § 39 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že skutočnosť, že platobné podmienky sa zmenili nemá za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu a ani nerobí kúpnu zmluvu neplatnou, či neurčitou. Žalovaný v 1. rade nesúhlasí s tvrdením, že dôvodom schválenia prevodu Nehnuteľností v Mestskom zastupiteľstve bola výlučne podmienka jednorazovej úhrady kúpnej ceny. Prioritou bola samotná vôľa previesť Nehnuteľnosti na konkrétneho predávajúceho a určenie výšky kúpnej ceny. Medzi podstatné náležitosti kúpnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka patrí predmet kúpy a kúpna cena, forma úhrady kúpnej ceny nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Podľa platnej právnej úpravy nezaplatenie kúpnej ceny nerobí zmluvu neplatnou. V danom prípade však k úhrade kúpnej ceny prišlo, a to v súlade s prijatým Uznesením č. 436/1996 a Uznesením č. 467/2000. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že pri určovacej žalobe je žalobca povinný osvedčiť danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medi žalobcom a žalovanými, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Tento aktuálny stav objektívnej právnej neistoty podľa žalovaného v 1. rade nebol zo strany žalobcu nijakým spôsobom preukázaný alebo osvedčený. Vyjadrenie žalobcu, ktorý v žalobe uvádza, že za zmenených platobných podmienok by si aj on sám Nehnuteľnosti kúpil, považuje žalovaný v 1. rade v príkrom rozpore s postavením žalobcu, ktorý je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou pridelenou Centrom právnej pomoci z dôvodu, že žalobca je v hmotnej núdzi. Ak by aj súd žalobe vyhovel, žalobca si aj napriek zmeneným platobným podmienkam nemohol odkúpiť dané Nehnuteľnosti vzhľadom na existujúci stav hmotnej núdze. V závere svojho vyjadrenia žalovaný v 1. rade namietal vydržanie Nehnuteľností žalovaným v 2. rade, ktorý ich nadobudol ešte v roku 1997 a od tohto času ich nepretržite v dobrej viere užíva.

3. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok žalobcu je nepodložený, bez právneho základu a žalovaný v 2. rade ho v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný v 2. rade je výlučným registrovaným vlastníkom nasledujúcich nehnuteľností: pozemky registra "C", parc. č. XXXX/X, o výmere 1745 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X, o výmere 4 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X, o výmere 53 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, a stavby so súpisným číslom XXXXXX, situovanej na pozemku parc. č. XXXX/X, druh: budova ubytovacieho zariadenia, popis stavby: D. Ž., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre katastrálne územie K. Z.. Vlastnícke právo žalovaného v 2. rade k Nehnuteľnostiam nikdy nebolo úspešne rozporované. Podľa žalovaného v 2. rade rozhodovaniu o právnom nároku žalobcu bráni procesná prekážka res iudicata, nakoľko žalobca v minulosti podal žalobu s rovnakým obsahom a o tejto bolo už právoplatne rozhodnuté. Žalovaný v 2. rade nesúhlasí s názorom žalobcu, že žaloba obsahuje novú sporovú vec len preto, že žalobca uviedol v žalobe okrem žalovaného v 2. rade aj ďalšieho žalovaného alebo že žalobca podáva žalobu ako fyzická osoba (a nie ako člen mestského zastupiteľstva). Ak by boli argumenty

žalobcu akceptované, podľa žalovaného v 2. rade by potom ktokoľvek mohol jednoducho obísť prekážku právoplatne skončenej veci uvedením inej osoby ako žalovaného alebo vyhlásením, že si uplatňuje nárok v inom postavení. Žalovaný v 2. rade má za to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Kúpnej zmluvy. Žalobca nepreukázal svoj záujem o kúpu Nehnuteľností záväznou ponukou alebo podobnými dôkazmi. V prípade žalobcovho úspechu v konaní by žalovaný v 1. rade (a nie žalobca) opätovne nadobudol vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam. Žalobca by nenadobudol vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam ani žiadne iné práva na ich kúpu, ani žiadne iné práva alebo právne nároky. Žalovaný v 2. rade v tejto súvislosti poukázal i na tú skutočnosť, že žalobca podal žalobu s pomocou a podporou Centra právnej pomoci, čo je správny orgán poskytujúci právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi, a teda žalobca, ktorý je osobou v materiálnej núdzi, jednoznačne nemôže prejaviť skutočný a vážny záujem o kúpu Nehnuteľností, ktorých hodnota (po rekonštrukcii) predstavuje približne 15 mil. eur. Žalovaný v 2. rade nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu ohľadom schválenia predaja Nehnuteľností, existencie alebo neexistencie jednej alebo dvoch kúpnych zmlúv, súladu Kúpnej zmluvy so schválením predaja Nehnuteľností Mestským zastupiteľstvom, spôsobu platby kúpnej ceny. Všetky tieto tvrdenia sú podľa žalovaného v 2. rade osobné názory a špekulácie žalobcu, ktoré sú buď irelevantné, nepreukázané alebo nezdokumentované. Zároveň žalovaný v 2. rade vzniesol hmotnoprávnu námietku in eventum (adresovanú žalobcovi a žalovanému v 1. rade prostredníctvom súdu) vydržania vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam žalovaným v 2. rade. Oprávnenosť držby po dobu 10 rokov preukazoval nasledujúcimi dôkazmi:

- výpisom z LV č. XXXX preukazujúcim, že žalovaný v 2. rade je registrovaný ako výlučný vlastník Nehnuteľností;

- rozhodnutím Krajského úradu, katastrálny odbor zo dňa 10.01.2001, v ktorom Krajský úrad zamietol protest prokurátorky a potvrdil riadny vklad vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade k Nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností;

- rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.06.2003, sp. zn. 12C/113/00, ktorým súd zamietol návrh, ktorým žalobca v minulosti napádal neplatnosť Kúpnej zmluvy. V závere svojho vyjadrenia upozornil na to, že žalovaný v 2. rade je v procese predaja Nehnuteľností tretej osobe a právne nároky vznesené v žalobe žalobcom bránia žalovanému v 2. rade v predaji Nehnuteľností.

4. K vyjadreniam žalovaných sa písomne vyjadril žalobca tak, že pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, poukázal na fakt, že skutočnosť, že žalobca spĺňa podmienky na pridelenie advokáta Centrom právnej pomoci ešte sama o sebe nevylučuje, že by mohol mať alebo získať prostriedky na výhodnú kúpu Nehnuteľností. V súvislosti s preukazovaním naliehavého právneho záujmu žalobca poukázal na ustálenú súdu prax - z Uznesenia Ústavného súdu SR ÚS 26/2014, v zmysle ktorého podľa súčasnej právnej praxe (napr. R 17/1972) naliehavý právny záujem na určenie je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ohrozenie práva žalobcu a jeho neisté právne postavenie pritom možno vidieť aj v jeho postavení ako obyvateľa hlavného mesta, kedy každý obyvateľ hlavného mesta je nezákonným konaním mesta ohrozený a jeho právne postavenie je neisté, a zároveň každý obyvateľ (v tomto prípade žalobca) by teda mal mať právo získať od mesta majetok za tak výhodnú cenu a podmienok, ako tomu bolo v prípade žalovaného v 2. rade. S poukazom na ust. § 5 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, § 3 ods. 3 písm. a), ods. 5 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení má žalobca plne za zo, že jeho naliehavý právny záujem je od počiatku preukázaný, a to aj v rovine vnímania žalobcu ako obyvateľa hlavného mesta, ktorý je oprávnený a povinný podieľať sa na ochrane majetku mesta a na hospodárnom nakladaní s ním a ktorého práva sú ohrozené a právne postavenie neisté v situácii, kedy dochádza k pochybným prevodom mestského majetku bez toho, aby mal každý obyvateľ rovnakú možnosť za zvýhodnených podmienok napríklad nadobudnúť vysoko hodnotnú nehnuteľnosť za nízku kúpnu cenu do svojho vlastníctva. Samosprávu mesta pritom žalobca ako obyvateľ v zmysle zákona vykonáva, okrem iného orgánmi mesta - mestským zastupiteľstvom, ktoré v konkrétnej situácii stanovilo podmienky prevodu nehnuteľného majetku mesta a tieto boli hrubým spôsobom porušené. K námietke o vydržaní Nehnuteľností žalovaným v 2. rade uviedol, že za stavu opísaného v žalobe i v danom vyjadrení je zrejmé, že žalovaný v 2. rade pri prevode mestského majetku vo svoj prospech nemohol byť nikdy dobromyseľný, a teda nespĺňa základnú podmienku pre nadobudnutie vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam vydržaním.

5. Žalovaný v 1. rade sa vyjadril k obsahu podania žalobcu písomne tak, že žalobca sa snaží navodiť predstavu, že prevodom Nehnuteľností na spoločnosť MAANA, a.s. bolo hlavné mesto SR Bratislava ukrátené o finančné prostriedky získané z predaja Nehnuteľností, čo nie je pravdou. Kúpna cena v celom rozsahu bola zo strany kupujúceho riadne uhradená, rovnako tak aj daň z prevodu Nehnuteľností a tiež bolo zriadené predkupné právo v prospech žalovaného v 1. rade na dobu 30 rokov. Teda podmienky stanovené uznesením mestského zastupiteľstva č. 436/1996 zo dňa 19.12.1996 boli tak podľa žalovaného v 1. rade splnené. Žalovaný v 1. rade opätovne poukázal na to, že zo strany žalobcu nebol preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobca neuviedol, ako sa zmení jeho právne postavenie, ak by súd jeho žalobe vyhovel. Podľa názoru žalovaného v 1. rade sa postavenie žalobcu podanou žalobou nezmení a navyše nepríde k odstráneniu neistoty v právnych vzťahoch, ktoré sú v súčasnosti určité a riadne vedené v údajoch katastra nehnuteľností. Aktuálny stav objektívnej právnej neistoty nebol zo strany žalobcu nijakým spôsobom preukázaný alebo osvedčený.

6. Žalovaný v 2. rade sa vyjadril k obsahu podania žalobcu písomne tak, že k otázke naliehavého právneho záujmu uviedol, že po prvé, žiaden predávajúci by podľa názoru žalovaného v 2. rade nikdy nesúhlasil s predajom Nehnuteľností s hodnotou okolo 15 mil. eur nemajetnému a insolventnému kupujúcemu. Ak je predávajúcim verejná osoba/inštitúcia (ktorou Mesto nepochybne je), taká osoba/ inštitúcia koná ako správca verejného majetku, je povinná konať so zákonom stanovenou starostlivosťou pri predaji nehnuteľností, ktorá zahrňuje okrem iného preverenie platobnej schopnosti kupujúceho (napr. Formou podmienenia účasti na verejnej súťaži zložením zábezpeky každým účastníkom); predaj Nehnuteľností Mestom v prospech nemajetného a insolventného žalobcu by preto bol v rozpore so zákonom a princípom náležitej starostlivosti. Po druhé, žalobca tvrdí, že mal záujem o kúpu Nehnuteľností v roku 1997, avšak nepreukázal, že by kedykoľvek taký záujem o kúpu Nehnuteľností aj skutočne prejavil (napr. kópiou záväznej ponuky na kúpu alebo inak). K tvrdeniu žalobcu, že jeho naliehavý právny záujem je daný tým, že ako obyvateľ Mesta má záujem na ochrane hospodárskych záujmov Mesta a hospodárnom nakladaní s jeho majetkom žalovaný v 2. rade uviedol, že ak súd zamietol právny nárok žalobcu z dôvodu, že tento nepreukázal naliehavý právny záujem ako člen Mestského zastupiteľstva, ešte menší dôvod je uznanie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu, ktorý nežaluje ako člen Mestského zastupiteľstva, ale ako bežný občan Mesta. Navyše žalovaný v 2. rade poukázal na zjavný rozpor v tvrdeniach žalobcu. Na jednej strane žalobca svoj záujem o kúpu Nehnuteľností odôvodňuje tým, že by mu mohli byť tieto predané "pod cenu". Na druhej strane tvrdí, že jeho naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti prevodu je daný ochranou hospodárskych záujmov Mesta. Z uvedeného je podľa názoru žalovaného v 2. Rade zrejmé, že predaj Nehnuteľností "pod cenu" by nijako hospodárske záujmy Mesta nechránilo a pomohlo by naopak výlučne žalobcovi nadobudnúť Nehnuteľnosti za nižšiu cenu s nádejou ich následne ponúknuť na predaj so ziskom. K otázke nadobudnutia Nehnuteľností vydržaním doplnil, že dobromyseľnosť žalovaného v 2. rade je založená nielen na riadnom nadobudnutí Nehnuteľností od žalovaného v 1. rade, ale tiež na skutočnosti, že ich riadne nadobudnutie potvrdili súdy y katastrálny úrad a nároky žalobcu boli zamietnuté na všetkých úrovniach, kde boli prejednávané.

7. Písomným podaním doručeným súdu dňa 21.02.2018 žiadal žalobca pripustiť zmenu petitu žaloby tak, aby súd určil že Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava má výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území K. Z. momentálne zapísaným na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra "C" s parc. č. XXXX/X o výmere 1745 m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, stavba so súp. č. XXXXXX postavená na pozemku s parc. č. XXXX/X a pozemky parcely registra "C" s parc. č. XXXX/X o výmere 4 m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria a s parc. č. XXXX/X o výmere 53 m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria. Zároveň žiadať zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia, ktoré budú vyčíslené žalobcom v zákonnej lehote, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca v podaní zároveň uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach uvedených v žalobe, ktoré sú podkladom aj na konanie o navrhovanej zmenenej žalobe, pričom je z nich zrejmé, že žalobou bol po celý čas sledovaný de facto ten cieľ, aby bolo určené, že existuje výlučné vlastnícke právo žalovaného v 1. rade k Nehnuteľnostiam vzhľadom na neplatnosť predmetných kúpnych zmlúv v znení ich dodatku č. 1.

8. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 16.03.2018 súd pripustil zmenu žalobného petitu podľa návrhu žalobcu na jeho zmenu v písomnom podaní doručenom súdu dňa 21.02.2018.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní k otázke existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním požadovanom určení doplnil, že v prípade, ak by bolo v tomto konaní vyhodnotené súdom, že neexistuje dostatočne naliehavý právny záujem žalobcu, má za to, že by to znamenalo zamedzenie základného práva občana, občianskej spoločnosti a zamedzenie ochrany základných práv garantovaných ústavou, nakoľko by to znamenalo, že bez aktivity jednej zo zúčastnených strán predmetnej kúpnej zmluvy by sa de facto nedalo dovolať jej neplatnosti, a teda určenia vlastníckeho práva.

10. Súd sa oboznámil s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi zástupcov sporových strán, vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to Rozhodnutím Centra právnej pomoci sp. zn. 5377/2015-KaBA, návrhom na prijatie Uznesenia s dôvodovou správou, Uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislava č. 436/1996 zo dňa 19.12.1996, výpisom z LV č. XXXX, Kúpnymi zmluvami č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 29.07.1997, Rozhodnutím OÚ BA I o prerušení návrhu na vklad vlastníckeho práva z 22.10.1997, Dodatkom č. 1 ku Kúpnej zmluve č. XXXXXXXXXXXX z 15.07.1998, návrhmi uznesení na úpravu a zrušenie podmienok úhrady kúpnej ceny, protestom prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I z 13.11.2000, Rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave, katastrálny odbor z 10.01.2001, ponukou na uplatnenie predkupného práva z 02.11.2016, Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 12C 113/00-73 z 27.06.2003, Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co 84/04 z 06.08.2004 a zistil nasledovný skutkový stav.

11. Uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 436/1996 zo dňa 19.12.1996 bol schválený predaj nehnuteľností v k.ú. Bratislava - K. Z., zapísaných na LV č. XXXX, a to pozemkov parc. č. XXXX/X vo výmere 1692 m2 a parc. č. XXXX/X vo výmere 110 m2 za kúpnu cenu 3.649.050,- Sk a stavby na pozemku parc. č. XXXX/X, súpisné č. XXXXXX za kúpnu cenu 10.257.838,- Sk spoločnosti MAANA, a.s., Svätý Jur s podmienkami: 1. Predkupného práva hlavného mesta SR Bratislavy na dobu 30 rokov, za rovnakú cenu, za akú boli nehnuteľnosti predané. 2. Úhrady kúpnej ceny do 20 dní od podpísania kúpnej zmluvy na účet hlavného mesta SR Bratislavy. 3. Daň z prevodu nehnuteľností uhradí kupujúci.

12. Z dôvodovej správy pripojenej k návrhu na predaj nehnuteľností v k.ú. Bratislava - Staré Mesto, spoločnosti MAANA a.s., Svätý Jur vyplýva, že predaj bol navrhovaný z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie za účelom zvýšenia príjmovej časti rozpočtu.

13. Kúpnou zmluvou č. XXXXXXXXXXXX o dňa 29.07.1997 žalovaný v 1. rade predal žalovanému v 2. rade (toho času ako spoločnosť MAANA, a.s.) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Bratislava - K. Z., a to pozemky parc. č. XXXX/X o výmere 1692 m2 - zastavané plochy, parc. č. XXXX/X o výmere 110 m2 - zastavané plochy, stavbu na pozemku parc. č. XXXX/X, súpisné č. XXXXXX. Predmetom predaja bola stavba s prístavbou, príslušenstvo a garážami. Kúpna cena bola dohodnutá na 14.026.059,- Sk. V Čl. II. bode 3. si zmluvné strany dohodli, že kupujúci je povinný uhradiť dohodnutú kúpnu cenu za predávané nehnuteľnosti pripísaním na účet predávajúceho najneskôr do 20 dní od podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Za splnenie tejto povinnosti sa považuje už splatenie 25 % kúpnej ceny do 20 dní od podpísania zmluvy. Celá suma musí byť uhradená do 12 mesiacov od podpísania zmluvy.

14. Okresný úrad Bratislava I rozhodnutím č. N.-XXXX/XX zo dňa 22.10.1997 prerušil konanie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy z dôvodu, že k návrhu na vklad nebol predložený doklad o vlastníctve garáží na parc. č. XXXX/X a prevod týchto garáží nebol schválený Mestským zastupiteľstvom.

15. Druhou kúpnou zmluvou č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 29.07.1997 žalovaný v 1. rade predal žalovanému v 2. rade (toho času ako spoločnosť MAANA, a.s.) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Bratislava - K. Z., a to pozemky parc. č. XXXX/X o výmere 1692 m2 - zastavané plochy, parc. č. XXXX/X o výmere 110 m2 - zastavané plochy, stavbu na pozemku parc. č. XXXX/X, súpisné č. XXXXXX, spolu s prístavbou a príslušenstvom. Kúpna cena bola dohodnutá na 13.906.888,- Sk.

16. Dodatkom č. 1 ku Kúpnej zmluve č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 15.07.1998 zmluvné strany dohodli spôsob úhrady kúpnej ceny tak, že celá suma musí byť uhradená v splátkach minimálne 2.000.000,00 Sk ročne počnúc 01.01.1999 najneskôr do 31.12.2003.

17. Okresný úrad Bratislava I, katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva k druhej kúpnej zmluve č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 29.07.1997, pod č. N.-XXXX/XX dňa 17.11.1997.

18. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I pod č. Pd 4082/00 - 27 zo dňa 13.11.2000 podala proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava I, katastrálny odbor zo dňa 17.11.1997 č. N.-XXXX/XX, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 2. rade, protest. Krajský úrad v Bratislave, katastrálny odbor rozhodnutím pod č. Katastr-XXX-XXXX-X/XXXX-T. zo dňa 10.01.2001 protestu prokurátorky nevyhovel.

19. Uznesením č. 467/2000 zo dňa 07.12.2000 Mestské zastupiteľstvo zrušilo v uznesení Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 436/1996 zo dňa 19.12.1996 podmienku uvedenú pod bodom č. 2.

20. Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: P.. S. Ď. proti odporcovi: Maana, a.s., v konaní o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv rozhodol rozsudkom č.k. 12C 113/00 - 73 zo dňa 27.06.2003 tak, že návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania 130.830,- Sk k rukám právnej zástupkyne odporcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvodom zamietnutia návrhu bolo nepreukázanie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na ním požadovanom určení a tiež i nedostatok pasívnej legitimácie odporcu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2003 a stal sa vykonateľným dňa 21.08.2003. Krajský súd v Bratislave uznesením pod sp. zn. 4Co 84/04 zo dňa 06.08.2004 odvolanie navrhovateľa ako oneskorene podané odmietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 48.280,- Sk k rukám jeho právnej zástupkyne do 3 dní.

21. Podľa LV č. XXXX je žalovaný v 2. rade vlastníkom nehnuteľností v k.ú. Bratislava - K.É. Z., a to pozemkov parc. č. XXXX/X vo výmere 1745 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X vo výmere 4 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X vo výmere 53 m2 - zastavané plochy a nádvoria, stavby na pozemku parc. č. XXXX/X, súpisné č. XXXXXX, titulom kúpy N.-XXXX/XX zo dňa 17.11.1997.

22. Listom zo dňa 02.11.2016 označeným ako "Ponuka na uplatnenie predkupného práva" žalovaný v 2. rade ponúkol na predaj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. Bratislava - K. Z. žalovanému v 1. rade za kúpnu cenu 15.311.624,11 eur (kúpna cena vrátane nákladov vynaložených na zhodnotenie objektu).

23. Z Rozhodnutia Centra právnej pomoci sp. zn. XXXX/XXXX-E. zo dňa 29.10.2015 vyplýva, že žalobcovi bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a na jeho zastupovanie v predmetnom konaní mu bol určený advokát Z.. A. U..

24. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že v čase uzatvárania predmetných kúpnych zmlúv bol poslancom mestského zastupiteľstva a členom mestskej rady. Poslanci tohto zastupiteľstva a aj členovia mestskej rady boli pri procese uzatvárania zmlúv a predchádzajúceho schvaľovania predaja v mestskom zastupiteľstve uvedení do omylu. Tento predaj bol prezentovaný s cieľom získať ich súhlas ako predaj pre politickú stranu KDH a tento predaj bol označený ako mimoriadne naliehavý, nakoľko bolo poslancom oznámené, že politickým stranám nachádzajúcim sa v opozícii, a to konkrétne KDH, Demokratickej únii a Demokratickej strane, ako aj strane Demokratickej ľavice, hrozí, že prídu o budovy, v ktorých sídlia. V tom čase v tej budove na Ž. ulici sídlilo KDH. S touto tézou, že politické strany v opozícii sú zo strany vládnej moci v ohrození prišiel predseda KDH A.. A. Č., ktorý sa v tomto zmysle vyjadril aj v rozhovoroch poskytnutých novinárom, potom ako na verejnosť prenikli informácie o tom, že spoločnosť MAANA a.s., si nesplnila svoje záväzky voči hlavnému mestu, ktoré jej vyplývali z uznesenia mestského zastupiteľstva ako aj z kúpnej zmluvy. Účelovosť tohto predaja potvrdil aj vlastník spoločnosti MAANA a.s., S. O., ktorý v čase keď tieto informácie prenikli na verejnosť potvrdil novinárom, že šlo o predaj fakticky pre politickú stranu KDH a že spoločnosť MAANA a.s., bola len formou, prostriedkom na

realizáciu tohto predaja, nakoľko v budove okrem KDH sídlili aj menšie politické strany, ktoré boli v nájomnom vzťahu a teda šlo o podnikanie, na ktoré nebola politická strana KDH zo zákona o politických stranách oprávnená. Teda aj v tomto zmysle dochádzalo k účelovému konaniu, zmyslom ktorého bolo obchádzať zákon o politických stranách. Sám S. O., v jednom z rozhovorov označil jeho vlastníctvo spoločnosti a prostredníctvom spoločnosti budovy na Ž. ulici ako vlastníctvo " na stračej nôžke", čo vysvetlil následne tým, že ak sa KDH rozhodne uplatniť si svoje vlastnícke práva, resp. pán O. skončí svoje pôsobenie v KDH, že túto spoločnosť a s ňou aj budovu KDH odovzdá skutočnému konečnému užívateľovi výhod, a to politickej strane KDH. Na podporu tvrdenia účelovosti tohto predaja uviedol žalobca tú skutočnosť, že spoločnosť MAANA a.s. vznikla tesne pred tým, ako sa o tomto predaji na mestskom zastupiteľstve hlasovalo, a to v rekordne krátkej dobe. Na rozdiel od všetkých politických strán, ktoré obdobným spôsobom získali pre svoje potreby budovy prevodom z vlastníctva hlavného mesta, jedine spoločnosť MAANA a.s. si nesplnila podmienky, ktoré pre tento predaj stanovilo Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta. Čiže poslanci mestského zastupiteľstva a členovia mestskej rady pri hlasovaní boli uvedení do omylu, nakoľko mali za to, že konajú o predaji v prospech KDH, z tohto dôvodu odsúhlasili predaj za smiešne nízku cenu. Ďalej potom ako sa zistilo, že spoločnosť MAANA a.s, a hlavné mesto zastúpené primátorom nesplnili podmienky uložené jediným oprávneným subjektom na prevod vlastníckych práv k nehnuteľnému majetku mesta, spoločnosť MAANA a.s., konala v zhode s primátorom hlavného mesta v rokoch 1994-1998 PhDr. E. a pokračovali produkovaním zmluvných dokumentov, v dôsledku ktorých sa snažili zabetónovať právny stav vlastníctva budovy v prospech spoločnosti MAANA a.s., tak bol uzatvorený dodatok ku kúpnej zmluve, ktorý sa až do prepuknutia škandálu nenachádzal na magistráte hlavného mesta, o čom svedčí korešpondencia medzi jednotlivými útvarmi, ktorá sa nachádza v príslušnej zložke vedenej na magistráte hlavného mesta. Rovnako účelové bolo aj dodatočné podpísanie a vytvorenie kúpnej zmluvy, v poradí druhej, ktorá bola antedatovaná a bola vypracovaná až potom ako kataster upozornil hlavné mesto na nezrovnalosti v prvej zmluve. Celé konanie od septembra 1996 až doteraz, v období rokov 1996 až 2002 o to intenzívnejšie vníma žalobca ako poslanec mestského zastupiteľstva v tom čase ako konanie v zhode medzi obomi účastníkmi zmluvy, pričom na strane mesta má na mysli konanie v zhode s primátorom hlavného mesta do roku 1998 s cieľom znemožniť navrátenie majetku hlavnému mestu do jeho vlastníckej a dispozičnej sféry. Takýmto postupom sa podľa žalobcu odníma možnosť občanom hlavného mesta využívať jeho majetok. V prípade, že by hlavné mesto preukázalo, že ide o nadbytočný majetok, predaj tohto majetku by sa vykonal za riadnu cenu. Nie cenu, ktorá bola vygenerovaná pre účely predaja v prospech politickej strany, ktorá bola v tomto prípade podhodnotená a takto to bolo aj poslancom pri schvaľovaní prezentované. Na podporu toho, že sa jedná o cenu neférovú, hlboko pod skutočnú hodnotu nehnuteľnosti žalobca uvádza verejne prístupné dokumenty zo zbierky listín obchodného registra, z ktorých sa možno dozvedieť za akú cenu boli predávané akcie spoločnosti MAANA a.s. v čase, keď budova bola nezrekonštruovaná. Žalobca hodnotí tento predaj ako zjavný podvod na občanoch hlavného mesta a má za to, že bez ohľadu na akékoľvek právne kľučky by jeho žaloba mala mať právnu ochranu a konajúci súd by jej mal vyhovieť. Za mimoriadne naliehavý predaj žalobca považuje okrem iného predaj, ktorý musí byť vykonaný tak rýchlo, aby neboli dodržané zásady hospodárenia s majetkom hlavného mesta, aby predaj nebol prejednaný v tých komisiách, v ktorých v zmysle týchto zásad prejednaný mal byť. Žalobca si ako poslanec mestského zastupiteľstva nebol vedomý ponúk od tretích osôb okrem spoločnosti MAANA a.s, pričom podľa jeho názoru neštandardne rýchly postup vlastne znemožnil, aby sa do tohto predaja zapojili aj tretie subjekty. Okrem toho išlo o predaj vopred určenému víťazovi aj nevyhlásenej súťaže, nakoľko KDH bolo dominantné. Žalobca ako osoba nepodal žiadnu konkrétnu ponuku na kúpu predmetných nehnuteľnosti, a to z dvoch dôvodov - jednak pre existenciu dominantného alfa samca na trhu a z dôvodu toho, že podmienky, ktoré boli predmetom rokovania na mestskej rade, neboli dostatočne vopred známe a na zabezpečenie financií na predloženie serióznej ponuky je potrebný určitý čas, nakoľko seriózny záujemca nie je záujemca typu spoločnosti MAANA a.s, nie záujemca u ktorého je iný konečný užívateľ výhod, KDH, ktorý vopred kalkuloval s tým, že stanoveným podmienkam nevyhovie a zároveň vedel, že sa mu podarí s primátorom za to isté dohodnúť iné podmienky, výhodnejšie a predovšetkým neschválené ani v komisiách mestského zastupiteľstva, ani v mestskej rade, ani v mestskom zastupiteľstve. Takýto boj prípadného seriózneho záujemcu bol podľa žalobcu veľmi nerovný a znemožňoval reálne a vážne dať serióznu ponuku. Žalobca by v prípade, ak by bola podmienka úhrady kúpnej ceny do 5-6 rokov a nie do 20 dní, mal v tom čase záujem o kúpu predmetných nehnuteľnosti, nakoľko išlo o vysoko lukratívny biznis, bez potreby akýchkoľvek financií zvonka.

25. Podľa § 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len "strana") a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.

26. Podľa § 2 CSP, sa podľa tohto zákona postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

28. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

29. Podľa žalovaného v 2. rade rozhodovaniu o právnom nároku žalobcu v prvom rade bráni procesná prekážka res iudicata. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v uznesení zo dňa 13.10.2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009, v zmysle ktorého prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec, pričom o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Súd po posúdení veci v tomto smere dospel k záveru, že posledná z uvedených podmienok v danom prípade splnená nie je, keďže v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C/113/00 žaloba smerovala len voči žalovanej spoločnosti MAANA a.s., pričom uvedený nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného bol jedným z dôvodov zamietnutia žaloby (popri nepreukázaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním požadovanom určení). Na základe uvedeného má súd za to, že rozhodovaniu o právnom nároku žalobcu nebráni procesná prekážka res iudicata.

30. Žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti zmluvy (resp. zmlúv) spolu s dodatkom, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom a stavbe a po pripustení zmeny petitu žaloby sa žalobca domáhal určenia, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný v 1. rade. Žalobca tvrdil, že zmluva, resp. zmluvy sú neplatné pre hrubý rozpor zmlúv s podmienkami a účelom uznesenia, ktorým Mestské zastupiteľstvo vyslovilo súhlas s predajom Nehnuteľností.

31. Žalobca sa teda po pripustení zmeny petitu žaloby domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 137 písm. c) CSP. Nevyhnutnou podmienkou prípustnosti návrhu na určenie práva súdom je existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažovalo práve žalobcu, pretože záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva nevyplýval priamo z osobitného predpisu. Naliehavým právnym záujmom sa rozumie právny záujem žalobcu, ktorý musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Teda základnou otázkou, ktorou sa musel súd v konaní zaoberať skôr, ako by prikročil k vecnému skúmaniu samotnej žaloby, bolo posúdenie naliehavosti právneho záujmu žalobcu na určení vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k Nehnuteľnostiam, t.j. k pozemkom a stavbe nachádzajúcim sa na Žabotovej ulici v Bratislave, ktoré kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 29.07.1997 previedol žalovaný v 1. rade na žalovaného v 2. rade. V tejto otázke dospel súd k záveru, že základná procesná podmienka dôvodnosti a prípadnej úspešnosti určovacej žaloby žalobcu, teda existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení splnená nebola. Vo všeobecnosti, vychádzajúc z konštantnej aplikačnej praxe súdov, naliehavý právny záujem na určení sa považuje za daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia právo žalobcu stalo neistým.

32. V danom prípade žalobca odôvodňoval naliehavosť právneho záujmu na určení vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k prevedeným nehnuteľnostiam tvrdeniami o svojom záujme o kúpu Nehnuteľností. Ohrozenie svojho práva a neisté právne postavenie žalobca videl aj v jeho postavení ako obyvateľa hlavného mesta, kedy každý obyvateľ hlavného mesta je nezákonným konaním mesta ohrozený a jeho právne postavenie je neisté, a zároveň každý obyvateľ (v tomto prípade žalobca) by teda mal mať právo získať od mesta majetok za tak výhodnú cenu a podmienok, ako tomu bolo v prípade žalovaného v 2.

rade. Žalobca považoval jeho naliehavý právny záujem za preukázaný aj v rovine vnímania žalobcu ako obyvateľa hlavného mesta, ktorý je oprávnený a povinný podieľať sa na ochrane majetku mesta a na hospodárnom nakladaní s ním.

33. Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam, nie však svojho vlastníckeho práva, ale vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade, ktorý predmetné Nehnuteľnosti previedol zmluvou na žalovaného v 2. rade, pričom žalobca uplatnil proti zmluve dôvody absolútnej neplatnosti, tvrdiac, že zmluva je pre hrubý rozpor s podmienkami a účelom uznesenia, ktorým Mestské zastupiteľstvo vyslovilo súhlas s predajom Nehnuteľností neplatná. Oprávnenie domáhať sa určenia vlastníckeho práva je obmedzené práve procesnou podmienkou, že na tomto určení je daný naliehavý právny záujem. Žalobca nie je a nebol účastníkom zmluvy, z ktorej absolútnej neplatnosti dovodzuje žalobca v tomto konaní vlastnícke právo žalovaného v 1. rade k Nehnuteľnostiam prevedeným touto zmluvou. Žalobca nebol a nie je účastníkom právneho vzťahu založeného dotknutou zmluvou. Žiadnu z uvedených skutočností neurobili strany v konaní spornou. Nie je vylúčené, aby žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podali aj tí, ktorí sa nedomáhajú určenia svojho vlastníckeho práva, ale vlastníckeho práva inej osoby k sporným nehnuteľnostiam a nie sú účastníkom zmluvy, ktorej absolútna neplatnosť spôsobila, že vlastnícke právo nebolo platne prevedené. Pripustenie takejto žaloby je však podmienené tým, že rozhodnutie ktorým by súd určil vlastníctvo k nehnuteľnosti osoby odlišnej od žalobcu, bude mať priaznivý dopad na žalobcu a takéto rozhodnutie ovplyvní jeho právne postavenie (por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 299/2006 zo dňa 11.12.2007, na ktorý poukazoval samotný žalobca). V opačnom prípade nie je možné priznať žalobcovi právny záujem na takomto určení. Inými slovami žalobcovi nie je možné priznať naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, ak by sa jeho právne postavenie požadovaným určením nezmenilo. Súd dospel k záveru, že prípadné určenie, že vlastníkom Nehnuteľností prevedených zmluvou je žalovaný v 1. rade, neovplyvní žiadnym spôsobom postavenie žalobcu vo vzťahu k týmto Nehnuteľnostiam, ani nebude mať dopad na majetkové práva žalobcu. Ak žalobca vo svojich výpovediach tvrdil, že mal a má záujem o kúpu predmetných Nehnuteľností, dospel súd k záveru, že postavenie žalobcu by sa vo vzťahu k takto žalobcom deklarovanému záujmu na uskutočnenej kúpe Nehnuteľností, určením vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k Nehnuteľnostiam nezmenilo. Aj keby sa totiž žalovaný v 1. rade (pôvodný vlastník) opätovne stal vlastníkom Nehnuteľností, nie je povinný znova ich predať a nie je ani povinný ich predať práve žalobcovi, teda právne postavenie žalobcu by sa žiadnym spôsobom nezmenilo. V konaní navyše nebolo ani preukázané, že by žalobca niekedy prejavil skutočný záujem o kúpu Nehnuteľností. Na základe vyššie uvedeného nemohol súd dovodiť naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, lebo vydanie ním navrhovaného rozhodnutia sa nedotkne jeho právnej sféry a na jeho postavenie vo vzťahu k predmetným Nehnuteľnostiam by nemalo takéto rozhodnutie žiaden vplyv. Naliehavý právny záujem na určení práva nemá podľa súdu každý, kto takéto právo tvrdí. Určovacie žaloby nemôžu byť prostriedkom pre vedenie akademických sporov alebo podávanie šikanóznych žalôb, ak sa výsledok takéhoto konania žiadnym spôsobom nepremietne do právnej sféry účastníka navrhujúceho určenie práva. Práva k dotknutým Nehnuteľnostiam urobil spornými výlučne žalobca, a to na základe a prostredníctvom žaloby, ktorú súd v tomto konaní prejednával. Súd má za to, že v tomto prípade nie je určovacia žaloba nástrojom prevencie, ale smeruje k narušeniu právnej istoty vo vlastníckych vzťahoch na strane terajšieho vlastníka nehnuteľností - žalovaného v 2. rade.

34. Vo vzťahu ku tvrdenej ochrane hospodárskych záujmov mesta a záujme na hospodárnom nakladaní s jeho majetkom, ktorými žalobca ďalej odôvodňoval existenciu naliehavého právneho záujmu na ním požadovanom určení, dospel súd k rovnakému záveru ako v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/113/00, a teda, že vzhľadom na to, že podmienkou úspešného uplatnenia určovacej žaloby je právny záujem žalobcu, nemôže byť tento naliehavý právny záujem nahradený záujmom spoločnosti.

35. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením právneho zástupcu žalobcu o tom, že v prípade, ak by bolo v tomto konaní vyhodnotené súdom, že neexistuje dostatočne naliehavý právny záujem žalobcu, znamenalo by to zamedzenie základného práva občana, občianskej spoločnosti a zamedzenie ochrany základných práv garantovaných ústavou, nakoľko by to znamenalo, že bez aktivity jednej zo zúčastnených strán predmetnej kúpnej zmluvy by sa de facto nedalo dovolať jej neplatnosti, a teda určenia vlastníckeho práva. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v prípade pokiaľ zákonodarca chcel priznať inej osobe, odlišnej od strán kúpnej zmluvy, konkrétne občanovi mesta (obce) právo domáhať sa žalobou podanou na súde neplatnosti kúpnej zmluvy alebo určenia vlastníctva mesta (obce) k majetku prevedenému mestom (obcou) na tretiu osobu, tak to vyjadril výslovným ustanovením zákona, ako je tomu napríklad v

ustanovení § 9b zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, účinnom od 01.07.2009, ktorý však s ohľadom na uvedenú účinnosť nie je použiteľný v danom prípade.

36. Na základe vyššie uvedených skutočností súd teda uzavrel, že žalobca naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k Nehnuteľnostiam nepreukázal, a preto žalobu bez skúmania jej vecnej stránky (por. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 98/2004, 1 Cdo 91/2006, 3 Cdo 240/2006, 1 Cdo 13/2010, 3 Cdo 56/2011) zamietol. O vecnej opodstatnenosti žaloby by mohol súd rozhodovať až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný. Z uvedeného dôvodu súd preto nevykonal ani dokazovanie vyžiadaním si spisu z Magistrátu hlavného mesta Bratislavy, ktorý navrhol žalobca na preukázanie toho, či bol dodržaný celý postup predaja Nehnuteľností, ktorý je obvyklý a zákonom vyžadovaný.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa úspechu strany sporu v konaní. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovaní boli teda v spore plne úspešní, a preto súd priznal žalovanému v 2. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov bude v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovaný v 1. rade, hoci v konaní plne úspešný, si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu ani nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania vznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.