Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/140/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská č. 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Bratislava, Martinčekova č. 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: S. R., X.. XX.XX.XXXX, L. H. Z. X, XXX XX Z. X. S., o zaplatenie 1363,53 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.756,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.524,61 eur od 01.04.2017 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 44,94%.

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným súdu dňa 22.05.2017 sa právny predchodca žalobcu domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 1.363,53 eur s príslušenstvom, a to nesplatenú časť zmluvných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31.03.2017 vo výške 1.060,26 eur, úroky zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 25,5 % p. a. zo sumy 1.353,53 eur odo dňa 01.04.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.363,53 eur odo dňa 01.04.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel dňa 15.01.2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky a Všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.500 eur, žalovaný sa zaviazal vrátiť istinu a zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas, v dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný časť dlžnej sumy z úveru zaplatil. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému. 2. Súdny poplatok žalobca zaplatil dňa 20.06.2017 v sume 81,50 eur (č.l. 47) a dňa 20.12.2017 v sume 63,50 eur (č.l. 79). 3. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 30.05.2017 (č.l. 38) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný sa k návrhu písomne nevyjadril, v konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi. 4. Strany sporu sa nezúčastnili pojednávania, pričom súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v ich neprítomnosti. Pričom vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného návrhu, Zmluvou o úvere - dostupná pôžička z 15.01.2013, obchodnými podmienkami pre úver - dostupná pôžička, obchodnými podmienkami, všeobecnými obchodnými podmienkami, aktuálnym stavom úveru, výzvou na úhradu dlžnej sumy z 22.04.2014 (č.l. 30), výzvou na

úhradu dlžnej sumy (zosplatnenie) z 09.05.2014 (č.l. 29), sadzobníkom poplatkov, predpisom splátok, stanoviskom žalobcu zo 14.08.2017 a 15.03.2018, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav: 5. Dňa 15.01.2012 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 1500 eur. Zmluvnými stranami bola dohodnutá výška mesačnej splátky 47,62 eur, úroková sadzba 25,5% ročne, celková výška nákladov 1179,75 eur, RPMN 29,8%, priemerná RPMN 46,35%, dátum prvej splátky 15.02.2013, dátum konečnej splatnosti úveru 15.01.2018, počet mesačných splátok 60, dátum ďalšej platby k 15.dňu v mesiaci. 6. Výzvou z 09.05.2014 žalobca vyzval žalovaného na úhradu zosplatneného úveru vo výške 1.524,61 eur, z toho na istine 1.363,53 eur, na úrokoch 121,80 eur, na poplatkoch za upomienky 39,28 eur a na poistnom 0 eur. Predtým ho žalobca vyzval dňa 22.04.2014 na zaplatenie omeškaných splátok v sume 215,96 eur a zároveň ho upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadneho zosplatnenia úveru. 7. Z aktuálneho stavu úveru je zrejmé, že žalovaný z poskytnutého úveru 1.500 zaplatil 136,47 eur, ktoré boli započítané na istinu. Počet dní nesplácania splátok bol k 24.04.2017 v počte 1081 dní. Doplnková úroková sadzba 8%, základná úroková sadzba 17,5%, celková úroková sadzba 25,5%. Za obdobie od 14.02.2013 do 22.01.2016 zaplatil žalovaný na splátkach sumu vo výške 876,4 eur, z ktorého suma 136,47 eur bola započítaná na istinu, suma 634,25 eur na úroky a suma 105,74 eur na poplatky. 8. Podaním z 15.03.2018 (č.l. 86) žalobca doplnil, že žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 09.05.2014 Žalovaný uhradil sumu vo výške 876,46 eur, z ktorého suma 136,47 eur bola započítaná na istinu, suma 634,25 eur na úroky a úroky z omeškania a suma 105,74 eur na poplatky. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 47,62 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.02.2013. Mesačná splátka vo výške 47,62 Eur pozostávala zo splátky istiny a úroku vo výške 45 eur, poplatku za vedenie účtu vo výške 2,62 eur, ktorého výška bola určená v zmysle Sadzobníka poplatkov. Suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 475,78 eur a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 4,58 eur, teda spolu vo výške 480,36 eur, od ktorej odrátal úhrady žalovaného vo výške 358,53 eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 121,83 eur. Následne suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 1006,90 eur a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 207,30 eur, teda spolu vo výške 1214,20 eur, od ktorej odrátal úhrady žalovaného vo výške 275,72 eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 938,48 eur. Zrátané úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (121,83 eur) spolu s úrokmi od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do 32.03.2017 (938,48 eur) predstavujú sumu vo výške 1060,31 eur, čiže suma vyčíslených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do dňa 31.03.2017. V tomto smere opravil petit žaloby. 9. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára: 10. Podľa ustanovenia. § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch. zák.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 11. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. 12. Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. 13. Žalobca je obchodnou spoločnosťou (bankou), pričom jedným z predmetom jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov. Žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). 14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 1 ods. 8 z.č. 129/2010 Z.z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). 16. Podľa § 9 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 18. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 19. Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 a 4 Obč. zák., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 20. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 - 3 a 5 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 22. Podľa § 559 Obč. zák. splnením dlh zanikne. 23. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 24. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 25. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 26. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. „formulárové zmluvy“). Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 Obč. zák.). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode. 27. Z vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1500 eur, z tohto poskytnutého úveru žalovaný splatil len 876,46 eur, pričom do omeškania sa dostal už v poradí so šiestou splátkou splatnou dňa 15.07.2013. Uvedená splátka 876,46 eur bola započítaná na istinu vo výške 136,47 eur, na úroky vo výške 634,25 eur a na poplatky vo výške 105,74 eur. 28. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného

nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že nárok je dôvodný v rozsahu uplatnenej istiny, úrokov, časti úrokov z omeškania a poplatku za poistenie schopnosti splácať úver. 29. Keďže žalovaný si na základe zmluvy o úvere neplnil riadne svoje povinnosti a to nevykonávaním úhrad dohodnutých splátok poskytnutého úveru v zmysle zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok, žalovaný poskytnuté úverové prostriedky doposiaľ nevrátil, splnenie tejto povinnosti mu uložil súd a zaviazal ho k úhrade sumy vo výške 1.363,53 eur (zosplatnená istina úveru ku dňu zosplatnenia). 30. Žalobca ďalej žiadal priznať úrok v sume 121,8 eur, vyčíslený do zosplatnenia, t.j. do 31.03.2017. Súd mal preukázané, že žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 25,5 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami s tým, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá k 15.012018. Listom po dodržaní postupu podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 31.03.2017. 31. Z citovaného ustanovení § 502 a § 503 Obch. zák. vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. V danom prípade lehota splatnosti úveru nastala dňom 31.03.2017 a týmto dňom nastala splatnosť aj úrokov, preto súd zaviazal žalovaného aj k úhrade úrokov do zosplatnenia v sume 121,8 eur, ktorá zodpovedá k zosplatneným úrokom k tomuto dátumu. 32. Ďalej si žalobca uplatnil zaplatenie omeškaných poplatkov v sume 39,28 eur. Tieto osvedčil preukázaním zmluvy, a teda žalobca má nárok i na túto sumu do času zosplatnenia, t.j. v sume vo výške 39,28 eur. 33. O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 517 a § 3 Nariadenia vlády. Keďže žalovaný bol v omeškaní, žalobca má nárok na úrok z omeškania, a to vo výške 5,25 % ročne, počnúc od omeškania. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenia vyčísleného úroku z omeškania vo výške 231,79 eur (úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1524,61 od 10.05.204 do 31.03.2017) a úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1363,53 eur od 01.04.2017 až do zaplatenia (v zmysle petitu žalobcu). 30. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalovaného zaviazal na zaplatenie 1756,4 eur (1524,61 zostatok na zosplatnenom úvere + 231,39 eur vyčíslený úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1524,61 od 10.05.2014 do 31.03.2017), spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1363,53 eur od 01.04.2017 až do zaplatenia. 34. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 35. Podľa ustanovení § 502 a § 503 Obch. zák. vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. 36. Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu vo zvyšnej časti nie je dôvodná a nie je listinnými dôkazmi preukázaná. Je nepochybné, že žalovaný uzavrel so žalobcom úverovú spotrebiteľskú zmluvu, pričom svoju povinnosť riadne a včas platiť splátky úveru neplnil. Doručením oznámenia o splatnosti úveru mu preto vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok nesplateného úveru. Úver sa tak stal dňa 31.03.2017 splatným. V tomto oznámení si žalobca uplatnil dlžnú sumu vo výške 1524,61 eur, pozostávajúcu z úverovej istiny 1363,53 eur, úrokov vo výške 121,8 eur a poplatkov 39,28 eur. Týmto fakticky došlo zo strany žalobcu k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným. Z tohto dôvodu si potom žalobca už nemôže voči žalovanému úspešne uplatňovať ďalšie nároky z úverovej zmluvy, pretože zmluvný vzťah medzi stranami skončil vyčísleným zostatku úveru, ktorý je predmetom tohto konania. Takisto nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Súd v tomto poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 143/98, ktorý skonštatoval, že keďže povinnosť platiť úroky z omeškania je už dôsledkom omeškania, za omeškanie s ich platením už ďalšie úroky nepatria. 37. Vyššie uvedené vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/190/2014, kde sa uvádza, že niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným

limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci č. k. 6Co/182/2011, zmluvné dojednanie povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania je obchádzanie zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o administratívnom strope úrokov z omeškania. 38. Žalovaný svoj záväzok platiť úver riadne a včas nesplnil, v dôsledku čoho bol žalobca nútený od zmluvy odstúpiť, čím sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania. Zosplatnenie ako jednostranný právny úkon veriteľa zásadne mení pôvodne dohodnutý úverový/zmluvný vzťah. Priznaním žalobcom uplatneného dodatočného vyčíslenia už zosplatnenej sumy, by došlo k hrubej nadvláde veriteľa a k vzniku právneho stavu, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k tejto zmene záväzku nedošlo. Keď už spotrebiteľ nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. 31. Preto súd žalobu vo zvyšku, čo do istiny, úroku z omeškania nad rámec priznanej sumy, zamietol ako nedôvodnú. Predmetnú zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú. S poukazom na ustanovenie § 52 OZ, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. V danej veci uplatňuje žalobca svoj nárok na úrok vo výške 25,5% ročne v súlade s úverovou zmluvou. Je pravdou, že úroky predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, avšak povinnosť platiť úroky z úveru má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí až do zosplatnenia úveru, pretože po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania. Kumulácia úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania by predstavovala neúmernú a neprijateľnú záťaž pre žalovaného ako spotrebiteľa. V danom prípade lehota splatnosti úveru nastala dňom 31.03.2014 a týmto dňom nastala splatnosť aj úrokov. Čo sa týka poplatkov za upomienky a poistenie tieto žalobca súdu nepreukázal, že boli so spotrebiteľom individuálne dohodnuté (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), navyše tieto poplatky ani nie sú uvedené v zmluve, a tiež súd už vyššie konštatoval, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca ako úspešnejšia strana v spore, má nárok na náhradu trov konania vo výške 44,94%, a to podľa pomeru úspechu v spore (72,47% : 27,53%). V súlade s § 262 ods. 1 súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).