Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csp-274-2017.pdf
PDF · 123.41 KB
Case nature
Subarea
38Csp/274/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 043 55 211, zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému: G. G., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Č. X, XXX XX R. o zaplatenie 100 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 22.11.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 100 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100 EUR od 11.12.2014 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12 EUR ako aj náhrady trov konania a právneho zastúpenia. 2. Svoj nárok odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk/> registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100 EUR. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami úveru, a zároveň potvrdil, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere X. ďalej len „Zmluva“) zo dňa 5.11.2014 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 100 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 EUR t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128 EUR, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Zmluvy sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou predstavujúcou sumu 28 EUR. Veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 EUR za každú upomienku vo forme zmluvnej pokuty. Žalobca zaslal žalovanému 4 upomienky, a teda žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 12 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neplnil svoj záväzok riadne a včas v zmysle uzatvorenej Zmluvy, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 3.12.2014. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS - správ alebo emailov. Žalovaný však na upomienky nereagoval. Dňa 20.9.2017 bola žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný ku dňu vyhotovenia žalobného návrhu neuhradil žalobcovi žiadnu sumu. 3. Žalobca žalobu odôvodnil tiež tou skutočnosťou, že je nástupníckou spoločnosťou zanikajúcej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35852453.V dôsledku cezhraničnej fúzie došlo k zlúčeniu nástupníckej a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť. 4. Žaloba spolu s procesným poučením bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 29.1.2018. Žalovaný sa však k žalobe nevyjadril ani nepredložil súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
5. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR. 6. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.3.2018, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.
Súd v y k o n a l navrhované dôkazy a po ich vyhodnotení a po posúdení podstatných skutkových tvrdení za p r e u k á z a n é považuje : 7. Spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 852 453 uzavrela so žalovaným Zmluvu o úvere (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť v prospech žalovaného ako dlžníka krátkodobý bezúčelový úver vo výške 100 EUR do 2 pracovných dní od uzavretia zmluvy a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, t.j. do splnenia práv a povinností z nej vyplývajúcich. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov bola vo výške 2290.09 %, výška priemernej RPMN platná ku dňu uzavretia zmluvy bola vo výške 11,31 %. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom boli tvorené výlučne úrokom vo výške 365 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavovalo sumu 28 EUR. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledujúce z á k o n n é ustanovenia : 8. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 9. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 10. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 11. Podľa článku 10 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994. 12. Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady č.93/13/EHS spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu a povolaniu. 13. Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady č.93/13/EHS predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva. 14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 15. Podľa § 879p Občianskeho zákonníka ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak. 16. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 17. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 18. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú 19. za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 22. Podľa § 23a ods. 1,2 zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je , že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu ( § 52-60), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. 23. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, 24. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, 25. Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 26. Podľa § 4 ods. 2 zák.č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. 27. Podľa § 4 ods. 3 zák.č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. 28. Podľa § 4 ods. 3 zák.č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 29. Podľa § 4 ods. 4 zák.č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 30. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 32. Podľa §3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
P r á v n e posúdenie veci : 33. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 34. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014) 35. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či žalobca má vo veci aktívnu vecnú legitimáciu vzhľadom na to, že podľa žaloby zmluvu o úvere so žalovanou uzavrel iný právny subjekt. Podľa predloženej zmluvy o úvere túto uzavrel so žalovanou subjekt MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava. Žalobca v žalobe uviedol, že je právnym nástupcom pôvodného veriteľa v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Nové Město, Politických věznů 1272/21, Praha 1, Česká republika. Oboznámením sa s výpisom z Obchodného registra pôvodného veriteľa súd zistil, že došlo k predaju časti podniku pôvodného veriteľa na spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s., Praha a keďže došlo k predaju podľa obchodného registra len časti podniku, nejde teda o univerzálnu sukcesiu - nástupníctvo. Keďže nedošlo k prevodu celého podniku pôvodného veriteľa na žalobcu a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že bola postúpená aj konkrétna pohľadávka voči žalovanej pri prevode časti podniku, a preto už len z tohto dôvodu by bolo potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
36. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či na predmetný zmluvný vzťah medzi stranami sporu možno aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde v zmysle ust. § 1 ods. 3 písm. l) spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Pokiaľ ide o písm. l) citovaného ustanovenia, v danom prípade ide o úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace, avšak aj na takýto úver, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, dopadá ust. § 24 Zákona č. 129/2010 Z.z., kde aj na tieto úvery sa vzťahujú ust. § 9 ods. 1 a 2 Zákona a ust. § 11 citovaného zákona, a teda možno konštatovať, že na jednej strane na tento úver možno aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch buď v plnom rozsahu, alebo minimálne v rozsahu takom, že predmetný úver musí spĺňať náležitosti v zmysle ust. § 9 ods.1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a ust. § 11 tohto zákona. V zmysle ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, kde s poukazom na ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou a v zmysle ods. 4 citovaného zákona písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. 37. Súd má za to, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, nebola uzavretá písomnou formou vo význame podpísaním konajúcimi osobami. Pokiaľ ide o písomnú formu elektronickými prostriedkami, žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že by takáto komunikácia elektronickou formou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným prebehla, ktorá by umožňovala zachytenie obsahu zmluvy o úvere a hlavne určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu ohľadom uzavretia zmluvy o úvere skutočne elektronicky komunikoval. 38. V tejto súvislosti teda súd vychádzal z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, ktorú písomnú formu žalobca nepreukázal ani podpisom konajúcich osôb, ani elektronickou komunikáciou stranami sporu, ktorá skutočnosť má za následok, že predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v zmysle tohto ustanovenia žalobca by mal nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru. 39. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 100 EUR, žalobca k žalobe nepripojil žiadny doklad, ktorý by preukazoval, že na účet žalovaného boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 100 EUR. Žalobca teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných procesných povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak ako aj bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. 40. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe skutkových tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154 CSP. 41. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca je povinný pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Keďže žalobca nepreukázal poukázanie finančných prostriedkov vo výške 100 EUR titulom zmluvy o úvere žalovanému, nebolo možné mu priznať jeho nárok, ktorým si uplatňoval zaplatenie tejto sumy voči žalovanému, samozrejme v danom prípade nebolo možné mu priznať ani príslušenstvo tejto pohľadávky v súvislosti s úrokom z omeškania. 42. Pokiaľ ide o ďalší nárok žalobcu, tento si uplatňoval zmluvnú pokutu vo výške 12 EUR. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Dojednanie o zmluvnej pokute je objektívne spôsobilé spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tento spôsob dojednania umožňuje veriteľovi ľubovoľne navyšovať výšku svojej pohľadávky. Zmluva o úvere, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným na základe vopred
pripraveného formulára zo strany žalobcu, bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Jednotlivé poplatky a sankcie neboli so žalovaným individuálne dojednané, pričom je zrejmé, že žalovaný nemal možnosť túto zmluvu z hľadiska jej obsahu ovplyvniť, preto sú neplatne dohodnuté. V prípade Všeobecných podmienok nie je splnená požiadavka písomnej formy, nakoľko tie neboli podpísané žalovaným. Poplatky za plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, sú neprijateľné, nakoľko slúžia na uspokojenie potrieb dodávateľa, nie spotrebiteľa a je z nich zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. Spotrebiteľ si už v čase uzatvárania zmluvy musí byť vedomý, akú najvyššiu sankciu bude povinný zaplatiť v prípade porušenia svojej povinnosti. 43. Na doplnenie argumentácie súd uvádza, že súdu nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov alebo v uvedených výškach boli medzi účastníkmi zmluvne výslovne dohodnuté. 44. Uvedené dojednanie navyše spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného, pretože zaťažuje výlučne žalovaného povinnosťami, ktoré sú aj v prospech žalobcu. 45. Súd je toho názoru, že pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv by nemal byť výlučne sankcionovaný iba jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ, pretože táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech tohto účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením si svojich povinností. V zmluve nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalovaného pre nedodržanie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu. Sankcie v podobe úhrad za upomienky by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy. Teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho porušenie zmluvných dojednaní, by nemalo mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná sankcia v podobe upomienok a ich úhrad nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností. V spotrebiteľskom vzťahu musí ísť o takú sankciu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, ako aj na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. 46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný v celom rozsahu, preto žalobu zamietol. 47. Záverom súd považuje za potrebné uviesť svoje stanovisko k rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a R. v ktorom Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 5. a 6. otázku uviedol, že článok 10 ods.2 písm. h) a i) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na ustanovenie § 9-10 zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. 48. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, rozhodnutí krajských súdov / napr. KS TN 19Co 594/15 , KS BB 14Co 692/15/ v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Tento výklad bol následne prevzatý do zákona § 11 novelou vykonanou zákonom č. 352/2012 Z. z. účinnou od 1.1.2013, čo potvrdzuje správnosť výkladu (v zhode s vôľou zákonodarcu) § 11 aj pred 1.1.2013. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.
To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. 49. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. Žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 50. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona, resp. smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. Súd preto musel skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nie je možné priznať Smernici ani nepriamy účinok. Jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. 51. Súd je preto názoru, že napriek rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje nevyhnutné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov ( rozsudok Okresný súd Poprad , sp.zn. 12Csp/63/2016 , zo dňa 24. 01. 2018; rozsudok Krajský súd Žilina, sp. zn. 7Co/340/2017, zo dňa 24. 01. 2018; rozsudok Krajský súd Krajský súd Trnava, sp.zn.: 9Co/278/2017 zo dňa 23.1.2018). 52. Avšak zároveň rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, súd poznamenáva, že aj napriek tomu musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo právnom vzťahu. 53. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 (R.) zo dňa 9.11.2015 poskytol výklad výlučne smernice, konkrétne článku 10 ods. 2 písm. h), článku 10 ods. 2 písm. h) a i), článku 23, pričom výklad vnútroštátneho práva poskytujú výlučne vnútroštátne súdy.
Trovy konania :
54. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 55. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 56. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 57. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 58. Podľa zásad o náhrade trov konania žalobca nemá nárok na náhradu trov konania, žalovaný má nárok na ich náhradu, avšak vzhľadom na skutočnosť, že mu žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).