Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/4/2018

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: RC Service, s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 336 617, právne zast.: GHS Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: S. G., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. XXX/XX, XXX XX Ž. I. K., oslobodenia od súdnych poplatkov, takto

rozhodol:

Súd žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Právny zástupca žalobcu doručil Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) dňa 19.01.2018 Žalobu o zaplatenie 55,33 Eur s prísl., ktorej súčasťou je okrem iného aj Návrh na vydanie platobného rozkazu a Návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov. V podaní žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalobca uvádza, že mal v ostatnom roku tržby v celkovej výške 0 Eur a stratu vo výške 11.687 Eur. Žalobca sa do tejto situácie dostal v dôsledku faktickej nemožnosti vymoženia pohľadávok z dopravy od jeho dlžníkov. Žalobca je spoločnosťou, ktorá sa dlhodobo zaoberá vymáhaním pohľadávok z dopravy od dlžníkov, ktorí cestovali bez cestovného lístka v meste Brno. Aj napriek tomu, že žalobca bol v základných súdnych konaniach vždy úspešný, v exekučnom konaní súdny exekútor nedokázal pohľadávky od dlžníkov vymôcť. Celková úspešnosť vymoženia pohľadávok žalobcu je tak na úrovni približne 7 %. Žalobca má za to, že na jeho strane sú splnené predpoklady na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, nakoľko to odôvodňujú jeho osobitné pomery. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žiada žalobca, aby mu konajúci súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože to jeho osobitné pomery odôvodňujú a zaplatenie súdneho poplatku by bolo v súčasnej dobe pre žalobcu likvidačné. Okresný súd dňa 08.02.2018 vyzval právneho zástupcu žalobcu, o doloženie daňového priznania žalobcu za roky 2016 a 2017 spolu s prílohami - súvaha a zoznam majetku. Následne bolo dňa 27.02.2018 právnym zástupcom žalobcu doručené daňové priznanie žalobcu za roky 2016 a 2017 s prílohami súvaha a zoznam majetku.

2. Podľa § 254 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.

3. Podľa článku 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

4. Súd rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku výlučne na návrh strany, t.j. nerozhoduje o tejto otázke z úradnej povinnosti. Je preto na strane, aby predložila k návrhu o oslobodenie od súdnych poplatkov všetky doklady, ktoré sú podľa jej mienky dôležité pre takéto rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že strana - žiadateľ o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nesie dôkazné bremeno a je povinná preukázať všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Je preto v záujme strany, aby svoje osobné, majetkové a zárobkové

pomery preukázala. Pri nepreukázaní osobných, majetkových a zárobkových pomerov súd nemôže rozhodnúť inak, ako oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznať.

5. Okresný súd v danej veci poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 17. mája 2012, sp. zn. 8 Sžf 48/2011, v ktorom Najvyšší súd SR uvádza, že podnikanie treba chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ podstupuje riziko, že jeho konanie môže viesť k zisku alebo i k strate. Okolnosti, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný a nedosahuje zisk, že má pohľadávky po lehote splatnosti alebo sa v dôsledku neúspešného podnikania v minulosti teraz ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nemôžu byť dôvodmi pre oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže podnikateľské riziko nie je možné prenášať na štát. Ak ide o okolnosti, ktoré sú dané takmer vo všetkých konaniach, v ktorých vystupujú ako účastníci konania podnikatelia vykazujúci stratu namiesto zisku, ako jedného zo základných pojmových znakov podnikania a pokiaľ by zákonodarca okolnostiam takejto povahy pripisoval význam z hľadiska oslobodenia od platenia súdneho poplatku, vyjadril by to legislatívne zaradením týchto konaní, či účastníkov do ustanovení, ktoré upravujú vecné alebo osobné oslobodenie od súdneho poplatku v § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Ako však vyplýva z obsahu právnych noriem ustanovených v § 4 ods. 1, 2 zákonodarca týmto okolnostiam nepripisuje naznačený význam. Pomery žalobcu ako právnickej osoby by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov, pokiaľ by sa dostal do ťaživej finančnej situácie z dôvodov, ktoré by neboli v príčinnej súvislosti s jeho podnikaním, napr. z dôvodu vyššej moci.

6. Je na strane sporu - žiadateľovi o oslobodenie od súdnych poplatkov doložiť, že jeho majetkové pomery oslobodenie od súdneho poplatku opodstatňujú. Súd (spravidla) nie je nijako bližšie informovaný o majetkových pomeroch žiadateľa. Je to žiadateľ, ktorý o svojich pomeroch má súd informovať (povinnosť tvrdenia) a predložiť dostatočné doklady, že jeho pomery oslobodenie od súdnych poplatkov opodstatňujú (dôkazná povinnosť); súd iba posúdi, či doklady (dôkazy) sú úplné (z hľadiska objasnenia pomerov žiadateľa), či v tomto smere nevyvolávajú pochybnosť a pod. V tomto smere žiadateľ má teda nielen povinnosť tvrdenia, ale i dôkaznú povinnosť - predložiť dostatočné doklady, resp. označiť dôkazy, že jeho pomery oslobodenie od súdneho poplatku opodstatňujú. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 09. 2011, sp. zn. 5 Cdo 138/2011)

7. Žalovaný ako jediný dôkaz na podporu tvrdených skutočností zo svojho návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov predložil daňové priznanie za rok 2016 a za rok 2017, súvahu a zoznam majetku aj to až na základe výzvy okresného súdu. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom, a to návrhom na oslobodenie od súdnych poplatkov, daňovým priznaním za rok 2016, za rok 2017, súvahou a zoznamom majetku a zistil, že aj napriek momentálnej nepriaznivej finančnej situácií žalobcu, žalobca nesplnil zákonné podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, pričom nemožno opomenúť ani výšku súdneho poplatku, ktorá činí 16,50 Eur, a preto o návrhu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.