Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-273-2014.pdf
PDF · 94.3 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SK-5C/273/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník sudcom JUDr. Ivom Paradom v spore žalobkyne J. A., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX M. XXX, právne zastúpenej H.. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklade jeho vykonateľnosti, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 5.11.2014 sp. zn. SR 05680/14.
II. O d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 05680/14 zo dňa 5.11.2014.
III. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. O ich výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 eura na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 05680/14 zo dňa 5.11.2014 a odkladu jeho vykonateľnosti.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že ide o rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské 2 5C/273/2014
rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 05680/14 zo dňa 5.11.2014 a o zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.3.2012. Po oboznámení sa s internetovou stránkou Ministerstva spravodlivosti SR (<http://www.justice.gov.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4/rssrspotr.htm>) zistil, že v prípade rozhodcovských doložiek súdy judikovali ich nezákonnosť, pričom ide o obdobnú rozhodcovskú doložku, ako je jeho. V danom prípade si tiež osobitne nevyjednala rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musel nezvratne podrobiť a tak riešiť jeho spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti
a nestrannosti rozhodcovského procesu. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva. Spotrebiteľská vec je subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v zmluve dostatočne nezohľadnil. Viď pre porovnanie neprijateľnosť rozhodcovskej doložky v rakúskom práve (§ 6 ods. 2 bod 7 rakúskeho zákona o ochrane spotrebiteľa „Pre spotrebiteľa sú v zmysle § 879 Všeobecného občianskeho zákonníka nezáväzné najmä také zmluvné ustanovenia, podľa ktorých.... má byť spor medzi podnikateľom a spotrebiteľom rozhodnutý jedným alebo viacerými rozhodcami“) a závery univerzitných profesorov v dôvodovej správe k § 617 rakúskeho procesného kódexu (spomenuté v uznesení Krajského súdu v Prešove vo veci 3CoE 29/2010). Vzhľadom na neprijateľnú rozhodcovskú doložku odporúčal vychádzať z rozsudku Súdneho dvora (ES) Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 až C-244/98). Rovnako navrhol naplniť ciele smernice, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Plnenie, ktoré sa vymáha bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd aj bez návrhu sám vyhlási neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Ostatné neprijateľné podmienky, na základe ktorých sa od neho vymáha plnenie, ponechal na judikovanie súdu. Nekalosť rozhodcovskej doložky vyplýva najmä zo vzdialenosti a z nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak skôr začne konanie pred rozhodcom, čo sa fakticky za netransparentných podmienok stalo. Po zrušení rozsudku by sa musela podrobiť podľa § 43 zákona o rozhodcovskom konaní, konaniu o pôvodnej žalobe. V prípade konania pred súdom by ako spotrebiteľ mala možnosť vybrať si súd v jeho bydlisku. Stotožnila sa aj so znepokojujúcim listom Európskej komisie zo dňa 14.9.2010. Zmluva obsahuje neprijateľnú rozhodcovskú doložku a v skutočnosti je rozsudok paaktom. Ak je rozhodcovská doložka neprijateľná, ide o rovnaký stav ako keby rozhodcovská zmluva neexistovala. V tomto smere dala do pozornosti najnovšie uznesenie NS SR 6Cdo/1/2012, uznesenia IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011. Taktiež je významný aj rozsudok ESD Mostaza Claro. Nikto jej s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky rozhodcovskej doložky a bol to diktát zamestnanca nebankového subjektu. Nebolo na výber, iba prijať zmluvné podmienky, vrátane rozhodcovskej doložky. Navrhla odklad vykonateľnosti rozsudku, pretože nič nebráni, aby okamžite začala exekúcia.
3 5C/273/2014
3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa ako dlžník uzatvorila so žalovaným ako veriteľom dňa 29.3.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX.. Pri uzatváraní zmluvy sa súčasne zmluvné strany dohodli, že pre prípad, ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Žalovaný so žalobkyňou dňa 29.3.2012 pristúpili k podpisu samostatnej nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je uzavretá platne, v zmysle ustanovenia § 3 a násl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa sa mylne domnieva, že išlo o rozhodcovskú doložku. Je zrejmé, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Z toho dôvodu neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko žalobca nie je spotrebiteľom a žalobkyňa so žalovaným uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, v ktorej Čl. II ods. 1 obsahuje ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že žalujúca zmluvná strana je oprávnená riešiť všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere buď pred rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky.
4. Súd vykonal dokazovanie rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 05680/14 zo dňa 5.11.2014, doručenkou k tomuto rozsudku na meno žalobkyne, zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.3.2012, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 29.3.2012, prílohou k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX a Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru žalovaného.
5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
7. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
8. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
9. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 4 5C/273/2014
10. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
11. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
12. Podľa § 40 ods. 2 citovaného zákona ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
13. Je nesporné, že rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 05680/14 zo dňa 5.11.2014 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému istinu v sume 169,30 eura, známy úrok v sume 147,89 eura, známy úrok z omeškania v sume 48,70 eura, poplatok v sume 102 eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 169,30 eura od 14.8.2014 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 271,30 eura od 14.8.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu v sume 312 eur, trovy mediačného konania v sume 142,23 eura, poplatok za upomienky v sume 20 eur, trovy rozhodcovského konania v sume 230,75 eura spoločne v mesačných splátkach v sume 120 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalovaného s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.3.2012 žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 200 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanému v 10 mesačných splátkach po 35 eur od 5 5C/273/2014
18.4.2012 na účet žalovaného. Fotokópiu tejto čitateľnej zmluvy zaslala tunajšiemu súdu spoločnosť Slovenská arbitrážna, a.s., Karlovské rameno 6, 841 04 Bratislava.
14. Súd mal za preukázané, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 29.3.2012 je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobkyňa pri jej uzatváraní vystupovala ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľský subjekt. Podľa početnej judikatúry súdov v SR v prípade rozhodcovských doložiek súdy judikovali ich nezákonnosť, pričom ide o obdobnú rozhodcovskú doložku, ako je v tomto prípade. V danom prípade si tiež žalobkyňa osobitne nevyjednala rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musel nezvratne podrobiť a tak riešiť jeho spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva. Spotrebiteľská vec je subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v zmluve dostatočne nezohľadnil. Je potrebné poukázať aj na to, že pri rozhodcovských konaniach nie je zabezpečená dvojinštančnosť konania ako na všeobecnom súde (uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 11CoE/97/2013-68 zo dňa 16.4.2014). Taktiež možnosť voľby spotrebiteľa medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom je len iluzórna, nakoľko iniciátorom sporu v spotrebiteľských veciach je takmer vždy veriteľ (uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13CoE/117/2013 zo dňa 30.10.2013). Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.
15. Súd zároveň na návrh žalobkyne odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).
16. Podľa § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
17. Z doručenky na č.l. 67 spisu je zrejmé, že žalobkyňa prevzala rozhodcovský rozsudok dňa 1.12.2014, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 17.12.2014. Žaloba teda bola podaná v zákonnej 30 dňovej lehote.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, pretože žalobkyňa mala plný úspech vo veci. Žalobkyňa si uplatnila ich náhradu. O ich výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
20. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2 písm. u) tohto zákona od poplatku oslobodená a súd jej návrhu vyhovel. Preto súd zaviazal neúspešného žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 99,50 eura (položka 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona) na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Len do uplynutia lehoty na podanie odvolania môže odvolateľ rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda ako aj meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.