Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-111-2014.pdf
PDF · 204.33 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/111/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov - samosudca - Mgr. Marián Polaček na hlavnom pojednávaní konanom v zmysle § 349 ods. 1 Trestného poriadku dňa 16.3.2018 v Prešove, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku sa obžalovaný Q. V., nar. X.XX.XXXX v B., trvale bytom U., G. XXX/XX, okr. Svidník, t. č. v mieste bydliska,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. XPv XXX/XX zo dňa 16.9.2014, doručenej na Okresný súd Prešov dňa 25.9.2014, pre skutok kvalifikovaný ako zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona ktorý mal spáchať tak, že
od presne nezistenej doby v roku 2011, krátko po dátume 30.4.2011, kedy uzatvoril manželstvo s F. V., nar. XX.X.XXXX, od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2013, počas spolužitia v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v U. na ulici G. č. XXX/XX a inde, dochádzalo z jeho strany k fyzickému ako aj k psychickému násiliu voči manželke F. V. a to takým spôsobom, že jej z dôvodu žiarlivosti viackrát vulgárne vynadal a fyzicky ju napádal tak, že ju hodil na posteľ, vykrúcal jej ruky, sadol si obkročmo na jej brucho a rukami ju škrtil, bil ju päsťami rúk po celom tele a keď mu povedala, že sa s ním rozvedie, zamkol ju v ich časti domu a vyhrážal sa jej zabitím, ak od neho odíde, presne nezisteného dňa v apríli 2012 ju oboma rukami škrtil počas toho, ako v náručí držala ich mal. syna A., pričom menovaná z obavy o svoj život a zdravie viackrát ušla zo spoločnej domácnosti k svojej mame; takéto jeho správanie voči manželke pokračovalo aj po ich presťahovaní sa do bytu na ulici F. G. č. XX, v Prešove, kde jej opäť vulgárne nadával a fyzicky ju napadol tak, že ju sotil rukami na gauč, vykrúcal jej celou silou ruky a kolenom jej pristúpil pravé ucho, dňa 17.3.2013, keď počas prechádzky v meste Prešov mu manželka odmietla dať syna A., chytil kočiar, lakťom ju odstrčil od kočiara, následne ju rukou chytil zozadu za krk a keď chcela volať políciu, škriabal ju po rukách a vytrhol jej mobilný telefón z ruky, pričom týmito svojimi konaniami jej viackrát spôsobil menšie poranenia - modriny a škrabance, s ktorými nevyhľadala lekárske ošetrenie, ale vyvolával u nej stres a strach z naplnenia jeho vyhrážok, kde z dôvodu zhoršenia jej psychického stavu musela vyhľadať odbornú psychiatrickú pomoc, pričom podľa znaleckého posudku poškodená javí známky syndrómu týranej osoby,
p r e t o ž e
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Na obžalovaného Q. V. bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Prešov podaná obžaloba sp. zn. 3Pv 351/13 zo dňa 16.9.2014, doručená na Okresný súd Prešov dňa 25.9.2014 pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že od presne nezistenej doby v roku 2011, krátko po dátume 30.4.2011, kedy uzatvoril manželstvo s F. V., nar. XX.X.XXXX, od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2013, počas spolužitia v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v U. na ulici G. č. XXX/XX a inde, dochádzalo z jeho strany k fyzickému ako aj k psychickému násiliu voči manželke F. V. a to takým spôsobom, že jej z dôvodu žiarlivosti viackrát vulgárne vynadal a fyzicky ju napádal tak, že ju hodil na posteľ, vykrúcal jej ruky, sadol si obkročmo na jej brucho a rukami ju škrtil, bil ju päsťami rúk po celom tele a keď mu povedala, že sa s ním rozvedie, zamkol ju v ich časti domu a vyhrážal sa jej zabitím, ak od neho odíde, presne nezisteného dňa v apríli 2012 ju oboma rukami škrtil počas toho, ako v náručí držala ich mal. syna A., pričom menovaná z obavy o svoj život a zdravie viackrát ušla zo spoločnej domácnosti k svojej mame; takéto jeho správanie voči manželke pokračovalo aj po ich presťahovaní sa do bytu na ulici F. G. č. XX, v X., kde jej opäť vulgárne nadával a fyzicky ju napadol tak, že ju sotil rukami na gauč, vykrúcal jej celou silou ruky a kolenom jej pristúpil pravé ucho, dňa 17.3.2013, keď počas prechádzky v meste Prešov mu manželka odmietla dať syna A., chytil kočiar, lakťom ju odstrčil od kočiara, následne ju rukou chytil zozadu za krk a keď chcela volať políciu, škriabal ju po rukách a vytrhol jej mobilný telefón z ruky, pričom týmito svojimi konaniami jej viackrát spôsobil menšie poranenia - modriny a škrabance, s ktorými nevyhľadala lekárske ošetrenie, ale vyvolával u nej stres a strach z naplnenia jeho vyhrážok, kde z dôvodu zhoršenia jej psychického stavu musela vyhľadať odbornú psychiatrickú pomoc, pričom podľa znaleckého posudku poškodená javí známky syndrómu týranej osoby.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Q. V. vyhlásil, že je nevinný, následne bolo vykonané dokazovanie.
Obžalovaný Q. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že so svojou manželkou sa zoznámil na internetovej „zoznamke“, keďže v tom čase býval v Bratislave. Začali si, keďže pochádza z mesta U. (okr. Svidník), kde aj býval, tak ju to prekvapilo, zistili, že majú spoločného známeho, pričom išlo o jej švagra V. A., ktorý bol jeho spolužiak zo školy. Začali spolu chodiť, pričom sa presťahoval z Bratislavy do U.. Ich vzťah fungoval normálne. Asi po dvoch mesiacoch sa manželka rozhodla, že pôjde do Anglicka s kamarátkou, kde chcela si zarobiť na fotoaparát. Nebránil jej v tom, potom sa dozvedel, že tam nebola s kamarátkou ale so svojim bývalým frajerom, čo aj po čase priznala jej mame, keď sa vrátila z Anglicka. Odpustil jej a išli spolu na dovolenku do Chorvátska (na túto dovolenku ju pozval). Pokračovali spolu v chodení, „to bolo fajn“, preto sa rozhodli, že si naplánujú svadbu. Manželka potom otehotnela a v decembri 2010 mala potrat, lebo plod dostal nejaký vírus, v nejakom 6.-7. týždni. Vtedy jej vybavil najlepšiu súkromnú izbu, lekára, navštívil ju v nemocnici, dosť ho to „zobralo“. Kamaráti mu hovorili, poď sa trošku vyventilovať, tak išiel na lyžovačku, lebo bol úplne mimo, čo mu stále vyčíta, bol ju pozrieť v nemocnici. Potom mali naplánovanú svadbu na február 2011, lenže keďže im to nesúrilo, nebola už tehotná, presunuli svadbu na 30.4.2011. Všetko pripravili, objednal svadobnú sálu ktorú boli vyberať spolu, ozdoby, vytlačili pozvánky, zaplatil za hudbu. Chodili spoločne pozývať rodinu, asi 60 ľudí. Potom mu manželka povedala, že žiadna svadobná hostina nebude. Zostal v šoku, že si naplánovala len posedenie u jej mamy v dome, musel ani nie týždeň obvolať svoju rodinu, že sa svadba ruší. Znova jej odpustil, súhlasil s tým, bol zaľúbený. Boli na Ukrajine vyberať svadobné šaty, manželka prvýkrát nemala platný pas, ale druhýkrát čakali asi 2 hodiny, bola tam aj so sestrou. Manželka mu povedala, aby sa spýtal, kde je náhradný hraničný prechod. Po vrátení do auta mu manželka urobila žiarlivostnú scénu, začala mu nadávať do záletníkov, robila ho hlúpym. Znova jej odpustil, aj zrušenú svadobnú hostinu, že mu urobila hanbu pred celou rodinou. Asi mesiac pred svadbou začal prerábať dom u jeho rodičov, do tohto domu sa nasťahovali a manželke po mesiaci prišla SMS od bývalého frajera, že ju pozýva na kávu do Vranova, aby jemu povedala, že pôjde do Vranova ku kamarátke a že si to rozdajú tak ako za starých čias. Nenazlostilo by ho to, ale manželka mu napísala, aby sa stretli v Prešove. Potom asi týždeň ležali na posteli a manželke zazvonil mobil. Videl, že je tam anglické číslo. Vedel, že to bol znova ten F., čiže neukončila svoj vzťah, ktorý mala v Anglicku. Hovoril, že dobre, nechal to tak. Manželka, keď niečo neurobil podľa jej predstáv, zatvorila sa, zamkla sa na „záchode“ a povedala, že ide volať F.. Vedela, že tým mu urobí na zlosť. Bývali v U., narodil sa im syn, staral sa ako vedel, nákupy, bol zamestnaný vo firme, ktorá vyrábala kontajnery a niekedy sa stalo, že prišiel zákazník o štvrtej, musel zostať 15 minút dlhšie. Manželka mu začala nadávať do „kurevníkov“, že bol za frajerkami. Keď priniesol aj bloček z obchodu, to jej nestačilo, že bol s nejakou babou na káve. Robila mu žiarlivostné scény, že má milenky, čo doložil SMS-kami do trestného spisu. Ďalej uviedol, že svojho syna nemohol ukázať svojim rodičom.
Jeho rodičia bývali dole, oni bývali na poschodí, manželka ho napadla, so synom v náručí, „vylepila mu“, začala ho biť po rukách. Svedkom toho boli jeho rodičia. Potom sa presťahovali do I. k svokre. Jej sestra P. A. začala podvádzať manžela. Vedel o tom a odmietol klamať švagrovi, že jeho manželka je tu, aj keď tam nebola. To sa potom preukázalo v rozvodovom spise. Keď bývali v I., privolali na neho a na švagra policajnú hliadku, že sú opití. On uviedol, že chcel len peniaze, ktoré potrebuje. Odmietli mu ich vydať. Jeho švagor šoféroval auto a on mal vypitý jeden radler. Potom bolo priestupkové konanie, svokra ho bila trepákom (náradie na vytrepanie kobercov), pľula na neho. Potom povedala, že ju škrtil, čo nebola pravda. Svedčili k tomu tri ženy. Potreboval vyplatiť faktúry a chcel použiť peniaze, manželka u psychologičky tvrdila, že to boli spoločne našetrené peniaze, pričom manželka žila s ním len pol roka a nepracovala. Aj keď sa zobrali, bola na podpore. Potom odišiel zo I. a odišiel bývať do U. k svojim rodičom. Pred Vianocami sa manželka vrátila. Nejako sa udobrili. Potom, už bola tehotná, tak jej vybavil pôrodníka, zaplatil jej nadštandardnú izbu, tešili sa z A.. Žili tak, že sa dalo. Manželkina sestra stále navštevovala ich domácnosť, nechávala u nich neter a ona si odbehovala za frajerom, takisto aj s jeho manželkou, štvala ju proti nemu, že sa postavil na stranu švagra. Potom odišli bývať do Prešova 2.10.2012, tam žili v pohode. Snažil sa, nakupoval, prenajal byt od bratranca, vymaľoval ho, žili, avšak len do tej doby, pokiaľ jej sestra zo I. sa nepresťahovala do Prešova a prenajala si tam tiež byt. Vtedy znova začalo peklo. Manželka, keď prišiel zo „služobky“ z Čiech, kde kontroloval kontajnery, ktoré sa vyrábali, manželka ho obviňovala, že chodí po „bordeloch“, čo vôbec nebola pravda, len cesta tam trvá 6 hodín autom. Potom keď prišiel zo „služobky“, ona zobrala syna, nepovedala vôbec kam ide. Nevedel, kde je jeho syn. Povedala mu ty sa nestaraj s tým, že on nemohol nič. Bránila mu, aby ukázal svojho syna jeho rodičom, títo ho nevideli skoro rok. Vtedy sa stal aj incident v Prešove na prechádzke, keď boli spolu kočíkovať. Povedal, že „Mati chcel by som ukázať svojho syna aspoň otcovi“, táto sa rozčertila, že jeho otec je taký, hentaký a nesúhlasila. Držal kočiar, chcela mu ho vytrhnúť z ruky. Povedal jej, že má právo taktiež kočíkovať, že je to aj jeho môj syn, ako aj jej. Vylepila mu facku a začala ho škrabať. Chytil ju za ruky a povedal jej, aby sa spamätala sa, že čo robí, sú na prechádzke. Ona mala firemný mobil a povedala, že ide volať policajtov. On jej povedal, že „ja ti platím mobil a ty chceš na mňa volať policajtov, za čo?“. Že chce svojho syna ukázať svojim rodičom? Ten mobil jej zobral, ona potom odišla k sestre. Sestra ju poučila, lebo vedela, ako to treba robiť. Na svojho manžela podala 2-krát trestné oznámenie, neoprávnene, že má ísť za psychologičkou, že má navštíviť centrum pre týrané ženy a takéto veci, jej sestra chcela zo švagra urobiť psychopata, pedofila a nakoniec súd prisúdil syna jemu a dcéru jej. Nič z toho sa nepotvrdilo. Potom sa vrátila večer naspäť, normálne „fungovali“ asi 2 týždne. Odišiel na služobnú cestu do Nórska, tam mal projekt a keď sa vrátil zo služobnej cesty, manželka „vybielila byt“, nechala mu len lyžičku a odsťahovala sa k mame. Potom chodil za synom tam k nim. Povedala mu, že bola na polícii na Severe, že chce stiahnuť to udanie čo na neho podala. Bolo jej povedané, že to sa už nedá, že ona by bola obvinená, že čo má robiť. Povedal jej, nech povie pravdu. Potom chodil za ňou do I. a v júli 2013 mali ísť na dovolenku do Chorvátska do Splitu, boli v Košiciach nakúpiť veci na dovolenku, cestovnú postieľku, manželke plavky, oblečenie. Povedali si, že idú na dovolenku a udobria sa. Potom spomenul manželke, že tam bude aj jeho obchodný partner, či by nemohli ísť s nimi na večeru, že žijú z tých vzťahov s Nórmi. Dostala takú zlosť a zrušila dovolenku, povedala, že malý bol očkovaný a že nejde. Potom v r. 2013 bol ďalší incident, tiež kočíkoval syna, ona bola s nimi, povedala mu, že sa prišiel predvádzať po I., že kočíkuje. Znova mu chcela vytrhnúť kočík, znova jej povedal, že má právo kočíkovať svojho syna. Manželka mu znova vylepila facku, že čo si to dovoľuje, že jej nechce dať kočiar, rozbila mu značkové okuliare, tak to bol nahlásiť na polícii. Asi o týždeň, dva sa to prejednávalo a povedala, že ju škrtil. Pričom ak by to bola pravda, mohla ísť na políciu. Potom podal žiadosť o rozvod, čo bolo v novembri 2013 a aj manželka podala žiadosť o rozvod, medzi návrhmi bol jeden deň. Keď to zistila, že podal žiadosť o rozvod, začala do neho „hučať“, že to skúsia, aby stiahol žiadosť o rozvod, následne stiahol žiadosť o rozvod, čo bolo ešte v r. 2013. Urobil čo chcela. Potom bola vypočúvaná 4.1. znalcom v Košiciach, pánom B. a po tom znaleckom vypočúvaní začala mu nadávať, že podplatil znalca a také veci. Potom ho manželka obvinila, donútila ho, aby jej napísal papier, že nebude to, hento, mal sa stretnúť so synom vo štvrtok za jej prítomnosti v obchodnom dome Max, ale syn vystrájal, tak vtedy sa jej nepodaril ten ťah s tým dokumentom, lebo malý vystrájal. Boli v butiku na poschodí, v aute napísal rukou, čo mu diktovala písal, roztrhol to napoly. Na druhý deň prišli do obchodného domu Max, vybrala papier, pero a povedala, že píš toto, toto. Napísal čo chcela, potom keď išiel odniesť papiere účtovníčke, povedala, že začala ich prefocovať, už vedel, že má iné úmysly. Vlastne si vyrábala dôkazy proti nemu. Keď sa už takto stretávali, on dal na súd úpravu styku do rozvodu, v 2014 mali pojednávanie. Dohodli sa na nejakých podmienkach. Neprešiel ani mesiac a bránila mu stretávať sa so synom, stále že je chorý. Zistil, že to iba ona z neho robí chorého, že
vôbec nechodí na lekárske ošetrenia, o čom sa mu priznala lekárka v Prešove. Robila mu obštrukcie so stretávaním. Po dvoch mesiacoch požiadala o novú dohodu, že nemá dobré podmienky u nich, pričom bola u nich na opekačke. Myslel si, že sa už ukľudní, že to poriešia. O dva dni napísala na súd, že nemá vyhovujúce podmienky, že žiada o prešetrenie. Bolo to klamstvo, znova to bolo prešetrované, znova súdne pojednávanie, na súde nová dohoda a súd mu určil ešte širší styk s dieťaťom. Tam ešte zaznelo, že keď bola u nich, že ju aj s malým uniesol. Potom sa nejako stretávali rok. Chodili spolu na výlety, do Tatier, všade, na Domašu, Spišský hrad, ZOO. Nežili spolu, ale dohodli sa, že keď si urobí vodičský, že pôjdu bývať do Bratislavy. V Bratislave mal salón, kaderníctvo, že by sa manželka mohla o neho starať. Predávala bižutériu do kaderníctva, kúpil jej skrinky na bižutériu, po Prešove rozvážala, zafinancoval jej všetko, snažil sa jej vyjsť v ústrety. Dal jej diamantový prsteň, keď sa narodil malý, zlato. Potom „fungovali“ riadne. Stretávali sa po reštauráciách, mal so synom určené, že môže byť so synom bez jej prítomnosti. Súhlasil, že môže tam byť, lenže znova ho oklamala, nikam sme neišli bývať aj keď si urobila vodičský, takže si chcel syna brať sám tak ako má určené. Vtedy začalo peklo, začala dávať na neho trestné oznámenia, všetky neúspešne. Keď prišiel po syna, povedala, že jej krútil ruky. Bola predvolaná aj jej mama, ktorá povedal, že je to výmysel. Bolo priestupkové konanie, ktoré bolo zamietnuté. Všetky boli zamietnuté. Dokonca keď jej o 10 minút neskoršie doniesol syna, dala na neho trestné oznámenie. Syn v tej dobe jedol, ešte nebolo ani päť a už volala na 158. Urobila to viackrát. Policajti povedali, že sú to vysoko účelové tvrdenia. Raz nechcela mu dať syna, povedala, že nechce, volal na 158 a tam mu povedali, že manželka tu volala a že jej chce uniesť syna. Potom bol nútený brať si svedkov keď išiel pre syna, buď otca alebo kamarátov, lebo sa bál, že si niečo zase vymyslí. Posledné čo si vymyslela bolo 3.9.2015, že ju sotil, začalo sa znova priestupkové konanie ďalšie. Manželka využila to, že si myslela, že nikto nebol s ním v aute, pričom tam bol jeho otec. Odsťahovala sa z U. do Prešova, aby mu obmedzila styk s maloletým a musí cestovať z U.. Potom sa dozvedel, že prepadla na základnej škole, čo tiež zatajila znalcovi. Boli spolu na vyšetrení, ktoré určil súd zo Svidníka ohľadom malého A.. V tej veci bol vyhotovený posudok na neho aj manželku. Stále sa snaží keď sa blíži nejaké pojednávanie na súde ohľadom ich syna alebo rozvodu, stále ho „vykreslí“ ako násilníka, aby mu súd nedal syna. Manipuluje so synom, dokonca keď si prišiel pre syna, zavolala na neho kameramana. Syn mu povedal, že manželka má konflikty s priateľom, že ju zbil, že jej išla krv. Začal skúmať manželkinu minulosť a dozvedel sa, že mala možno 6-7 vzťahov, stále tam bol „bordel“, hluk a bolo mu povedané, že prečo si ju zobral? Nikdy mu nepovedala pravdu, aj tie rodinné problémy, že mama má psychické problémy, sestra to isté a manželka bola v r. 2003 tiež liečená, je to uvedené v jednom znaleckom posudku, od MUDr. Vraníkovej. 5-krát nebola na pojednávaní, krajský súd jej potvrdil pokutu za to, že mu bráni v styku so synom a nariadil pojednávanie o udelení výchovného opatrenia pre manželku. Na tú pokutu jej nakoniec prispel, lebo mu plakala. Na pojednávanie ohľadom ochranného opatrenia nechodí, ignoruje to. Jej plán je taký, že najprv urobiť z neho násilníka a potom sa rozviesť, aby mala niečo v rukách. Dokonca keď ju žiadal, aby mu povedala, kde jeho syn chodí do škôlky, odmietala to a povedal mu to až potom keď jej to sudkyňa nariadila. Zobrala syna do Chorvátska s tým priateľom, vypla si mobil, vôbec ho neinformovala, že niekam ide a pritom boli dohodnutí, že v máji pôjdu spolu do Chorvátska. Pomáhal jej ako sa dalo, nakupoval jej veci, oblečenie, foťák už druhý. Za dobrotu volala na neho policajtov. V súvislosti so skutkom potom uviedol, že svojej manželke nikdy nenadával, skôr ona sa jemu vyhrážala. Nikdy ju ani nechytil pod krk, ani ju neudieral po tvári. Keď bola tehotná nesadol na ňu ani jej nedržal ruky. K tomu však ešte uviedol to, že on ju iba ukľudňoval, keď mala záchvaty hnevu. Chytil ju za ruky, keď mu chcela vyškrabať oči. Nikdy sa jej nevyhrážal zabitím. Príčinou nedorozumení bola manželkina žiarlivosť a potom aj to, že sa postavil na stranu švagra. Jej sestra a on sa v tom čase rozvádzali. On bol na strane švagra a ona na strane sestry. To sa prenášalo aj na nich. Na otázku či aj on mal problém so žiarlivosťou vo vzťahu k manželke na to uviedol, že vtedy sa nazlostil, keď videl, že dostala SMS a odpísala tomu frajerovi. Každý by sa nazlostil, keď mesiac po svadbe jej vyvolával. Sám sa s tým vysporiadal, stále jej odpustil a ona ho „furt nejako presvedčila, že už to nie je tak“. Po čase sa s tým vysporiadal. Ďalej k tomu uviedol, že manželka mala kľúče, že jej nedovolil telefonovať, mohla telefonovať koľko chcela. Zamykala sa na záchode, keď mu chcela urobiť na zlosť. K vzťahom k rodičom tento uviedol, že čo sa týka vzťahu k rodičom, keď sa manželka odsťahovala od neho k svojej mame, asi po mesiaci mu jej mama zavolala, aby si prišiel po ňu, že sa s ňou nedá vydržať. Svokra mu aj povedala, že ako s ňou mohol tak dlho vydržať, „keď mu takto žrala nervy ako jej“. Jej otec zomrel, keď mala manželka 11 rokov, vraj že pil, že ich bil. Toto hovorili susedia.
Svedkyňa a poškodená F. V. vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo uzavreli 30.4., týral ju psychicky a fyzicky, bil ju, škrtil, krútil jej ruky aj počas tehotenstva, stále ju ponižoval. Vulgárne jej nadával aj pred malým. Vyhrážal sa, že ju zabije, ak od neho odíde, stále vyvolával žiarlivostné scény, bez príčiny, aj na svojho suseda a susedku. V blízkosti bývali susedia, ktorí neboli spomenutí, Q., kde jeho otec sa im bol vyhrážať, lebo si myslel, že ich predvolala ako svedkov. Jeho matka bola tiež svedkom toho, že ju zamykal a nechcel ju pustiť. Bola svedkom toho ako jej sedel na bruchu a nechcel ju pustiť. Ona sama sa vyjadrila, že keď dieťa sa narodí postihnuté, že ona mi je svedkom toho, že on ju bil. Nemohla nikam odísť bez neho, kontroloval jej telefóny, všade ju sleduje. To napádanie z jeho strany pokračuje aj teraz. Bližšie k tomu potom uviedla, že prvýkrát ju napadol, keď boli manželia a prišla jej nečakane SMS od jej bývalého s tým, že ju pozýva na kávu do Vranova. Ona s tým nesúhlasila. Ale povedala mu, že keď príde do U., tak že môže. Nestretli sa potom ani neboli spolu. Raz jej volala matka jej bývalého, že čo sa deje, že jej muž mu píše výhražné SMS. K tomu či ho aj ona napadla uviedla, že nie, lebo nemá takú silu ako on. Raz mu dala po ruke, po pleci. Inak nie. Napadnutia boli potom celú dobu. Trikrát, štyrikrát do mesiaca. Spočívali v tom, že niekedy keď sa opil, prišiel podráždený, alebo s jej švagrom proti nej hľadali niečo, prišiel podráždený, boli to žiarlivostné scény. K napadnutiam potom bližšie uviedla, že ju škrtil, vykrútil jej ruky dozadu, hodil ju na posteľ, počas tehotenstva jej sadol na brucho, začala krvácať. Mohol to byť jeden z dôvodov, pretože keď prvýkrát bola tehotná, dieťatko bolo mŕtve a nekrvácala. Škrtil ju, nevládala dýchať. Potom prišla matka a potom matku vyhnal. Vybíjal si na nej nervy ak s niečim nesúhlasila. Mala modriny, vždy ju udieral tak, aby to nebolo vidieť. Nikdy nie do tváre. Na ruky, na nohy. Vedela o tom jej rodina. Jej sestra. U lekára nebola, bála sa, že ju zabije. Keď sa jej vyhrážal zabitím, hovoril to v zlosti, „že ťa zabijem“. Povedal to rozhorčene, povedal to aj jej mame, „že keď ona odo mňa odíde, ja ju zabijem, tu vám hovorím“. Bála sa, verila tomu. K ich spolunažívania svedkyňa uviedla „chcem to čo najviac uzatvoriť, nechcem mať s tým človekom nič spoločné, veľmi mi ublížil, pre mňa bola vždy na prvom mieste rodina. Vyrastala som s mamou. Otec zomrel keď som mala 11 rokov“. K problémom s jej mamou táto uviedla, že „on prišiel do našej rodiny, tak áno, pretože celá rodina, robil intrigy, chodil za mojou mamou, keď som nebola doma, chodil za ňou“. Keď chodil on do nich, vyvolával hádky, nakoniec ho mama vyhodila, že odkedy prišiel on do našej rodiny, je nepokoj, nikdy ku nám nechodila polícia“. S matkou má dobrý vzťah. K rodine ešte uviedla, že to bola smrť brata a otca. V r. 2002 jej zomrel brat pri autonehode, poznačilo by to každú rodinu. Psychické problémy mala počas manželstva. Pred manželstvom nie. Na otázku či nenavštevovala psychológa, psychiatra, brala lieky, táto uviedla, že po smrti brata bolo to asi rok, čo brala lieky na spanie. Chodila do ambulancie vo Vranove nad Topľou, nepamätala si u koho to bolo. K tomuto spolunažívaniu ešte uviedla, že nemohla sa stretávať s kamarátkami. Raz keď bola s kamarátkou na prechádzke v Prešove, volal jej mame, že keď sa okamžite nevráti, že jej všetky veci vyhodí z bytovky. Keď jej napísal nejaký dlhoročný kamarát alebo spolužiak, hneď vypisoval výhražné maily, nemohla komunikovať s tými, ktorých dlho pozná. Zobral jej kľúče, zamkol ju, zobral jej telefón, keď chcela volať políciu. Toto bolo u nich doma, asi na hodinu. Nemohla sa k nej dostať ani sestra, ani mama. Dostali sa potom tak, že jeho matka povedala, že zavolá políciu. Vedela o tom, že je zamknutá. Kričala, že ju nechce pustiť von. Volala aj sestre, keď ju napádal a keď prišla sestra, zamkla sa na toalete a potom čakali vonku so svokrou. Napádal ju keď držala malého na rukách, škrtil ju, vtedy prišla jej sestra s jeho matkou a dobehol jeho otec. On sa zamkol v izbe, malý plakal a vedel, že bez neho neodídem. K starostlivosti o syna táto uviedla, že keby ho mal rád, neohrozoval by ho počas tehotenstva. Nehovoril by stále, že ho zabije. Keď sa dieťa narodilo, nevšímal si ho. Dieťa ako prvá ukázala svokre. Ďalej k tomu uviedla, že teraz prebieha rozvodové konanie. Raz týždenne vo štvrtok chodí k synovi bez jej prítomnosti a potom každý druhý víkend bez jej prítomnosti. Chodí za dieťaťom ak nie je na pracovnej ceste. Dieťa je poskytnuté z jej strany, dieťa je pripravené. Malý zo začiatku nechcel chodiť, bolo aj trestné oznámenie. Od kedy bolo dané rozhodnutie, malý jej vytrhol vlasy, on sa na tom smial. Bol do toho zainteresovaný aj súd zo začiatku, keď bol malý chorý tak ho nedala, išiel k jej lekárke, tejto sa vyhrážal, žiadal maródku cez telefón. Ona vedela o zdravotnom stave syna, že mu znemožnila styk. Stále mu odpustila, verila, že to bude niečo iné, že si uvedomí, možno pod tlakom jej mamy, aby odpúšťala. On nie, že žena ho musí na slovo počúvať. Stále prišiel s kyticou ruží, vinu potom zvalil na ňu. Na záver potom k tomu uviedla, že pred manželstvom sa správal dobre, chodili spolu na výlety, vedeli sa spolu porozprávať, akurát čo ju zarazilo, doviedol ju ku nim domov, on si išiel vybavovať veci, telefón a ju nechal pri jeho hádajúcich sa rodičoch. Do manželstva vstupovala, keďže on vravel, že už má na to roky. Veľmi jej na ňom záležalo. Prvýkrát otehotnela ešte pred sobášom. Pred sobášom mala aj iné vzťahy ako každý. Opúšťala aj spoločnú domácnosť, po tom čo ju napadol, čo jej ublížil, utiekla. Potom sa vracala. Prišiel presviedčať ju, jej mamu. V tom období ešte trestné oznámenia nepodávala. Raz
na neho podala trestné oznámenie keď ju napadol v I.. Lekársku alebo inú pomoc nevyhľadávala. S odsťahovaním do Prešova súhlasila preto, lebo si myslela, že sa niečo zmení vo vzťahu k rodičom. Tá posledná návšteva u jeho matky dopadla tak, že sa odsťahovali do Prešova. Na všetko bola sama, s ničím jej nepomáhal. Nedostatkom peňazí netrpela. Ona mu pomáhala s tým, že predávala garáže, čo jej prikázal. Aj v prešovskom byte taktiež dochádzalo k násiliu. Prišiel od svojho bratranca opitý alebo so svojim švagrom, hučali jeden do druhého. Napríklad dostal amok, zvalil ju na gauč a pristúpil jej hlavu. Povedala, že pôjde preč. Potom podala dve trestné oznámenia. Nebol za to odsúdený. Má kamarátov v U. a stále tam chodil na pivo. Má kamarátov na polícii v U.. Zobral najvyššieho šéfa na rybačku do Nórka, A., jeho deti bývajú na byte. Sťažovala sa na polícii, skončilo to nijako, lebo tam má známosti. K rozvodu uviedla, že ona podala návrh na rozvod aj on podal návrh na rozvod, ale až vtedy, keď ona podala návrh. On potom stiahol návrh. Presviedča ju, aby sa vrátila. Tvrdí, že mu na nej záleží. Jedenkrát bola na ošetrení, poslednýkrát, čo ju napadol v Prešove. Pred svadbou ju nebil. Prichytila ho ako si volá v spálni s jednou U. a dohadoval si s ňou kávu, keď pôjde na služobnú cestu do Bratislavy. Políciu na neho volala, keď meškal pol hodiny, A. jej plakal do telefónu, že sa bojí otca, že chce ísť domov. Nikdy políciu nevolala presne o piatej. K ich cestovaniu potom uviedla, že ak on išiel do cestovky zabukovať letenku, čo mala povedať, že s ním nikdy nepôjde. Do všetkého ju nútil. Na otázku či sa nebála, keď ju vyvážal pred rokom, pričom svedkom je pani G., táto uviedla, že pani G. nevidela ani nepamätá. On chcel stále, aj na ňu tlačil, aby išli bývať do Bratislavy, že to skúsia. Zháňal tam byt, povedala, že nepôjde. Na otázku či chodila na zoznamky, na sociálne siete, svedkyňa uviedla, že čo to má spoločné s týmto.
Svedkyňa P. A. vo svojej výpovedi uviedla, že brala to tak, že v každom manželstve je problém. Bolo to vo decembri keď videla ako ju udieral do brucha, bolo to u nich doma. Sestra jej volala, „príď po mňa, že to tam nevydrží, je ju napadol, že ju škrtil, že je zatvorená na vecku“. To nevidela, iba že jej volala. Jedného dňa ju priviezla k nim domov, zasa sa naťahovali, chcel jej zobrať malého. Presný deň si už nepamätala. Možno jún 2013. Na otázku bolo to viackrát alebo koľkokrát a kedy to bolo, svedkyňa uviedla, že v ten deň keď išla podať trestné oznámenie, sestra jej zazvonila na bloku, bola uplakaná, ona ju potom zaviezla na políciu. Volala jej častokrát. Ešte keď bola tehotná, zamkol ju hore v dome, keď ešte bývali v U., všade bol kľud, len u nich bol cirkus. Na otázku či si radia, táto uviedla, že „každý si spraví svoj názor, ale môžeme si tak navzájom, či je tak dobre, ale každý si zariadi svoj život podľa svojho vedomia“. Pamätala si, že v decembri, keď jej zazvonil telefón, jej povedal, ty kurvo, kto ti volá. Dá sa to povedať aj normálne. Pamätala si, že mama ich pozvala na obed do rodičovského domu, tak jej hovoril, že keď ho opustí tak ju zabije. Vedela o tom, že táto išla k lekárovi po tom trestnom oznámení. Hanbila sa povedať, aká je pravda. Na záver potom uviedla, že asi v troch prípadoch videla jeho napadnutie. Svedkyňa uviedla aj to, že sama má takéto skúsenosti. Vtedy keď išla podať trestné oznámenie povedala jej aby to urobila, aby už išla, do tej doby to bolo na nej.
Svedok T. V. vo svojej výpovedi uviedla, že oni si od začiatku nerozumeli, ona však bola málo doma, keďže bola v práci v Senci. Keď prišla domov, občas, sem tam počula nejaký krik, iné nepočula. Raz v auguste keď bola doma, sedela v obývačke, pila kávu a počula krik na schodišti, prišla na schodište, tam stál syn (obžalovaný), mal svojho syna A. na rukách, manželka ho bila po rukách, hovorila, že čo robíš, že sa môže niečo stať, ona povedala, že ona ho porodila, že je to jej decko, čo bolo asi koncom augusta v r. 2012. Ona potom odišla k jej bratovi, a keď sa vrátila už tam bola jej mama a jej sestra s tým, že si idú brať A.. Bola prekvapená, že čo sa deje. Oni hovorili, že berú vnuka preč, ona povedala, že nič nepočula, povedala, že bila syna na schodišti. On potom hovoril, že im syna nedá a že keď ho zoberú, že to nahlási ako únos. Následne k tomu potom povedala, že nech si to vyriešia mladí. Je to ich problém. Jej mama sa tam začala rozkrikovať, na čo jej povedala, že nie je doma. Jej sestra P., jej dala telefón do ruky a povedala hneď volaj políciu. Na to potom povedala, že môže volať políciu, ona však bola svedkom toho ako ho bije. Potom nevesta a pani A. odišli do spálne, spýtala sa, či bude dlho čakať, kým sa to vyrieši. Keď jej sestra odchádzala preč, nadávala na jej syna, aký je malý, tučný. Ostala ticho. Keďže sa pozná s jej mamou z kožiarskych závodov, hovorila jej aby to vyriešili, povedala jej, že nemá čas. Tak odišli a sestra sa ešte vrátila a kričala, aby už išli preč. Nevesta nadávala v izbe. Netýkalo sa jej to a ani sa jej to nepáčilo, nech si to vyriešia oni dvaja. Iný incident nevidela. Nebola svedkom toho, že by obžalovaný nadával na poškodenú. Videla, že raz sa držali za ruky. Ona tam prišla, bola tam hádka, nič viac a držali sa za ruky, povedala, že potrebuje kľud. Nič viac. Držali sa ako pri hádke navzájom. Kedy to presne bolo si nepamätala. Ďalej potom svoju výpoveď spresnila v tom, že dôvodom hádok bolo to, že oni sa nezhodli už od začiatku, už pred svadbou syn hovoril, že sa hádali. Hádali sa aj kvôli tomu, že ho nepustila domov. Vedela o tom,
že robil, prišiel asi o 5 minút neskôr. Hneď sa vrátil, lebo ho vyhnala. Nebola svedkom toho, že by bol sedel na bruchu poškodenej. Nebola svedkom ani toho, že by ju bol zamykal. Bola svedkom toho ako ho vymkla, ona keď prišla o pol jedenástej od brata a on stál vonku. Stál na dvore, pýtala sa, že čo tam robí. Povedal, že ho vymkla. To bolo vtedy, ako bývali u nich, keď ešte nemali dieťa. Nehovorila, že má zo syna strach. Boli aj v reštaurácii. Človek s človekom sa stretne, nič v zlom, aby sa vzťahy upokojili, udobrili. Na poškodenej nevidela modriny. Nevedela dokedy boli u nich doma, asi do Vianoc, poškodená stále utekala preč. Pamätala si, že nevesta prišla niekedy okolo 23. bližšie už nevedela. Niekedy večer. Pán A., jej švagor prišiel s tým, že sa čosi stalo v I.. Čo sa tam stalo nevedela. Vedela to, že syn bol na Vianoce doma. Nevesta zostala v I. u mamy. Ako dlho tam bola nevedela. Ona potom odišla do práce, čo bolo po novom roku. Bývali trošku v I., nevedela uviesť ako dlho, avšak pred Vianocami prišla ku nim aj s jej synom. Syn bol doma, ona prišla k nim. Bývali u nás do októbra a 3. októbra sa odsťahovali do Prešova, že chcú byť sami. V Senci v zamestnaní bola od 15.5.2011 do r. 2013 do 15.5.2013, potom už bola doma. Na záver potom uviedla, že raz sa tak stalo, že jej nepriniesol jesť a ona mu povedala, že aj tak si nájdem druhého. Povedala, že nepriniesol si mi jesť, aj tak si nájdem druhého. Bolo to skôr povedané ako natruc.
Svedok T. V. vo svojej výpovedi uviedol, že vie o jednom incidente, keď prišli pre chlapca, svokra a A., on tam prišiel, lebo na schodisku bol hurhaj. Videl, že chlapca mu nechceli dať na ruky. Videl ako syna sotila nevesta, chlapec plakal. On na to reagoval tak, že kričal. Iné nevidel. Ďalej k tomu incidentu uviedol, že A. mala pristavené auto na ceste a chcela chlapca zobrať, to bolo všetko. On jej povedal, že čo tu robí, on u nej nebol a nemá právo do jeho domu vstupovať. V tej dobe bývali u nich. Dôvodom hádok bolo to, že syn chodil do Bratislavy, stále vyvolávala kde si. Ak prišiel neskoro o 10 minút, stále bol problém. Jeho syn sa k nej choval normálne. Sám sa nikomu nevyhrážal ani Q.. Nikomu sa ani nebol žalovať, je to cigánstvo. Syn nemá ostrejšiu povahu, ona má stokrát horšiu. Syna opitého v živote nevidel. Sám ešte uviedol, že keď chlapec chodí ku nim domov, niečo mu dajú, ona mu všetko hádže do koša.
Svedkyňa Mgr. F. C. vo svojej výpovedi uviedla, že manželov pozná asi zhruba 5-6 rokov. Na svadbe neboli, nespomína si na nič, že by bolo medzi nimi niečo negatívne, keď sa stretávali. Nevedela o nejakom probléme medzi nimi, nestretávali sa často. Stretávali sa asi raz za tri mesiace, keď si išli sadnúť. Nikdy sa s manželom nebavili o ich manželstve. Na poškodenej nikdy nevidela nejaké známky násilia. Táto ani nespomínala, že by bola udretá a ani nikto to nespomínal, že by bola udretá, ani že by jej bol niekto vynadal. Boli taký normálny pár. Nepostrehla medzi nimi ani napätie. Raz sa stalo, že volal obžalovaný, či jeho manželka je u nich. Bolo to v období, keď sa vzali. Párkrát ich stretla na prechádzke s kočíkom v I.. O spolužití v Prešove nevedela. O nemanželskom vzťahu u nich nevedela.
Svedok V. A. vo svojej výpovedi uviedol, že nebol svedkom toho, aby medzi nimi bolo nejaké fyzické napadnutie ani psychické napätie. Pána V. pozná od materskej škôlky, je to jednak rovesník a jednak chodili na základnú školu v U. a pani V. pozná, keď začal za bývalou manželkou chodievať a po nejakých 14 rokoch sa rozviedli. Ju pozná ako rodinného príslušníka v obci I., kde v tom čase bývala. Nikdy nezaregistroval medzi nimi konflikt, avšak bol prekvapený, keď sa dozvedel, že v septembri 2010, jeho bývalý spolužiak nadviazal vzťah s pani V., bývalou T., bol prekvapený z tejto informácie, pretože bývalú švagrinú nejak neobľuboval, pretože mala iný pohľad na svet ako on a veľmi rázne odlišný. Na pána V. nemôže povedať nič zlého, nikdy nezaregistroval aby bol agresívny, nedajbože výbušný alebo nepredvídaná osobnosť, ba naopak je príliš dobrého srdca a má veľmi dobrú charizmu. To bohužiaľ u pani V. povedať nemôže, nakoľko asi ako 15-16-ročná už mala vzťah s jedným chlapcom, „ktorý viedol asi v nejakej ich láske alebo neviem, ale viem, že istého času na Silvestra, myslím že neboli plnoletí, ten chlapec skočil z mosta do Topli myslím, že preto že mu povedala, že ho nechce“. Žena, ktorá mala asi šesť partnerov, ktorých pozná a všetci šiesti spali v I. a bývalá svokra sa prizerala ako niekoľko chlapcov sa doslovne vystriedalo v priebehu niekoľkých rokov. Bol veľmi prekvapený, keď dnes už bývalý švagor išiel do vzťahu s bývalou švagrinou, pretože povesť nemala alebo nemá ideálnu. Charakter pani V. a pána V. podľa jeho úsudku sú to rozdielne typy. Nie sú si podľa jeho úsudku blízki názorovo a či už došlo k hádke alebo nedošlo, nemá o tom vedomosť. Obžalovaný mu raz spomínal, keď išli po Prešove, povedal, že by sa mohli ísť prejsť s malým A., zobrala mu mobil a zlomila. Či tam bola roztržka predtým alebo nie nevedel. Vedel, že keď sa rozhodli kupovať svadobné šaty na Ukrajine, pani V. si zabudla alebo mala neplatný pas, začala sa s ním hádať, prečo sa nejde spýtať, či ich nepustia. Pani V. je podľa jeho názoru dosť výbušná. Má vedomosť aj o tom, že keď v r.2010 nadviazala vzťah s pánom V., tak sa vybrala do Anglicka, s odstupom času sa o tom dozvedela bývalá manželka, ktorá o tom nevedela, že bola v Anglicku spolu s bývalým svojim priateľom. Došlo tam medzi nimi k potyčke, medzi bývalým
priateľom a pani V., kde po nej hodil palacinkárku. Neskôr keď mu potom volal uvedený F., tak hovoril, že nechce upratovať. Že nič len na facebooku, na pokeci, na sociálnych sieťach. Keď sa začal rozvádzať, netešila ho tá situácia, začala sa mu vyhrážať prostredníctvom SMS, že mu podstrčí do domu drogy, že mu zoberú drogy, keďže syn nechcel ísť s bývalou manželkou. V súvislosti s tým, potom prečítal SMS, ktorá sa doslovne cituje: „Počula som, že užívaš trávu, tak už viem, prečo tak niekomu hrabe a vieš aj to, že za to je niekoľko rokov väzenia“. To mu zaslala 19.2.2012 o 20.29 hod.. Sú tam aj iné vulgárne SMS. To svedčí o jej charaktere. V roku 2011, keď bývalá manželka podala žiadosť o rozvod, syn pred Vianocami sa mu rozplakal, keď boli sami pred vianočným stromčekom, povedal mu, že tati ja som vedel, že ťa maminka podvádza a za to všetko môže teta F., pretože ja som počul, citujem: „Ty glupa, urob sebe vlastný účet, užívaj sebe tak jak ja som užívala caly život, môžeš koketovať s inými chlapmi a mať i V.“. To mu povedal syn, ktorý ma teraz 16 rokov, ktorý mu bol právoplatne prisúdený po rozvode manželstva. Taktiež jeho bývalá manželka a pani V. chceli z neho urobiť násilníka, pedofila, psychopata. Samotná psychologička pri rozhovore odhalila skryté vady jeho bývalej manželky. Pamätal si, že niekedy na počiatku r. 2010 začiatkom r. 2011 hovorila, že si chce urobiť vodičský preukaz. Povedal jej, že dnes už každý 20-ročný ma vodičský preukaz, ona povedala, že sa necíti na to, že ide preč. Išla za vidinou peňazí, vedela o tom, že tento ich dokáže zarobiť. Nemal ju rád a nemá ju rád ani teraz, keďže za rozpad jeho manželstva môže aj ona ale aj on. Vzťah k synovi má obžalovaný dobrý. Q. mal nedávno štyridsiatku a bol pozvaný a veľmi váhal či ísť alebo neísť, keď by sa to dozvedela jeho bývalá, môže mu robiť nejaké problémy. Vedel o tom, že V. sa pokúšal o záchranu manželstva, asi pol roka s ním nekomunikoval, pozval ho na štyridsiatku, nakoniec išiel, videl malého A. prvýkrát, bol to vrúcny pohodový vzťah medzi otcom a synom. Nijaký náznak toho, žeby ho nemal rád. Jednoznačne pani V. ho chce vycicať, aby z neho dostala všetko, aby ho dostala na dno. Na záver sa vyjadril k priestupku v obci I., tak že 11.12., nenapadli nikoho v I., bolo to riešené ako priestupok na polícii, kde bola prítomná hliadka. Bola urobená dychová skúška, kde bol ako šofér s výsledkom 0,0. X. V. ho poprosil, aby ho zaviezol do I., kde on mal urobenú dychovú skúšku s výsledkom 0,02. Vedel o tom, že pán V. išiel pre svoje osobné veci, kde do domu ho nechceli pustiť pani V., jeho bývalá svokra aj bývalá manželka. Na toto všetko sa pozeral jeho maloletý syn, kde videl, že ho bili, používali vulgárne nadávky a on to videl z ulice, videl, ako sa strhla hádka. Zaklopal na prasknuté okno, ktoré sa rozsypalo a následne na druhý deň ho išiel zaskliť. Je o tom záznam na polícii, že to bolo riešené ako priestupok. Je pravdou, že odhováral obžalovaného od vzťahu s poškodenou.
Svedkyňa F. A. vo svojej výpovedi uviedla, že pána V. pozná od detstva, bývali na jednej ulici. S jej synom boli spolužiaci, takže nikdy nepočula či to na združení alebo v U., že by to bol nejaký konfliktný typ. Vždycky ho každý obdivoval, že ako sa dokázal sám prebíjať životom, po skončení gymnázia odišiel do cudziny, pracoval tam dlhé roky. Určite keby bol lajdák, tam by nebol, len pozitívne, aj z okolia čo pozná. Čo sa týka pani V., tú spoznala cestou jej nevesty, ako sa syn oženil do ich rodiny. Mala 15. alebo ako, už vtedy syn prišiel domov a povedal „prestav si, F. ma 15 rokov a u nich už frajer prespáva, je to normálne? Keď jej to matka dovolí, je to jej vec.“ Potom neskôr keď skončila tú učňovku, tak na rôzne žiadosti, ju zobrali do firmy, do práce. No F. bola proste typ, ktorej sa pracovať veľmi nechcelo, cez pracovnú dobu fajčenie, milenec alebo frajer, cez pracovnú dobu keď ju na to upozornila, bol tam frajer, povedala no a čo. Čo sa týka jej bývalej exnevesty, môže povedať, že nikdy sa o nej nevyjadrovala pozitívne. S nevestou majú aj teraz veľmi dobrý vzťah, nikdy neublížila, ani ona jej. Vždy sa o nej vyjadrovala, že robiť nechce a mama takisto. Zmenilo sa to, keď sa vrátila z Anglicka, keď už ju aj ten posledný frajer odkopol, vtedy sa vzťah jej nevesty s ňou otočil úplne, úplne inakšie. Začala proste jej ex hovoriť, že nech si to idú užívať, že nech žije taký život ako ona, Prešov, Vranov, večer, nevesta si taktiež našla milenca, došlo k rozvodu. K ich spolužitiu uviedla, že sa dostala do veľmi nepríjemnej situácie v máji 2012, syn bol na dovolenke a poprosil ju, aby išla poliať kvety k nim domov do A., bola tam v utorok. Doma bola nevesta s dcérkou, poliala kvety, požehlila, dovidenia. Tak prišla vo štvrtok o dva dni, lebo boli strašné horúčavy, oni boli všetci, vrátane Q. na terase, pozdravila a pani V. hneď na to „nepovolaná návšteva prišla, čo tu chce“. Povedala im vy sa kľudne bavte, ja idem na to, na čo som prišla, poliať kvety, požehliť. Nastal tam konflikt, nadávky, všetci aj nevesta aj pani V.. Tak mala zhodou okolností časopis v taške a autobus mala asi o trištvrte hodiny, v tom Q. povedal F., F. ideme, tak odišli. Ostala tam sedieť, nevesta sa zamkla, aby neišla dnu a tak v priebehu pár minút, asi 10 minút, Maja letela hore záhradou a kričala P. otvor. P. vybehla dole, bežala aj ich mama a tak sedela. Prišli zozadu F. s jej nevestou a tam ju zhodili a začali ju biť. Ako sa dostala domov nevedela, klepala sa, mala vysoký tlak. Oni úplne ako nepríčetné, mala modriny, druhá nevesta jej povedala, aby išla na políciu. Pani V. kričala „zdochneš ty sviňa a na hrob ti donesiem kaktus“. To bolo hrozné. Tak Q. mal zakázané so všetkými sa rozprávať, len koho mu ona dovolila. Raz išla domov, to bolo v nedeľu, bolo to v U. pred
evanjelickým kostolom a Q. jej pozdravil a počula len „ty sviňa ako si si dovolil jej pozdraviť“. Čo bolo ďalej nevedela, lebo išla preč. Stretla Q. po niekoľkých dňoch a povedala „Q. na sa čo mi zdravíš“. O ďalšom ich spolužití vie akurát z počutia, že tam boli neustále hádky, priamo svedkom toho nebola. To manželstvo nebolo z lásky ale z peňazí, to sa vyjadrila aj jej mama aj jej sestra. F. je konfliktný typ a keď nie je tak ako ona povie, tak je zle. Ona si myslí, že zemeguľa sa točí okolo nej. Q. pozná ako chlapca tak ako aj teraz, milý, pomôže keď treba. Ďalej vedela to čo jej bolo povedané ešte v ten deň ako odišla jej ex od syna, bolo to decembri pred Vianocami, Stano mal v I. nejaké veci a prosil syna, aby išiel s nim tam. Plakal tam i V., malý, i syn, lebo to bolo hrozné. Oni odišli, nevedela koľko bolo hodín ale vedela, že syn ostal vonku, V. dnu so Q. vošli dnu a tam sa strhal bitka. A keď syn počul krik, zaklopal na okno, ktoré bolo prasknuté a toto vyletelo. Pravdaže oni zavolali políciu, že prišli tam ožratí a všetko tam rozbili, čo nebolo vôbec pravda, tak syn trval na tom, aby dychovú skúšku robili, že on ani dnu nebol a Q. takisto, že Q. prišiel len pre veci a tak jej ich mama zavolala okolo štvrť na dva a začala do telefónu jej nadávať, jak tu sviňu vychovala, že všetko u nich potrepali, že nemôžu ani stáť a že oni sú v base. Ona v šoku, lebo nevedela, čo je s vnukom, že ostal sám, tak volala synovi, že či dvihne telefón. Pýtala čo sa stalo a on jej povedal, že všetci sú doma, že spia, že všetko je vymyslené. Oni proste veľmi radi vymýšľajú. Na záver k tomu uviedla, že v prípravnom konaní to nepovedala, lebo tam jej boli dané otázky. O tom, že by bol obžalovaný napadnutý svojou manželkou, to jej povedala jeho mama. Vedela o tom, že poškodená vytrhla obžalovanému mobil a poškodila okuliare.
Svedok F. L. vo svojej výpovedi uviedol, že svedkom skutku nebol, ďalej uviedol, že v tom betónovom paneláku človek počuje všetko. Nepočul, že by tam prišla polícia, nepočul nijakú hádku, že by tam bol nejaký hluk, krik, búchanie.
Svedok X. C. vo svojej výpovedi uviedol, že v tom čase sa veľmi nestretávali, bol v zahraničí, vedel že čakali bábätko, preto obžalovaného ani nepozýval na pivo, párkrát si pokecali nejakú hodinu, dve. Predtým sa stretávali často, boli aj na dovolenke. Aj keď sa stretli, nevidel žiadne náznaky nejakých problémov, aby bol niekto zbitý, týraný. Šokovalo ho, že sa to takto skončilo. Obvinenie z násilia bolo pre neho prekvapením, poznali sa od základnej školy, sedeli v jednej lavici. Čo poškodenú viedlo k tomu, aby takéto veci narozprávala, že sa to rieši pred trestným súdom a nie občiansko-právnym. Obžalovaného pozná zo všetkých strán. Pozná ho dobre, nikdy sa nejavil ako násilník. Poznajú sa 35 rokov, spolu hrali 15 rokov futbal, nikdy nedostal žltú kartu. Aj keď si vypil, prakticky nikdy sa nejavil ako násilník. Poškodenú nepozná tak dobre. Na záver uviedol, že v živote nevidel aby v jeho rodine otec mamu bil.
Svedkyňa M. G. vo svojej výpovedi uviedla, že F. (poškodená) pozná od základnej školy ako spolužiačku, mali kamarátsky vzťah. Určitý čas ju potom nevidela, F. odišla do zahraničia, potom ju stretla, keďže oni dvaja sa dali dokopy. Sem tam sa navštívili. Keďže pracovala v reštaurácii, nepravidelne chodili k nej na večeru. Čo sa na tom pokazilo nevedela uviesť. Počula o tom, že F. podala na Q. (obžalovaný) trestné oznámenie, že ju týra. Je to ťažko pochopiteľné, lebo nepôsobí na ňu ako týraná žena a neverila, že Q. by bol niečoho takého schopný. Keby tomu verila, že je to pravda, tak určite by to povedala obžalovanému. Bol by problém, ale ona tomu neverila. Ak by bola ona ako týraná žena, určite by nešla s tým tyranom na prechádzku s dieťaťom. Počula z viacerých miest, keďže o tom rozprávali ľudia, že ju napadol. Nevedela, či to rozprávala ona alebo niekto iný. Sama však nič nevidela. Aj keď boli u nich na návšteve, správali sa normálne. Vedela o tom, že u nich bol rodinný problém, vedela o tom, že sa hádali ako v každej rodine, boli to bežné rodinné hádky, na podrobnosti si už nepamätala. To je všetko čo o tom vedela.
Za súhlasu procesných strán boli prečítané svedecké výpovede na č.l. 96-98 je výpoveď svedka F. O., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že keď ich stretol pred svadbou, pôsobili na neho normálne. Po svadbe ich stretol asi trikrát, kde dvakrát sa poškodená správala nevhodne. Potom povedal, že sa s poškodenou nebude stretávať. Na č.l. 99-101 je svedecká výpoveď svedka F. A., ktorý uviedol, že títo sa správali normálne, bol s nimi aj na dovolenke a tam bolo vidieť na poškodenej, že je nahnevaná. Na č.l. 102-104 je svedecká výpoveď svedka X. G., ktorý uviedol, že na ich správaní nepostrehol nič zvláštne. Tak isto vypovedala svedkyňa F. A. č.l. 105-108, ktorá chodila na prechádzky s poškodenou spolu s ich deťmi. Na č.l. 109-113 je svedecká výpoveď T. A., ktorá vypovedala v neprospech obžalovaného v tom zmysle, že poškodená bola po svadbe utiahnutá, bola v strese, čo jej povie obžalovaný. Ak ich bola navštíviť pôsobili na ňu normálne. Poukázala na to, že keď telefonovala s poškodenou, táto jej poväčšine plakala, hovorila jej o rôznych napadnutiach zo strany obžalovaného.
Znalec PhDr. Eugen Čižek vo svojom znaleckom posudku uviedol, že príslušníkom OO PZ Prešov
- Sever bol poverený na vypracovanie znaleckého posudku za prečin nebezpečné vyhrážanie u poškodenej F. V.. X. vypracovaní tohto znaleckého posudku mal k dispozícii výpovede poškodenej F. V., svedka F. T., potom svedka P. A. sestry poškodenej, výpoveď Q. V., výpoveď svedkyne T. V., jeho matky, výpoveď T. V.. Tento znalecký posudok vypracoval v r. 2013, teda bolo to hneď bezprostredne po tom, čo poškodená bola na materskej dovolenke, dieťa malo 1,4 roka, žila v spoločnej domácnosti s manželom, okrem mimovoľných odchodov, ktoré boli po hádke s ním, pri vyšetrení použil štandardnú batériu psychologických testov plus rozhovor s poškodenou, kde na základe zhodnotenia vtedy dosiahnutých výsledkov znaleckého skúmania a zhodnotenia dostupnej spisovej dokumentácie v závere znaleckého posudku konštatoval, že u poškodenej ide o osobnosť so zachovalou kvalitou kognitívno percepčných funkcií, jej správanie sa prejavuje nerozhodnosťou, váhaním a ovplyvniteľnosťou. V čase vyšetrenia zistil, že jej nálada je depresívna, s prítomnou anksietou, v správaní sa prejavoval strach zo situácií vo vzťahu k manželovi, zistil známky neurotickej dekompenzácie. Na základe použitých testov zameraných na zistenie schopností podávať kritický obraz o svojej osobe tiež z analýzy predchádzajúcich výpovedí a jej výpovede pred znalcom znalec konštatoval, že nezistil narušenie všeobecnej ani špecifickej hodnovernosti jej výpovede. Pretrvávajúce matrimoniálne konflikty, verbálna i fyzická agresivita zo strany jej manželka, postupne u nej vyvolali stav, ktorý sa prejavoval práve zistenou depresívnou náladou, úzkosťou a panickými atakmi. Správanie sa jej manžela u nej vyvolali pocity strachu, narušilo to jej psychickú integritu. Manžel sa jej v tom období vyhrážal odobratím dieťaťa z dôvodu, že bude po rozchode s ním finančne neschopná zabezpečiť jeho výchovu. U poškodenej F. V. v čase tohto vyšetrenia zistil známky syndrómu týranej osoby, ktoré sa v tom období u nej prejavovali. Na základe diagnostického vyšetrenia citovou labilitou, plačlivosťou, zmenou nálad, úzkostlivosťou a depresiou. Bolo to tiež opakované ponižovanie, obmedzovanie a kritizovanie. Záverom znalec konštatoval, že ku všetkým týmto záverom, ktoré uviedol v svojom znaleckom posudku dospel na základe vyšetrenia samotnej poškodenej. V tom čase, keď znalecký posudok vypracoval, nemal možnosť vyšetriť aj obvineného, jej manžela, čo je štandardom, keď prevádza znalecké skúmanie, snaží sa o to, aby získal informácie z oboch strán vyšetrovaného skutku. „Pri syndróme týranej osoby skúmame o akú formu týrania ide. Môže byť telesná, fyzická, sexuálna. Samozrejme potom na základe toho čo nám zo spisovej dokumentácie a rozhovoru s oboma vyplýva, tak sa zameriame na špecifiká, ktoré sú pre ten ktorý syndróm typické. V danom prípade práve zistené depresívne tendencie, neurotická dekompenzácia, panické ataky a úniky z domu sú tiež jednými z prejavov syndrómu týranej osoby“. Určité pocity viny zistil aj u poškodenej. „Predpokladám, že narážate na to, že pri popise osoby týranej sa uvádza, že týraná osoba mala tendencie obhajovať tyrana, má tendencie samu seba považovať za príčinu vzniknutého nešťastia, to však nemôžeme brať ako globálne. U veľa žien, u ktorých tieto prejavy by sme nezistili, by sme nemohli charakterizovať ako syndróm týranej osoby, pretože pri diagnostike veľmi závisí od typológie osobnosti, ako sa tá osoba s problémom vyrovnáva, aké má zázemie, či má možnosť úniku z daného prostredia a podobne. Preto pri diagnostike my pristupujeme skôr z takého širšieho kontextu a nielen z toho čo sa popisuje v literatúre“. Z rozhovoru s poškodenou zistil, že nemala optimálne rodinné zázemie, otec bol alkoholik, tiež uviedla, že v r. 2003 absolvovala psychologické vyšetrenie, kde práve pre depresie a úzkosť sa liečila. Avšak tá doba, to bolo 10 rokov rozdiel medzi dobou kedy sa liečila a jeho znaleckým skúmaním, je dosť dlhá doba, aby toto ovplyvňovalo jej psychický stav. Z toho čo mal možnosť počuť z výpovedí obvineného, resp. svedkyne, predpokladá že mohlo dochádzať medzi nimi ku konfliktom, žiarlivostným výstupom zo strany obvineného, čo nakoniec svojou výpoveďou priznal pred políciou, kde uviedol, že bol verbálne agresívny. Pripustil verbálnu agresivitu, čo tiež pri zhodnotení týchto materiálov, ktoré mal k dispozícii, zohralo svoju rolu pri písaní záverov znaleckého posudku. Zo svedeckých výpovedi vtedy nevyplývalo, že by dochádzalo ku obojstranným hádkam medzi poškodenou a obvineným. V tom čase vychádzal len z výpovede, kde v podstate poškodená bola v tej situácii skôr submisívnej, podriadenej a obvinený bol v polohe alebo v pozícii dominantnej, čiže boli tam priznania žiarlivosti. Ak by zistil, že dochádzalo ku hádkam medzi oboma, čiže tak ako bol verbálne agresívny obvinený a podobným spôsobom sa správala i poškodená, určite by to malo vplyv na vypracovanie záverov posudku. Zvažoval by, či ide o týranie alebo či ide o hádky medzi manželmi, kde jeden i druhý partner volia neadekvátnu formu vzájomnej komunikácie. Na otázku ak by sa preukázalo, že v rôznych situačných konfliktoch sa role agresora a obete striedajú, jednalo alebo nejednalo by sa o týranie, k tomu znalec potom uviedol, že v takom prípade by záver posudku hovoril o vzájomných konfliktoch matrimónia s následným narušením psychickej pohody u poškodenej. Na otázku ak teoreticky máme ženu v postavení obete týrania, zapadá do toho rámca napr. také správanie, že žena opakovane podáva na muža trestné oznámenia, ktorých výsledok je negatívny alebo podá trestné oznámenie, lebo 15 minút mešká so synom k tomu znalec
uviedol, že vyhodnotil by to ako špekulatívnosť zo strany poškodenej. Pomer s iným mužom u nej nezistil. V tom čase, keď robil znalecké skúmanie nezistil, aby hľadala alternatívu nového partnera. Spomenula iba telefonát s bývalým priateľom. Na záver k tomu uviedol, že sú rôzne formy týrania. Závisí to do hĺbky týrania. Ak ide o dlhodobé, niekoľkoročné týranie, kde týraná nemá možnosť ventilu alebo osoby, s ktorou by toto týranie preberala, vtedy upadá až do tých stavov, ako opisuje literatúra, sú to ťažké formy týrania. U ľahších foriem dochádza k vzniku psychických problémov z okruhu depresívne, neurotickej a úzkostnej symptológie, čo samozrejme u každej z nich sa prejavilo úplne iným spôsobom a zase je to závislé od osobnostnej konštitúcie tej danej osoby. Ďalej znalec uviedol, že ako znalec vypracoval prvý znalecký posudok v r. 2013 na poškodenú F. V. a následne po pojednávaní začiatkom r. 2017 bol požiadaný o vypracovanie znaleckých posudkov, opätovne na F. V. ale hlavne aj na osobu obvineného Q. V.. Pri vypracovaní prvého znaleckého posudku na poškodenú mu chýbali niektoré materiály a nebol ako znalec ani schopný porovnať osobnosti poškodenej a obvineného, čím môže dôjsť ku skresleniu určitých údajov, nie zámerne ale práve tým, že nie je dostatočný počet informácií, ktoré vedú k objektívnemu posúdeniu osobnosti ako poškodenej tak aj obvineného. V znaleckom posudku na obvineného Q. V. v záveroch znaleckého posudku konštatoval, že ide o osobnosť emočne stabilnú, sebaistú, dávajúcu dôraz na sebaovládanie, má však zníženú schopnosť vnímať negatívne stránky sebaprežívaním aj v prežívaní iných. Nedokáže sa vždy optimálne zaoberať zdrojmi konfliktov a problémov, je viac egocentrický, odmieta však agresiu a siláckosť, zároveň u neho nezistil, aby vo svojich výpovedi disimuloval, osobnosť funguje bez známok patológie svojej štruktúry, nezistil u neho žiadne psychické poruchy alebo choroby a samotný charakter činu, pre ktorý je obvinený stíhaný nezodpovedá jeho osobnosti. Pokiaľ ide o samotné hodnotenie agresie ako takejto, definoval, že pri agresii sa do popredia dostávajú vlastnosti osobností ako je útočnosť, násilnosť, deštrukcia. Ide o zámerné konanie, ktorého cieľom je ublížiť inému človeku. V prípade obvineného nezistil prítomnosť agresie, ako črty jeho osobnosti. Medzi obvineným a poškodenou došlo k vzniku konfliktov, kde ani jeden z nich nebol schopný tieto konflikty riešiť konštruktívne. Svoju úlohu pri tom zohrala u obvineného jeho citová závislosť na poškodenej, obava, že sa ich vzťah rozpadne a jeho naivná viera, že je možnosť ešte tento vzťah zachrániť. V prípade poškodenej to bolo správanie podfarbené vzťahovačným akcentom, impulzívnosťou, emočnou nezrelosťou a naivitou. Vo vzťahu k obvinenému sa u nej dostávali do popredia prejavy dominancie v rozhodovaní o udalostiach, presadzovanie svojich názorov. Charakteristické je pre ňu sťažovanie a sklon k disimulácii. Na základe týchto zistených skutočností znalec konštatoval, že vo vzťahu obvineného k poškodenej neišlo o prejavy psychického týrania tak, ako sa to javilo pri prvom znaleckom vyšetrení, kde už uviedol mal k dispozícii len čiastkové spisové údaje a výpoveď poškodenej. Ich vzájomný vzťah bol od samotného začiatku poznamenaný osobnostnou nekompatibilitou u každého z nich presadzovaním rozdielnych predstáv o spoločnom živote. U oboch aktérov tohto konania pri tom zohrali svoju rolu aj črty ich osobnosti, u oboch to boli prejavy egocentrizmu, u obvineného závislosť na partnerke, u poškodenej potreba presadiť sa. Tiež oslabenie adaptívneho mechanizmu rozumovej a vôľovej kontroly citových reakcií. Pri posudku č. 21, ktorý doplnil na poškodenú F. V.. Poškodená sa prezentovala ako osobnosť nekompromisná, so sklonom k jednoznačným riešeniam v zmysle „všetko alebo nič“ s tendenciou interpretovať jednanie iných ľudí ako zámerne ponižujúce alebo ohrozujúce. Mentálne brzdy sú u nej oslabené a v životnom štýle sa u nej dostávajú do popredia momenty vlastného záujmu. Jej osobnosť zhodnotil ako nezrelú, naivnú, málo realistickú, s prítomnými pocitmi menejcennosti. Je u nej vystupňovaná túžba byť stredobodom pozornosti. Pri prvom posudku mal k dispozícii niektoré materiály, ktoré mu boli dodané vyšetrovateľom. A pokiaľ ide o disimuláciu, vždy pri hodnotení sebakritičnosti či už všeobecnej alebo špecifickej berie do úvahy viacero faktorov. Jednak sú to dosiahnuté hodnoty v aplikovaných testoch, ktoré signalizujú zníženie sebakritického hodnotenia ale zároveň je to tiež aj porovnávanie výpovedí predchádzajúcich s terajšími, ktoré vedú potom k samotnému záveru, ktorý uviedol v znaleckom posudku, napr. „pri prvom stretnutí s poškodenou ešte v r. 2013 uvádzala, teraz neviem presne citovať, že bola týraná obvineným aj tým, upozorňujem že nemôže to byť presné, že ju búchal sklenenou fľašou po hlave, čo si myslím je dosť závažné obvinenie. Pri druhom stretnutí už túto udalosť vôbec nespomenula. Hovorila len o tom, ako obvinený jej sedel na bruchu, keď bola tehotná. Popisovala ešte iné udalosti, ktoré sú uvedené v posudku, toto ho, ako znalca viedlo k tomu, že údaje, ktoré poskytovala neboli presné ale práve preto konštatoval, že išlo o disimuláciu“. Že nešlo o prejav psychického týrania na to bol použitý celý rad techník psychodiagnostického významu, či už išlo o dotazníkové formy, kde však je možné určité skreslenie zo strany vyšetrovaného ale boli použité projektívne techniky, Szondi test, FDT, ROR, Hand test, kde sa osobnosť prezentuje tak aká v skutočnosti je. Tieto techniky použil pri vyšetrení z toho dôvodu, aby dokázal objektívne vyhodnotiť
osobnosti poškodenej a obvineného (podobné techniky boli použité aj pri obvinenom), ide o to vzájomné porovnávanie sa a hľadanie odpovede, či ide o psychické týranie alebo nie. Psychické týranie sa prejavuje iným spôsobom ako to ona prezentovala, „práve naopak je tam silná závislosť na tyranovi, je tam celá škála, ktorá sa tam prezentuje, vždy tá možnosť odchodu od obvineného tam bola. Napriek tomu boli aj opakované návraty poškodenej k obvinenému, čo však som necharakterizoval ako niečo čo urobí osoba, ktorá sa od neho potrebuje citovo odpútať a izolovať“. K údajom, ktoré absentovali pri vyhodnotení posudku č. 50/2013 a k novým údajom pri vyhotovení posudku č. 21/2017, znalec uviedol, že pokiaľ ide o údaje, pri prvom vyšetrení, materiály ktoré mal k dispozícii, sú uvedené v posudku pod kapitolou štúdium spisového materiálu. Boli to dielčie výsluchy vyšetrovateľa, kde napriek upozorneniu, že pre objektivizáciu je lepšie ak má oboch (poškodený, obvinený). Je vždy lepšie ak sa môžu vidieť obidve stránky, vtedy však ešte nebolo rozhodnuté, aby bol vypracovaný znalecký posudok aj na obvineného. Materiál, ktorý mal teraz k dispozícii je to podstatne dlhší materiál, kde za tie roky došlo k ďalším výsluchom. Pri terajšom vyšetrení poškodenej zistil prítomnosť depresívnej neurotickej symptomatómie, čo skôr signalizuje, že je to určitá črta jej osobnosti, ktorá ju sprevádza už podstatne dlhšiu dobu, resp. i v danom prípade preto disimuluje, pretože od toho obdobia, kedy bolo podané trestné oznámenie, uplynulo už dlhé časové obdobie. Prezentovala sa viac neurotická alebo viac depresívna, ale už to aj samo osebe signalizuje, že príčinou nebolo psychické týranie ale niečo iné v jej živote. K črtám, že je osobou sebaistou a dávajúcou dôraz na sebaovládanie znalec uviedol, že sebaovládanie neznamená, že skrýva črty. Sebaovládanie znamená, že v rôznych životných situáciách má nad sebou sebakontrolu, akákoľvek situácia príde. Zo „životných skúseností viem aj ja ako odborník, že sú životné situácie, kedy pri verbálnom útoku medzi partnermi sa objavujú, človek potrebuje ventilovať niečo zo svojho vnútra, neznamená to, že tieto agresívne útoky sú motivované ventilom vnútorného pnutia a nie s cieľom fyzického ublíženia, čo je prakticky skoro príznačné pre každého človeka ale neznamená to, že je tam to týranie ako také, pretože tieto útoky, alebo tieto hádky hovoríme o tzv. deštruktívnych hádkach, vždy vznikajú medzi dvoma osobami a výsledok potom je ten, že dochádza medzi nimi pri dlhodobejších hádkach k rozpadu vzťahu. Aj v prípade poškodenej a obvineného tak ako som uvádzal v posudku, obvinený bol veľmi silne emočne viazaný na poškodenú, aspoň z toho čo mi z toho vyplynulo, pre neho to znamenalo ako celý svet, kdežto ona mala únikové tendencie, napríklad aj pri prvom posudku v r. 2013 mi vôbec neuviedla, že keď bola vo vzťahu s obvineným, že odišla do Anglicka, kde mala priateľa, mne len povedala, že konflikt vznikol medzi nimi vtedy, keď jej zatelefonoval známy, ktorý prišiel z Anglicka a obvineným s tým nebol nespokojný. Celé to pozadie, prečo bol nespokojný neuviedla. Keď je tam viacero faktorov, ktoré mi signalizovali, prečo je tento posudok odlišný od toho prvého“. Porovnaním osobnosti poškodenej a obvineného, u oboch konštatoval že ide o osobnosti egocentrické, čiže dávajúce do popredia svoje vnútorné predstavy o živote, o seba presadzovaní sa. Samozrejme predstava o presadzovaní sa v živote u poškodenej a obvineného je odlišná pretože každý sa uberá v tomto smere svojho vlastnou cestou a v tomto duchu možno aj chápať rozdiel medzi „JA“ u poškodenej a obvineného ako rozdielne. Znalec potom vysvetlil str. 15 znaleckého posudku slovné spojenie u poškodenej násilnej ideácie v súvislosti s touto trestnou vecou, pričom znalec potom uviedol, že ide o to, že samotná osoba ženského pohlavia „jasne“ nemôže byť fyzicky agresívna v plnej miere, ale nejaké tie vnútorné predstavy sa tam môžu objavovať, poprípade nevylučuje ani možnosť, že žena môže dať facku manželovi. Ide o to, že sa nedajú u nej vylúčiť agresívne predstavy, je to skôr v polohe predstavivosti, ale nie toho typického agresívneho správania ale napr. že rukou udrie, dá facku, v takých jednoduchších prejavoch, ktoré sa u nej nedajú vylúčiť. Ďalej potom vysvetlil str. 16 znaleckého posudku, kde použil vetné spojenie „neišlo o prejavy psychického týrania osoby“. Predtým bol použitý výraz syndróm týranej osoby. Znalec k tomu uviedol, že syndróm týranej osoby preto, lebo väčšinou ak dostávajú otázku vyšetrovateľa vypracovať znalecký posudok, vtedy majú klauzulu, že či ide o syndróm týranej osoby, preto aj v prvom posudku, keď uvádzal to vetné spojenie, bola to práve odpoveď, ktorá mu bola daná vyšetrovateľom. Keď dal tu, že neišlo o prejavy psychického týrania, všetky tie zistené atribúty toho vyšetrenia nespadali do kategórie psychického týrania, skôr do kategórie hádok a neschopnosti medzi oboma aktérmi, vyjasniť si niektoré veci, ktoré medzi nimi vznikli. „Ak by išlo o psychické týranie, tak ta jedna stránka tlačí a nedáva priestor na uplatnenie tej tzv. týranej osoby, kdežto v ich prípade také niečo nezistil“. Syndróm týranej osoby u nej zistený nebol. Na otázku či „Vedeli by ste uviesť tri základné markanty, ktoré by si človek laik mal všimnúť na žene?“ znalec na to uviedol, že je to uzavretie do seba, stránenie sa okoliu sociálnemu, sebapodceňovanie, problémy psychického rázu, či už depresie, patologickej úzkosti.
Z listinných dôkazov vyplynulo, že na č.l. 433-442, 484, 533-538 sú fotokópie rôznych SMS-správ predložené stranami, na č.l. 194-195 sú lekárske správy, z ktorých vyplýva, že poškodená bola liečená u MUDr. Vraníkovej, pre depresívnu poruchu, ktorá vznikla reaktívne pri problémoch v manželstve, prognóza riešenie problémov v manželstve je priaznivá. V druhej lekárskej správe sa konštatuje, že dňa 11.7. a 18.7.2011 navštívila gynekológa pre krvácanie z rodidiel, bolo potvrdené krvácanie z oblasti bránky, bez známok vnútromaternicového krvácania, po antiabortívnej liečbe ústup ťažkostí. Na záver lekár uviedol, že toto potvrdenie sa vydáva na žiadosť menovanej na úradné účely. Správa bola vydaná dňa 3.6.2013. Na č.l. 218-220 sú priestupky, ktorých sa dopustil obžalovaný V., v tejto veci súd dáva do pozornosti priestupok zo dňa 22.12.2011, kde tento mal napadnúť F. T. a bola mu za to uložená pokuta. Ďalej súd dáva do pozornosti priestupok, ktorý sa mal udiať dňa 20.6.2013, kde poškodená mala napadnúť obžalovaného. Tento priestupok bol zastavený. Strany doručili súdu znalecký posudok č.l. 445-466 ohľadom zmeny úpravy styku otca s maloletým synom do rozvodu manželstva (PhDr. U.). Z tohto je zrejmé, že vzťah maloletého k otcovi je vo všeobecnosti pozitívny, obaja rodičia majú vzhľadom na svoju osobnostnú štruktúru tendenciu eskalovať napätie medzi sebou, ak veci nejdú podľa ich predstáv. Otec má rád svojho syna, vie dieťa zaujať hrou, emočne sa na neho naladiť, prejaviť mu svoju citovú náklonnosť. V interakcii s matkou sa však nedokáže odosobniť od ich vzájomných konfliktov a reaguje nevhodne. Jeho sebakontrola má svoje limity. Vzťah otca k dieťaťu je poznačený aj pretrvajúcou snahou otca o obnovenie vzťahu s manželkou. Na č.l. 479-481 je rozhodnutie Okresného úradu Svidník sp. zn. OU-SK-OVVS-2014/003818-29/212-Pr./Ka zo dňa 7.7.2014 o zastavení priestupkového konania. Priestupok sa týkal vyhrážok obžalovaného jeho manželke poškodenej V., keď mu táto nedovolila stretnúť sa so svojim synom. Na č.l. 485-487 sú rôzne fotografie poškodenej. Na č.l. 490-492 je uznesenie ORP-105/VYS-S-915 z 9.5.2015 o odmietnutí ohľadom preberania syna poškodenej a obžalovaného. Na č.l. 493-494 je rozhodnutie o zastavení konania Okresného úradu Prešov sp. zn. POU-PO-OVVS2-2015/048810-6 rozhodnutie o zastavení konania, skutok sa týka strčenia poškodenej obžalovaným. Na č.l. 507-508 je uznesenie ORP-346-JU-PO-2016 zo dňa 16.10.2015 v súvislosti z predchádzajúcim skutkom. Na č.l. 509-510 je rozhodnutie Okresného úradu Svidník sp. zn. OU-SK- OVVS-2016/000808-08/34-Pr-/Še zo dňa 10.3.2016 o zastavení. Skutok sa týkal rôznych schválností a napadnutí poškodenej jej manželom (obžalovaným). Na č.l. 511-512 je rozhodnutie Okresného úradu Prešov sp. zn. OU-PO-OVVS2-2016/012885-6 o zastavení. Skutok sa týkal poškodenej, ktorá mala nadávať T. V.. Na č.l. 513 je fotokópia lekárskej správy zo dňa 3.9.2015 ohľadom poranení poškodenej, ktorú napadol jej manžel. Na č.l. 516-523 sú uznesenia a rozhodnutia: Uznesenie OO PZ Prešov - Juh sp. zn. ČVS:ORP-1364/JU-PO-2015 zo dňa 16.10.2015 o odovzdaní na priestupok, skutok sa týka sotenia poškodenej jej manželom (obžalovaným do auta, rozhodnutie Okresného úradu Svidník sp. zn. OU-SK-OVVS-2016/000808-08/34-Pr./Še vyššie uvedený, rozhodnutie Okresného úradu Prešov sp. zn. OU-PO-OVVS2-2016/012885-6 vyššie uvedený. Na č.l. 531-532 je prepis nahrávky, ohľadom pripravenia syna obžalovaného jeho matkou s tým, že tento odmietol ísť s otcom. Na č.l. 547-559 je rozsudok KS Prešov sp. zn. 30P 12/14 a rozsudok sp. zn. 2P 223/2011, týkajúci sa sestry poškodenej. Na č.l. 560-565 sú fotokópie fotografií týkajúce sa poškodenej, obžalovaného a ich syna. Na č.l. 575 je správa spísaná Obč. združením MyMamy, ktorá potvrdzuje, že mal. Q., keď mala 9 rokov videla, ako obžalovaný sedí na bruchu poškodenej, predtým počula krik. Správa je z 19.5.2016 a túto spísala F.. F. A.. Na č.l. 653-683 je fotokópia znaleckého posudku č. 70/2017 zo dňa 25.7.2017, týkajúci sa maloletého syna poškodenej a obžalovaného, akým spôsobom sa správa k rodičom, ako je ovplyvňovaný a pod.
Obhajoba navrhla aby obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený. Tak, ako to vyplýva z výpovede obžalovaného tento sa k trestnej činnosti nepriznal, na svoju obhajobu uviedol, že nie on, ale jeho manželka ho napadala.
Z výpovede svedkyne a poškodenej F. V. vyplynulo to, že jej manžel sa k nej správal nevhodne, napadal ju či už fyzicky ale aj psychicky ju týral, bránil jej v rôznych aktivitách.
Vychádzajúc potom z vyššie uvedeného je potrebné zdôrazniť, že v tomto prípade sú tri okruhy výpovedí. Svedkovia, ktorí potvrdzujú rôzne nevhodné správania sa obžalovaného, čo potvrdzovali svedkovia J. A., ktorá videla napadnutie obžalovaného, keď tento mal poškodenú udierať do brucha, ostatné napadnutia a iné incidenty potvrdila tak, že to nevidela, ale jej to povedala jej sestra poškodená, čo bolo v niekoľkých prípadoch. Svedkyňa A. A., vypovedala v neprospech obžalovaného v tom zmysle, že poškodená bola po svadbe utiahnutá, bola v strese čo jej povie obžalovaný. Ak ich bola navštíviť, pôsobili na ňu
normálne. Poukázala na to, že keď telefonovala s poškodenou táto jej poväčšine plakala, hovorila jej o rôznych napadnutiach zo strany obžalovaného.
Ďalší svedkovia, a to M. O. sa vyjadril k nevhodnému správaniu sa poškodenej a svedok M. A. uviedol, že s nimi bol na dovolenke a tam videl, že poškodená je nahnevaná.
Naproti tomu svedkovia A. V. videla, ako poškodená napadla jej syna, videla aj to, že obaja sa držali za ruky. A. V. videl ako jeho syna jeho nevesta (poškodená) sotila, chlapec v tej dobe plakal.
Svedkovia Mgr. M. C. a C. o spolužití manželov uviedli, že nevideli, aby mali nejaké problémy. Svedok Š. A. taktiež nebol svedkom nejakého incidentu medzi obžalovaným a poškodenou. F. A. vo svojej výpovedi popísala konanie poškodenej voči jej osobe. Svedok M. F. bol susedom v bytovom dome v Prešove, taktiež ani tento svedok nič nevidel, ani v bytovom dome nebol hluk v súvislosti s ich bývaním v tomto dome. Svedkyňa E. G. nevidela napadnutia ani iné, vyjadrila sa skôr k poškodenej a jej spôsobu života. Svedok P. G. na ich správaní nepostrehol nič zvláštne. Takisto vypovedala svedkyňa M. A., ktorá chodila na prechádzky s poškodenou spolu s ich deťmi.
Z vyhodnotenia týchto výpovedí vyplýva, že to boli zvyčajne príbuzní jednej alebo druhej strany, ktorí potvrdzovali výpoveď poškodenej alebo na druhej strane vyvracali jej výpoveď, resp. uvádzali, že poškodená sa správala nevhodne. Výnimkou je svedkyňa A. A., ktorej sa poškodená zdôverovala s tým, že sa k nej obžalovaný správal nevhodne.
Za takého stavu je potom kľúčová výpoveď znalca PhDr. G., ktorý v prvom znaleckom posudku potvrdil syndróm týranej osoby. Neskôr bol potom požiadaný o dopracovanie znaleckého posudku na poškodenú a v súvislosti s tým, aj na vypracovanie znaleckého posudku na obžalovaného. Pri vypracovaní prvého znaleckého posudku na poškodenú mu chýbali niektoré materiály a nebol ako znalec ani schopný porovnať osobnosti poškodenej a obvineného, čím podľa neho môže dôjsť ku skresleniu určitých údajov, nie zámerne, ale práve tým, že nie je dostatočný počet informácií, ktoré vedú k objektívnemu posúdeniu osobnosti ako poškodenej tak aj obvineného. V znaleckom posudku na obžalovaného potom zistil, že ide o osobnosť emočne stabilnú, sebaistú, dávajúcu dôraz na sebaovládanie, má však zníženú schopnosť vnímať negatívne stránky sebaprežívaním aj v prežívaní iných. Nedokáže sa vždy optimálne zaoberať zdrojmi konfliktov a problémov je viac egocentrický, odmieta však agresiu a siláckosť. Zároveň u neho nezistil, aby vo svojich výpovedi disimuloval. Osobnosť funguje bez známok patológie svojej štruktúry, nezistil u neho žiadne psychické poruchy alebo choroby a samotný charakter činu, pre ktorý je obvinený stíhaný nezodpovedá jeho osobnosti. Medzi obvineným a poškodenou došlo k vzniku konfliktov, kde ani jeden z nich nebol schopný tieto konflikty riešiť konštruktívne. Svoju úlohu pri tom zohralo u obvineného jeho citová závislosť na poškodenej, obava, že sa ich vzťah rozpadne a jeho naivná viera, že je možnosť ešte tento vzťah zachrániť.
Poškodená F. V.. Táto sa prezentovala ako osobnosť nekompromisná, so sklonom k jednoznačným riešeniam v zmysle „všetko alebo nič“ s tendenciou interpretovať jednanie iných ľudí ako zámerne ponižujúce alebo ohrozujúce. Mentálne brzdy sú u nej oslabené a v životnom štýle sa u nej dostávajú do popredia momenty vlastného záujmu. Jej osobnosť znalec zhodnotil ako nezrelú, naivnú, málo realistickú s prítomnými pocitmi menejcennosti. Je u nej vystupňovaná túžba byť stredobodom pozornosti. Ďalej k tomu v prípade poškodenej to bolo správanie podfarbené vzťahovačným akcentom, impulzívnosťou, emočnou nezrelosťou a naivitou. Vo vzťahu k obvinenému sa u nej dostávali do popredia prejavy dominancie v rozhodovaní o udalostiach, presadzovanie svojich názorov. Charakteristické je pre ňu sťažovanie a sklon k disimulácii.
Na základe týchto zistených skutočností znalec konštatoval, že vo vzťahu obvineného k poškodenej neišlo o prejavy psychického týrania tak, ako sa to javilo pri prvom znaleckom vyšetrení, kde mal k dispozícii len čiastkové spisové údaje a výpoveď poškodenej. Ich vzájomný vzťah bol od samotného začiatku poznamenaný osobnostnou nekompatibilitou u každého z nich presadzovaním rozdielnych predstáv o spoločnom živote. U oboch aktérov tohto konania pri tom zohrali svoju rolu aj črty ich osobnosti, u oboch to boli prejavy egocentrizmu, u obvineného závislosť na partnerke, u poškodenej potreba presadiť sa. Tiež oslabenie adaptívneho mechanizmu rozumovej a vôľovej kontroly citových reakcií.
Preto potom súd zhodnotiac nielen výpovede svedkov, ale hlavne výpoveď znalca obžalovaného oslobodil spod obžaloby, keďže podľa názoru súdu ide o rozvodové problémy oboch strán.
Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Prešove do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.