Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-9P/9/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom vo veci starostlivosti o maloletého W. H. V., W.. XX. XX. XXXX, bytom ako matka dieťaťa, dieťaťa rodičov T. U., W.. XX. XX. XXXX, F. U. V., Ľ.. Š. XX, právne zast. Mgr. Pavlom Vrškom, advokátom z AK, 990 01 Veľký Krtíš, M. R. Štefánika č. 2 a H. V., W.. XX. XX. XXXX, F. XXX XX U. V., W. XXX/X, F. W. E. C., Š. X, za účasti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš ako kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého takto

rozhodol:

Maloletý W. H. V., W.. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zároveň zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec dieťaťa je p o v i n n ý prispievať na maloletého mesačným výživným v sume 100,- Eur s jeho splatnosťou vždy do 20-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, a to počnúc od 01. 01. 2018 k rukám matky dieťaťa.

Zameškané výživné za čas od 01. 01. 2018 do 19. 03. 2018 v sume 145,36 Eur je otec dieťaťa p o v i n n ý splatiť v dvoch mesačných splátkach po 72,68 Eur splatných súbežne s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.

Otec dieťaťa je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým každú druhú sobotu od 09.00 h do 18.00 h s tým, že si dieťa prevezme pred bytom matky a na tomto mieste v určenom čase ho aj matke odovzdá.

Matka dieťaťa je p o v i n n á maloletého na styk s otcom pripraviť a mu ho odovzdať a v určenom čase ho prevziať.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

1. Matka dieťaťa podala dňa 14. 09. 2017 tunajšiemu súdu návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a výživu dieťaťa, ktorým sa domáhala, aby súd maloletého W. H. V.E., W.. XX. XX. XXXX zveril do jej osobnej starostlivosti a zároveň určil, že ho bude oprávnená zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca dieťaťa, aby zaviazal k povinnosti prispievať na jeho výživu mesačne sumou 100,- Eur so splatnosťou vždy do 20-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k jej rukám. Zameškané výživné od 14. 08. 2014 do 14. 09. 2017 je otec dieťaťa povinný uhradiť do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd upraví styk otca s dieťaťom, a to na každý druhý víkend v sobotu od 09.00 h do 18.00 h. V návrhu ďalej uviedla, že v roku 2009 sa s otcom dieťaťa zoznámila a v roku 2010 otehotnela. Po narodení

dieťaťa nastali medzi nimi problémy v komunikácii a tie vyvrcholili v roku 2014, kedy sa presťahovala do rodičovského domu. V súčasnej dobe žije s dieťaťom v byte na ulici Ľ.. Š. XX U. U. V., ktorý si zakúpila cez hypotekárny úver. Otec na dieťa v minulosti žiadnym spôsobom neprispieval, vždy sľúbil, že zaplatí dlžné výživné, avšak tak neučinil. Ona je v súčasnej dobe zamestnaná v spoločnosti SLOV-MATIC s. r. o. so sídlom Humenské námestie 1, Bratislava, kde má príjem vo výške cca 600,- Eur mesačne. Nevie uviesť, či je v súčasnej dobe otec dieťaťa zamestnaný a aký jeho mesačný príjem.

2. Na pojednávaní 13. 11. 2017 ďalej uviedla, že s otcom dieťaťa neboli nikdy manželia. Pokiaľ žili v spoločnej domácnosti, tak na striedavej adrese, a to buď na adrese jej rodičov, resp. rodičov otca dieťaťa. Okrem vyživovacej povinnosti na maloletého W. inú vyživovaciu povinnosť nemá. S výkonom osobnej starostlivosti o dieťa jej vypomáhali rodičia a tiež prejavujú záujem aj rodičia otca dieťaťa. Určenia vyživovacej povinnosti spätne od 14. 08. 2014 sa domáha preto, lebo týmto dátumom začala bývať samostatne s maloletým W. v byte na ulici Ľ.. Š. XX U. U. V.. Od tohto času otec na dieťa už žiadnym peňažným spôsobom neprispieval. Zvykol mu zakupovať rôzne veci, avšak ona ho o to nikdy nežiadala. Ona je v súčasnosti zamestnaná v herni Admiral vo Veľkom Krtíši na pracovnú zmluvu. Byt, v ktorom v súčasnosti s dieťaťom býva, je veľkosťou 3-izbový a vzala ho na hypotéku cez Slovenskú sporiteľňu, a. s., pobočku vo Veľkom Krtíši, ktorú spláca mesačne v sumách po 95,- Eur. Iné splátky ani dlhy nemá. Keďže otec dieťaťa neprispieval v minulosti mesačným výživným, musela na neho podať trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy. Trestné stíhanie bolo odložené, nakoľko otec dieťaťa dlh na výživnom zaplatil.

3. Otec dieťaťa na pojednávaní 13. 11. 2017 uviedol, že to, čo uviedla matka dieťaťa v návrhu a vo svojom prednese na tomto pojednávaní, je v podstate pravdou, len v určitých okolnostiach má iný náhľad na veci, čo rozviedol. Nie je pravdou, že by sa bola len sama od 14. 08. 2014 t.j. odkedy sa odsťahovala do bytu, starala o syna. Aj on jej vypomáhal so starostlivosťou. Pravdou je ale to, že od toho dátumu až do splnenia povinnosti na základe začatého trestného stíhania na syna žiadnym výživným neprispieval. Tvrdil, že mali uzavretú ústnu dohodu, že nebude platiť výživné na syna. Od januára 2016 sa zamestnal v Bratislave, avšak ani po tom výživné na syna neplatil, keďže mu zvykol zakupovať rôzne značkové veci ako oblečenie a obuv, čo robili aj jeho rodičia, preto sa domnieval, že týmto si nahrádza plnenie vyživovacej povinnosti. Vlastne sa na tomto postupe s matkou dieťaťa dohodli, aj keď ona to teraz popiera. V minulosti podnikal v zahraničí, avšak toto podnikanie spojené s obchodom s ryžou, olejom a podobnými komoditami, skončilo neúspechom a zostali mu len dlhy. V súčasnosti býva u priateľky v C., kde je aj zamestnaný vo firme DADKAR ako výčapník. Jeho mesačný príjem činí 430,- Eur. Okrem vyživovacej povinnosti na syna W. H. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Priateľka, u ktorej v C. býva, sa volá M. C. a je zamestnaná. Priateľka nemá vyživovaciu povinnosť. On má dlhy voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši v zostatkovej sume cca 4. 800,- Eur, ktoré sú mu zrážané v maximálnych možných mesačných zrážkach z jeho mzdy. Za bývanie u priateľky platí sumu 160,- Eur. Nie je vyučený k žiadnej profesii, má len základné vzdelanie. Jeho zdravotný stav je dobrý. So synom vychádza dobre a má záujem sa s ním naďalej stretávať. Nesúhlasí s rozsahom úpravy styku a tiež nesúhlasí s výškou výživného, akého sa matka dieťaťa domáha. Je ochotný prispievať mesačným výživným maximálne 40,- Eur, avšak nesúhlasí s určením vyživovacej povinnosti 3 roky dozadu. Nateraz si plní vyživovaciu povinnosť v minimálnej zákonnej výške.

4. Kolízny opatrovník dieťaťa sa pripojil k návrhu matky dieťaťa. Nemožno prihliadať len na zárobkové možnosti otca dieťaťa, ale aj na jeho schopnosti zabezpečiť si taký príjem, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť v zodpovedajúcej výške potrebám dieťaťa. Otec dieťaťa síce uviedol, že nesúhlasí s navrhovanou úpravou styku, ale neuviedol svoj návrh. Dieťa navrhol zveriť do osobnej starostlivosti matky a vo veci rozhodnutia o zameškanom výživnom a úprave styku ponechal rozhodnutie na úvahe súdu.

5. Súd na pojednávaniach sa oboznámil s pracovnou zmluvou otca dieťaťa, potvrdením jeho zamestnávateľa o výške vyplácanej mesačnej mzdy z výplatných pások, exekučným príkazom sp. zn. EX 172/2014, potvrdeniami o dosahovanom zárobku od zamestnávateľa matky dieťaťa, výpismi z účtu matky dieťaťa v Slovenskej sporiteľni, a. s., pobočka Veľký Krtíš o úhradách nevyhnutných výdavkov a platieb, rodným listom dieťaťa, uznesením OR PZ, Odboru kriminálnej polície Veľký Krtíš z 06. 01. 2018, ČVS: I.-XXX/VYS-U.-XXXX, lustráciami v registri obyvateľov SR a v portáli Sociálnej poisťovne, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš z 30. 10. 2017, správou o povesti z Mesta Veľký Krtíš na otca dieťaťa, správou o povesti z Obce Opava na matku dieťaťa, rozpisom výdavkov

matky dieťaťa v tom-ktorom mesiaci, oznámením Okresného úradu Veľký Krtíš, Katastrálneho odboru a výpismi z LV č. XXXX a XXXX.

6. Podľa § 77 ods. 1 zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody vhodné osobitného zreteľa.

7. Podľa § 62 ods. 1 zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

8. Podľa § 62 ods. 2 zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 ods. 4 zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

10. Podľa § 62 ods. 5 zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 65 ods. 1 zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

12. Podľa § 75 ods. 1 zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 36 ods. 1 zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rodičia maloletého dieťaťa, ktorý spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

14. Súd s pri svojom rozhodovaní spracoval citovanými ustanoveniami zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním preukázaný a objasnený stav veci, a to zákonným spôsobom a zákonnými prostriedkami. Zo vzťahu T. U. a H. V. sa dňa XX. XX. XXXX narodil W. H. V.. Obidvaja rodičia sa do 14. 08. 2014 o dieťa starali spoločne, čo korešponduje aj s vykonaným dokazovaním. Od tohto času sa o maloletého stará výlučne matka. Aj keď otec dieťaťa uviedol, že aj po tomto období napomáhal matke s výkonom osobnej starostlivosti, avšak obidvaja zhodne uviedli, že matka s dieťaťom už od 14. 08. 2014 bývala vo svojom byte a bez otca dieťaťa, teda tvrdenie otca dieťaťa sa javí nepravdepodobné. Medzi rodičmi dieťaťa nebolo sporným to, že si otec na dieťa dobrovoľne vyživovaciu povinnosť od 14. 08. 2014 neplnil. Na svoju obranu uviedol, že mu zakupoval značkové oblečenie, čo rozhodne nemožno považovať za plnenie si vyživovacej povinnosti. Keďže takto otec dieťaťa sa správal po dlhšiu dobu, matka dieťaťa na neho podala trestné oznámenie. O oznámení rozhodol vyšetrovateľ OR PZ, Odboru kriminálnej polície Veľký Krtíš pod ČVS: I.-XXX/VYS-U.-XXXX dňa 06. 01. 2018 uznesením, ktorým odložil vec podozrenia z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák., lebo zanikla trestnosť činu. Trestnosť činu zanikla spôsobom, že bolo zameškané výživné za obdobie od augusta 2014 do 07. 12. 2017 v celkovej sume 953,50 Eur, čo zodpovedalo 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa t. j. v minimálnej zákonnej vyživovacej povinnosti, zaplatené. Tento stav potvrdzuje aj odôvodnenie citovaného uznesenia, ktoré predložil súdu otec dieťaťa a z ktorého obsahu vyplýva vyjadrenie matky dieťaťa, že k 10. 01. 2018 otec na dieťa nedlhuje výživné.

15. Je nepochybné, že rodičia dieťaťa od 14. 08. 2014 už v spoločnej domácnosti nežijú, preto vznikla zo zákona povinnosť otcovi dieťaťa prispievať na maloletého pravidelným mesačným výživným. Výška tohto výživného je závislá od pohybu životného minima, ktoré určuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. V rozhodnom čase činilo toto výživné sumu 27,13 Eur mesačne. V súčasnosti je to suma 27,32 Eur mesačne. Možno uzavrieť, že otec dieťaťa porušil zákonnú povinnosť, keď neprispieval na maloletého výživným, hoci bol povinný takto robiť bez toho, aby mal určenú vyživovaciu povinnosť súdnym rozhodnutím. Zákonodarca v ustanovení § 62 zákona o rodine striktne upravil, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť, a to platí bezo sporu aj na stav, keď nie je určené súdnym rozhodnutím výživné povinnému rodičovi, teda tomu, ktorý sa o dieťa osobne nestará. Takýmto rodičom bol v rozhodnom období otec dieťaťa, teda bol povinný prispievať na maloletého minimálne zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo neučinil dobrovoľne, ale až pod ťarchou trestného stíhania.

16. Matka dieťaťa sa domáhala určenia vyživovacej povinnosti otca na dieťa spätne od 14. 08. 2014, čo odôvodnila tým, že si už od tohto času otec vyživovaciu povinnosť neplnil. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ale na to musia byť dôvody vhodné osobitného zreteľa. Súd takéto dôvody vhodné osobitného zreteľa nevzhliadol, pretože jednak na základe vedeného preverovania z podozrenia prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. si otec na dieťa minimálnu zákonnú vyživovaciu povinnosť až do 10. 01. 2018 splnil, ale aj pre iné dôvody, a to, že matke dieťaťa nič nebránilo už bezprostredne po 14. 08. 2014 sa domáhať cez súdne rozhodnutie určenia vyživovacej povinnosti otca, keď vedela, že si dobrovoľne túto vyživovaciu povinnosť neplnil, čo môže zvádzať aj k osvojeniu si verzie, že to akceptovala preto, lebo otec dieťaťu zakupoval osobné veci a uhrádzal mu niektoré potreby. Ďalším dôvodom vylučujúcim použitie tohto zákonného ustanovenia je aj to, že otec dieťaťa v tomto čase bol bez pravidelného zdroja príjmu, síce bol zamestnaný po krátku dobu v Bratislave, avšak jeho príjem podliehal vedenej exekúcii a úhrady dlhov, ktoré mu vznikli z neúspešnej podnikateľskej činnosti s ktorou započal ešte v čase, keď žili spolu. Zákonné ustanovenie § 77 ods. 1 zákona o rodine je nutné posudzovať skôr, ako výnimku zo štandardných úprav, keď súdy zaväzujú k vyživovacej povinnosti rodiča spravidla od začatia súdneho konania resp. od právoplatnosti rozsudku, teda musí byť zastúpený dôvod hodný osobitného zreteľa, aby mohlo byť rozhodnuté inak. Taký dôvod v danom prípade súd nevzhliadol, preto nezaviazal otca dieťaťa zaplatiť matke zameškané výživné spätne 3 roky od začatia súdneho konania.

17. Pre určenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča súd skúma vždy jeho zárobkové možnosti, ale aj prihliada na jeho celkové schopnosti a majetkové pomery. Otec dieťaťa je v súčasnosti zamestnaný, pričom jeho mesačný príjem činí cca 430,- Eur. Matka dieťaťa je tiež zamestnaná, pričom jej čistý mesačný príjem za obdobie október 2016 až november 2017 činí sumu 792,79 Eur. Otec dieťaťa predložil súdu pracovnú zmluvu z 04. 09. 2017 uzavretú so zamestnávateľom DADKAR s. r. o., Remeselnícka 319/14, Revúca, z ktorej sa potvrdzuje, že je zamestnaný na dobu neurčitú s dohodnutými mzdovými podmienkami 2,50 Eur za hodinu práce a pracovným zaradením čašník. Otec dieťaťa iný zdroj príjmu nemá a je bezmajetný. Je nekvalifikovaný, avšak zdravý, pričom ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Možno len dôvodne predpokladať, že za situácie, keď otec dieťaťa je pod ťarchou vedenej exekúcie, nebude mať záujem si hľadať také zamestnanie, ktoré by umožnilo rýchlo splatiť dlh, ktorý mu vznikol z neúspešného podnikania, keď sám je presvedčený, že podiel na jeho vzniku by mala znášať aj sama matka dieťaťa, lebo v tom čase žili spolu.

18. Matka dieťaťa do spisu predložila sumár mesačných výdavkov spojených so zabezpečovaním potrieb dieťaťa. V tejto súvislosti súd uvádza, že všetky náklady na strane dieťaťa sa nedajú exaktne vyčísliť, pričom matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní poskytovaním osobnej starostlivosti, ktorú je potrebné posudzovať vo vzťahu k vyživovacej povinnosti poskytovanej zo strany druhého rodiča v peniazoch, keď zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, stará sa o neho po všetkých ostatných stránkach (varí mu, perie, žehlí, zabezpečuje všetky jeho potreby v žiadanom rozsahu). Navyše matka dieťaťa dosahuje zhruba raz taký mesačný príjem ako otec dieťaťa. Ani matka dieťaťa ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

19. Otec dieťaťa súdu predložil exekučný príkaz sp. zn. EX 172/14, ktorým deklaruje, že je vedená proti nemu exekúcia pre dlhy z minulosti, z jeho obsahu sa zisťuje, že sa exekúcia vedie na základe

vykonateľného exekučného titulu a ním je rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/248/2013-29 z 03. 04. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 05. 2014, teda v čase, keď ešte žili v spoločnej domácnosti. Súd na tento titul prihliadol pri rozhodovaní o zameškanom výživnom, keď otca dieťaťa nezaviazal k povinnosti zaplatiť matke zameškané výživné od 14. 08. 2014 do 14. 09. 2017.

20. Povinnosťou otca dieťaťa, ktorý je zdravý, samostatný, je počínať si ale tak, aby prácou, či už v pracovnom pomere, resp. eventuálnom podnikaní, si zabezpečil taký dostatočný príjem, z ktorého by si mohol plniť vyživovaciu povinnosť zodpovedajúcu potrebám dieťaťa a tie sú už v súčasnej dobe rozhodne vyššie než zodpovedajúce sume 40 Eur mesačne, akú sumu navrhol. Nemožno uznať za kvalifikovanú jeho obranu, keď operuje tým, že je síce zamestnaný, ale jeho príjem činí cca 430,- Eur mesačne, pretože má možnosť nájsť si iné zamestnanie s dosahovaním vyššieho príjmu, než aký v súčasnosti poberá.

21. Súd na základe vykonaného dokazovania určil vyživovaciu povinnosť otcovi dieťaťa počnúc od 01. 01. 2018 v sume 100,- Eur, teda výške, ktorá zodpovedá potrebám dieťaťa a aj možnostiam a schopnostiam otca dieťaťa. V spojitosti s takto určeným výživným vznikol mu nedoplatok na výživnom za čas od 01. 01. 2018 do 19. 03. 2018 v sume 145,36 Eur. Tento nedoplatok predstavuje rozdiel medzi určeným výživným 100,- Eur a minimálnym zákonným výživným 27,32 Eur ( 100-27,32= 72,68 ). Tento nedoplatok zaviazal ho splatiť v dvoch mesačných splátkach po 72,68 Eur splatných súbežne s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.

22. Zároveň súd rozhodol o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Kolízny opatrovník nevzniesol žiadnu výhradu voči zabezpečovanej starostlivosti o dieťa jeho matkou a keďže otec dieťaťa rovnako konštatoval, že sa matka o dieťa riadne stará a nič jej v tomto smere nevytýkal, nebol dôvod uvažovať nad inou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností.

23. Matka dieťaťa v návrhu na začatie konania navrhla upraviť styk otca s dieťaťom. Pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 13. 11. 2017 uviedla, že striktne netrvá na tomto návrhu, keďže sa nikdy nebránila stretávaniu sa otca s dieťaťom, avšak v záverečnej reči predsa navrhla upraviť tento styk. V záujme dosiahnutia stretávania obidvoch rodičov s dieťaťom a zachovávania väzieb medzi ním a rodičmi, ako aj starými rodičmi, súd upravil styk otca s maloletým na každú druhú sobotu od 09.00 h do 18.00 h s tým, že si dieťa prevezme pred bytom matky a na tomto mieste ho v určenom čase aj odovzdá. Aj keď otec dieťaťa uvádzal, že s takto navrhovanou úpravou styku nesúhlasí, neuviedol svoju verziu a rovnako v zásade nepoprel ani to, že by mu matka bránila v stretávaní sa s dieťaťom. Pokiaľ sa aj zmienil, že sa takto posledne začala správať matka dieťaťa, mohlo to mať súvis s vedeným trestným preverovaním podozrenia zo spáchania trestného činu do jeho právoplatnosti.

24. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého ustanovenia žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže ani jeden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil, súd mal za to, že im trovy konania žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Veľký Krtíš.

Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schváli dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku ktorým bola dohoda schválená odvolanie.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.