Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-5C/118/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník sudcom JUDr. Ivom Paradom v spore žalobkyne I. F., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2013 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2013.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2013 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2013.

III. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. O ich výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 199 eur na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanému uloženia povinnosti:

2 5C/118/2015

a) zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2013 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2013,

b) zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2013 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2013.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 8.10.2013 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Poukázala na úžerný úrok 70,02 % p.a., chýbajúci rozpis

splátok, chýbajúcu konečnú splatnosť úveru, neprijateľný poplatok za odklad splátok. O neprijateľnosti poplatku za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru, požadovaného žalovaným, už súdy rozhodli, ako napr. rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 25C/4/2014 zo dňa 19.5.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014. Spolu s typovou formulárovou úverovou zmluvou, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa podpísala aj formulár dopredu pripravenej Dohody o zrážkach zo mzdy. Na získanie úveru jej boli predložené listiny a bolo jej povedané, že ak chce aby jej bol úver poskytnutý, musí tieto listiny podpísať. V súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov jej nebolo nič bližšie vysvetlené. Samotné vyhotovenie Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak po obsahovej, ako aj formulárovej stránke. Aj keď je Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebola o jej dôsledkoch nijako poučená a nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela úver získať. Žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jej mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť. Jej zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy, z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole. Jej zamestnávateľom je Mesto F., P. XX, XXX XX F.. Žiadosť veriteľa jej zamestnávateľovi, o vykonávanie zrážok zo mzdy preukázala listom zo dňa 26.2.2015. Tým zároveň osvedčila vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou o zrážkach zo mzdy. Poukázala na § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014: „Neprípustné je zabezpecˇenie uspokojenia pohlˇadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebitelˇskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebitelˇ bol poucˇený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnostˇ ju odmietnutˇ.“ Taktiež poukázala na dôvodovú správu k zákonu č. 102/2014 Z.z, ktorým bol zákon o ochrane spotrebiteľa novelizovaný o vyššie citované znenie: „Vylucˇuju´ a obmedzuju´ sa niektore´ formy zabezpecˇenia za´va¨zku spotrebitelˇa zo spotrebitelˇskej zmluvy. Vylu´cˇene´ je zabezpecˇenie prostredni´ctvom dohody o zra´zˇkach zo mzdy alebo iny´ch pri´jmov spotrebitelˇa, ak nebola ta´to dohoda uzavreta´ vo forme osobitnej listiny, spotrebitelˇ nebol poucˇeny´ o jej na´sledkoch a nemal mozˇnostˇ taku´to dohodu odmietnutˇ, ako aj zabezpecˇenie za ´va¨zku spotrebitelˇa zmenkou alebo sˇekom. Dohoda o zra´zˇkach zo mzdy alebo iny´ch pri´jmov spotrebitelˇa umozˇnˇuje, aby platitelˇ mzdy alebo iny´ch pri´jmov spotrebitelˇa vypla´cal cˇastˇ ty´chto platieb priamo preda´vaju´cemu momentom, kedy mu je ta´to dohoda predlozˇena´. Vsˇeobecna´ u ´prava v Obcˇianskom za´konni´ku nevyzˇaduje schva´lenie su´dom, stacˇi´ iba jednostranny´ u´kon zo strany preda´vaju´ceho. Vytva´ra sa ty´m vy´razna´ nerovnova´ha medzi postaveni´m zmluvny´ch stra´n v neprospech spotrebitelˇa. Preto je zˇiaduce, aby tento insˇtitu´t nemohol bytˇ pouzˇi´vany´ bez pri´snejsˇej u´pravy v prospech spotrebitelˇa. Je potrebne´, aby o uzavreti´ takejto dohody (cˇi uzˇ ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvne´ho dojednania) spotrebitelˇ mohol rozhodnu´tˇ a pri´padne ju odmietnutˇ. Vyzˇaduje sa, zˇe preda´vaju´ci, ktory´ kona´ v ra´mci za´konom ulozˇenej povinnosti dodrzˇiavatˇ riadnu odbornu´ starostlivostˇ, upozorni´ spotrebitelˇa na toto ustanovenie, pri´p. poskytne jeho vy´klad, tak, aby spotrebitelˇ vedel urobitˇ uva´zˇene´ rozhodnutie.“ Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014 v § 29b zákona č. 250/2007 Z.z., neobsahuje úpravu § 5a ods. 1 písm. a). Uplatnenie tohto právneho úkonu je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka v rozpore so zákonom a je teda absolútne neplatný. Dala do pozornosti, že Európska komisia sa vo veci C-30/12 v písomných pripomienkach zo dňa 2.5.2012 vyjadrila k neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy jasne v bodoch 22 a 23, čo bolo následne pretavené do navrhnutej odpovede na predloženú prejudiciálnu otázku, ako by mal Súdny dvor EÚ rozhodnúť. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy, nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Aj keby Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorú uzatvorila so žalovaným, bola platná, tak podľa jej názoru, vzhľadom na to, že ňou žalovaný chce bez súdnej kontroly získať aj plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť už bola vyslovená, obstojí jej žaloba, aby bol žalovaný povinný zdržať sa použitia takejto Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom úhrady pohľadávky. V čase vzniku záväzkovoprávneho vzťahu, z ktorej pohľadávka vzniká alebo môže vzniknúť je prirodzeným postupom a prejavom obozretnosti každého veriteľa predchádzať situácii, aby nedochádzalo k majetkovej strate spôsobenej nielen neskoršou insolventnosťou protistrany, ale v prvom rade jej úmyselným porušením povinnosti splniť svoje záväzky. Dojednania zabezpečenia splnenia povinnosti (či už vecné - napríklad záložné právo, zabezpečovací prevod práva k hnuteľným veciam, alebo osobné - ručenie, spoludlžníctvo a pod.) právna úprava pripúšťala aj pre spotrebiteľské právne vzťahy aj v roku 2013 (a robí tak rovnako aj dnes). Obsah tohto zabezpečenia určuje zákonná úprava, ktorá reguluje aká výška zrážky zo mzdy môže a nemôže byť (teda ani dohodou zmluvných strán nie je možné prekročiť zákonné obmedzenie). Ide teda o zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a obsah ktorého určuje zákon. Prípustnosť tohto spôsobu zabezpečenia upravuje zákonná úprava aj dnes, kedy na dohodu o zrážkach zo mzdy kladie podmienku zavretia vo forme samostatnej listiny (čo v prípade sporovanej dohody bolo splnené už v roku 2013). V súvislosti s prijatím zákona č. 102/2014 Z.z., ktorý sa okrem iného zmenil a doplnil aj zákon č. 250/2007 Z.z. upravujúci otázku zrážok zo mzdy žalovaný poukazuje na to, že právna úprava účinná od 1.5.2014 nie je retroaktívne aplikovateľná. Okrem toho, že tento záver vyplýva z ustanovenia § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.3.2009, sp. zn. 1M Obdo V 16/2006 a publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 54/2010 tak, že: „Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku.“ Poukázal však na to, že uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine ako zaviedla neskoršia právna úprava. Žalovaný týmto napáda tvrdenie o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Pri prijímaní zákona č. 102/2014 Z.z. (účinný od 1.5.2014) bol súlad úpravy dohody o zrážkach zo mzdy so všetkými záväzkami Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv aj osobitne konštatovaný. V predmetnej novele boli plne zohľadnené a prebrané viaceré právne záväzné akty Európskej únie, rovnako aj predmetná Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993. Súčasne podľa doložky zlučiteľnosti bol konštatovaný súlad právnej úpravy s únijným právom.

4. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2013, dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2013, listom žalovaného zo dňa 26.2.2015, zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2013, dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2013 a listom žalovaného zo dňa 26.2.2015.

5. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

8. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 137 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. Je nesporné, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2013 žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 360 eur, počet splátok 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 19,29 eura, predpokladaná RPMN 70,02 %, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %. Podľa bodu II. dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2013 si strany dohodli, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných Pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či v mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých Pohľadávok v omeškaní. Žalovaný listom zo dňa 26.2.2015 požiadal ohľadne pôžičky pod VS: XXXXXXXXXX zamestnávateľa žalobkyne Mesto F., P. XX, XXX XX F. o vykonanie zrážok zo mzdy. Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2013 žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 1 500 eur, počet splátok 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 80,37 eura, predpokladaná RPMN 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %. Podľa bodu II. dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2013 si strany dohodli, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných Pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či v mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých Pohľadávok v omeškaní. Žalovaný listom zo dňa 26.2.2015 požiadal ohľadne pôžičky pod VS: XXXXXXXXXX zamestnávateľa žalobkyne Mesto F., P. XX, XXX XX F. o vykonanie zrážok zo mzdy.

12. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola medzi stranami sporu uzavretá za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch. Dohoda o zrážkach je formulár, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného veriteľa. Žalovaný požiadal zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni ukladalo povinnosť plniť. Žalovanému sporná dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje zamestnávateľovi žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby bola podrobená súdnemu prieskumu o tom, či je pohľadávka oprávnená. Ide o právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu a obchádza ho, ide o neplatný právny úkon (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co/217/2015-88 zo dňa 23.2.2016). Čo sa týka petitu žaloby, teda uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, je potrebné uviesť, že podľa § 137 nejde o taxatívny výpočet žalôb, keďže je tam uvedené „najmä“, čo znamená že súd môže rozhodnúť o uložení povinnosti tak, ako to navrhuje žalobkyňa. V tomto smere je potrebné poukázať na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/11/2016 zo dňa 24.1.2017, kde už bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, v ktorom bol predmetom sporu taký istý petit žaloby, ako je v tomto spore. Žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby tým, že môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jej mzdy. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.

13. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, pretože žalobkyňa mala plný úspech vo veci. Žalobkyňa si uplatnila ich náhradu. O ich výške

súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

15. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2 písm. u) tohto zákona od súdneho poplatku oslobodená a súd jej návrhu vyhovel. Preto súd zaviazal

neúspešného žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 199 eur, t. j. 2 x po 99,50 eura, pretože predmetom konania sú dva nároky (položka 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona) na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Len do uplynutia lehoty na podanie odvolania môže odvolateľ rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda ako aj meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatný rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predošlom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.