Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_52Ek-75-2018.pdf
PDF · 82.64 KB
Case nature
Subarea
52Ek/75/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EDYPLUS s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 258 881, právne zastúpený: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti povinnému: J., o vymoženie 6.452,36 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/75/2018 zo dňa 31. januára 2018, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/75/2018 zo dňa 31. januára 2018 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.01.2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 6.452,36 eur s príslušenstvom a trov exekúcie na základe exekučných titulov - rozsudku vydaného Okresným súdom Trenčín č.k. 18C/50/2015-99 zo dňa 20.06.2016, rozsudku vydaného Krajským súdom Trenčín č.k. 5Co/407/2016-129 zo dňa 22.02.2017 a uznesenia vydaného Okresným súdom Trenčín č.k. 18C/50/2015-139 zo dňa 25.08.2017.
2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 52Ek/75/2018 zo dňa 31.1.2018 zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov konania vymáhaných na podklade exekučného titulu
- uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 18C/50/2015-139 zo dňa 25.08.2017 (ďalej len ,,uznesenie“ alebo ,,exekučný titul“) vo výške 1.724,08 eur a to zmysle § 53 ods. 3 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu rozporu návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 53 ods. 1, § 53 ods. 3 písm. a), § 53 ods. 4, § 48 ods. 2, § 48 ods. 4 písm. b), § 36 ods. 1-3, § 200 Exekučného poriadku a § 80 ods. 1-3, § Civilného sporového poriadku a vecne tým, že oprávnený ako postupník nie je aktívne procesne legitimovaným na podanie návrhu na vykonanie exekúcie v časti vymáhaného nároku na trovy základného konania, pretože k prevodu práva právnym úkonom (zmluvou) došlo ešte pred samotným vydaním tohto exekučného titulu. Oprávnený je postupníkom v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0609/2017/CE uzavretej dňa 05.06.2017 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a postupníkom EDYPLUS s.r.o., na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené, pričom na všetkých exekučných tituloch, ktoré oprávnený predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, vystupoval postupca ako žalobca. Avšak v čase vydania uznesenia už postupca nebol nositeľom hmotnoprávneho nároku (veriteľom), pretože ešte pred jeho vydaním postupca účinne postúpil pohľadávku oprávnenému (postupníkovi). Takýto prevod práva, ku ktorému došlo pred vydaním predmetného exekučného titulu, sa však neprejavil v procesnom nástupníctve a v správnom vyriešení otázky vecnej legitimácie v čase, keď súd v základnom konaní uznesením rozhodoval o výške trov konania v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom v exekučnom konaní prevod práva, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, už nemožno naprávať, ani naň prihliadať.
3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote dňa 15.2.2018 sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkového stavu, ktorým došlo k neúmernému zásahu do majetkových práv oprávneného. Oprávnený sa s názorom vyššieho súdneho úradníka nestotožnil, pretože postúpením pohľadávky na oprávneného došlo aj k postúpeniu právneho nároku na náhradu trov konania, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je na exekučnom titule ako žalobca uvedený postupca alebo postupník. Postúpením pohľadávky prešli na oprávneného všetky práva s ňou spojené, vrátane práva na náhradu trov v sporovom konaní, a to v zmysle ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nie je pritom podstatné, či v čase postúpenia pohľadávky bola konkrétna výška uvedených trov známa. Oprávnený tvrdil, že pri posudzovaní predmetnej veci súd nesprávne vyložil ustanovenie § 80 CSP tým, že opomenul zrejmú dispozitívnu povahu daného ustanovenia. Oprávnený poukázal aj na ustanovenie § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva možnosť dispozície medzi postupcom a postupníkom z hľadiska vymáhania nároku na báze vzájomnej dohody (žiadosti postupníka), a to aj v civilnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Podľa neho je nepodstatné, či je na exekučnom titule uvedený pôvodný alebo nový veriteľ, lebo právne nároky z neho vyplývajúce prislúchajú výlučne postupníkovi.
4. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
6. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. V zmysle § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
12. Podľa § 36 ods. 1, 2 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
13. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
14. Podľa § 53 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného.
15. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie a po preskúmaní veci sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany oprávneného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. Súd nemal v tejto veci dôvod (a to napriek presne opačnému názoru oprávneného), pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej v napádanom rozhodnutí na podporu ním zvoleného postupu a týmto pojatej aj do odôvodnenia napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) takto súdom predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov pre zamietnutie návrhu na začatie exekúcie s odvolaním sa na ne. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na podrobne vyargumentovaný nesúhlas oprávneného prezentovaný v sťažnosti, sa súd nad rámec zákona vysporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.
16. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil inú právnu normu, než ktorú mal použiť, alebo ak použil síce správnu právnu normu, ale ju nesprávne vyložil. V danom prípade však súd konajúc vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil.
17. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia) /Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Cdo 69/2012, zo dňa 12. septembra 2012/.
18. Súd súhlasí s oprávneným vtom smere, že postúpením pohľadávky na oprávneného došlo aj k postúpeniu právneho nároku na náhradu trov konania, avšak nestotožnil sa s názorom oprávneného, podľa ktorého je jedno, či je v exekučnom titule označený ako žalobca postupca alebo postupník. Tvrdenie oprávneného, podľa ktorého je nepodstatné, či je na exekučnom titule uvedený pôvodný alebo nový veriteľ s odôvodnením, že právne nároky z neho vyplývajúce prislúchajú výlučne postupníkovi, súd nepovažoval za správne. Ustanovenie § 36 ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje vykonať exekúciu v prospech iného subjektu, než je označený v exekučnom titule iba ak sa preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. K prechodu práv a povinností v exekučnom konaní je však možné prihliadať iba vtedy, ak nastal po vydaní exekučného titulu. Ak došlo k sukcesii pred vydaním vykonávaného rozhodnutia bez toho, že by z nej príslušný orgán v konaní vyvodil zodpovedajúce závery, nie je možné pochybenie v otázke procesného nástupníctva alebo „vecnej legitimácie“ naprávať v exekučnom konaní. Keďže v danom prípade k prevodu práv vo vzťahu k uplatňovanému nároku došlo ešte počas základného konania, bolo potrebné právne nástupníctvo riešiť v základnom konaní zámenou účastníkov, k čomu však nedošlo. Súdna prax nehovorí o tom, že by uznesenie o výške trov nemalo váhu exekučného titulu. Na podklade meritórneho rozhodnutia, kde je rozhodnuté len o nároku na trovy exekúcie, nie je možné viesť exekúciu na trovy konania, keďže vtom čase nie je výška náhrady trov konania judikovaná. V prípade, ak by sa v exekučnom konaní zohľadňovala aj sukcesia ku ktorej došlo pred vydaním exekučného titulu, malo by to za následok neprípustnú nápravu rozhodnutia vydaného v sporovom konaní.
19. Súd v tomto smere poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2 Cdo 228/2010 zo dňa 28. februára 2011, podľa ktorého návrh na vykonanie exekúcie môže podať len ten, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený a ten, kto preukáže, že na neho prešlo právo z exekučného titulu. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti, predpísané procesným právom. Materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem
presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu, dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného alebo povinného a pod. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený v exekučnom titule ako povinný (pasívna exekučná legitimácia) a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia). Nemožno však vylúčiť prechod povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu, prípadne aj na štát. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie, s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci).
20. Súd preto konštatuje, že v predmetnej veci označený oprávnený, nie je nositeľom práva vyplývajúceho z exekučného titulu, t.j. nemá aktívnu legitimáciu na vymáhanie predmetného nároku v časti trov základného konania. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím. K prechodu práva alebo k povinnosti dochádza výlučne len po vydaní exekučného titulu. Nebolo možné akceptovať prechod, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, pretože tento prechod sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena alebo zámena účastníkov konania v základnom konaní). Súd súhlasí s tým, že pochybenie v základnom konaní spočívajúce vtom, že nebol rešpektovaný prechod práv alebo povinností nemožno naprávať v exekučnom konaní.
21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa súd nestotožnil s názorom oprávneného, uvedeným v sťažnosti, podľa ktorého mal súd dospieť na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu by malo vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov konania vymáhaných na podklade exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 18C/50/2015-139 zo dňa 25.08.2017 z dôvodu, že oprávnený nie je osobou oprávnenou požadovať splnenie nároku z uvedeného exekučného titulu. Keďže vyšší súdny úradník rozhodol v súlade s ustálenou judikatúrou, súd sa nemohol stotožniť ani s názorom oprávneného, že namietaným postupom vyššieho súdneho úradníka došlo k neúmernému zásahu do majetkových práv oprávneného.
22. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd rozhodol tak ako vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/75/2018 zo dňa 31.1.2018 ako nedôvodnú zamietol.
24. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude súd rozhodovať o zvyšku nároku uplatnenom v návrhu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.