Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-259-2017.pdf
PDF · 82.27 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/259/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47967692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD, s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Emília Kondášová, nar. 31.10.1955, bytom Nová 1623/72. 078 01 Sečovce, v konaní o zaplatenie 1.164,51 Eur s príslušenstvom t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.164,51 Eur, 5,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.164,51 Eur od 27.07.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 27.07.2017 doplnenou dňa 28.07.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.164,51 Eur spolu s príslušenstvom a trovami konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 23.08.2010 bola medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Poštová banka, a.s., Bratislava a žalovaným uzavretá zmluva o úvere č. 3039255310 na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý zo strany právneho predchodcu žalobcu úver vo výške 1.750 Eur. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere. Žalovanému bolo pred zosplatnením úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu zaslané upozornenie pred zosplatnením úveru, v ktorom bol žalovaný oboznámený s tým, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a zároveň bol žalovaný vyzvaný na doplatenie dlžnej sumy. Vzhľadom k tomu, že žalovaný úhradu pohľadávky nevykonal, právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., Bratislava, pristúpila k zosplatneniu úveru listom - výzvou na úhradu dlžnej sumy, ktorý žalovaný aj napriek zaslanej výzve nezaplatil. Žalobca si v súdnom konaní zároveň uplatnil aj príslušné zákonné úroky z omeškania v súlade s ust. § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.. 2. Žalovanému bolo doručované uznesenie č.k. 2Csp/259/2017-84 zo dňa 31.10.2017 spolu so žalobou a poučením o jeho procesných právach a povinnostiach, ktorým bol vyzvaný, aby sa písomne vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 27.07.2017, zmluvou o úvere dostupná pôžička zo dňa 23.08.2010, výzvou na úhradu dlžnej
sumy zo dňa 11.07.2014, sadzobníkom poplatkov, zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.06.2017, a zistil tento skutkový stav veci: 4. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Poštová banka, a.s., Bratislava, uzavrela so žalovaným dňa 23.08.2010 zmluvu o úvere č. 3039255310 v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.750 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 70. mesačných splátkach vo výške mesačnej splátky 48 Eur s celkovou výškou nákladov 1.598,20 Eur, s dátumom prvej platby od 12.09.2010, dátumom konečnej splatnosti 12.06.2016 s hodnotou RPMN 28,7%, úrokovou sadzbou 25,5 %, priemernou hodnotou RPMN 18,09 %. Žalovaný sa dostal so splácaním úveru do omeškania, čím žalobcovi vznikol nárok požadovať predčasné splatenie úveru, vrátane príslušenstva a vzhľadom na to, právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru tým, že doručil žalovanému výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 11.07.2014 v ktorom mu oznámil, že zmluva o úvere sa stáva predčasne splatnou ku dňu 11.07.2014, a k uvedenému dňu požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 1.384,23 Eur, čo predstavovala dlžná istina vo výške 1.164,51 Eur, úrok vo výške 180,44 Eur, poplatky za upomienky 39,28 Eur. Uvedené skutočnosti súd zistil zo žaloby, zmluvy o úvere dostupná pôžička a z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 11.07.2014. 5. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 6. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 7. Podľa ust. § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. 8. Súd vychádzal z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení a uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre žalobcu nesplatenú časť úveru, ku ktorému sa žalovaný v zmluve zaviazal potom čo zistil, že ku dňu rozhodnutia súdu žalovaný dlhuje žalobcovi takú časť nesplateného úveru, aká je uvedená vo výroku tohto rozsudku. 9. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov Občianskeho práva. 10. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 11. Žalobca preukázal, že žalovaný nesplnil povinnosť uhradiť mu sumu 1.164,51 Eur, a preto súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre žalobcu aj úroky z omeškania podľa § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 12. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 13. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 14. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
15. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 16. Súd vychádzal z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení a zamietol žalobu v časti o zaplatenie úrokov z úveru za obdobie od predčasnej splatnosti úveru do doby jeho splatenia a to v sume vo výške 1.265,41 Eur. Za stavu predčasnej splatnosti úveru žalobcovi vzniká iba právo na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru a kapitalizovaných úrokov z úveru splatných ku dňu zosplatnenia úveru. Povinnosť dlžníka uhradiť úroky z úveru za čas po zosplatnení by znamenala hrubú nadvládu dodávateľa voči spotrebiteľovi spôsobenú neprijateľnou zmluvnou podmienkou spočívajúcou v získavaní neúmerného majetkového prospechu po celú dobu, počas ktorej sa spotrebiteľ môže nachádzať v sociálnej núdzi. Na rozdiel od podnikateľských úverov je povinnosťou súdu posúdiť v súdnom konaní nerovnovážne postavenie spotrebiteľa v spotrebiteľskom úverovom vzťahu voči veriteľovi aj s ohľadom na úročenie spotrebiteľského úveru za obdobie po vyhlásení jeho s platnosti. 17. Aj keď tvrdenie žalobcu, že v zmluve dohodnutá ročná úroková miera 25,5 % bola v súlade s platnou právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy, čo nemožno spochybniť, tak na druhej strane bolo dohodnuté neprimerane dlhé obdobie splácania úveru, ktoré prináša veriteľovi rovnaké neprimerané majetkové zvýhodnenie ako neprimeraná miera nákladov alebo neprimeraná úroková miera. Práve v tom spočíva vybočenie z pravidiel morálky zo strany veriteľa v spotrebiteľskom záväzkovom vzťahu. Ak dlžník nie je spôsobilý platiť úver za obdobie, ktoré bude znamenať pre veriteľa dosiahnutie primeranej odplaty, tak pri dohodnutí neprimeranej dĺžky úverového obdobia prinášajúcej neprimeranú výšku odplaty sa veriteľ vystavuje pri dojednaní takéhoto úverového obdobia riziku neprijateľnej zmluvnej podmienky. 18. Z vyššie uvedených dôvodov a na základe citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. 22. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ust. CSP a keďže žalobca mal v konaní úspech iba čiastočný, k výške ním uplatňovanej pohľadávky, súd mu nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.