Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/36/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobcu: C. G., nar. XX. K. XXXX, bytom G. XXXX/XX, U. R., zastúpený JUDr. Jozefom Baranom, advokátom so sídlom Nám. Matice slovenskej 23/45, Žiar nad Hronom, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXXXX zo dňa 30. Novembra 2017, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. novembra 2017 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie žalovanému.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Pán C. G., bytom G. č. XXXX/XX, U. R. (ďalej len „žalobca“) podal Sociálnej poisťovni, pobočka Žiar nad Hronom dňa 24.02.2016 (s dátumom uplatnenia nároku 16.02.2016) písomnú žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 30.04.2015. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „Sociálna poisťovňa“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.08.2017 rozhodla o zamietnutí žalobcovej žiadosti o starobný dôchodok (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení Sociálna poisťovňa poukázala na ustanovenie § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom k XX.XX.XXXX (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“), podľa ktorého má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je 62 rokov veku poistenca. Sociálna poisťovňa zistila, že ku dňu XX.XX.XXXX žalobca získal 3 580 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 9 rokov a 298 dní. Z toho vyvodila, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto jeho žiadosť zamietla. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Sociálna poisťovňa ďalej poukázala na § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak v prípravnej službe nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.). Ďalej dôvodila, že podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení je obdobím dôchodkového poistenia aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Ďalej Sociálna poisťovňa odkázala na potvrdenie Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-XX.XXX-X/XXXX-VZ

z 30.01.2014, podľa ktorého bol žalobcovi od 01.07.2008 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Podľa jej názoru na vznik nároku na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru v hasičskom a záchrannom zbore, ktorá nebola zaradená do výkonu funkcie, to znamená do I., resp. II. kategórie funkcie, a preto mu nárok na zníženie dôchodkového veku nevznikol. Sociálna poisťovňa konštatovala, že žalobca obdobie výkonu služby získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a ktorý mu je vyplácaný z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Uzavrela, že predmetné obdobie v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení nebolo možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.

2. O žalobcom podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.11.2017, ktorým odvolanie zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a priloženého spisového materiálu dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo v súlade so zákonom a bolo potrebné ho potvrdiť. Po rekapitulácii skutkového a právneho stavu zisteného Sociálnou poisťovňou taktiež zdôraznil, že žalovaný obdobie výkonu služby získal v takom rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorý poberá a obdobie, ktoré založilo nárok na tento výsluhový dôchodok, s poukázaním na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení nebolo obdobím dôchodkového poistenia. Nakoľko bolo toto obdobie zhodnotené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z.z., nebolo možné hodnotiť ho duplicitne aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Ďalej mal žalovaný za preukázané, že do kategórie funkcií podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sa zaraďovali len príslušníci ozbrojených zborov v zmysle § 129 a 130 ods. 1 tohto zákona, maximálne do 31.12.1999. Hasiči tam zaradení neboli. V relevantnom období žalobca podľa podkladov z administratívneho spisu nevykonával službu vojaka z povolania, ani policajta, preto sa na neho nemôžu vzťahovať nároky vyplývajúce pre vojakov a policajtov z výkonu služby zaradené do I., II. kategórie funkcií. Z uvedeného dôvodu, podľa žalovaného nebolo možné žalobcovi zhodnotiť pre účely nároku na starobný dôchodok obdobie, ktoré mu založilo nárok na výsluhový dôchodok. Žalovaný uzavrel, že žalobca nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení, a preto mu bola žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá správne. Podľa názoru žalovaného žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť prvostupňového rozhodnutia. Na základe toho mal žalovaný za to, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, a preto rozhodol tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne potvrdil.

3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, nakoľko s jeho rozhodnutím nesúhlasil a namietal, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Podľa žalobcu si žalovaný nesprávne vysvetľuje zákon, pretože spočítaním odpracovanej doby v inom systéme sociálneho poistenia a spočítaním doby poistenia žalobcu vo všeobecnom systéme, tento spolu odpracoval 34 rokov + 9 rokov a 280 dní, t.j. spolu 43 rokov a 298 dní. Týmto splnil žalobca podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Zákon podľa jeho názoru nebráni v jeho prípade vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, pretože žalobca splnil podmienku na vznik nároku na starobný dôchodok, a to spočítaním hodnotiteľných dôb poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a v inom systéme dôchodkového poistenia. Výsluhový dôchodok, ktorý mu bol vyplácaný od 01.07.2008 má pre neho od XX.XX.XXXX charakter dávky v starobe, a preto žalovaný mal postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseným v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Tým, že žalovaný žalobcovi krátil odpracovanú dobu v inom ako všeobecnom systéme sociálneho poistenia, bol tento znevýhodnený oproti poistencom, ktorí sú poistení vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012. Žalobca bol ďalej toho názoru, že ku dňu 30.04.2015 splnil obidve podmienky na priznanie nároku na starobný dôchodok v zmysle Zákona o sociálnom poistení, a to dosiahnutie dôchodkového veku 62 rokov a dôchodkové poistenie najmenej 15 rokov, na základe čoho žiadal správnej žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že námietky žalobcu považuje za nedôvodné. Ďalej argumentoval obdobne, ako v napadnutom rozhodnutí. Záverom vyjadrenia konštatoval, že použitie

rozsudku, na ktorý poukázal žalobca v danej veci nebolo možné, pretože nešlo o skutkovo totožné veci. Zotrval na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Žalobca v rámci vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného len oznámil, že žiada, aby správny súd nariadil pojednávanie, čo správny súd akceptoval, avšak žalobca sa napriek doručenému predvolaniu (doručenie predvolania mal súd vykázané podľa § 29, 30 zákona č. 315/2013 Z.z. o Y. dňom 26.02.2018) nedostavil. Správny súd preto v súlade s § 114 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

6. Na pojednávaní pred správnym súdom žalovaný zotrval na podaných vyjadreniach a na správnosti a zákonnosti napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia. Argumentoval v súlade s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Záverom žiadal žalobu zamietnuť.

7. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

8. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

11. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.

12. Z ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie aj príslušník Hasičského a záchranného zboru.

13. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Národnom bezpečnostnom úrade, Slovenskej informačnej službe a ozbrojených silách a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.

14. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. na určenie dávok podľa tohto zákona sa nezapočítavajú iné príjmy a iné doby trvania služobného pomeru než tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 až 3.

15. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 5 Zákona o sociálnom poistení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1.januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1.januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.

decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne a miestne príslušný pre toto konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia vec a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému.

18. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR v oblasti nárokov policajtov a vojakov na starobný dôchodok plynie, že z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávku podmienenú dosiahnutím veku riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z.z. neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, tj. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené iba na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme. Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe ich poistenia v osobitnom systéme.

19. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení je obdobím dôchodkového poistenia aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne, čo u navrhovateľa splnené nebolo.

20. Výkladom citovaného zákonného ustanovenia vo vyššie opísaných súvislostiach dospel Najvyšší súd SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta alebo vojaka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení a určenie jeho výšky.

21. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR sa v takýchto prípadoch má pri použití § 65 Zákona o sociálnom poistení hodnotiť celá doba ich dôchodkového poistenia, tj. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia sa má vypočítať teoretická výška dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je však potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktoré mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi potom vzniká nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, najviac vo výške výsluhovej dávky. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok poistenca na zhodnotenie celého obdobia jeho dôchodkového poistenia (ktoré mu v celosti nebolo zhodnotené).

22. Pokiaľ žalovaný vo veci rozhodol tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčil hodnotenie doby (dôb) jeho poistenia, ktoré získal v inom systéme sociálneho poistenia, malo jeho rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky, dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

23. Keďže žalovaný na účely rozhodnutia o starobnom dôchodku žalobcu vychádzal z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, t.zn. vylúčil obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z., ani inak nepriznal nárok žalobcu na starobný dôchodok, vychádzalo napadnuté rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho správny súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému.

24. Výsluhový dôchodok priznaný podľa § 38 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. je dávkou, ktorá patrí jeho poberateľovi od skončenia služobného pomeru a patrí mu aj po dovŕšení dôchodkového veku (§65 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení). Vzhľadom na túto skutočnosť výsluhový dôchodok má odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku poberateľa povahu dávky v starobe, ktorú je potrebné považovať v zmysle čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach za inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť.

25. Podľa čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach, ak má alebo by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky. Podľa čl. 33 ods. 2 cit. Dohovoru, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. V prípade príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ktorým skončil služobný pomer v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, by zrejme v súlade s uvedeným článkom bolo možné postupovať podľa § 293be Zákona o sociálnom poistení.

26. Predmetom prieskumu správnym súdom bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne a toto rozhodnutie potvrdil. Žalovaný, rovnako ako Sociálna poisťovňa, založili svoje rozhodnutia na neprávnom právnom posúdení otázky zistenia rozhodnej doby dôchodkového poistenia príslušníka Hasičského a záchranného zboru, zakladajúcej nárok na starobný dôchodok, resp. otázky danosti nároku samotného. Správny súd nenahrádza orgány verejnej správy, preto bude úlohou žalovaného v ďalšom konaní opätovne posúdiť odvolanie podané žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu a rozhodnúť podľa platnej právnej úpravy a so zohľadnením aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR.

27. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Poučenie:

Rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva, d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa

musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.