Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/25/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín, v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, práv. zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, proti žalovanej: U.., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom P. XXXX/XX, Y. nad X., o zaplatenie 343,40 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.12.2017 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 343,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že jeho právny predchodca - spol. Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731 uzatvoril so žalovanou dňa 21.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej hotovostne pôžičku vo výške 500,- eur. Žalovaná sa zaviazala splácať ju v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 12,62 eur. Posledná predpísaná splátka sa stala splatnou dňa 15.01.2015. Ďalej dňa 21.11.2013 uzatvorili aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanej poskytnúť službu špecifikovanú v čl. I zmluvy, za ktorú sa žalovaná zaviazala poskytnúť mu odmenu vo výške 257,50 eur. Odmenu bola žalovaná povinná splácať v 60 týždenných splátkach v sume 2,88 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpila spol. Provident Financial, s.r.o. ako postupca pohľadávku voči žalovanej vrátane príslušenstva na žalobcu ako na postupníka, o čom bola žalovaná upovedomená. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať záväzky z uvedených zmlúv, pričom riadne a včas uhradila iba splátky v celkovej sume 586,60 eur. Žalovaná suma 343,40 eur predstavuje dlh zo zmluvy o úvere 500,- eur + dlh zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru 257,50 eur + zmluvný úrok a poplatok za garantovanú službu 172,50 eur - úhrady 586,60 eur. Z dlžnej sumy si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky na žalobcu.

3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

4. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 19.03.2017, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 08.03.2018.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Zo zmluvy označenej ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že túto zmluvu uzatvorila spol. Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731 ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka. Obsahom záväzku veriteľa bolo poskytnúť v prospech žalovanej spotrebiteľský úver bez určenia účelu vo výške 500,- eur. Obsahom záväzku žalovanej bola povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 60 týždenných splátkach vo výške 11,21 eur od prvej po predposlednú splátku a vo výške poslednej splátky 11,11 eur. Celkové náklady boli uvedené ako súčet úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok vyjadrený úrokovou sadzbou vo výške 22,38% ročne zo sumy úveru predstavoval sumu 72,- eur a poplatok za garantovanú službu bol vyčíslený na sumu 100,50 eur. Poplatok za garantovanú službu podľa bodu 4 uvedeného na rubovej strane zmluvy predstavuje poplatok za službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/ alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa zmluvy, ďalej poplatok za podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier na pobočkách veriteľa, poplatok za vyhotovenie duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich strany alebo zničenia, poplatok za službu poskytnutia karty splátok ako pomôcky na vedenie záznamov o platbách podľa zmluvy, poplatok za to, že veriteľ bude na základe písomnej žiadosti dlžníka v omeškaní s úhradou splatného záväzku podľa zmluvy najmenej 4 týždne, akceptovať splácanie omeškanej sumy v osobitných splátkach a zároveň, že veriteľ si v týchto prípadoch neuplatní vo vzťahu k omeškanej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo právo na úroky z omeškania. V zmluve bol ďalej uvedený údaj o RPMN vo výške 70,38%, celková čiastka k zaplateniu bola vyčíslená na sumu 672,50 eur, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 45,94 %. Úver sa poskytol na dobu 60 týždňov a termínom splatnosti poslednej splátky, a teda konečnou splatnosťou úveru, bol siedmy deň 60.týždňa po uzatvorení zmluvy. Splatnosť splátok bola určená tak, že splatnosť prvej splátky nastáva 7.kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7.kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. 9. Súd mal ďalej zistené, že dňa 21.11.2013 bola súčasne medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorej predmetom bol záväzok veriteľa, že žalovanej ako dlžníkovi za dohodnutú odmenu vo výške 257,50 eur bude počas platnosti zmluvy poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy č. XXXXXXXXX. zo dňa 21.11.2013. Zmluvnú odmenu vo výške 257,50 eur sa žalovaná zaviazala splácať v 60 týždenných splátkach, a to v 59 splátkach vo výške 4,29 eur a poslednej splátke vo výške 4,39 eur. 10. Žalobca ďalej predložil súdu výpis splátok a úhrad pre zmluvu č. XXXXXXXXXX, z ktorej vyplýva, že na zmluvu s týmto evidenčným číslom bola uhradená celkovo suma vo výške 586,60 eur. Z predloženého oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, súd zistil, že touto písomnosťou spol. Provident Financial, s.r.o. ako postupca oznámil žalovanej, že pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.11.2013 vyčíslená v sume 248,- eur a pohľadávka zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 21.11.2013 v sume 95-, eur boli na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpené na žalobcu. Predmetné oznámenie bolo podľa priloženého poštového podacieho hárku žalovanej doručované dňa 29.12.2016. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy aj predžalobnou výzvou zo dňa 12.01.2017. 11. Zákonné ustanovenia: Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, Podľa § 2 písm. g) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 7 zákona, Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. t/, v/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa; požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.11.2013 možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške

500,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60 týždenných splátkach, a to splátky 1 až 59 vo výške po 11,21 eur a 60.splátku vo výške 11,11 eur. Výška poskytnutého spotrebiteľského úveru medzi stranami sporná nebola. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaná túto zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou na základe zmluvy uzavretej dňa 21.11.2013 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. V konaní nebolo sporné ani to, že medzi sporovými stranami bola dňa 21.11.2013 uzatvorená zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej žalovanej za dohodnutú odmenu vo výške 257,50 eur právny predchodca žalobcu počas platnosti zmluvy poskytoval službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 21.11.2013, ktorú odmenu mala žalovaná splácať tiež v 60 týždenných splátkach. Rovnako tak súd mal preukázané aj riadne postúpenie pohľadávky z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, o ktorej skutočnosti bola žalovaná postupcom riadne písomne upovedomená, preto žalobca je legitímnym právnym nástupcom pôvodného veriteľa.

13. Keďže súd ustálil, že úverová zmluva uzatvorená so žalovanou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 uvedeného zákona. Po preskúmaní spotrebiteľskej zmluvy v časti týkajúcej sa dojednaných splátok a ich splatnosti, ako aj v časti dojednania termínu splatnosti poslednej splátky súd konštatuje, že v tejto časti možno zmluvu hodnotiť ako neurčitú. Zmluvne bolo dojednané, že splátky je povinná žalovaná uhrádzať v týždenných splátkach, a to 1. až 59. splátku v sume 11,21 eur a 60. splátku vo výške 11,11 eur. Splatnosť prvej splátky mala nastať 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalej splátky 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Splatnosť poslednej splátky bola určená 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Súd musí konštatovať, že takýto spôsob určenia splatnosti jednotlivých splátok ako aj termínu konečnej splatnosti úveru, je neurčitý a neumožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať deň, v ktorý je splatná každá splátka úveru ako aj deň, kedy nastáva konečná splatnosť úveru. Takto určená splatnosť jednotlivých splátok aj konečnej splatnosti úveru je podľa názoru súdu neurčitá, v dôsledku čoho spotrebiteľ len s ťažkosťou môže určiť skutočný deň splatnosti splátky, ktorú má plniť. Toto ustanovenie o vymedzení termínov splatnosti splátok je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné a zmätočné, pretože nejednoznačne a zložito určuje termíny splatnosti jednotlivých splátok, keďže na základe takéhoto ustanovenia je bežný spotrebiteľ odkázaný sám si vypočítavať splatnosti jednotlivých splátok odpočtom jednotlivých dní a týždňov. Čím zložitejšie je ustanovená splatnosť každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať včas, navyše, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby boli určito a presne vymedzené jednotlivé termíny splatnosti splátok. Preto súd vyvodil, že v zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ a f/ zákona č. 129/2010 Z.z. Uvedené nedostatky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z.z. v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ sankcionuje tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedený výklad o nedostatku presného údaju o termínoch splatnosti splátok a konečnej splatnosti úveru je aj v súlade s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15, Podľa výroku č. II a III tohto rozsudku čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Teda síce zmluva nemusí obsahovať dátumy splatnosti každej zo 60 splátok, ale je potrebné, aby inak nepochybne vymedzovala údaj, kedy sa splátky stávajú splatné a dokedy má spotrebiteľ povinnosť platiť. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere však spotrebiteľ nemôže nepochybne identifikovať dátumy splatnosti splátok, keďže sa vyžaduje komplikovaný odpočet dní a týždňov na seba nadväzujúcich splátok a inak než s pomocou kalendára jednoducho splatnosť splátok určiť nemožno a už vôbec nie je možné, aby to spotrebiteľ vedel určiť už pri podpise zmluvy, keďže uvedené je pracné a časovo náročnejšie si vôbec vyvodiť.

14. Pokiaľ ide o poplatok za garantovanú službu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v sume 100,50 eur, ktorý bol stanovený pevnou sumou, tento bol jednorazovým poplatkom, ktorého splácanie sa realizovalo v splátkach spolu so splácaním úroku, pričom je deklarovaný ako poplatok za úkony uvedené v bode

4 zmluvných dojednaní. Po posúdení jeho výšky súd konštatuje, že výška tohto poplatku predstavuje 20,1 % z poskytnutej istiny úveru. V zmysle zmluvy mala žalovaná úver splácať 60 týždňov, teda týždenne mala zaplatiť z celkovej sumy poplatku 100,50 eur sumu cca 1,68 eur. Ako to vyplýva zo zmluvy, úrok, ktorý mala žalovaná z poskytnutej istiny uhradiť, predstavoval sumu 72,- eur, tento úrok mal predstavovať odplatu za poskytnutie úveru 500,- eur, žalobcom tvrdené úkony a služby súvisiace s poskytovaním úveru už stáli 100,50 eur, čo znamená že obslužné úkony súvisiace s poskytnutím úveru, komunikáciou so zákazníkom, či evidovaním platieb na karte splátok stoja žalovaného viac, než je samotná odplata za poskytnutú úverovú istinu. Navyše ide o také úkony a služby, ktoré veriteľ ani reálne svojmu klientovi nemusí po dobu splácania úveru poskytnúť, teda pri uzatváraní zmluvy nie je vôbec možné predpokladať, či tieto služby aj veriteľ dlžníkovi reálne poskytne, keďže v čase uzavretia zmluvy nemôže veriteľ vedieť, či sa dlžníkovi budú kumulovať nezaplatené splátky a bude treba ho upomínať, či využije dlžník klientskú podporu či poradenstvo, či bude dlžník žiadať vyhotovenie duplikátov dokumentov, či sa dlžník dostane do omeškania. Ešte predtým, než je vôbec zrejmé, či dlžník takto vymedzené služby využije, veriteľ požaduje paušálny poplatok za tieto služby, a teda poplatkuje vopred paušálne úkony, ktoré dlžník reálne ani nemusí využiť, a teda reálne veriteľ ani nebude nútený takto vopred spoplatnené úkony vykonať, a teda mu nikdy v súvislosti s týmito úkonmi žiadne náklady ani nevzniknú. Nič nebránilo veriteľovi spoplatniť jednotlivé nadštandardné úkony pre dlžníka, ktoré si dlžník osobitne vyžiada, každý samostatne, uviesť odplatu (poplatky) za takto individuálne vymedzené služby do zmluvy a protiplnenie v podobe poplatku uplatňovať až vtedy, keď dlžník službu skutočne využije, a to s prihliadnutím na náklady, ktoré s takýmto úkonom navyše bude veriteľ nútený aj skutočne vynaložiť. Namiesto toho veriteľ zvolil pre spotrebiteľa podstatne menej výhodný spôsob, keď poplatkuje úkony paušálne bez ohľadu na to, či ich dlžník využije, či takéto služby bude vôbec dlžník potrebovať a bez ohľadu na to, či ich veriteľ bude vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi vôbec musieť vykonať. Už toto vyznieva úplne jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže tento je nútený vopred si „predplatiť“ služby, ktoré mu ani nikdy nemusia byť reálne poskytnuté. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako je táto koncipovaná, pritom vôbec nevyplýva, či dlžník má možnosť v prípade, ak nemá záujem o takto definované nadštandardné služby, uzavrieť zmluvu aj bez nutnosti pristúpiť na tento poplatok za služby, o ktoré reálne záujem nemá alebo ak napríklad dopredu vie, že ich určite využívať nebude, alebo či každý dlžník bez výnimky v podstate nemá inú možnosť, ako len vziať úver aj s povinnosťou platby poplatku za uvedené garantované služby. Zo zmluvy teda nevyplýva dobrovoľnosť pristúpenia na spoplatnené „garantované služby“ a možnosť takéto služby odmietnuť.

15. Okrem toho obsahom týchto služieb je platenie poplatku za vydanie karty splátok, teda dokladu, v ktorej sú zhrnuté údaje o úvere a do ktorej sa písomne potvrdzujú prijaté platby dlžníka a zostatok úveru k úhrade po jednotlivých platbách. Súd pritom poukazuje na § 9 ods. 2 písm. l/ zák.č 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého má spotrebiteľ právo na bezplatné vyžiadanie si amortizačnej tabuľky od veriteľa a na § 569 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splatený. Teda poplatkovať vydanie karty, kde sa eviduje, že dlžník dlh postupne spláca, je v priamom rozpore s § 569 OZ, kde povinnosť vydať potvrdenie o splácaní dlhu má veriteľ vždy zo zákona, ako ho o to dlžník požiada a nie až vtedy, keď dlžník za takýto úkon veriteľovi zaplatí. Rovnako tak, pokiaľ do karty klienta veriteľ zapisuje amortizáciu úveru, jeho postupné ponižovanie vzhľadom na platby dlžníka, potom právo na jej vydanie má dlžník na požiadanie a bezplatne v zmysle zák.č. 129/2010 Z.z. a zákon vylučuje, aby šlo o spoplatnený úkon a už vôbec s poukazom na uvedené zákonné ustanovenia v danom prípade nejde o nijaký nadštandardný úkon, ktorý by mal byť osobitne spoplatňovaný. Okrem toho spoplatňovať ako nadštandardnú službu skutočnosť, že dlžník môže kontaktovať veriteľa na telefonickej zákazníckej linke (ktorý telefonický hovor zákazník celkom zrejme osobitne zaplatí) alebo v prevádzkarni veriteľa, sa súdu javí ako absurdné v dobe, keď takéto služby v záujme spokojnosti klientov sú u dodávateľov úplne bežným štandardom bez toho, aby si takúto vymoženosť klient osobitne predplácal. Rovnako tak súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by v zmluve stanovená suma poplatku za tieto služby (aj keby hypoteticky dlžník využil každú z garantovaných služieb) odrážala skutočné náklady, ktoré veriteľ musí vynaložiť v súvislosti s poskytovaním služby, keďže s vyhotovením duplikátu listiny (napr. zmluvy či karty splátok) či so zaslaním upomienky dlžníkovi celkom objektívne nemôžu veriteľovi vzniknúť náklady vo výške dosahujúcej 20% istiny úveru. Okrem toho z vlastnej činnosti súdu je známe ( z iných konaní, kde vystupuje totožný veriteľ, resp. jeho právny nástupca), že výška poplatku za garantované služby v úverových zmluvách totožného veriteľa býva určovaná v rôznej výške, hoci rozsah takto spoplatnených služieb uvedených v bode 4 zmluvných dojednaní je v každej zmluve rovnaký. Uvedené rozdielne poplatkovanie totožných služieb podľa názoru súdu nemá logické opodstatnenie, keďže tento poplatok (ak nemá ísť o poplatok za služby

fiktívne) má byť protihodnotou za stále rovnaký okruh služieb, a teda celkom dôvodne sa súd domnieva, že výšku jeho poplatku veriteľ určuje v závislosti na výške poskytovaného úveru, a teda to úplne dôvodne nahráva už načrtnutému konštatovaniu, že jediným účelom tohto poplatku je zvyšovanie odplaty za poskytnutú istinu úveru v závislosti na výške úveru a nie krytie reálnych nákladov za služby. Keby to tak totiž bolo, za rovnaký okruh služieb by veriteľ nemal dôvod žiadať vždy rozdielnu výšku protiplnení. S poukazom na to, čo súd vyššie uviedol, má súd za to, že podstatou poplatku za garantované služby podľa súdu nie je nič iné, len pridanie ďalších nákladov nad rámec úroku. Zmluvná podmienka - dojednanie poplatku z garantovanú službu vo výške 100,50 eur z vyššie uvedených dôvodov preto podľa súdu nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, a preto je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľná.

16. Uvedenie tohto poplatku v zmluve osobitne (ako samostatný poplatok) okrem už uvedeného podľa názoru súdu aj značne deformuje informáciu o cene poskytnutého úverového produktu, nakoľko jeho cena v skutočnosti nepozostáva iba z úroku za poskytnutie úveru. Úroková sadzba je síce v spornej spotrebiteľskej zmluve vyjadrená, avšak len formálne. Z ďalších ustanovení vyplýva, že cenou za poskytnutú finančnú službu je totiž nielen úrok za poskytnutie úveru, ale aj poplatok za garantovanú službu (nehovoriac o odmene zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru - o tom viac v ďalšom odôvodnení). Ustanovenie spornej zmluvy o cene úveru obchádza kogentné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o tom, že zmluva musí obsahovať (reálnu, nie predstieranú) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Jedná sa o základný údaj, na základe ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje, či si ponúkaný finančný produkt objedná alebo využije služby iného poskytovateľa úverov. Obsah zmluvy sa snaží klamlivo spotrebiteľa presvedčiť, že cena finančnej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru 22,38 % je veľmi výhodná, pričom veriteľovi je jasné, že dlžník pri uzatváraní zmluvy nemá čas a priestor vykonávať matematické výpočty, aby si porovnal percentuálny údaj uvedený v zmluve so skutočnou finálnou cenou finančného produktu. Tým, že cenu za úverový produkt veriteľ rozdelí na úrok a poplatok, skutočnú cenu úveru tak znejasní a cena sa javí ako nižšia a produkt pre spotrebiteľa ako výhodnejší a tým logicky lepšie predajný. Takéto uvedenie úrokovej sadzby v zmluve, ktorá síce je uvedená formálne správne - percentom ročne, ale neodzrkadľuje skutočnú cenu služby, lebo nezohľadňuje povinnosť uhradiť aj ďalší náklad - poplatok, nemôže napĺňať dikciu § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z.o povinnosti veriteľa uvádzať skutočnú pravdivú úrokovú sadzbu. Preto má súd za to, že v zmluve nie je uvedená správne ani úroková sadzba, keďže táto zohľadňuje len úrok a nie aj poplatok, ktorý s poukazom na to, čo súd uviedol vyššie, navodzuje úplne dôvodne dojem, že jeho jediným účelom je navýšenie odplaty. Z dôvodu absencie všetkých vyššie uvedených náležitostí zmluvy je nutné spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák.č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov.

17. Ďalej sa súd vysporiadal aj so zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 21.11.2013. Predmetom zmluvy bola „služba“ poskytovaná zo strany veriteľa spočívajúca v hotovostnom prevzatí - inkasovaní splátok úveru zo zmluvy zo dňa 21.11.2013 od dlžníka, a to za odmenu vo výške 257,50 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať tiež v 60 týždenných splátkach, a to v 1.-59. splátke vo výške 4,29 eur a v 60.splátke vo výške 4,39 eur. Uvedená zmluva svojím režimom podlieha ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. So zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola medzi stranami sporu uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru. Táto zmluva súvisí so zmluvou o úvere. Z obsahu zmluvy o zabezpečení splátok úveru je totiž zrejmé, že bola uzavretá výlučne v súvislosti s úverovou zmluvou, bez uzavretia zmluvy o úvere by zmluva o zabezpečení splátok úveru nemala žiadne opodstatnenie. Jedná sa o závislú zmluvu na príslušnej úverovej zmluve, lebo nebyť úverovej zmluvy, nebolo by splátok, ktoré by veriteľ hotovostne inkasoval na základe tejto zmluvy. Vo vzťahu k danej „poskytnutej službe“ pritom súd nezistil žiadne finančné poradenstvo alebo podporu, prípadne inú výhodu klienta, ktorému by bol v súvislosti s uzavretím zmluvy poskytovaný „nadštandardný servis“ od veriteľa. Dotknuté služby preberania úhrad v hotovosti sú úkonmi, ktoré slúžia v podstate výlučne záujmom veriteľa a nie záujmom dlžníka a dlžník platí prakticky za to, že si veriteľ znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich vyberá v hotovosti. Takéto konanie veriteľa je v rozpore s ust. § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010Z.z., keď vymedzením takejto služby bola (rovnako ako v prípade poplatku za garantovanú službu) zvýšená odplata spojená s poskytnutím úveru. Uvedenú zmluvu súd preto považoval za výslovne účelovú, so snahou obchádzať zákon, ktorú je potrebné považovať za rovnajúcu sa neprijateľnej podmienke v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. t/ a v/ Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu (a to aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka) za neplatnú. Skutočnosť, či je alebo nie je takáto

zmluva podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, nemá na jej nesamostatný a nekalý charakter žiadny vplyv. Už len samotná skutočnosť, že dodávateľ jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy (navyše vopred naformulované výlučne ním) „vyňal“ zo štandardnej zmluvy o úvere a označil ich ako samostatné zmluvy, za účelom zvýšenia odplaty vyžadovanej od spotrebiteľa, (minimálne) vykazuje znaky konania rozporného s dobrými mravmi. Vytvorením akejsi druhej odplatnej zmluvy veriteľ jednoznačne sledoval zvýšenie vlastného zisku z poskytnutia úveru. Podľa názoru súdu je pritom úplne jedno, aká terminológia sa použije na označenie platby za zabezpečenie splátok úveru (či odmena, či poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú službu, ktorou veriteľ prostredníctvom svojich zástupcov hotovostne inkasuje splátky spotrebiteľského úveru. Z materiálneho hľadiska však ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Problémom a dôvodom neprijateľnosti poplatku, je i jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, ktorá navyše predstavuje viac než 50% istiny poskytnutého úveru (istina úveru 500,- eur - odmena za službu 257,50 eur), výrazne presahujúca náklady na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia, ako bolo uvedené v zmluve. Výška tejto odmeny (poplatku) mala byť podľa § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. V prípade, ak táto odmena zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru by bola zahrnutá do nákladov úveru, a teda aj do RPMN, podstatne by zvýšila hodnotu RPMN uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a preto možno konštatovať, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona by sa úver aj z dôvodu nesprávne určenej RPMN považoval (nad rámec už vyššie uvedeného) za bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru súdu, týmto spôsobom (nezahrnutím „odmeny“ za inkasovanie splátok ako doplnkovej služby do celkových nákladov a RPMN) dochádza k obchádzaniu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Súd tiež pre úplnosť poukazuje na to, že v prípade odmeny za takúto službu, nie je zrejmé, ako bola daná suma určená a čo v konečnom dôsledku mala pokryť, uvedené zo zmluvy nevyplýva a veriteľ ani nepreukázal, že by sa jej výška odvíjala od skutočných nákladov spojených s týždenným vyberaním splátok, resp. či bola určovaná paušálne (napr. určitým percentom podľa výšky úverovej istiny, resp. inak). Osobitne súd vyhodnotil ako okolnosť, ktorá je výrazne v neprospech spotrebiteľa, skutočnosť, že v zmysle bodu 1.3 tejto zmluvy má veriteľ nárok na odmenu za hotovostný výber splátok v celom dohodnutom rozsahu aj vtedy, ak službu nie je možné poskytnúť z dôvodov na strane dlžníka, napr. pre to, že úver splatí predčasne. Čiže aj keď spotrebiteľ, ktorý splatí úver predčasne (čím len realizuje svoje zákonné právo kedykoľvek predčasne splatiť úver), je povinný zaplatiť náklady aj za službu výberu splátok, resp. tú jej časť, ktorú vôbec nevyužije, a ktorá pripadá na obdobie, za ktoré splatil splátky predčasne, a teda zaplatí aj náklady pracovníka veriteľa vyberajúceho hotovosť, ktoré vôbec nevznikli, keďže sa z dôvodu predčasného splatenia úveru pracovník k dlžníkovi za účelom výberu splátok nemusí viac dostaviť. Uvedené je podľa názoru súdu aj v rozpore s § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou lehotou splatnosti. V takom prípade je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Zmluva o zabezpečení splátok úveru teda zaväzuje dlžníka predčasne splatiaceho úver v rozpore so zákonom zaplatiť tie náklady spojené s úverom (odmenu za výber splátok spojenú s úverom) aj za obdobie po jeho predčasnom splatení. Súd s poukazom na všetko vyššie uvedené zmluvu o zabezpečení splátok úveru posúdil ako absolútnu neplatnú jednak ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a jednak aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (pre obchádzanie zákona č. 129/2010 Z.z.).

18. S poukazom na vyššie uvedené žalobca môže požadovať len sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov po odčítaní žalovanou realizovaných platieb. I všetky platby hradené žalovanou titulom „odmeny“ ( poplatku) zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru preto súd vyhodnotil ako platby na poskytnutý úver, a preto ich aj započítal na úhradu istiny úveru a rovnako tak aj platba vykonaná na úhradu poplatku za garantovanú službu, ktorý súd vyhodnotil ako neplatný, musí byť započítaná na úhradu úverovej istiny. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovanej bol poskytnutý a žalovaná čerpala úver vo výške 500,- eur. Výška úhrad žalovanej vyplýva z výpisu splátok a úhrad, z ktorého súd zistil, že žalovaná uhradila celkovo viacerými platbami sumu vo výške 586,60 eur. Nakoľko teda jediný dôvodný nárok žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 21.11.2013 je úverová istina vo výške 500,- eur, avšak táto bola žalovanou v celom rozsahu splatená (a dokonca i preplatená), niet istiny úveru, ktorá by ostala dlžná. S poukazom na tieto skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

19. Pre úplnosť súd konštatuje, že aj podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, nesprávne uvedenie výšky RPMN a úrokovej sadzby spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pretože súd konštatoval to, že porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky. Takýto podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je ročná percentuálna miera nákladov, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť by spôsobila absencia takej náležitosti, ktorá svojou povahou môže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku ( a takou je nepochybne aj uvedenie správnej výšky úrokovej sadzby).

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a preto by žalovaná mala voči žalobcovi ako neúspešnej strane sporu, nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovanej však v konaní žiadne trovy nevznikli, z obsahu spisu jej nevyplývajú žiadne hotové výdavky ani trovy právneho zastúpenia. S poukazom na to súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.