Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-246-2017.pdf
PDF · 112.52 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/246/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Jozefa Maruščáka v spore žalobcu: Obec Seňa, Abovská 200, Seňa, zastúpený JUDr. Igorom Raábom, advokát so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, proti žalovanému: T.. M. K., bytom v A. XXX, zastúpený JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, o zaplatenie 6.156,91 € s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 17C/3/2012-152 zo dňa 24. októbra 2016
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 17C/3/2013-152 zo dňa 24.10.2016 a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným vo výroku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.374,92 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 27.10.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu žaloba zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 55,34%.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 6 156,91 € s prísl. titulom náhrady škody, ktorú žalovaný spôsobil pri dopravnej nehode dňa 15.11.2009 na motorovom vozidle vo vlastníctve žalobcu.
3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca nadobudol osobné motorové vozidlo Citroen Berlingo ev.č.: C. kúpnou zmluvou zo dňa 12.6.2008 za kúpnu cenu 8.929,16 €. Dňa 15.11.2009 žalovaný ešte ako starosta žalobcu spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu vyššie uvedeného vozidla, ktoré riadil a spôsobil žalobcovi škodu v sume 6.156,91€. Túto žalobca vypočítal tak, že z nadobúdacej hodnoty motorového vozidla odpočítal ročné odpisy k novembru 2009 v celkovej sume 2.357,25 € a vychádzajúcej z účtovnej hodnoty vozidla k novembru 2009 v sume 6.571,91 € a znaleckým posudkom určenej sumy havarovaného motorového vozidla 415 € ,vyčíslil skutočnú škodu ako rozdiel týchto dvoch súm, t.j. 6.156,91 €. Žalovaný na výzvu žalobcu zo dňa 26.9.2011 a 19.10.2011 v určenej lehote 10 dní od doručenia výzvy a ani dodatočne škodu nezaplatil. Žalovaný v konaní vzniesol kompenzačnú námietku a do výšky žalobou uplatnenej sumy žiadal započítať svoju pohľadávku voči žalobcovi titulom kráteného platu v sume 400 € mesačne ako starostovi žalobcu v období od 1.4.2009 do 31.10.2010, čo celkove za 19 mesiacov predstavuje 9.209,70 €. Zároveň v konaní namietal aj nesprávne určenie výšky škody na vozidle, keď poukazoval na to, že škoda mala byť stanovená vychádzajúc z časovej hodnoty motorového vozidla pred dopravnou nehodou po odpočítaní hodnoty použiteľných zvyškov.
4. Z uznesenia obecného zastupiteľstva v Seni č. 42/2006 bez uvedenia dátumu súd zistil, že obecné zastupiteľstvo v Seni na volebné obdobie 2006 - 2010 určilo plat starostu obce podľa § 4 ods. 1 zákona 253/1994 Z.z. vo výške 38.100,- Sk a priznalo starostovi odmenu podľa ods. 2 § 5 citovaného zákona
vo výške 30% minimálneho platu, t.j. 11.430,-Sk (379,41 €) mesačne od 1.1.2007. Príplatok 30 % za obdobie od apríla 2009 do decembra 2009 mal byť vyplácaný vo výške 477,30 €, čo za obdobie 9 mesiacov predstavovalo sumu 4.295,70 € a za obdobie mesiacov január až október 2010 tento príplatok predstavoval sumu 491,40 €, čo predstavuje 4.914 € (spolu 9.209,70€). Nežiadal pritom, aby suma, o ktorú jeho pohľadávka prevyšuje žalobou uplatnenú sumu, bola mu priznaná, ale výslovne uviedol, že kompenzačnú námietku využíva iba vo forme obrany za účelom zamietnutia žaloby.
5. Žalobca vzniesol námietku premlčania žalovaným vznesenej pohľadávky na započítanie za obdobie od 1.apríla 2009 do 26.10.2009, keďže započítacia námietka bola doručená súdu dňa 26.10.2012 a výplatný termín pre všetkých zamestnancov bol do 10.dňa v mesiaci. Žalobca následne špecifikoval ním vznesenú kompenzačnú námietku tak, že netto mu malo byť vyplatených 7.400,61 € a takto určil konečnú výšku pohľadávky na započítanie. Spôsob výpočtu preveril aj súd a dospel k záveru, že suma 7.400,61 € bola správne vypočítaná. Výhrady voči spôsobu výpočtu nemal ani žalobca, tento iba nebol ochotný uhradiť rozdiel, argumentujúc tým, že v časti rozhodovania o odmene 30 % išlo o nezákonné rozhodnutie obecného zastupiteľstva, z ktorého preto žalovanému nie je možné priznať nárok. Žalovaný sa bránil tým, že v tomto uznesení došlo iba k chybe v písaní, kde nesprávne je uvedený ods. 2 § 5, pričom išlo o ustanovenie ods. 2 § 4, ktorý umožňoval zvýšiť základný plat starostu vypočítaný podľa § 3 až na dvojnásobok.
6. Súd sa zaoberal v prvom rade dôvodnosťou nároku žalovaného uplatneného vo forme kompenzačnej námietky a za tým účelom zisťoval, o akom nároku rozhodlo obecné zastupiteľstvo uznesením č. 42/2006 v písm. b/ - „priznáva odmenu podľa ods. 2 § 5 citovaného zákona vo výške 30 % minimálneho platu, t.j. 11.430,-Sk mesačne od 1.1.2017“.
7. Právne posudzoval vec podľa ustanovení § 3, 4 ods. 1,2 a 5 ods. 1 zákona 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátov miest v znení účinnom k 1.1.2007 (znenie tohto zákona bolo od r. 2002 až do prijatia novely zákonom č. 460/2008 Z.z. bezo zmeny), a to teda ku dňu prijatia uznesenia č. 42/2006.
8. Konštatoval, že zo znenia odseku 2 v § 4 je zrejmé, že o zvýšení platu starostu až na dvojnásobok (čiže o 100%) rozhoduje obecné zastupiteľstvo. Bez potreby hlbšej analýzy je nad všetky pochybnosti zrejmé, že plat je odplatou za výkon funkcie starostu a je vyplácaný mesačne. O rozsah, aký obecné zastupiteľstvo schváli, sa mesačný plat starostu navyšuje a stáva sa jeho nárokom. Napriek skutočnosti, že v uznesení č. 42 bola použitá nesprávna terminológia „odmena“ a za uvedeným ods. 2 je napísaný § 5, tak za predpokladu, aký text je v danom uznesení uvedený a síce, že sa žalovanému v T: volebné obdobie 2006 - 2010 má vyplácať aj 30% jeho minimálneho platu mesačne počnúc 1.1.2007 znamená iba jediné a síce, že sa jednalo o zvýšenie platu podľa § 4 ods. 2 cit. zákona.
9. Použitie ust. § 5 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z., ktorým žalobca argumentoval, a priznanie akejkoľvek „odmeny“ v čase prijatia uznesenia obecného zastupiteľstva v podstate ani neprichádzalo do úvahy, keďže bolo prijaté na samom začiatku funkčného obdobia žalovaného, t.j. v čase, keď nevykonával žiadnu takú činnosť, za ktorú by mu prípadne mohla nejaká odmena byť schválená, takáto odmena nie je nárokovateľná, nehovoriac o tom, že priznanie odmeny podľa § 5 ods. 1 by prichádzalo do úvahy až po vzniku situácie v ňom upravenej.
10. V uznesení č. 42, aj keď sa použil pojem „odmena“, sa však hovorí o zvýšení platu žalovaného na 1/ funkčné obdobie 2006/2010, t.j. na obdobie dopredu a 2/ vyplácaného mesačne, a teda iný záver, než že sa jednalo o zvýšenie platu podľa § 4 ods. 2, neprichádza do úvahy. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy (vykonanej zákonom č. 154/2011 účinnej od 1.6.2011), kedy obecné zastupiteľstvo plat starostu raz ročne prerokúva, v čase prijatia uznesenia č. 42 takáto úprava neexistovala, a teda v tomto prípade zvýšenie platu starostu obecné zastupiteľstvo schválilo na celé volebné obdobie 2006 - 2010.
11. Tomuto záveru zodpovedá aj faktické konanie žalobcu, keď až do marca 2009 žalovanému plat, navýšený o 30%, aj reálne vyplácal. Pokiaľ však žalobca tvrdil, že na takto vyplácané navýšenie platu žalovaný nikdy nemal nárok, potom nie je zrejmé, prečo na základe opätovnej žiadosti žalovaného po skončení volieb v novembri 2010 mu počnúc mesiacom november 2010 toto navýšenie žalobca vyplácal znova.
12. Súd ďalej dodal, že odo dňa prijatia uznesenia č. 42 nebol podaný podnet prokurátorovi na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti tohto uznesenia podľa ust. § 250zf O.s.p. účinného do 30.6.2016. Účelom konania v týchto veciach bolo preskúmanie zákonnosti uznesení obecných zastupiteľstiev, miestnych zastupiteľstiev, mestských zastupiteľstiev alebo uznesení zastupiteľstva vyššieho územného celku, resp. zákonnosti všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho územného celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy zastupiteľstiev orgánov územnej samosprávy. Takéto konanie sa začínalo na návrh a na jeho podanie bol aktívne legitimovaný iba prokurátor a aj to až za predpokladu, že nebolo vyhovené jeho protestu podľa ust.§ 22 a nasl. zákona o prokuratúre. Prokurátor je v zmysle zákona o prokuratúre povinný vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, a to preskúmavaním zákonnosti o.i. uznesení vydaných na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy.
13. Pokiaľ teda uznesenie č. 42/2006 nikto nenapadol podnetom na podanie protestu prokurátora popr. nebola podaná žaloba v správnom súde a ani obecné zastupiteľstvo žalobcu do dňa zániku mandátu žalovaného neprijalo ohľadom riešenej veci odlišné rozhodnutie, tak platí, že toto uznesenie bolo platné a záväzné po celú dobu jeho účinnosti.
14. Zároveň z vykonaného dokazovania uzavrel, že žalovaný sa tohto mzdového nároku nevzdal s poukazom na ust. § 574 ods. 1 OZ.
15. V súvislosti s uplatneným nárok na náhradu škodu aplikoval ustanovenia § 420 ods. 1 Obč. zák. a vychádzajúc zo splnenia všetkých predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu a z preukázanej výšky škody 6.156,91 € za stavu, že žalovaný nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ktorými by preukázal inú výšku škody, ustálil túto sumou 6.156, 91 €.
16. Ohľadom nároku žalovaného v sume 7400,61 € súd skonštatoval, že:
- uznesením obecného zastupiteľstva č. 42/2006 bolo schválené 30% zvýšenie platu žalovaného ako starostu, prijaté na volebné obdobie 2006 - 2010 a nie odmena v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z.
- toto uznesenie nebolo zákonným spôsobom zrušené, popr. samotným obecným zastupiteľstvom zmenené, a preto bolo platné po celú dobu volebného obdobia 2006-2010
- jedná sa o započítateľnú pohľadávku vzhľadom na to, že nepodlieha režimu Zákonníka práce
- listina zo dňa 30.4.2009 - žiadosť o úpravu platu k 1.4.2009 neobsahuje vzdanie sa práva a nebola medzi stranami uzavretá ani osobitná dohoda na splatný plat alebo jeho časť
- do výšky žalovanej sumy žalovaný dňa 26.10.2012 doručil započítaciu námietku
17. Uzavrel, že nebolo v konaní sporné, že ku vzniku škody došlo a ani o jej výške, a preukázané bolo aj to, že nárok na 30% navýšenie platu uznesením obecného zastupiteľstva č. 42/2006 ani v období 04/2009 - 10/2010 nezanikol. Keďže ale nárok na plat za každý mesiac osobitne je samostatným nárokom, samostatne, dňom nasledujúcim po jeho splatnosti začína tiež plynúť premlčacia doba. Žalobca ohľadom platu splatného za mesiace 04/2009 - 26.10.2012, t.j. do dňa doručenia kompenzačnej námietky vzniesol námietku premlčania. Ak bola mzda zamestnancov úradu a aj plat žalovaného splatný 10. dňa v mesiaci, dlh žalobcu voči žalovanému na plate za mesiace apríl až október 2012 (správne 2009 - poznámka odvolacieho súdu) sú premlčané a ako také ich podľa § 581 ods. 2 OZ započítať ani nemožno.
18. Sumy nedoplatku na plate žalovaného za mesiace november 2009 až október 2010 však premlčané nie sú a ich celková suma činí 4781,99 € a v tomto rozsahu sa s pohľadávkou žalobcu kryjú. Keďže dňa 26.10.2012 pohľadávka žalobcu vo výške 4781,99 € zanikla, súd žalovaného zaviazal k zaplateniu rozdielu, t.j. sumy 1.374,92 € spolu s úrokom z omeškania.
19. O zaplatení úrokov z omeškania súd rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z.. Konštatoval, že pri vzájomnom omeškaní veriteľa a dlžníka je omeškanie v sume, v akej sa kryjú, vylúčené, a preto stanovil začiatok omeškania dňom nasledujúcom po dni, kedy sa pohľadávky stretli, t.j. od 27.10.2012 a priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania od tohto dňa až do zaplatenia z dlžnej sumy.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1,2 CSP a vzhľadom na celkový úspech žalovaného v konaní v rozsahu 55,34 % priznal mu náhradu trov konania v tomto rozsahu proti žalobcovi.
21. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobca i žalovaný.
22. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytýkal súdu, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď pre účely rozhodnutia stotožnil a nerozlišoval plat starostu, stanovený v § 3 a 4 zákona 253/1994 Z.z. a odmenu stanovenú v § 5 zákona 253/1994 Z.z.. Zatiaľ čo plat patrí starostovi zo zákona a je určený obecným zastupiteľstvom, odmena starostu je nenárokovateľnou zložkou platu a je priznávaná obecným zastupiteľstvom. Odmena a mimoriadna odmena starostu sú fakultatívnymi položkami platu starostu. Odmena sa poskytuje až následne, podľa náročnosti práce a jej výsledkov, nie dopredu. Ak obecné zastupiteľstvo rozhodlo o odmene na 4-ročné volebné obdobie vopred, je takéto rozhodnutie v rozpore s § 5 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z., Z uznesenia obecného zastupiteľstva č. 42/2006 pod písm. d/ jednoznačne vyplýva, že sa rozhodovalo o odmene a nie o zvýšení platu starostu. Keďže o tejto odmene bolo rozhodnuté vopred, je takéto rozhodnutie nezákonné, lebo je v rozpore s ust. § 5 ods. 1 zák. 253/1994 Z.z. Výklad uskutočnený súdom je v rozpore s listinnými dôkazmi, textom zákona 253/1994 Z.z. a jeho výkladovými a aplikačnými pravidlami, pokiaľ považoval odmenu schválenú zastupiteľstvom podľa § 5 za zvýšenie platu podľa § 4. Žalovaný sa teda domáha svojho nároku titulom nezákonného rozhodnutia, ktorý nárok nie je možné započítať proti žalobou uplatnenému nároku. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
23. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/,b/,c/ a h/ CSP a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť rozsudok tak, že súd zamietne žalobu a prizná mu náhradu trov celého konania.
24. V dôvodoch odvolania namietal nesprávny výpočet výšky škody, ktorý vychádza z účtovnej hodnoty motorového vozidla ku dňu dopravnej nehody, čo nie je v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Vytýkal súdu nesprávny záver, že žalovaný nepredložil ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ktorými by preukázal inú výšku škody na vozidle. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 21.10.2014 uviedol, že je ochotný uhradiť škodu iba v rozsahu nákladov na opravu motorového vozidla, ktoré podľa vyjadrenia autorizovaného servisu predstavujú 3.300 €. Zároveň na pojednávaní 19.5.2015 predložil internetovú správu o trhových cenách rovnakých automobilov ponúkaných na predaj, z ktorej vyplýva, že porovnateľné vozidlá sa predávali v tom čase za 2.300 € až 3.390 €. Žalobca teda požadoval takú výšku škody, za ktorú sa dali zaobstarať porovnateľné vozidlá. Účtovná hodnota vozidla nie je relevantná z hľadiska určenia výšky škody s poukazom na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Rozhodujúca je reprodukčná obstarávacia cena ako hodnota vozidla, ktorú treba uhradiť pri obstaraní porovnateľného vozidla obvyklým spôsobom na voľnom trhu v rozhodnej dobe vrátane primeraných a obvyklých nákladov na jeho zaobstaranie. Všeobecná hodnota vozidla je hodnota vozidla v danom mieste a čase a pri jej stanovení sú okrem vplyvu opotrebenia zahrnuté aj vplyvy trhu. Správne určenie výšky skutočnej škody je kľúčové pre priznanie nároku žalobcovi a dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu. Súd neodôvodnil správnosť určenia výšky škody žalobcom odkazom na žiadne ustanovenie zákona. Z týchto dôvodov je jeho rozhodnutie aj nepreskúmateľné.
25. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu stotožnil sa s výkladom obsahu uznesenia obecného zastupiteľstva v Seni č. 42/2006, uskutočneného súdom prvej inštancie, teda, že týmto uznesením sa rozhodovalo o plate a jeho zvýšení na celé funkčné obdobie a nie o odmene starostu. Ak žalobca považoval takéto rozhodnutie za nezákonné, mal ho zákonným spôsobom napadnúť podnetom na podanie protestu prokurátora. Proti uvedenému uzneseniu nebol podaný zo strany prokurátora protest a ani nebola podaná žaloba na správnom súde a ani obecné zastupiteľstvo neprijalo iné uznesenie týkajúce sa platu starostu, preto toto uznesenie je platné a záväzné po celú dobu jeho účinnosti. Následne zopakoval argumentáciu zo svojho odvolania ohľadne ustálenia výšky spôsobenej škody na motorovom vozidle žalobcu. Predložil potvrdenie autobazáru Aviso, s.r.o. zo dňa 27.6.2017, v zmysle ktorého všeobecná hodnota vozidla Citroen Berlingo 1,4 XXVXXKV, rok výroby 2003 predstavovala v roku 2011 hodnotu v rozpätí 2.500 € až 3.000 €.
26. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
27. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalobcu a žalovaného ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť.
28. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru o preukázaní splnenia všetkých zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu na motorovom vozidle žalobcu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Obč. zák., keďže v tomto štádiu konania nie je preukázaná výška škody na motorovom vozidle spôsobom zodpovedajúcim ustálenej súdnej praxi.
29. V zmysle ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
30. V zmysle ust. § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
31. Podľa ust. § 443 Obč. zák. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
32. Vychádzajúc z cit. ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Všetky tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne a dôkazné bremeno na ich preukázanie spočíva na žalobcovi.
33. Žalobca teda musí preukázať nielen protiprávne konanie žalovaného, v príčinnej súvislosti s ktorým mu vznikla škoda, ale jeho povinnosťou je preukázať aj výšku spôsobenej škody a túto dôkaznú povinnosť nie je možné prenášať na žalovaného.
34. Skutočnou škodou v zmysle ust. § 442 ods. 1 Obč. zák. je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Ide vlastne o zmenšenie (úbytok) majetku poškodeného, predstavované majetkovými hodnotami potrebnými k uvedeniu do predošlého stavu. Pri stanovení výšky škody je preto potrebné zásadne vychádzať z nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu.
35. V prípadoch, keď uvedenie do pôvodného stavu nie je možné, nemožno uvažovať o určení skutočnej škody ako nákladov na uvedenie do pôvodného stavu. Avšak aj v tomto prípade vodítkom pre vyčíslenie škody je výška nákladov nutných k odstráneniu následkov toho, že uvedenie do predošlého stavu nie je možné. Tak je to napríklad pri úplnom zničení požitej veci, keď treba vychádzať z jej ceny v čase poškodenia s tým, že za čiastku zodpovedajúcu cene zničenej veci možno obstarať rovnakú alebo obdobnú vec. U motorových vozidiel pôjde o cenu, za ktorú možno skutočne kúpiť náhradnú vec.
36. V prípade poškodených vecí, ktorých uvedenie do pôvodného stavu je možné, nie je rozhodné, či poškodená vec je skutočne opravovaná a či je aj oprava dokončená. Z hľadiska rozsahu nie je spôsobená škoda v inej výške pre prípad, že poškodená vec je opravovaná a v inej výške pre prípad, že opravovaná nie je. Zásada, že je treba vychádzať zo skutočnej ceny opravy, pokiaľ táto bola uskutočnená, platí iba za predpokladu, že oprava bola vykonaná v celom rozsahu, bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu následkov škodnej udalosti a keď aj po oprave nie je cena veci nižšia, než pred vznikom škody. V opačnom prípade výška skutočnej škody predstavuje súčet nákladov na opravu a rozdiel cien veci pred poškodením a po oprave (viď R 25/1990, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, vydávaných Najvyšším súdom ČR).
37. Výšku peňažnej náhrady, vyjadrujúcej náklady na uvedenie do pôvodného stavu, je preto potrebné zistiť a stanoviť objektívne a nezávisle na náhodných okolnostiach nesúvisiacich so škodovou udalosťou. Spravidla pôjde o cenu opravy, účtovanú v danom mieste a čase príslušnou opravovňou.
38. Pri opraviteľnom poškodení predmetu skutočnú škodu predstavujú náklady na nutnú opravu, ak sa vec uviedla do stavu, v akom bola pred poškodením. Ak opravou nebude odstránené nastané znehodnotenie, je možné žiadať tiež ďalšiu náhradu z tohto dôvodu.
39. Ako vyplýva z vyššie citovaného rozhodnutia R 25/1990 (1 Cz 82/1988) v prípade opraviteľnej veci skutočnú škodu predstavujú náklady vykonanej opravy, ak táto bola uskutočnená účelne a smerovala iba k odstráneniu následkov škodovej udalosti.
40. Všeobecná cena veci pred poškodením po odpočítaní použiteľných zvyškov motorového vozidla bude predstavovať škodu na veci v prípade, že uvedenie veci do pôvodného stavu nie je možné.
41. Súdna prax je jednotná v tom, že za všeobecnú hodnotu vozidla pred poškodením, resp. v čase poškodenia nie je možné považovať jeho účtovnú hodnotu, ako to bolo v prejednávanej veci.
42. V zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá v prílohe č. 6 ustanovuje postup stanovenia hodnoty cestných vozidiel, podľa bodu 36 citovanej prílohy všeobecná hodnota vozidla je hodnota vozidla v danom mieste a čase v eurách, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebenia zahrnuté aj vplyvy na trhu (predajnosť typu vozidla; vyjadruje hodnotu vozidla pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodnému dátumu).
43. Obstarávacia cena vozidla v zmysle bodu 19 citovanej prílohy je cena, za ktorú bolo vozidlo obstarané, a teda vyjadruje náklady na obstaranie totožného vozidla, ako je poškodené motorové vozidlo.
44. Nie je vylúčené, aby aj obstarávacia cena vozidla bola všeobecnou hodnotou motorového vozidla pred poškodením, avšak iba za predpokladu, že vozidlo bolo obstarané bezprostredne pred jeho poškodením, čo v prejednávanej veci splnené nie je, keďže vozidlo bolo kúpené 12.6.2008 a k nehode došlo dňa 15.11.2009. Vzhľadom na tento časový odstup bolo potrebné pre účely zistenia výšky škody na vozidle zistiť všeobecnú hodnotu motorového vozidla pred poškodením spôsobom stanoveným vo vyššie citovanej vyhláške, ktorá nepredpokladá účtovnú hodnotu motorového vozidla ako ekvivalent všeobecnej hodnoty vozidla.
45. Pokiaľ ide o určenie výšky škody na vozidle, vyššie citovaná vyhláška túto v bode 38 definuje ako náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav, pričom na stanovenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase, keď bola poškodená.
46. Ako však bolo uvedené vyššie, tieto náklady na opravu sú rozhodujúce iba v tom prípade, že išlo o vec opraviteľnú a v prípade, že uvedenie veci do pôvodného stavu nie je možné, škoda predstavuje rozdiel medzi všeobecnou cenou veci pred poškodením a hodnotou použiteľných zvyškov motorového vozidla.
47. V prejednávanej veci spôsob výpočtu výšky škody nezodpovedá ustálenej súdnej praxi v nadväznosti na vyhlášku 492/2004 Z.z. a keďže takáto výška škody nebola ustálená zhodným tvrdením sporových strán, nie je možné z takto určenej výšky škody vychádzať.
48. Dôkazné bremeno na preukázanie výšky škody je na žalobcovi a nemožno ho prenášať na žalovaného, a teda v tomto štádiu konania nie je výška škody zodpovedajúcim spôsobom preukázaná a rozhodnutie súdu je tak predčasné.
49. Spôsob, akým súd ustálil výšku škody, by prichádzal do úvahy v prípade, že spôsob výpočtu škody žalobcom by zodpovedal spôsobu jej určenia, ako je ustálený súdnou praxou a napriek tomu by žalovaný túto výšku namietal a nepredložil by dôkazy o inej výške škody alebo ak by žalobcom určená výška škody nebola žalovaným rozporovaná.
50. V prejednávanej veci však spôsob určenia výšky škody na havarovanom motorovom vozidle žalobcu je v rozpore s ustálenou súdnou praxou a vyhláškou 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a vzhľadom na námietky žalovaného k tomuto spôsobu určenia výšky škody, nemožno z nej vychádzať.
51. Zároveň nemožno prenášať dôkazné bremeno ohľadne určenia výšky škody na žalovaného a požadovať tak na ňom, aby napravil pochybenia žalobcu zabezpečením vlastného dôkazu, napr. aby namiesto žalobcu predložil znalecký posudok na určenie časovej ceny motorového vozidla v čase pred nehodou a na určenie výšky škody na motorovom vozidle po dopravnej nehode. Splnenie takejto povinnosti od neho nie je možné žiadať ani vzhľadom na skutočnosť, že nemá k dispozícii podklady, ktoré by boli potrebné na vypracovanie tohto znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia.
52. V tomto smere je teda odvolacia námietka žalovaného dôvodná a v ďalšom konaní vzhľadom na relevantné námietky žalovaného, týkajúce sa nesprávneho spôsobu určenia výšky škody, bude na žalobcovi, aby výšku škody na motorovom vozidle preukázal spôsobom zodpovedajúcim vyhláške 492/2004 Z.z. a akceptovaným aj súdnou praxou.
53. Až po ustálení výšky škody vyššie popísaným spôsobom bude sa môcť súd zaoberať (ne)dôvodnosťou kompenzačnej námietky žalovaného.
54. Na tomto mieste však odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so všetkými závermi, vzťahujúcimi sa k posúdeniu tejto kompenzačnej námietky, teda, že uznesením obecného zastupiteľstva č. 42/2006 bolo rozhodnuté o zvýšení platu žalovaného ako starostu v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona 253/1994 Z.z. a nie o odmene z dôvodov, ako ich veľmi podrobne a správne uviedol súd prvej inštancie, že toto uznesenie nebolo zrušené či už na základe protestu prokurátora alebo na základe žaloby v správnom súdnictve, že sa jedná o započítateľnú pohľadávku vzhľadom na to, že nepodlieha režimu Zákonníka práce, že listina zo dňa 30.4.2009 - žiadosť o úpravu platu k 1.4.2009 neobsahuje vzdanie sa práva a nebola medzi stranami uzavretá ani osobitná dohoda o vzdaní sa časti platu, že započítacia námietka bola doručená dňa 26.10.2012, ako aj so záverom o premlčaní časti nároku uplatneného kompenzačnou námietkou.
55. Odvolací súd teda odvolacie námietky žalobcu vzťahujúce sa ku kompenzačnej námietke žalovaného považuje za nedôvodné a nespôsobilé zmeniť právne posúdenie nároku uplatneného kompenzačnou námietkou súdom prvej inštancie.
56. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).