Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Csp/217/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: U. M., O..XX.XX.XXXX, Z. V. XXX XX Š. XXX, proti žalovanému: P. I., F..E..D.., F. F. U. O. XX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, právne zastúpený De minimis, spol. s r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom zo dňa 18.08.2017 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 24.08.2017 sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2015 je bezúročná a bez poplatkov, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2015 v znení „poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 356,35 EUR“ je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a určenia, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2015 v bode 1.2 zmluvy o poskytnutí služby je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 25.10.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý žalovaným úver v sume 1.800,-EUR, ktorý sa zaviazal splácať v týždenných splátkach, pri počte týždenných splátok 99, výške týždennej splátky 24,46 EUR (prvých 98 splátok) a poslednej 23,75 EUR a celkovej čiastke splatnej dlžníkom v sume 2.445,29 EUR. Dňa 25.10.2015 bola uzavretá zmluva o poskytnutí služby komfort, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal za celkovú odmenu vo výške 1.089,- EUR poskytovať žalobcovi nasledovné služby: informovať zákazníka o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu, preberať od zákazníka peňažné sumy, určené na úhrady splátok spotrebiteľského úveru, informovať zákazníka o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského úveru. Žalobca poukázal, že predmetná zmluva je spotrebiteľská, ktorá nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“), pretože neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý musí byť určený presným dátumom, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, zmluva o poskytnutí služby komfort nesporne závisí od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lebo upravuje spôsob prevzatia peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok dotknutého spotrebiteľského úveru. V tejto spojitosti žalobca uviedol, že spôsob prevzatia peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok spotrebiteľského úveru mohol byť obsahom samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva

o poskytnutí služby komfort by nevznikla bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto i túto zmluvu treba podriadiť pod režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Následne uviedol, že ak v súvislosti s prevzatím finančnej hotovosti určenej na úhradu splátok sa žalobca zaviazal platiť odmenu podľa zmluvy o poskytnutí služby komfort, je táto odmena nesporne odmenou, ktorá ovplyvňuje celkovú sumu, ktorú je žalobca povinný z titulu splatenia úveru zaplatiť. Keďže žalovaný nezahrnul do celkovej čiastky spotrebiteľského úveru celkovú odmenu vo výške 1.089,- EUR, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávny výpočet RPMN. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 29.01.2016. Na základe uvedených skutočností je potrebné považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2015 za bezúročnú a bez poplatkov. Pokiaľ ide o poplatok za garantovanú službu vo výške 356,35 EUR, žalobca poukázal na hrubý nepomer medzi výškou poplatku a jednotlivými službami v zmysle bodu 4. Vysvetlenia aplnenia tejto zmluvy v príslušnom režime. Žalobca musel vopred zaplatiť poplatok za garantovanú službu, pričom platí za služby, ktoré možno v budúcnosti vôbec nevyužije. Tento poplatok je v rozpore s dobrými mravmi, pretože na jeho základe sú spotrebiteľovi vnútené služby, o ktoré vôbec nepožiadal, a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo, čo mu ani nebolo dodané. Veriteľ totiž zinkasuje poplatok za službu, hoci žiadnu službu spotrebiteľovi neposkytol a možno ani v budúcnosti neposkytne. Z uvedeného dôvodu žalobca považoval poplatok za garantovanú službu za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatné ustanovenie zmluvy. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Zvolen, ktorý vyhodnotil dohodu o poskytovaní služieb za neplatnú. S uvedeným názorom sa stotožnil aj Krajský súd v banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 24.02.2016. Zmluva o poskytnutí služby komfort je podľa názoru žalobcu v časti celkovej odmeny vo výške 1.089,- EUR absolútne neplatná, pretože odmena vo výške 1.089,- EUR je v rozpore s dobrými mravmi a v hrubom nepomere za služby, ktoré žalovaný za túto odmenu poskytol. Táto podmienka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach. Žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva odôvodnil naliehavý právny záujem na určení, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 137 písm. c) tým, potrebuje meť vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov - úroky, poplatky. Jeho právne postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, na ktorú nemá veriteľ nárok a pri zmluve o poskytnutí služby komfort a poplatku za garantovanú službu, má žalobca zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Osobitným predpisom v zmysle § 137 písm. c) CSP, ktorý výslovne splnomocňuje a oprávňuje žalobcu v pozícii spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojich práv je zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.01.2017 sp. zn. XCo/XXX/XXXX.

2. V písomnom podaní zo dňa 24.09.2017, doručenom súdu dňa 05.10.2017 žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, pretože ju považuje za neprípustnú pre rozpor s § 137 písm. c) CSP. Žaloba v časti I. a II. bodu petitu spadá do hypotézy právnej normy obsiahnutej v § 137 písm. d) CSP, ktorá ako podmienku procesnej prípustnosti stanovuje, že ich prípustnosť je výslovne stanovená v osobitnom predpise. Žalobcom podaná určovacia žaloba v bode I. a II. petitu podmienku procesnej prípustnosti nespĺňa, preto je neprípustná a mala by byť z tohto dôvodu zamietnutá. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v zmluvách o úvere nie sú uvedené podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Citoval ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a v spojitosti s ním uviedol, že zmluva o úvere obsahuje tak dĺžku úverového vzťahu, ako aj presný a nezameniteľný jeden deň, kedy dôjde ku konečnej splatnosti konkrétneho spotrebiteľského úveru, ak si žalobca bude plniť svoje povinnosti presne podľa príslušnej zmluvy o úvere. Mal za to, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch nevyžaduje, na rozdiel od iných ustanovení tohto zákona, uvedenie dátumu, ale vyžaduje len uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Konštatoval, že v slovenskom jazyku pritom nie sú pojmy „termín" a „dátum" synonymami, čo vyplýva priamo aj zo zákona o spotrebiteľských úveroch, keď zákonodarca používa tieto pojmy odlišne v rovnakom právnom predpise. Mal za to, že právna úprava, vrátane § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch nestanovuje presný formát pre naplnenie tejto zákonnej náležitosti. Vzhľadom však na nevyhnutnú všeobecnú požiadavku určitosti právnych úkonov považoval za potrebné vychádzať z toho, že aj splnenie tejto zákonnej náležitosti musí byť určité a to v podobe presného určenia času. Uviedol, že vzhľadom na nastavenie produktov u žalovaného (týždenné splátky), preferencie jeho zákazníkov ako aj snahu žalovaného o jasnosť, prehľadnosť a dobrú čitateľnosť jeho zmlúv a to tak po obsahovej, ako aj formálnej stránke, zvolil žalovaný formát vyjadrenia konečnej splatnosti ako konkrétny jeden nezameniteľný deň, určený aj pomocou týždňov, podľa toho ako dlho si zákazník želá predmetný úver

splácať. Konštatoval, že zmluvy o úvere u žalovaného sú naformulované tak, aby každý zákazník žalovaného presne vedel nie len koľko celkovo zaplatí za spotrebiteľský úver, ale aj to ako často a v akej výške má jednotlivé splátky uhrádzať a kedy jeho záväzkový vzťah so žalovaným skončí. Citoval aj § 9 ods. 2 písm. k) zákona a mal za to, že zmluvy o úvere jednoznačne obsahujú aj tieto náležitosti, keďže sa v nich uvádza, výška úveru, úrok (vyjadrený úrokovou sadzbou ako aj jej finančnou kvantifikáciou), výška jediného poplatku, celková čiastka (ktorú má žalobca na základe konkrétnej zmluvy o úvere žalovanému vrátiť a ktorá je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov), počet splátok (ktorými žalobca splatí celkovú dlžnú sumu týždenných splátok), výška prvej až predposlednej splátky, výška poslednej splátky, splatnosť prvej splátky a splatnosť každej ďalšej splátky, splatnosť predchádzajúcej splátky. Bol názoru, že je absolútne dostatočné, ak zmluva o úvere, ktorá je predmetom tohto konania obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má celková čiastka konkrétneho úverového vzťahu žalovanému splatiť. Argumentáciu žalobcu v tomto smere považoval tiež v rozpore s európskou právnou úpravou, pretože smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48"), na rozdiel od predchádzajúcej smernice Rady 87/102/EHS, zavádza tzv. maximálnu harmonizáciu, čiže požiadavku na prijatie takej vnútroštátnej právnej úpravy, od ktorej sa nemožno odchýliť. Citoval znenie čl. 22 ods. 1 smernice. Poukázal na ustanovenie čl. 10 smernice 2008/48, ktoré stanovuje, aké náležitosti má mať zmluva o úvere. Mal za to, že toto ustanovenie neuvádza žiadnu takú vytýkanú požiadavku na náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako by mal podľa žalobcu stanovovať § 9 ods. 2 písm. f), či k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Bol názoru, že ustanovenie § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné vykladať vždy v súlade s čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48, pričom čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48 má priamy účinok a preto je potrebné mu dať aj aplikačnú prednosť. Dôvody uvádzané žalobcom považoval tiež za bagateľné, ktoré z hľadiska vôle zmluvných strán ako dôvod pre bezplatnosť zmluvy o úvere nemôžu obstáť. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej citoval ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. a uviedol, že výška RPMN poskytovaného úveru je špecifikovaná na prevj strane zmluvy o úvere, kde je explicitne uvedený tent údaj a to 39,57 %. Zo žiadneho výpočtu žalobcu nie je zrejmé, že by išlo o výpočet nesprávny. Predpoklady pre výpočet RPMN sú uvedené v bode 5 a 6 zmluvy o úvere a zodpovedajú citovanému zákonu. Čo sa týka neprijateľných zmluvných podmienok, najmä platnosti a prijateľnosti poplatku za garantovanú službu, poplatok za garantovanú službu bol v čase uzatvorenia príslušnej zmluvy o úvere prípustným a zákonom dovoleným poplatkom. Žalovaný zastáva názor, že dojednanie o poplatku za garantovanú službu a výške úroku nepodlieha v zmysle § 53 ods. 1 OZ, čl. 4 ods. 52 smernice 93/13 a relevantnej judikatúry samostatnému súdnemu prieskumu prijateľnosti ceny tohto poplatku a/alebo výšky tohto dohodnutého úroku, pretože ide vždy len o jednu „časť“ ceny úveru. Podľa žalovaného je z § 53 ods. 6 zrejmé, že súdnemu prieskumu podlieha len celková odplata za úver, pričom v danom prípade nebolo preukázané, že by v rozhodnom čase podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Na základe zmluvy o poskytnutí služby komfort poskytuje žalovaný svojim zákazníkom, ktorí sa rozhodnú túto ponuku využiť, splácanie úveru priamo v ich domácnosti. Zmluva o poskytnutí služby komfort je samostatnou akcesorickou zmluvou k zmluve o úvere. Zmluva o poskytnutí služby komfort úveru obsahuje ustanovenia o predmete plnenia a jeho cene, pričom obe sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Doplnková služba je nadštandardnou službou a je spoplatnená. Odmena za doplnkovú službu je cenovým dojednaním, ktoré bolo medzi stranami dojednané pevnou sumou, žalovaný považuje dojednanú odmenu za plne súladnú s dobrými mravmi, pretože zodpovedá náročnosti toho, že sa obchodný zástupca musí dostaviť do bydliska žalobcu za účelom plnenia zmluvy o poskytnutí služby komfort. Žalovaný má za to, že v zmluve o úvere ani v zmluve o poskytnutí služby komfort nie je žiadne ustanovenie, ktoré by bolo neprijateľnou podmienkou, či inak odporovalo právnej úprave. Žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

3. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 16.03.2018, súd pojednával a vec rozhodol v súlade s ust. § 180 v neprítomnosti žalobcu, ktorému bolo predvolanie doručené do vlastných rúk dňa 19.02.2018 a ktorý svoju neprítomnosť nijakým spôsobom neospravedlnil, a v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorý podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.03.2018 ospravedlnil neúčasť žalovaného a svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.

4. Súd na pojednávaní dňa 16.03.2018 vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluvou o zabezpečení splátok úver, kartou splátok, vyjadrením žalovaného a s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

5. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že jej predmetom bol spotrebiteľský úver v sume 1.800,- EUR, ktorý poskytol žalovaný žalobcovi. Ďalšie údaje dohodnuté v zmluve boli: celkové náklady sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je 15 % a je vyjadrený sumou 288,94 EUR, celkové náklady predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 39,57 %, celková čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť predstavuje sumu 2.445,29 EUR, priemerná hodnota RPMN predstavuje 18,01 %, dlžník splatí dlžnú sumu v 100 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 24,46 EUR a výška poslednej splátky je 23,75 EUR. Úver sa za podmienok podľa zmluvy poskytuje na dobu 100 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 100 týždňa po dni uzavretia zmluvy.

6. Zo zmluvy o poskytnutí služby komfort uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že títo sa dohodli, že žalobca zaplatí žalovanému odmenu vo výške 1.089,- EUR v 100 pravidelných splátkach a to v 99 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 10,89 EUR a poslednú splátku vo výške 10,89 EUR počas doby splácania spotrebiteľského úveru a to za poskytovanie služby - prevzatie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalobcovi poskytnutý.

7. Z karty splátok vyplýva, že žalobca zaplatil na úver spolu sumu 1.909,- EUR.

8. Podľa § 137 písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 3 ods. 5 prvej vety zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

10. Žalobca sa v konaní domáhal určenia neprijateľných zmluvných podmienok. Súd musí v prvom rade ako predbežnú otázku pri posudzovaní určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) skúmať naliehavý právny záujem (ak nevyplýva z osobitného predpisu). V posudzovanom spore naliehavý právny záujem na podaní žaloby nevyplýva priamo zo zákona a žalobca ho musí preukazovať. Skutočnosť, že má postavenie spotrebiteľa, na tom nič nemení. Naliehavý právny záujem žalobcu priamo z ustanovenia osobitného právneho predpisu nevyplýva. Nevyplýva ani z ustanovenia § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva, pretože toto ustanovenie je len všeobecné, neurčuje spotrebiteľovi priamo možnosť podať určovaciu žalobu. Spotrebiteľ môže podať ľubovoľný druh žaloby (napr. na plnenie, na určenie povinnosti zdržať sa výkonu práva, na určenie právnej skutočnosti), pričom súd musí skúmať všetky náležitosti takej žaloby (vrátane naliehavého právneho záujmu pri určovacej žalobe), bez ohľadu na to, že je podaná spotrebiteľom.

11. Naliehavý právny záujem je daný len vtedy, ak vzťahy strán nie je možné riešiť iným spôsobom. Súd má za to, že prípadné určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok nijako nezabráni ďalším možným sporom. Aj v prípade určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok sa môže žalovaný domáhať v súdnom konaní zaplatenia nezaplatenej istiny, respektíve v prípade, ak by žalobca zaplatil viac, ako sa domnieva, že je povinný platiť, môže sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. V konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia by potom súd ako predbežnú otázku skúmal aj otázku, či má veriteľ nárok na príslušenstvo pohľadávky alebo nie (alebo v akom rozsahu má nárok), respektíve či je poskytnutý úver úročený a vznikol nárok na zaplatenie poplatkov alebo nie. Rozhodnutím o neprijateľnosti zmluvných podmienok nezíska žalobca jednoznačnú odpoveď na otázku, koľko žalovanému dlhuje. Definitívne odstránenie spornosti práva tak podanou žalobou o určenie neprijateľných zmluvných podmienok nie je možné dosiahnuť. Vyhovenie takejto žalobe by totiž nemalo žiaden praktický dopad na individuálne práva spotrebiteľa, neodstránilo by to stav neistoty v jeho právnom postavení, ani ohrozenie jeho individuálnych práv a jednoznačne by neodvrátilo žalobu o plnenie.

12. Následkom nepreukázania naliehavého právneho záujmu je zamietnutie určovacej žaloby, preto súd žalobu zamietol.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko tento bol v konaní plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.