Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Csp-195-2017.pdf
PDF · 106.36 KB
Case nature
Area
Subarea
37Csp/195/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobkyne Ľ. E., H. XX.X.XXXX, N. U. XXX, XXX XX N. U., zastúpenej JUDr. Mariánom Rušinom, advokátom, so sídlom Letná 47, 040 01 Košice, IČO: 42 329 230, proti žalovanému F. D., H.Z. XX.XX.XXXX, C. C. XX, XXX XX E. - K. Ť., zastúpenému Advokátskou kanceláriou VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, Košice, o zaplatenie 1.100,- eur s príslušenstvom oproti povinnosti vydať hnuteľnú vec, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.100,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.100,- eur od 30.5.2017 do zaplatenia oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanému motorové vozidlo továrenskej značky Fiat Punto Y.: T. XXXXXXXXXXXXXX a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.8.2017 domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 1.100,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 13.5.2017 uzatvorili žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj osobného motorového vozidla U. S., N.: T., G.: E.. Žalovaný v kúpnej zmluve ubezpečil žalobcu, že stav tachometra predmetného motorového vozidla je XXX.XXX E.. Po odovzdaní predmetu kúpy a zaplatení kúpnej ceny však žalobca zistil, že tachometer predmetného motorového vozidla bol stočený. Dňa 7.7.2011 sa totiž konala kontrola EK s výsledkom stavu tachometra: XXX.XXX E., M. XX.X.XXXX bol však podľa kontroly EK stav tachometra: XX.XXX km, čo znamená, že s tachometrom sa manipulovalo a predmetné motorové vozidlo preto nemá vlastnosti, ktoré v kúpnej zmluve žalovaný deklaroval a žalobcu o nich ubezpečil. Nakoľko predmetné motorové vozidlo nemalo vlastnosti, ktoré žalovaný deklaroval, podľa § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpil žalobca od kúpnej zmluvy a požiadal žalovaného o vrátenie kúpnej ceny.
2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že peňažný nárok žalobkyne neuznáva.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 4.8.2017 uviedla, že nie je totiž sporné, že žalovaný ako predávajúci uistil žalobkyňu v kúpnej zmluve, že predmetné motorové vozidlo má najazdený určitý počet kilometrov. Nie je taktiež sporné, že žalovaný nepopiera, že predmetné motorové vozidlo nemalo v čase predaja taký počet kilometrov, ako to deklaroval žalovaný v kúpnej zmluve, čo napokon vyplýva z výpisu technickej a emisnej kontroly. Podľa žalobkyne teda nemôže byť ani sporné, že predmetné motorové vozidlo nemalo vlastnosti, ktoré malo mať v zmysle kúpnej zmluvy. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.100,- eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 1.100,- eur od 30.5.2017 do zaplatenia a žalobkyňa
je povinná vrátiť žalovanému motorové vozidlo, U. S., N.: T. a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zmenu žaloby súd pripustil uznesením na č.l. 72.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán a oboznámením sa so žalobou a vyjadrením žalobkyne, s vyjadrením žalovaného, s kúpnou zmluvou zo dňa 13.5.2017, s listom zo dňa 22.5.2017 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že žalovaný trval na tom, že počet kilometrov je pravdivý. Mohla si to predtým zistiť, ale mu verila, nemala dôvod to robiť. Jej švagor bol pri obhliadke tohto motorového vozidla, v čase pred kúpou tohto motorového vozidla, avšak uvedený údaj sa nedá zistiť len na základe obhliadky. Keď ju presvedčoval žalovaný ako predávajúci o počte najazdených kilometrov, že sú pravdivé, tak mu verila, že je to pravda. Nemala dôvod si to overovať, zisťovať. Predmetné motorové vozidlo by nekúpila, ak by bol počet kilometrov vyšší, ako je uvedený v kúpnej zmluve. Auto má uvedený rok výroby 2007 v kúpno predajnej zmluve aj v technickom preukaze, pričom našla kúpno predajnú zmluvu z roku 2000, podľa ktorej bolo auto vyrobené v roku 2000. Je to nemecká kúpno predajná zmluva. A v roku 2001 mal najazdených X.XXX E..
6. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že mohli si zistiť, overiť stav kilometrov už pred uzavretím kúpnej zmluvy. Pri predaji motorového vozidla si priviedla p. žalobkyňa znalca, teda známeho, ktorý preveril stav vozidla spolu s ňou a po absolvovaní skúšobnej jazdy a overení stavu vozidla akceptovali stav vozidla taký, aký bol. Súhlasili s nim. Takže týmto došlo k podpisu kúpno predajnej zmluvy a k vyplateniu kúpnej ceny vozidla, ktorá bola vo výške 1.100,- eur. Žalobkyňu upozornil ako kupujúcu, že majiteľom tohto vozidla je krátku dobu a nepozná jeho celú históriu. Aj napriek tomu súhlasila s kúpou vozidla. Následne jej odovzdal vyplnené splnomocnenie na odhlásenie motorového vozidla, ktoré mala nasledujúci deň overiť u notára a následne mu ho poslať, aby mohol odhlásiť auto, čo sa nestalo. Dňa 14.5.2017 mu prišla prvá esemeska, v ktorej bolo uvedené, že je rozdiel uvedený v stave kilometrov predmetného motorového vozidla cez stránku seka.sk. V telefóne mu uviedla, že je tam vraj iný rok výroby a že vozidlo má nejaký problém so spojkou. Uviedol jej, že nemôže tam byť iný rok výroby, ak sa opiera o skutočnosti uvedené v technickom preukaze, ktorý vydal dopravný inšpektorát. Pokiaľ ide o s pôsob uzatvárania kúpnej zmluvy, vyslovene ju nepresvedčoval o stave kilometrov, uviedol jej údaj, opísal celý stav vozidla a s tým aj stav tachometra. Kúpnu zmluvu vypracoval on.
7. Z kúpnej zmluvy zo dňa 13.5.2017 súd zistil, že žalovaný ako predávajúci uzatvoril so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu továrenskej značky U. S., N.: T., G.: E., Q. N. XXXX, K. XXXXXX E. za kúpnu cenu 1.100,- eur.
8. Z listu zo dňa 22.5.2017 súd zistil, že žalobkyňa podľa § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 13.5.2017, predmetom ktorej bol predaj osobného motorového vozidla U. S., N.: T., G.: E.. V kúpnej zmluve predávajúci deklaroval stav tachometra predmetného vozidla: XXX.XXX E., pričom kupujúca z dostupných zdrojov (ww.seka.sk) po uzatvorení kúpnej zmluvy zistila, že tachometer bol stočený. Dňa 7.7.2011 sa totiž konala kontrola EK s výsledkom stavu tachometra: XXX.XXX E., dňa 18.9.2013 bol však podľa kontroly EK stav tachometra: XX.XXX km, čo znamená, že s tachometrom sa manipulovalo a predmetné vozidlo preto nemá vlastnosti, ktoré predávajúci v kúpnej zmluve deklarovali. Nakoľko predmetné osobné motorové vozidlo nemá vlastnosti, ktoré predávajúci deklaroval, podľa § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstupuje týmto kupujúca od kúpnej zmluvy.
9. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec právne posúdil nasledovne:
10. Podľa ustanovenia § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
11. Podľa ustanovenia § 596 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.
12. Podľa ustanovenia § 597 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny
zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
13. Podľa ustanovenia § 599 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci. Právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.
14. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
15. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané a nesporné, že strany sporu boli účastníkmi kúpnej zmluvy zo dňa 13.5.2017, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla továrenskej značky U. S., N.: T., G.: E., rok výroby 2007, stav tachometra 167639 km za kúpnu cenu 1.100,- eur. Účastníci predmetnej zmluvy si plnenia z nej vyplývajúce riadne splnili. Spornou je skutočnosť, či žalobkyňa listom zo dňa 22.5.2017 (teda po 9 dňoch od uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy), ktorý sa dostal do sféry dispozície žalovaného dňa 26.5.2017, kedy bola zásielka s písomným odstúpením od predmetnej kúpnej zmluvy doručovaná žalovanému a následne uložená na pošte, platne od tejto kúpnej zmluvy odstúpila z dôvodu nepravdivého stavu počtu najazdených kilometrov predmetného motorového vozidla.
16. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR, Cpj 29/97 je odstúpenie od zmluvy jednostranným právnym úkonom adresovaným druhej zmluvnej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkový vzťah. Uvedený právny úkon nadobúda účinnosť okamihom, kedy dôjde do dispozičnej sféry druhého subjektu. Jeho účinnosť nie je podmienená súhlasom druhého účastníka, ani rozhodnutím súdu. Odstúpiť možno len od platnej zmluvy.
17. Odstúpiť od zmluvy je možné len vtedy, ak je to v zákone stanovené, alebo účastníkmi dohodnuté (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zákon upravuje právo odstúpiť od zmluvy jednak pre prípad uzavretia zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§ 49 Občianskeho zákonníka) a ďalej predovšetkým ako sankciu za omeškanie dlžníka (§ 517 ods. 1 Obč. zák.), či za iné porušenie zmluvných povinností (napr. § 597, § 623, § 679 Občianskeho zákonníka). Okrem prípadov zákonom stanovených je možné od zmluvy odstúpiť aj vtedy, ak to bolo jej subjektami dohodnuté, či už pri uzavretí zmluvy alebo dodatočne (porov. § 48 ods. 2, § 497 Občianskeho zákonníka).
18. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. V zmysle § 48 ods. 1 Obč. zákonníka možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to v zákone (v Obč. zákonníku alebo v inom zákone) pre konkrétny prípad stanovené, alebo ak bolo odstúpenie dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy. Dohoda o odstúpení pritom nemusí byť viazaná na existenciu nejakého dôvodu. Pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie musí byť písomné; inak zákon pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno písomne aj ústne. Obč. zákonník v § 48 ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009).
19. Ustanovenie § 596 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> ukladá predávajúcemu povinnosť upozorniť kupujúceho na určité konkrétne vady (na vady faktické i na vady právne) predmetu kúpy a to skryté i zjavné. Faktickou vadou sa rozumie neexistencia takých vlastností alebo prejavov veci, ktoré sa u veci určitého druhu a veku všeobecne predpokladajú. Pri predaji použitej veci je potrebné rozlišovať, či ide skutočne o vadu veci, alebo len o prejav bežného opotrebenia. Upozornenie na vady veci sa musí týkať určitej vady, všeobecným upozornením, že vec je vadná, povinnosť splnená nie je. Ak splní predávajúci túto povinnosť za vady, na ktoré upozornil,
nezodpovedá. Za ostané vady, na ktoré kupujúceho neupozornil, predávajúci zodpovedá bez ohľadu na to, či o nich vedel, mohol vedieť alebo nie. Upozornenie na vady je predávajúci povinný urobiť v dobe dojednávania zmluvy, t.j. do jej uzavretia. Pre upozornenie nie je predpísaná forma, preto ani v prípade písomnej kúpnej zmluvy, nemusí byť upozornenie na vady veci obsiahnuté priamo v zmluve. Z hľadiska § 596, § 597 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/> je rozhodujúce, či a aké informácie o vadách predávanej veci poskytol predávajúci kupujúcemu pri dojednávaní kúpnej zmluvy. Okolnosť, či predávajúci o vade, na ktorú kupujúceho upozornil vedel, alebo sa domnieval, že vec je bez vád, nemá pri riešení zodpovednosti za vady význam, táto zodpovednosť má povahu objektívnej zodpovednosti. Zodpovednosť predávajúceho sa vzťahuje na vady, ktoré existovali v dobe uzavretia kúpnej zmluvy i keď vyšli najavo až dodatočne.
20. Právna úprava podľa § 597 Obč. zák. je vo vzťahu k ustanoveniam § 499 Obč. zák. a násl. osobitná úprava. Ustanovenie § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje prípad, kedy môže kupujúci odstúpiť od zmluvy bez splnenia podmienky, že by vec robila táto vada neupotrebiteľnou, a to vtedy, ak predávajúci výslovne ubezpečil kupujúceho, že vec má určité vlastnosti, ktoré boli vymienené kupujúcim alebo že vecne má žiadne vady. Na rozdiel od prípadu uvedeného v ustanovení § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa v tomto prípade predpokladá aktívne vystupovanie predávajúceho pri dojednávaní zmluvy, pričom jedným z motívov uzavretia zmluvy je ubezpečenie kupujúceho o vyššie uvedených skutočnostiach. V takom prípade je potom odôvodnené, aby kupujúci mohol odstúpiť od zmluvy bez akejkoľvek ďalšej podmienky (teda nevyžaduje sa, aby vec bola neupotrebiteľnou pozri výklad Občianskeho zákonníka, komentár vyd. Epos, JUDr. Imrich Fekete CSc.. 2007 ). Stačí, ak ubezpečenie predávajúceho, ktoré sa týkalo vlastnosti predávanej veci, bolo nepravdivé. Nezáleží na tom, či o tom predávajúci vedel, či nie.
21. Vykonaným dokazovaním sa potvrdili skutočnosti tvrdené žalobkyňou, ktoré boli dôvodom pre odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 13.5.2017, a to, že predmetné motorové vozidlo nemalo v čase jeho predaja v zmluve dohodnutý počet najazdených kilometrov (čo má súd preukázané zo správy spoločnosti TESTEK, a.s., z ktorej je zrejmé, že predmetné motorové vozidlo malo mať dňa 9.7.2009 najazdených 140.661 km, pričom pri následnej kontrole dňa 18.9.2013 malo najazdených len 89.491 km), a nemalo ani správne uvedený a v zmluve dohodnutý rok jeho výroby 2007 (čo má súd preukázané z listinného dôkazu na č.l. 74 spisu, bez ohľadu na to, že tento list - kúpna zmluva - je v nemeckom jazyku, z ktorého vyplýva, že motorové vozidlo továrenskej značky U. S. XXX, N.: T. prvykrát vstúpilo do prevádzky - nemecky „erstzulassung“ dňa 30.6.2000), pričom išlo o skutočnosti, ktoré boli rozhodné z hľadiska vôle žalobkyne na uzavretie tejto zmluvy, čo táto potvrdila vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 12.1.2018, keď uviedla, že žalovaný ju presvedčoval o počte najazdených kilometrov a zmluvu by neuzavrela, ak by bol počet najazdených kilometrov vyšší ako bol uvedený v zmluve.
22. Súdu je známe rozhodnutie Q. XX/XXXX, ktorým bolo judikované, že za vadu veci v zmysle ust. § 597 sa považuje aj neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa u veci určitého druhu a veku všeobecne predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená, ako aj rozhodnutie Q., kde v zmysle jeho právnej vety, ubezpečenie predávajúceho, podľa ustanovenia § 597 ods. 2 Obč. zák., že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti kupujúcim vymienené, alebo že nemá žiadne vady, nemusí byť súčasťou uzavretej kúpnej zmluvy; postačí, ak bolo dané pri dojednaní zmluvy.
23. Zákon v § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá aktívne vystupovanie predávajúceho pri dojednávaní zmluvy, pričom jedným z motívov uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy bolo ubezpečenie kupujúceho, ktorý vyhotovil písomné znenie tejto kúpnej zmluvy, o vyššie uvedených skutočnostiach
- vlastnostiach predmetu kúpy, t.j. že predmetné motorové vozidlo má ku dňu jeho kúpy najazdených XXXXXX E. a že bolo vyrobené v roku 2007.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že odstúpenie od zmluvy zo strany žalobkyne je platným právnym úkonom, pretože z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 13.5.2017, ktorú vypracoval žalovaný, ako aj z výpovede žalobkyne, vyplýva, že žalovaný ubezpečil žalobkyňu o vlastnosti, ktorú si žalobkyňa pri kúpe predmetného ojazdeného motorového vozidla vymienila.
25. Ako súd uviedol vyššie, platným odstúpením od zmluvy sa táto od začiatku (ex tunc) zrušuje. Dôsledkom absolútne neplatnej resp. zrušenej kúpnej zmluvy je vznik synalagmatického záväzku v zmysle ustanovení § 457 obč. zák..
26. Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
27. Tým, že žalobkyňa odstúpila od predmetnej kúpnej zmluvy, zaniklo jej vlastnícke právo k predmetu kúpy a v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/> vznikol medzi žalobkyňou a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia synalagmatickej povahy, obsahom ktorého je povinnosť účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal, teda na jednej strane povinnosť žalobkyne vrátiť žalovanému predmet kúpy a na druhej strane povinnosť žalovaného vrátiť žalobkyni kúpnu cenu (zo spisu vyplýva, že na základe uzavretej kúpnej zmluvy si jej účastníci poskytli plnenia navzájom a plnenia aj prijali).
28. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobkyni priznať iba od toho času, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobkyňa požadovala úroky z omeškania zo sumy požadovaného bezdôvodného obohatenia od doručenia odstúpenia od zmluvy listom zo dňa 22.5.2017 žalovanému do zaplatenia. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že žalovaný je povinný zaplatiť dlžnú sumu prvý deň po tom, čo ho žalobca ako veriteľ požiadal o splnenie. Za kvalifikované požiadanie treba v tomto prípade považovať list žalobkyne zo dňa 22.5.2017, ktorý sa dostal do sféry dispozície žalovaného dňa 26.5.2017, pričom dňom splatnosti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia bude deň po doručení tohto listu žalovanému, t.j. 29.5.2017 (pondelok), keďže deň 27.5.2017 pripadol na sobotu. Prvým dňom omeškania preto bude nasledujúci deň po dni splatnosti, t.j. 30.5.2017.
31. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola k 30.5.2017 0%.
32. Súd teda rozhodol v zmysle žalobného návrhu a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.100,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.100,- eur od 30.5.2017 do zaplatenia oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanému motorové vozidlo továrenskej značky U. S. Y.: T. XXXXXXXXXXXXXX.
33. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
37. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobkyňa mala vo veci úspech v plnej výške a priznal jej preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
39. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).