Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csr-1-2017.pdf
PDF · 165.9 KB
Case nature
Subarea
38Csr/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I. sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: F. právne zastúpeného : Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice proti žalovanému : POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 o zrušenie rozhodcovského rozsudku
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní pod sp. zn. V..
II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalovaný zaplatí na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. do troch dní od doručenia uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.7.2017 domáha aby zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. V.2. Žalobca svoj nárok skutkovo odôvodnil tým, že dňa 11.9.2013 ako spotrebiteľ uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXX, na základe ktorej mu boli zo strany žalovaného žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.000 EUR. Žalobca sa predmetnou úverovou zmluvou zaviazal žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v mesačných splátkach spolu s odplatou za poskytnutie úveru. Nakoľko počas splácania jednotlivých splátok sa žalobca dostal sa s platením do omeškania, žalovaný sa podaným návrhom na začatie rozhodcovského konania na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri Asociácii pre arbitráž domáhal, aby rozhodcovský súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy rovnajúcej sa jeho údajnému dlhu z predmetnej zmluvy o úvere, pričom právomoc rozhodcovského súdu mala byť založená rozhodcovskou zmluvou, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným popri samotnej úverovej zmluve na zabezpečenie ich úverového vzťahu. Na základe toho bol dňa 22.6.2017 rozhodcovským súdom vydaný rozhodcovský rozsudok pod sp. zn..6, ktorý žalobca napadol z dôvodov : po 1. že rozhodcovská doložka, na podklade ktorej mala byť daná právomoc rozhodcovského súdu, je neplatná, po 2. že porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, na ktoré preto nemá nárok, po 3. že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci rozhodcovským súdom, keď zmluvu o úver neposúdil ako bezúročnú a bez poplatkov a v rozpore s dobrými mravmi. Uzatvorením rozhodcovskej zmluvy v takomto znení si spotrebiteľ jednoznačne zhoršil svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1) Občianskeho zákonníka), pretože bez nej by sa konanie uskutočnilo v mieste jeho bydliska podľa príslušných ustanovení procesných predpisov upravujúcich civilný proces a s garanciou ústavných práv, ktorých znenie je pre spotrebiteľa omnoho priaznivejšie než vnútorný štatút rozhodcovského súdu, podľa ktorého prebiehalo rozhodcovské konanie. V súvislosti so zhoršením postavenia spotrebiteľa žalobca upriamil pozornosť
na to, že rozhodcovské konanie sa vyznačuje písomnou formou, čo však môže znamenať zhoršenie postavenia spotrebiteľa, nakoľko tento nemá možnosť priamo komunikovať s rozhodcovským súdom, namietať tvrdenia protistrany alebo inak účinne sa brániť v konaní. Ďalej poukázal na to, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola platne individuálne dojednaná tak, ako to predpokladá Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 53 ods. 2 OZ. Dodávateľ predložil rozhodcovskú zmluvu na podpis spotrebiteľovi bez toho, aby ho upozornil na právne dôsledky, ktoré preňho plynú z uzatvorenia takejto zmluvy, pričom išlo o predformulovaný text zmluvy s malým, ťažko čitateľným písmom, ktoré môže obsahovať údajné prehlásenie spotrebiteľa o tom, že uzatvára rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne, pričom spotrebiteľ o podobných vyjadreniach v zmluve nemá ani len vedomosť v čase ich podpisu. Z konania oprávneného, ako dodávateľa pri uzatváraní predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere ako i samotnej rozhodcovskej zmluvy vyplývalo, že táto rozhodcovská zmluva je neoddeliteľnou súčasťou samotnej zmluvy o úvere, bez uzavretia ktorej nie je možné uzavrieť ani samotnú úverovú zmluvu. V prípade takéhoto konania oprávneného v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o individuálnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy. Úverová zmluva neobsahuje údaje o dobe trvania zmluvy a údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch podľa § 9 ods. 2 čo sa podľa § 11 ods. 1 písm. b) sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Na základe uvedeného nemal žalovaný nárok na akékoľvek plnenie nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov, pričom rozhodcovský súd priznal žalovanému nárok na plnenie aj v rozsahu úrokov a poplatkov. Žalobca sa zaviazal žalovanému v pravidelných mesačných splátkach vrátiť istinu úveru spolu s odplatou za poskytnutie úveru súhrne vo výške 1.968 EUR, pričom ročný úrok tak dosiahol hodnotu 96,79 %, preto má za to, že túto výšku dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru je potrebné považovať za neplatný právny úkon pre jeho priamy rozpor so zákonom, ako aj s dobrými mravmi. Ďalej namietal aj sadzbu úrokov 70,01 %, pričom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby za poskytnutie úveru dosahovala úroveň 8,03 %. K hodnote RPMN žalobca uviedol, že predstavuje úroveň 96,80 %. Má za to, že predmetné ustanovenie je potrebné považovať za nekalú praktiku žalovaného, nakoľko v skutočnosti výška RPMN dosahuje hodnotu horibilných 304,10 %, čo znamená, že údaj o RPMN v predmetnej zmluve o úvere je uvedený nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, čo ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. 3. Na tieto skutkové tvrdenia žalobca označil dôkazy : Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 22.6.2017 pod sp. zn. V., Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.9.2013, Rozhodcovská zmluva k zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 20.6.2013, Výpočet skutočnej úrokovej sadzby a skutočnej RPMN k zmluve č. XXXXXXXXX, Prehľad priemerných úrokových sadzieb za rok 2013 vydávaný Národnou bankou Slovenska. 4. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 11.9.2017, k žalobe sa nevyjadril. 5. Na pojednávanie nariadené na deň 16.3.2018 boli strany sporu riadne a včas predvolané, žalobca dňa 25.1.2018, žalovaný dňa 25.1.2018. Pojednávania sa zúčastnil žalobca v zastúpení, žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil dňa 12.3.2018, pričom súhlasil, aby súd pojednával a vo veci rozhodol aj v jeho neprítomnosti. Preto súd v súlade s § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalovaného.
S k u t k o v ý stav :
6. Je nesporné, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava dňa 22.6.2017 vydal v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní Rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. V. (na základe návrhu zo dňa 14.1.2016), ktorým zaviazal žalovaného (F., terajší žalobca) zaplatiť v prospech žalobcu (POHOTOVOSŤ, s. r. o.) príslušenstvo, úrok vyčíslený sumou 427,02 EUR a úrok z omeškania vyčíslený sumou 17,71 EUR, nesplatený poplatok v sume 428,50 EUR, zmluvnú pokutu v sume 33,00 EUR, trovy mediačného konania v sume 251,17 EUR, poplatok za upomienky v sume 10,00 EUR a trovy rozhodcovského konania v sume 238,02 EUR, s tým, že nároky uvedené v bode 1.), 2.) a 3.) tohto výroku je povinný zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 100,00 EUR splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet POHOTOVOSŤ, s. r. o. s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. V odôvodnení návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku žalobca (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) uviedol, že dňa 11.9.2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.000,00 EUR, ktoré mal žalovaný vrátiť žalobcovi spolu s úrokom vo výške 39,15 % ročne a poplatkom vo výške 576,50 EUR do 20.9.2014. Žalovaný ku dňu vyhotovenia žaloby uhradil žalobcovi svoj záväzok vo výške 1.148,00 EUR. Keďže žalovaný nesplnil riadne a včas záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere v
zmysle dohodnutých podmienok, dostal sa do omeškania a žalobca si okrem príslušenstva pohľadávky v podobe úroku, úroku z omeškania a trov rozhodcovského konania, uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu, trovy mediačného konania a poplatok za zasielanie upomienok v súlade s ustanoveniami Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere. 7. Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž vydal Doložku právoplatnosti a vykonateľnosti k Rozhodcovskému rozsudku sp. zn. V. zo dňa 22.6.2017, s nadobudnutím právoplatnosti dňom 23.10.2017 a vykonateľnosti dňom 1.12.2017. 8. Z obsahu Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa 11.9.2013 medzi žalovaným (F., terajší žalobca) a žalobcom (POHOTOVOSŤ, s. r. o.) vyplýva, že zmluva bola vyhotovená na osobitnej listine, predformulovanom tlačive, s vopred predpísaným textom. V čl. II., bode 1. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že „všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 11.9.2013, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené po a/ Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, po b/ pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), pričom nie je označená žiadna z týchto možností daných na výber. 9. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ako veriteľ) písomnou výzvou zo dňa 3.11.2015 vyzval F. k označeniu stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu vedeného MS SR v rámci aktuálnych právnych predpisov o rozhodcovských konaniach, ktorý bude oprávnený rozhodovať prípadné spotrebiteľské spory, alebo aby odmietol rozhodcovské konanie s tým, že výber stáleho rozhodcovského súdu alebo prípadné odmietnutie rozhodcovského konania bolo potrebné písomné oznámiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy, pričom z obsahu rozhodcovského spisu nevyplýva, že by bola táto výzva adresátovi aj doručená. 10. Následne listom, bez uvedenia dátumu, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ako veriteľ) písomne oznamovala F.i, že keďže nereagoval na výzvu k označeniu stáleho rozhodcovského súdu, resp. k odmietnutiu rozhodcovského konania, tak spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.9.2013, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadeným záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45 744 971, vedené v registri záujmových združení právnických osôb pod registračným číslom OU-BA-OVVS1-2015/012700. Aj v tomto prípade ide o listinu, ktorá podľa dôkazov vyplývajúcich z rozhodcovského spisu nebola adresátovi skutočne doručená. 11. Žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. V. z dôvodov :
- po 1. že rozhodcovská doložka, na podklade ktorej mala byť daná právomoc rozhodcovského súdu, je neplatná,
- po 2. že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom,
- po 3. že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď zmluvu o úver neposúdil ako bezúročnú a bez poplatkov a v rozpore s dobrými mravmi. 12. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je právnym nástrojom, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby proces poskytnutia právnej ochrany účastníkom konania pred rozhodcovskými súdmi mal rovnaké atribúty ako poskytovanie ochrany všeobecnými súdmi a zároveň zabezpečiť kontrolu nad zákonnosťou a spravodlivosťou rozhodnutí rozhodcovských súdov. Na rozdiel od konania na všeobecnom súde rozhodcovské konanie spravidla nepodlieha preskúmaniu odvolacou inštanciou. V zmysle zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bola okresným súdom zverená kompetencia preskúmať v zmysle § 45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodnutie rozhodcovských súdov z procesnej aj hmotnej stránky. Zo zákona sú povinné preskúmať okrem preverenia právomoci rozhodcovského súdu najmä to, či rozhodcovský súd vec správne právne posúdil, či účastník rozhodcovského konania nebol zaviazaný na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi, alebo či rozhodcovský súd nerozhodol v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa.
13. Podľa § 46 ods.1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. 14. Z obsahu rozhodcovského spisu sp. zn. V. súd zistil, že žalobcom napadnutý rozhodcovský rozsudok zo dňa 22.6.2017 bol žalobcovi doručený dňa 7.7.2017 a teda, keďže žalobca žalobu na tunajší všeobecný súd podal dňa 25.7.2017, tak ju podal v zákonnej lehote uvedenej v ust. § 46 ods.1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Na zistený skutkový stav za účelom zistenia platnosti rozhodcovskej doložky súd aplikoval nasledujúce z á k o n n é ustanovenia : 15. Podľa § 73 ods.3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodcovského rozsudku, t.j. k 22.6.2017, ďalej v texte len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“ v príslušnom gramatickom tvare) rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. 16. Podľa § 3 ods. 5, prvá veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch (v znení účinnom od 1.2.2016) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. 17. Podľa § 45 ods.1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 18. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.
19. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli. 20. Podľa § 3 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1. 21. Podľa § 3 ods. 4 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu. 22. Podľa § 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. 23. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, k 11.9.2013, ďalej v texte len „Občianskeho zákonníka“) a individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 24. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 25. Podľa § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.
P r á v n y záver :
26. Spotrebiteľské zmluvy (úverové, poistné) sú väčšinou koncipované tak, že zmluva resp. všeobecné zmluvné podmienky obsahujú ustanovenia o rozhodcovskej doložke. Rozhodcovská zmluva (doložka) je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky zmluvné spory, ktorý medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, čím sa vylučuje možnosť prejednať prípadne spory a priori pred všeobecným súdom v občianskom právnom konaní. 27. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežnou formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje, uplatnenie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Ak dodávateľ tvrdí, že zmluvná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 28. Pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu súd vychádzal z obsahu napadnutej Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 11.9.2013 uzavretej medzi žalobcom (F.) a žalovaným (POHOTOVOSŤ, s. r. o.), ktorá bola dohodnutá na podklade Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi tými istými zmluvnými stranami dňa 11.9.2013. 29. Z obsahu Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 11.9.2013 vyplýva, že zmluva bola vyhotovená na osobitnej listine, na predformulovanom tlačive s vopred predpísaným textom, ktorej znenie pripravil žalovaný, z čoho je zrejmé, že žalobca na zmenu textu nemal žiaden vplyv. V čl. II., bode 1. zmluvy je obsiahnutá dohoda o tom, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.9.2013 budú riešené po a/ Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, po b/ pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), pričom v texte zmluvy nie je označený výber ani jednej z týchto možností daných na výber. 30. Je teda nesporné, že žalovaný predložil žalobcovi, ako spotrebiteľovi návrh rozhodcovskej zmluvy na podpis bez toho, aby ho upozornil na právne dôsledky, ktoré preňho plynú z uzatvorenia takejto zmluvy, pričom išlo o predformulovaný text zmluvy s malým, ťažko čitateľným písmom, a navyše, jej uzavretie bolo podmienené uzavretím samotnej zmluvy o úvere. Žalovaný ako dodávateľ, takýmto konaním zneužil svoje postavenie voči žalobcovi, ako spotrebiteľovi v procese uzatvárania formulárových zmlúv, čo spôsobilo, že takáto dohoda je netransparentná. 31. Ďalej je preukázané, že žalovaný si jednostranne, bez akéhokoľvek vplyvu žalobcu určil konkrétny rozhodcovský súd na riešenie ich vzájomných sporov, čo bolo zistené zo skutočnosti, že ani z písomnej výzvy zo dňa 3.11.2015, ktorou mala spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vyzvať F. k označeniu stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu vedeného MS SR alebo k odmietnutiu rozhodcovského konania, ale ani z oznámenia spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. F. o voľbe rozhodcovského súdu z dôvodu jeho nereagovania na predchádzajúcu výzvu nevyplýva, že by tieto listiny boli žalobcovi aj skutočne doručené a teda, že by sa o ich obsahu niekedy dozvedel, čím definitívne stratil možnosť vplyvu na ustanovenie príslušného súdu na riešenie sporov so žalovaným. Tento postup žalovaného tak vylúčil možnosť výberu pre žalobcu, ako pre spotrebiteľa v otázke voľby súdu, či prípadného rozhodcu a takéto ustanovenie zmluvy je považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. 32. Z realizácie tohto prípadu vyplýva, že žalobca tak bol donútený podrobiť sa riešeniu sporu vnútenou klauzulou v zmluve o rozhodcovskom súde, ale aj samotným konaním žalovaného spočívajúcom v tom, že si svojvoľne, bez spoluúčasti žalobcu zvolil na riešenie vzniknutého sporu ním vybratý súd, čím potvrdil, že rozhodnutie o voľbe súdu spočívalo výlučne na jeho vôli, bez akéhokoľvek vplyvu žalobcu. 33. V rozpore so spotrebiteľským právom je teda skutočnosť, že rovnaké právo ako žalovaný nemal aj žalobca ako spotrebiteľ, ktorý bol touto zmluvnou úpravou obsiahnutou v rozhodcovskej zmluve donútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom vybraným žalovaným, a toto spôsobilo značnú nerovnováhu účastníkov v rozhodcovskom konaní. 34. Ďalšou výhradou platnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že tak Rozhodcovská zmluva, ako aj Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX boli uzavreté 11.9.2013, t.j. v ten istý deň, čo navodzuje priamu súvislosť a podmienenosť so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorý poskytol žalovaný žalobcovi a súčasne navodzuje pochybnosť o tom, že by bola úverová zmluva bez tejto zmluvy uzavretá. 35. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, nakoľko však v tomto spore je preukázané, že žalobca, ako účastník rozhodcovskej zmluvy nemal pred podpisom tejto zmluvy možnosť oboznámiť sa s obsahom tejto zmluvy, a súčasne nemal žiadnu možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť obsah tejto zmluvy (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), tak súd dospel k záveru, že ustanovenia obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve zo dňa 11.9.2013 dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Na tento záver nemá vplyv ani zistenie, že rozhodcovská zmluva obsahuje prehlásenie žalobcu o tom, že uzatvára rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že Rozhodcovská zmluva zo dňa 11.9.2013 predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a súčasne sa prieči dobrým mravom. Žalobca sa teda ako spotrebiteľ preukázal existenciu zákonného dôvodu, pre ktorý sa žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy v článku II., bodu 1 rozhodcovskej zmluvy je neprimeranou zmluvnou podmienkou, pretože je v rozpore príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ďalej aj s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS, preto žalobca, ako spotrebiteľ nebol viazaný takou podmienkou, ktorá je nekalá. 37. Po posúdení Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 11.9.2013 súd dospel k záveru, že táto zmluva je neplatná, nakoľko bola uzavretá v rozpore s ustanovením § 45 ods.1 písm. b) a písm. e) citovaného paragrafu zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pretože je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ako aj z dôvodu, žalobca, ako účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, z čoho zároveň vyplýva porušenie zásady rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní. 38. Na základe toho súd dospel k záveru, že Rozhodcovský rozsudok zo dňa 11.9.2013 bol vydaný v rozpore s ust. § 45 ods. 1 písm. b a písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, preto ho týmto rozhodnutím zrušil.
Zo s ú d n e j p r a x e : 39. Už len skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola v texte zmlúv napísaná drobným písmom spôsobuje, že takáto dohoda je netransparentná. V spotrebiteľských sporoch sa opakovane judikovalo, že zmluva, v ktorej sú podmienky písané veľmi malým, nečitateľným písmom je netransparentná (napr. I.ÚS 342/09 z 15.06.2009). 40. Rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v čl. II rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom (Krajský súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 2CoE/253/2014). 41. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už v deň podpisu zmluvy, i keď na samostatnej, individuálnej listine, avšak formou predtlačeného formulára. Dovolací súd priznáva žalovanej, ak poukazuje na nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, nakoľko jej obsah nemohla ovplyvniť, nakoľko spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Ak sa spotrebiteľ vzdáva svojho ústavného práva na prejednanie veci pred všeobecným súdom (alebo iným štátnym orgánom Slovenskej republiky) potom vôľa spotrebiteľa v takom prípade musí byť jasne preukázaná a nespochybniteľná. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami (napr. právna veda, stanovisko Kristiána Csacha). 42. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (napríklad Uznesenie Krajského súdu v Trnave vo veciach sp. zn. 10CoE 153/2011, ďalej aj rozhodnutia pod sp. zn. 10CoE 230/2011, sp. zn. 10CoE 109/2011). 43. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už v deň podpisu zmluvy, i keď na samostatnej, individuálnej listine, avšak formou predtlačeného formulára. Dovolací súd priznáva žalovanej, ak poukazuje na nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, nakoľko jej obsah nemohla ovplyvniť, nakoľko spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Ak sa spotrebiteľ vzdáva svojho ústavného práva na prejednanie veci pred všeobecným súdom (alebo iným štátnym orgánom Slovenskej republiky) potom vôľa spotrebiteľa v takom prípade musí byť jasne preukázaná a nespochybniteľná (Uznesenie NS SR zo dňa 22.2.2017 sp. zn. č. 21XECdo/8/2016-87). 44. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy nemožno bez pochybností označiť za osobitne vyjednané a dané na výber, pričom v pochybnostiach a obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Rozhodcovská zmluva bola predložená spolu so zmluvou o úvere v ten istý deň, pričom rozhodcovská zmluva sa môže meniť alebo zrušiť výlučne písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo forme dodatku k tejto zmluve s úradne overenými podpismi zmluvných strán. Uvedené nemožno považovať za prospešné pre spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neplatná (Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 29.4.2015, vydané pod sp. zn. 4CoE/89/2014). 45. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní ako aj, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou poskytnutia úveru (Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 20.2.2015, vydané pod sp. zn. 2CoE/77/2015). 46. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná ( § 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen súdu, ale rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú
ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 17.6.2015, vydaný pod sp. zn. 25Co/404/2015). 47. O nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú doložku preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období. Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovských zmluvách o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy za situácie, keď sú rozhodcovské zmluvy uzatvárané v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou, odvolací súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania (Uznesenie Krajského súdu Trenčín zo dňa 9.9.2015 vydané pod sp. zn. 5CoE/135/2015). 48. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012).
Na zistený skutkový stav za účelom zistenia neplatnosti rozhodcovského rozsudku súd aplikoval nasledujúce z á k o n n é ustanovenia : 49. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 50. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, do 30.04.2014) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 51. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 52. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 53. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 54. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 55. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 56. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 57. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
58. Ustanovenie § 54 ods. 1 Obč. zákonníka tak predstavuje korektív pre použite ustanovení Obch. zákonníka, a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodného vzťahu podľa Obch. zákonníka. Uvedené znamená, že Obch. zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Obč. zákonníka, napr. § 54 ods. 2, posledná veta Obč. zákonníka (účinné od 1.5.2014) sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
P r á v n y záver :
59. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovanie uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy (oferent) vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívnou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. 60. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 61. Je zrejmé, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.9.2013 žalovaný vystupoval ako právnická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a žalobca tu vystupoval ako fyzická osoba, nepodnikateľ, teda spotrebiteľ (§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka), na základe čoho zmluva vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), preto ide o zmluvu spotrebiteľskú bez ohľadu na právnu formu zmluvy. Typovo bola uzavretá úverová zmluva. 62. V zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V prípade, ak zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, nemôžu byť pochybnosti o tom, že takúto zmluvnú podmienku je nutné považovať za podmienku, ktorá sa prieči dobrým mravom. Dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. 63. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je reprezentatívny údaj o výške povinnej odplaty za úver. Je vhodné poznamenať, že uvedenie RPMN má obdobný význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov, preto aj keď z jej uvedenia účastníkom zmluvy nevyplývajú práva ani povinnosti, jej riadne uvedenie je významným faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. 64. Z obsahu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.9.2013 súd zistil, že žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky vo výške 1.000,00 EUR, ktoré mal žalovaný vrátiť žalobcovi spolu s úrokom vo výške 39,15 % ročne a poplatkom vo výške 576,50 EUR do 20.9.2014. 65. V danom prípade výška úroku z úveru 39,15 % ročne bola neprimerane vysoká v porovnaní s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi, ktoré v čase uzavretia zmluvy (11.9.2013) so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov boli do 12,99 %, t.j. žalovaným požadovaný úrok bol 3 - násobne vyšší ako úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky úver poskytovali. Tým, že žalovaný poskytol spotrebiteľský úver s úrokom viac ako trojnásobne prevyšujúcim priemerné úroky porovnateľných úverov poskytovaných bankami, dopustil sa konania, ktoré súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaným požadovaný úrok z úveru takto spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy. 66. Z obsahu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.9.2013 vyplýva, že žalobca sa zaviazal žalovanému v pravidelných mesačných splátkach vrátiť istinu úveru spolu s odplatou za poskytnutie úveru súhrne vo výške 1.968 EUR, z čoho vyplýva, že ročný úrok tak dosiahol hodnotu 96,79 %, ktorý je určite neprimeraný, preto je dohoda o odplate za úver je v rozpore s dobrými mravmi, a aj v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa, preto je dohoda v tejto časti neplatná.
67. V úverovej zmluve bola hodnota RPMN uvedená vo výške 96,80 %. Túto informáciu o výške RPMN v čase uzavretia zmluvy (11.9.2013) súd považuje za nevierohodnú pre túto zmluvu, pretože pokiaľ záväzná povinnosť dlžníka bola v zmluve bola definovaná súčtom splátok splatných postupne v rôznom čase, tak relevantnými nákladmi zmluvy známymi už pri uzatváraní zmluvy sú tieto platby spolu v miere, v ktorej prevyšujú istinu. Ilustračne povedané, keby úver so všetkými týmito nákladmi bol splatný jednorazovo práve po jednom kalendárnom roku, tak miera, v ktorej náklady úveru prevyšujú istinu, by bola ročnou percentuálnou mierou nákladov. V tomto zmysle ročná percentuálna miera nákladov zohľadňuje aj časový aspekt splatnosti povinností dlžníka, keď povinnosti splatné skôr sú ťaživejšie ako povinnosti splatné neskôr. Preto informácia o výške RPMN v úverovej zmluve je v tomto prípade pre spotrebiteľa nedostatočná. 68. Okrem toho, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novo poskytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu (§ 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Súd vychádzal z informácií Národnej banky Slovenska uverejnených na webovej stránke nbs, podľa ktorých hodnota priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov v roku 2011 (rok uzavretia zmluvy) bola najvyššia prípustná výška odplaty je pri úveroch a pôžičkách pri zmluvnej splatnosti od 1 do 5 rokov 19,22 %. Skutočná hodnota RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z. za štvrtý štvrťrok 2011 je 304,10 %. Teda okrem toho, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu v obdobných prípadoch, v zmluve je nesprávne uvedená hodnota RPMN a to tak, že údaj uvedený v zmluve významným spôsobom zavádza spotrebiteľa. Nesprávne uvedenie hodnoty RPMN má rovnaké dôsledky, ako keby hodnota RPMN nebola uvedená vôbec. Navyše, v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. 69. Z týchto dôvodov mal rozhodcovský súd posúdiť tento spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) ako bezúročný a bezpoplatkový a neprisúdiť žalovanému plnenie nad rámec dlžnej istiny. 70. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd zrušil Rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. V. zo dňa 22.6.2017 z dôvodu podľa ustanovenia § 45 ods.1, písm. i), že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, pričom toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu, ďalej z dôvodu podľa písm. j) § 45 ods.1, že tento rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobcu na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, z dôvodu uvedeného v § 45 ods.1, písm. k) že by výkon tohto rozhodcovského rozsudku bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, a napokon aj z dôvodu uvedeného pod písm. l) § 45 ods.1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, že tento rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Stanovisko zo s ú d n e j p r a x e : 71. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť ho určiť a bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako aj na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere, dostane do rozporu so všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi určuje ( niekedy aj v právnych normách), aký má byť obsah tohto právneho úkonu tak, aby bol v súlade so základnými morálnymi zásadami (rozsudok Najvyššieho súd SR z 31.7.2009, sp.zn. 1MCdo1/2009). 72. V danom prípade bola dohodnutá výška úroku z úveru 28,50% ročne, ktorá v porovnaní s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (20.2.2016), ktoré v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v bežne predstavovali 11,98 % z čoho je zrejmé, že žalovaným požadovaný úrok v danom prípade bol 2,4 -násobne vyšší ako úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky úver poskytovali. Tým, že žalovaný poskytol spotrebiteľovi úver s úrokom viac ako dvojnásobne prevyšujúcim priemerné úroky porovnateľných úverov poskytovaných bankami, dopustil sa konania, ktoré súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaným požadovaný úrok z úveru takto spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy. 73. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). 74. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka), nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Jednou z týchto hraníc je i súdom prvého stupňa správne aplikovaný inštitút dobrých mravov (napríklad rozhodnutia súdov českej republiky sp.zn.č. 1MCdo 1/2009, 21Cdo 1484/2004). 75. Slovenské súdy dlhodobo značne kriticky posudzujú výšku úrokových sadzieb a poskytuje v tomto smere spotrebiteľom súdnu ochranu (napríklad v rozsudkoch sp.zn.č. 5Cdo 26/2011 (úrok 48%), sp.zn.č. 1MCdo 1/09 (úrok 60%), Krajský súd v Prešove sp.zn.č. 3Co 67/2008 (úrok 25%), ale aj napríklad Nemecký BGH v rozsudku z 13.3.1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom. 76. Zákon explicitne navzájom nekonfrontuje inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Na to, aby sa konštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité metódy výkladu. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň tým vzniká základ pre docielene skutočnej rovnosti, pretože na absolútnu neplatnosť zmluvnej podmienky súd prihliadne aj bez návrhu (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. septembra 2010, sp.zn. 17CoE/138/2010). 77. Pre posúdenie, či zmluva, ktorá je predmetom konania, a ktorá nebola dojednaná individuálne, obsahuje dojednania, ktoré v rozpore s požiadavkou dobrej viery znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa, je rozhodujúce či sa strany v konkrétnom dojednaní uchýlili od dispozitívneho ustanovenia zákona, ktorým by sa inak spravoval ich zmluvný vzťah, a to výrazne v neprospech spotrebiteľa, a či poskytovateľ služby mohol rozumne očakávať, že by spotrebiteľ s daným dojednaním súhlasil v rámci individuálneho rokovania o obsahu zmluvy. V prípade spotrebiteľských zmlúv musí však dané dojednanie poskytovať obom stranám rovnaké práva a pokiaľ im rovnaké práva neposkytuje, musí na takéto dojednanie existovať legitímny dôvod. Inak povedané, daná nevýhoda musí byť pre spotrebiteľa vyvážená zodpovedajúcou výhodou (stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR z 11. decembra 2013, sp.zn. Cpjn 200/2013).
Z á v e r :
78. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach (§ 191 CSP) posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
T r o v y konania :
79. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 80. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 81. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 82. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v spore v celom rozsahu úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).