Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cb/37/2018

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II, v právnej veci žalobcu : REDOM BUILDING s.r.o., so sídlom Strojnícka 97, 821 05 Bratislava, IČO_: 46852930, zastúpeného : Mgr. Rastislav Munk, PhD., advokát, so sídlom Podpriehradná 3, 821 07 Bratislava, proti žalovanému: Energetické systémy s.r.o., so sídlom Pestovateľská 2, 821 04 Bratislava, IČO: 43988725, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa návrhom podaným na súd dňa 16. 2. 2018 domáhal proti žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému nakladať s finančnými prostriedkami na všetkých účtoch , ktoré sú vo vlastníctve žalovaného , a to za účelom zabezpečenia žalobcovej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20. 10. 2012 v spojení so zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 21. 11. 2017 vo výške 149.000,-€ s príslušenstvom . Zároveň žalobca navrhol vykonať dôkaz, a to vyžiadanie informácií o bankových účtoch , ktoré sú vo vlastníctve žalovaného vedených v bankách so sídlom na území SR.

2/ Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca a dlžník - Ľ. D. , E.. X. X. XXXX, J. I. D. XXXX/XX, I., uzavreli dňa 20. 10. 2012 Zmluvu o pôžičke / ďalej len zmluvu / , predmetom ktorej bolo prenechanie finančných prostriedkov vo výške 149.000,-€ bezúročne veriteľom / žalobcom / dlžníkovi- Ľ. D., ktorý sa zaviazal vrátiť finančné prostriedky do 10. 11. 2017. V súlade s článkom I ods. 3 zmluvy boli dlžníkovi odovzdané finančné prostriedky v hotovosti v dohodnutých splátkach , a to suma vo výške 100.000,-€ dňa 20. 10. 2012 a druhá splátka vo výške 49.000,-€ dňa 10. 11. 2012, čo žalobca preukazuje potvrdeniami o prevzatí finančných prostriedkov.

3/ Dňa 21. 11. 2017 došlo k uznaniu dlhu zo strany Ľ. D. , čo do dôvodu aj výšky voči žalobcovi vo výške 149.000,-€ . Následne dňa 21. 11. 2017 došlo k uzavretiu zmluvy o prevzatí dlhu medzi pôvodným dlžníkom - Ľ. D.Č. a novým dlžníkom - žalovaným . Dňa 21. 11. 2017 vyslovil žalobca ako veriteľ súhlas s prevzatím dlhu pôvodného dlžníka - Ľ. D. a novým dlžníkom - žalovaným. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný prevzal dlh pôvodného dlžníka Ľ. D. vo výške 149.000,-€ a tento záväzok nebol do dnešného dňa splnený, napriek tomu, že pôžička bola splatná do 10. 11. 2017.

4/ Žalobca má voči žalovanému pohľadávku vo výške 149.000,-€ s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % zo sumy 149.000,-€ odo dňa omeškania 11. 11. 2017 do zaplatenia.

5/ Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia neodkladného opatrenia , ohrozenie exekúcie spočíva v tom , že žalovaný sa bude po začatí súdneho konania zbavovať svojho majetku , čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu , nakoľko žalovaný má

viaceré dlhy. Žalovaný má dlh na poistnom vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 1.148,13,-€ , v Sociálnej poisťovni vo výške 1.287,86,-€ a tiež dlh na dani vo výške 3.016,60,-€ ku dňu 31. 12. 2017.

6/ Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že aj do budúcna nebude v záujme žalovaného splatiť uvedené pohľadávky , ale naopak vyhnúť sa ich splneniu , nakoľko spoločnosť má viacero dlhov , ktoré nespláca.

7/ Žalovaný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti na území SR , taktiež nie je žalobcovi známe vlastnícke právo žalovaného k iným právam alebo veciam. Z uvedeného dôvodu nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Iný majetok žalovaného žalobcovi nie je známy.

8/ Z uvedeného je zrejmé, že účel sledovaný žalobcom je možné dosiahnuť práve neodkladným opatrením. Žalobca z opísaným dôvodov za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky podľa § 325 ods. 2 písm. c/ C. s. p. navrhuje, aby bola žalovanému uložená povinnosť nenakladať s určitými vecami alebo právami , a teda navrhuje zablokovanie všetkých bankových účtov patriacich žalovanému vedených v bankách so sídlom na území SR , ktoré sú súdu známe .

9/ K návrhu žalobca doložil listinné doklady a to najmä: zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi žalobcom a Ľ. D. zo dňa 20. 10. 2012, , potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov vo výške 100.000,-€ zo dňa 20. 10. 2012, vo výške 49.000,-€ zo dňa 10. 11. 2012, uznanie dlhu zo dňa 21. 11. 2017, zmluva o prevzatí dlhu uzatvorená medzi Ľ. D. a žalovaným zo dňa 21. 11. 2017, súhlas veriteľa s prevzatím dlhu zo dňa 21. 11. 2017, , výpis z VšZP o dlhu na poistnom, výpis zo sociálnej poisťovne o dlhu na poistnom, doklad o dlhu na dani.

10/ Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") účinného od 01.07.2016, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11/ Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

12/ Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13/ Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14/ Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

15/ Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16/ Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

17/ Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18/ Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19/ Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených žalobcom a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.

20/ Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou.

21/ Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Neodkladné opatrenie má byť teda výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených skutočností je povinný osvedčiť žalobca.

22/ V danom prípade mal súd za to, že žalobca neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, keď nepreukázal existenciu žiadnych skutočností ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu.

23/ Samotný dlh bez splnenia ďalších podmienok nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.

V danom prípade žalobca neosvedčil také konanie žalovaného , dôsledkom ktorého je znižovanie majetku / zbavovanie sa majetku / a neosvedčil ani reálnu hrozbu. Tvrdenie žalobcu nie je podložené žiadnymi listinnými ani inými dôkazmi, / ani tými, ktoré boli doložené k návrhu / je teda hypotetické , a preto nemôže byť dôvodom na nariadenie takého výnimočného procesného rozhodnutia, akým je neodkladné opatrenie.

24/ Existencia právneho pomeru medzi sporovými stranami alebo existencia nároku , ako aj ich osvedčenie samo o sebe ešte nevytvára zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia . Až ich ohrozenie dovoľuje súdu nariadiť neodkladné opatrenie , pričom také ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávnenou stranou v spore vždy osvedčené. 25/ Po zvážení vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že žalobca súdu nijakým spôsobom nepreukázal splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia .

26/ Pre zdôraznenie súd uvádza, že podstatnou skutočnosťou aby súd mohol rozhodnúť v prospech žalobcu , a teda nariadiť neodkladné opatrenie je, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie o existencii bezprostredne hroziacej ujmy, čo však v danom prípade súd za preukázané nemal. Súd zdôrazňuje, že zákaz nakladať žalovanému s finančnými prostriedkami na všetkých účtoch by paralyzoval spoločnosť žalovaného nad rámec prípustnej miery.

27/ S poukazom na uvedené skutočnosti súd po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, nakoľko podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade nie sú naplnené, keďže žalobca v konaní neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania neodkladným opatrením. Preto návrh zamietol.

28/ Súd o trovách konania rozhodoval podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).