Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobkyne: C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 6, P. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Slovenskej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. decembra 2021, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. decembra 2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo vydané vo veci jej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, ktorý jej bol priznaný ešte v roku 1994. Žalobkyňa namietala, že žiadala o prekvalifikovanie tohto dôchodku na invalidný dôchodok z mladosti. Poukázala na to, že invalidný dôchodok jej bol priznaný podľa písmeno a) v znení a Žiadala pritom, aby bol dôchodok prekvalifikovaný podľa písmeno b) , nakoľko je schopná vykonávať prácu len za celkom mimoriadnych podmienok. Uviedla, že „tento zákon“ hovorí, že občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, nemohol byť preto zamestnaný vôbec, alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov.

2. Žalobkyňa ďalej uviedla, že rozhodnutie žalovaného je nepresné a obsahuje zmätočné informácie a vyjadrenia. V odôvodnení je napísaný záver, v ktorom je uvedené, že je naďalej invalidná podľa , pričom o invalidný dôchodok podľa tohto „paragrafu“ sa práve domáhala. Nerozumela ani tej časti odôvodnenia, v ktorej sa píše, že jej žiadosti je možné vyhovieť len čiastočne a uznať ju invalidnou podľa . Na podporu svojej žiadosti priložila doklady, lekárske správy, ktoré boli dôvodom pre podanie jej žiadosti. Poukázala na to, že už v minulosti žiadala o priznanie invalidného dôchodku z mladosti, no neúspešne. Sociálna poisťovňa mala pritom svoje rozhodnutie zdôvodňovať tým, že nebola invalidná v detskom veku. Poukázala na to, že práve vzhľadom k neuspokojivému doriešeniu jej invalidného dôchodku a odmietnutia zvýšenia sumy tohto dôchodku predložila nové doklady, lekárske správy, že sa stala invalidnou ešte ako dieťa. Takto doložila aj výsledky lekárskeho genetického vyšetrenia. Podľa názoru žalobkyne z neho jednoznačne vyplýva, že trpí dedičným ochorením, ktorým je svalová dystrofia typ Limb-girdle -LGMD R9, ktoré sa prejavuje v detskom veku a nepriaznivo ovplyvňuje jej zdravotný stav a zaradenie sa do pracovného procesu. Genetické vyšetrenie potvrdzuje, že sa stala invalidnou

pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka alebo v období, v ktorom som bola nezaopatreným dieťaťom a jej zdravotný stav jej umožňoval pracovať len za celkom mimoriadnych podmienok. Uviedla, že k správe z genetického vyšetrenia priložila aj odborný posudok od docenta MUDr. G. E., PhD., špecialistu na neuromuskulárne ochorenia. S poukazom na uvedené žiadala súd o preskúmanie rozhodnutia a o prekvalifikovanie invalidného dôchodku. Žiadala o jeho prepočet mzdovým bodom v hodnote 0,67.

3. Žalovaný v podanej správnej žalobe uviedol, že námietky žalobkyne uvedené v správnej žalobe sú totožné s námietkami, ktoré uviedla v odvolaní. V správnej žalobe opätovne žalobkyňa namieta, že žiadala zmeniť súčasný invalidný dôchodok podľa na invalidný dôchodok z mladosti. Zároveň žiadala aj zvýšenie invalidného dôchodku s priemerným osobným mzdovým bodom 0,67, nakoľko jej súčasný priemerný osobný mzdový bod je 0,4744. K uvedenému žalovaný uviedol, že posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali invalidite z mladosti. Žalobkyňa neuviedla také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov. Zdôraznil, že posudky posudkových lekárov organizačných zložiek sú presvedčivé, úplné a zodpovedajú kritériám upraveným v .

4. Ďalej žalovaný uviedol, že podľa odborného posudku o invalidite zo dňa 29.11.2021 žalobkyňa nie je invalidná z mladosti podľa , ale je naďalej invalidná podľa tohto a , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok. Zároveň je naďalej invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 95%.

5. Poukázal na to, že posudkový lekár sociálneho poistenia dospel k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by žalobkyňa spĺňala kritériá uznania invalidity pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka a nebolo možné uznať žalobkyňu invalidnou podľa na účely v znení neskorších predpisov a zvýšiť invalidný dôchodok. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu. Žalovaný uviedol, že odborný posudok o invalidite žalobkyne, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie zodpovedá kritériám uvedeným v zákone. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne, boli dostatočne ozrejmené zdravotnou dokumentáciou nachádzajúcou sa v posudkovom spise do vydania rozhodnutia sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi.

6. Žalobkyňa vo svojom následnom podaní zopakovala svoju predchádzajúcu argumentáciu s tým, že považuje za neprípustné, aby v tak závažnom rozhodnutí, voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok sa správny orgán opakovane dopúšťal chýb v podobe uvádzania nepresných znení zákona. Je pritom podľa jej názoru podstatné, či je uznaná za invalidnú podľa alebo písm. b) Žalovaný sa viac k veci písomne nevyjadril.

7. Správny súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. V konaní pred súdom žalobkyňa uviedla, že trvá na tom, že u nej vznikla invalidita už v mladosti, keď jej bola svalová dystrofia diagnostikovaná ešte na základnej škole. Predtým sa nevedelo ako choroba vznikla, ale teraz mala realizované genetické testy, ktoré potvrdili, že ide o geneticky podmienené ochorenie. Zopakovala, že odôvodnenie rozhodnutia je zmätočné. Žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

8. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobkyňa v roku 1993 ukončila SOU - krajčírske, ale nikdy nepracovala. Bola uznaná ZPS od 19. januára 1993, kedy už bola vyučenou pánskou krajčírkou. Od 28. januára 1994 bola uznaná za invalidnú podľa za všeobecných podmienok, nie ako invalidita z mladosti. Podľa bola uznaná invalidnou s mierou poklesu pracovnej schopnosti 80%, potom podľa nálezu ústavného súdu bola uznaná invalidnou naďalej v roku 2008 a 2011. Dňa 13. apríla 2012 žalobkyňa požiadala o zvýšenie invalidného dôchodku a bola uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť 85% + 10%, a to od 13.04.2012. Toto rozhodnutie bolo podrobené súdnemu prieskumu a zrušené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11. októbra 2012, a to v konaní, sp.zn. . Následne bolo v administratívnom konaní vykonané ďalšie dokazovanie a vo veci bolo opätovne rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 28.03.2013 tak, že žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku bola podľa o sociálnom poistení v znení a podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietnutá. Uvedené rozhodnutie bolo taktiež podrobené súdnemu prieskumu, pričom bolo rozsudkom tunajšieho súdu č.k.15Sd/180/2013-24 zo dňa 09.12.2013 potvrdené. Na odvolanie žalobkyne sa následne vecou zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. zo dňa 16.03.2016 rozhodnutie tunajšieho súdu potvrdil. Najvyšší súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobkyňa o uznanie invalidity z mladosti nikdy nepožiadala a od 28.01.1994 jej vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa podľa všeobecných podmienok (nie invalidný dôchodok z mladosti). Uviedol, že k januáru 1993 žalobkyňa sama požiadala o zmenenú pracovnú schopnosť a nie o invaliditu a súčasne od 29.01.1993 bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čo podľa názoru súdu potvrdzuje, že v tej dobe bola zachovaná jej schopnosť pracovať. Najvyšší súd uzavrel, že v administratívnom konaní boli riadne vyhodnotené všetky predložené lekárske správy, skutkový stav bol riadne zistený a nebol zistený žiaden dôvod pre zrušenie rozhodnutia.

9. Následne si žalobkyňa podala dňa 21.05.2021 novú, neformálnu žiadosť o zvýšenie dôchodku, pričom dôvodom pre zvýšenie mala byť opäť skutočnosť, že jej patrí invalidný dôchodok z mladosti. Podľa realizovaného odborného posudku posudkových lekárov sociálneho zabezpečenia však žalobkyňa nie je invalidná z mladosti podľa , ale je naďalej invalidná , pričom v odvolacom konaní došlo k zmene v tom zmysle, že stav žalobkyne bol prvotne posúdený podľa v znení a Z.z a teraz podľa tohto a , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok. Inak bolo uzavreté, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 95%.

10. Posudkový lekár sociálneho poistenia dospel k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by žalobkyňa spĺňala kritériá uznania invalidity pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka a nebolo možné uznať žalobkyňu invalidnou podľa na účely v znení neskorších predpisov a zvýšiť invalidný dôchodok. Konkrétne uviedol, že v novembri 1993 mala žalobkyňa subjektívne ťažkosti pri chôdzi do schodov, po rovine vydržala chodiť dlho, mala ľahké oslabenie horných končatín, na špičkách a pätách „ ustála“, drep nevykonala. Svalový test na horných končatinách bol 2, na dolných 4 z 5, pracovaný potenciál nebol zaniknutý. Uvedené podľa posudkových lekárov naďalej vylučuje uznanie invalidity z mladosti.

11. Podľa písm. 3 občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, b) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.). Zdravotné postihnutia podmieňujúce invaliditu podľa písmena b) ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

12. Podľa občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov.

13. Podľa Podľa , , o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

14. Podľa , o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

15. Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že žalobkyňa sa síce svojou žiadosťou domáhala zvýšenia invalidného dôchodku, ale podstata sporu spočíva v tom, či je prináleží invalidný dôchodok „z mladosti“, ktorý by takéto zvýšenie odôvodňoval. Je pritom nesporné, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú od januára 1994, teda od 18 roku veku (krátko pred 19. rokom veku). Konajúce správne orgány vtedy ustálili, že nie je schopná vykonávať sústavné zamestnanie podľa a tento záver učinili opakovane.

16. Je taktiež nesporné, že vo veci jej nároku na zvýšenie invalidného dôchodku (z dôvodu jej nároku na invalidný dôchodok z mladosti) už správne orgány rozhodovali, pričom ich rozhodnutia boli podrobené aj súdnemu prieskumu. Konkrétne (tak ako bolo uvedené v odstavci 8 tohto rozsudku) rozhodoval v tejto veci tunajší súd ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. V tomto zmysle je táto otázka vyriešená.

17. Žalobkyňa však mala za to, že sú tu nové lekárske správy, ktoré odôvodňujú zmenu záveru, že jej takýto invalidný dôchodok neprislúcha. Ide o novovykonané genetické vyšetrenie a lekársku správu od MUDr. E.. Z tohto dôvodu bol jej nárok na zvýšenie dôchodku posudzovaný opätovne.

18. Ako bolo uvedené vyššie, o zvýšení dávky z dôvodu nároku žalobkyne na invalidný dôchodok z mladosti bolo už v administratívnom konaní právoplatne rozhodnuté, pričom bol realizovaný aj súdny prieskum vydaných rozhodnutí. Správny orgán teda v zásade nemá znova posudzovať tento nárok.

19. V konaní o zvýšenie invalidného dôchodku, ktorý iniciovala žalobkyňa teda nebolo úlohou správnych orgánov úplne nanovo posudzovať otázku jej nároku na invalidný dôchodok z mladosti, ale ich úlohou bolo posúdenie a vyhodnotenie nových dôkazov, a to vrátane ich dopadu na uplatnený nárok žalobkyne. Z tohto pohľadu bolo primárne potrebné, aby bolo v administratívnom konaní ustálené, aké skutkové zistenia z týchto novopredložených lekárskych správ vyplynuli a aký majú tieto skutkové zistenia vplyv na posúdenie jej nároku na zvýšenie dôchodku ( z dôvodu invalidného dôchodku z mladosti).

20. Žalovaný však túto svoju povinnosť nesplnil a v podstate iba opísal tie skutkové a právne závery, ktoré vyjadril už v predchádzajúcom rozhodnutí, v ktorom sa rozhodovalo o predchádzajúcej žiadosti žalobkyne o zvýšenie dôchodku. Správny súd poukazuje na to, že zo žiadnej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, čo vyplynulo z nových lekárskych správ predložených žalobkyňou a či obsahujú nejaké nové odborné závery alebo skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie vzniku invalidity žalobkyne. Namiesto toho žalovaný v podstate zopakoval obsah svojho predchádzajúceho rozhodnutia, a to bez toho, aby reagoval na konkrétne odvolacie námietky žalobkyne a dôkazy, na ktoré sa odvolávala.

21. Správny súd konštatuje, že správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval. Pri právnom posúdení veci musí správny orgán uviesť, konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha použitá pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní. Je pritom zrejmé, že je povinnosťou odvolacieho správneho

orgánu, aby sa zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami odvolateľa a dal odpoveď na nastolené odvolacie dôvody.

22. Ako bolo uvedené vyššie, žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadaval s predloženými lekárskymi správami. Jediná zmienka o nich predstavuje konštatovanie, že odvolaniu žalobkyne je v časti vyhovené na základe lekárskej správy MUDr. E. a MUDr. G.. Toto čiastočné vyhovenie pritom predstavuje zmenu iba v tom zmysle, že žalobkyňa je invalidná podľa oproti tomu, že predtým bolo ustálené, že pre zdravotný stav je neschopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie podľa tohto zákona. Ide o zmenu realizovanú takmer po 20 rokoch. Uvedené pritom evokuje, že oproti stavu konštatovanom kontinuálne od roku 1994 sa stav žalobkyne v podstate zlepšil, pretože je schopná za mimoriadnych podmienok vykonávať zamestnanie. Uvedené však nekorešponduje s tým, že jej ochorenie progreduje, čo sa odrazilo aj určenej miere poklesu jej pracovnej schopnosti.

23. Táto zmena je v odôvodnení rozhodnutia označená za čiastočné vyhovenie odvolaniu žalobkyne. Žalobkyňa však namietala, že odôvodnenie je vnútorne rozporuplné, keď nechápala prečo a na akom základe došlo k takejto zmene a to bez toho, aby jej bol invalidný dôchodok prepočítaný. Správny súd jej dáva za pravdu v tom zmysle, že v odôvodnení rozhodnutia nie je jasne a zrozumiteľne vysvetlené, prečo bola takáto zmena prijatá a čo to pre žalobkyňu, resp. jej právne postavenie znamená.

24. S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Každé rozhodnutie žalovaného musí byť za každých okolností argumentačne presvedčivé, jasné a zrozumiteľné, pričom je potrebné, aby sa správny orgán riadne vysporiadal s jednotlivými námietkami účastníka a bolo z neho zrejmé ako sa vysporiadal s dôkazmi, ktoré účastník v konaní predložil. Rozhodnutie žalovaného týmto zákonným požiadavkám nezodpovedá a preto bolo zrušené podľa a vec bola vrátená na ďalšie konanie, v ktorom bude žalovaný postupovať v zmysle vyššie uvedeného.

25. O náhrade trov súd rozhodol podľa podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, správny súd mu prizná voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Žalobkyňa mala v konaní úspech v celom rozsahu, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).