Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/170/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou v spore žalobcu: T.. M. R., G.. XX.XX.XXXX, V.. K. XXXX, XXX XX R., Č. P., zast. Advokátska kancelária Fair Legal, JUDr. Zuzana Lauková, advokátka so sídlom Ul. Rudolfa Jašíka 159/10, 958 01 Partizánske, proti žalovanému: T. R., G.. XX.XX.XXXX, M..A..E. XXXX/XX, XXX XX K., zast.JUDr.Ľudmila Jurčová, advokátka so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosť viničný dom (chata) so súpisným číslom 102 postavená na parc.č. 3636, zastavané plochy a nádvoria o výmere 56 m2 , parcela registra „C“ , zapísaná na LV č.XXXX pre kat.úz. O., Obec O., Okres L. vedené na liste vlastníctva Okresným úradom L. a/ v časti 1 k celku je vo vlastníctve T.. M. R. P.. R., nar. XX.XX.XXXX, P..Č.. XXXXXX/XXXX trvale bytom V..K. XXXX, XXX XX R., Č., b/ v časti 1 k celku je vo vlastníctve T. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, P..Č.. XXXXXX/XXXX trvale bytom M.. A.. E. XXXX/XX, K., c/ v časti 1 k celku patrí do dedičstva po zomrelom P.. B. R. V.. A.., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX zomr. dňa XX.X.XXXX naposledy bytom M. G..X, A..

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.11.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd určil vlastnícke právo k nehnuteľnosti podľa § 137 písm. c) tak, že nehnuteľnosť viničný dom (chata) so súpisným číslom 102 postavená na parc.č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 56 m2 , parcela registra „C“ , zapísaná na LV č.XXXX pre kat.úz. O., Obec O., Okres L. vedené na liste vlastníctva Okresným úradom L. a/ v časti 1 k celku je vo vlastníctve T..M. R. rod. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX trvale bytom V..K. XXXX, XXX XX R., Č., b/ v časti 1 k celku je vo vlastníctve T. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX trvale bytom M..A..E. XXXX/XX, K., c/ v časti 1 k celku patrí do dedičstva po zomrelom P.. B. R. V.. A.., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX zomr. dňa XX.X.XXXX naposledy bytom M. G..X, A.. Žalobu odôvodnil tým, že rodičia žalobcu a žalovaného začali stavať predmetnú nehnuteľnosť - chatu spoločne ako manželia, približne v roku 1972. Stavebné povolenie bolo vydané OÚ MNV v O. pod č. 342/1970, s kolaudačným rozhodnutím pod č. 470/90.Matka žalobcu a žalovaného zomrela dňa0 1.12.1995, kedy zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. BSM bolo vyporiadané v rámci dedičského konania po poručiteľke D 2116/95, kde bola uzavretá dedičská dohoda. V zmysle osvedčenia o dedičstve 1 chaty patrila do dedičstva po poručiteľke. Z toho nadobudol žalobca 50% a žalovaný 50% a 1 chaty patrila pozostalému

manželovi titulom vysporiadania BSM. Teda žalobca sa v zmysle osvedčenia o dedičstve stal podielovým spoluvlastníkom chaty v podiele 1 k celku, žalovaný v podiele 1 k celku a ich otec v podiele 1 k celku. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.1997. Dňa 22.07.1997 bolo vrátené notárke a to z dôvodu, že jediný vlastník predmetnej chaty bol evidovaný p. P.. B. R. V.. Žalobca bol v dobrej viere, že je spoluvlastníkom chaty, ktorú navštevoval a rekonštruoval. Žalobca podal dňa 13.10.2015 žiadosť o zápis osvedčenia o dedičstve do katastra nehnuteľností. Záznam vykonaný nebol, nakoľko v liste vlastníctva ako vlastník nefiguroval poručiteľ. Žalobca nemá inú možnosť ako sa domáhať svojho vlastníckeho práva a jeho zápisu v katastri nehnuteľností, len prostredníctvom súdneho konania. Mal za to, že momentálne existuje stav právnej neistoty, kto je vlastníkom chaty a v akom pomere a je podľa neho naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva.

2. Žalovaný zaslal súdu dňa 15.02.2017 vyjadrenie v ktorom uviedol, že s návrhom žalobcu, ktorý je jeho brat súhlasí, nakoľko je pravdou, že v dedičskom konaní po ich matke spolu a s ich otcom uzavreli dohodu o vzájomnom vyporiadaní, ktorá bola schválená aj notárkou a jej súčasťou bolo aj rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti. Keďže za trvania života otca nedošlo k zmene zápisu vlastníckych práv, otec sa domnieval, že môže s nehnuteľnosťou nakladať a previedol ju ako celok ( 1/1) darovacou zmluvou na žalovaného. Je však zrejmé, že podiel vo výške 1 podľa dedičského rozhodnutia po matke zdedil žalobca a mal by byť zapísaný za podielového spoluvlastníka v tomto podiele. Pokiaľ však ide o podiel vo výške 1, mal za to, že v tomto rozsahu je darovacia zmluva medzi otcom a žalovaným platná a legitímna, pričom pripúšťa započítanie hodnoty daru, ktorý od otca dostal a o túto čiastku navýšiť aktíva dedičstva s jeho povinnosťou výplaty ostatných dedičov. Mal za to, že súdny spor by ako bratia mali vyriešiť mimosúdnou dohodou.

3. Žalobca zaslal vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného dňa 13.03.2017, v ktorom uviedol, že žalovaný vedel, že sa žalobca domáha svojich práv k chate, nakoľko ho v tejto veci kontaktoval a svojím vyjadrením zo dňa 10.02.2017 žalovaný celkom zmenil svoj postoj k veci a uznal vlastnícke právo žalobcu. Z uvedeného dôvodu právna zástupkyňa žalobcu žiadala súd o poskytnutie času pre strany sporu na mimosúdne rokovania.

4. Žalovaný zaslal súdu dňa 27.04.2017 vyjadrenie, v ktorom uvítal postup žalobcu a pripojil sa k žiadosti žalobcu na poskytnutie lehoty na mimosúdne rokovania. Právna zástupkyňa žalobcu dňa 19.05.2017 oznámila súdu, že prebiehajú mimosúdne rokovania strán sporu a z tohto dôvodu požiadala, aby nebolo pojednávanie. Právna zástupkyňa žalovaného dňa 26.07.2017 zaslala súdu podanie, ktorého prílohou bolo vyjadrenie žalovaného k návrhu na mimosúdne riešenie sporu zo dňa 19.07.2017. Právna zástupkyňa žalobcu dňa 17.08.2017 oznámila súdu , že medzi žalobcom a žalovaným prebieha konanie o obsahu súdneho zmieru, schválením ktorého by sa malo celé konanie ukončiť.

5. Dňa 10.11.2017 právna zástupkyňa žalovaného zaslala súdu návrh na prerušenie konania podľa § 163 ods. 1 CSP. Právna zástupkyňa žalobcu dňa 20.11.2017 súdu oznámila, že medzi stranami sporu sa nepodarilo dohodnúť konkrétny obsah zmieru a preto žiadala aby súd vo veci konal a rozhodol v zmysle žalobného petitu.

6. Dňa 05.03.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie M. R., syna žalovaného, ktorý uviedol, že považuje tvrdenia žalobcu, že chodil tráviť čas na chatu v Pukanci, že sa o chatu staral a udržiaval ju a naopak, že žalovaný ( jeho otec) o chatu nejavil záujem, za klamlivé s cieľom dezinformovať a zavádzať súd. Predložil fotodokumentáciu ohľadom starostlivosti žalovaného na chate. Ide o stavebné, udržiavacie a rekonštrukčné práca na chate a priľahlých pozemkoch v horizonte posledných dvanásť rokov, vykonaných žalovaným a jeho synom. Orientačnú cenu týchto prác odhadol na vyše 20 000 eur.

7. Súd na prejednanie veci samej nariadil termín pojednávania na deň 16.03.20018, na ktoré predvolal právnu zástupkyňu žalobcu a právnu zástupkyňu žalovaného, ktoré sa na pojednávanie sa dostavili spolu so žalobcom a žalovaným. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava žaloby, mal za to, že žalobca a žalovaný zdedili v roku 1995 spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti dom viničný v obci O. po zosnulej matke. Túto skutočnosť osvedčuje osvedčenie o dedičstve vytvárajúcu prílohu žaloby. Chata alebo dom bol postavený za manželstva rodičov . Pozemok, na ktorom chatu stavali patrila otcovi. Po kolaudácii otec požiadal o pridelení súpisného čísla. Vzhľadom na to, že právna úprava prideľovania súp.č. nevyžadovala ani nevyžaduje preukazovanie vlastníctva vychádzal orgán

správy katastra v L. z vlastníctva otca pozemku z kolaudačného rozhodnutia a rozhodnutia o pridelení súp.č. Orgán správy katastra v L. zapísal ešte za života matky na tomto základe výlučné vlastníctvo otca k chate. Po smrti matky v dedičskom konaní sa zistilo prejednalo sa, že chata patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo smrťou matky a dedičia uzatvorili dohodu, na základe ktorej sa aj žalobca aj žalovaný stali spoluvlastníkmi. Notárka konajúca v konaní o dedičstve zaslala osvedčenie správy katastra Levice, ktorý ale toto vrátil pre rozpor so stavom evidovaným v katastri. Príslušná notárka už následne nevykonávala zosúladeniu stavu. Žalobca vychádzal z osvedčenia o dedičstve po matke. Na chatu pravidelne chodil. Do chaty investoval, čo môže dokázať a o chatu sa aj staral. Medzičasom v roku 2002 otec a žalovaný uzatvorili darovaciu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva podľa správy katastra na žalovaného a žalovaný sa zaviazal, že otca zaopatrí. O tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel náhodne o niekoľko rokov, keď ho kontaktovala Obec O., keď sa nevedeli skontaktovať so žalovaným. Žalobca vyvinul právne kroky voči orgánom správy katastra L., aby

vzniknutý stav napravil a zosúladil stav s osvedčením o dedičstve. Orgán správy katastra L. chybu priznal, avšak odmietal zapísať spoluvlastnícky podiel už pre prebehnuté iné právne úkony s predmetom vlastníctva. Tento postup potvrdil ako správny ako zákonný nadriadený orgán správy katastra so sídlom v G.. Odkázal žalobcu na súd. Žalobca sa pokúšal mimosúdne dohodnúť, osobne riešenie sporu zostalo bezúspešné. Zastávame názor, že žalovaný vyvinul aktívnu snahu aj iniciatívu, aby žalobcu obišiel. Právnemu úkonu darovacej zmluve chýba podstatná zložka vôľa previesť predmet prevodu. Tento právny úkon deklaruje vôľu ktorá je absolútnom rozpore s vôľou deklarovanou v osvedčení o dedičstve. Žalovaný preto nemohol znova prejaviť vôľu ktorú už raz prejavil v dedičskom konaní a musel si aktívne zisťovať v akom právnom stave bola chata v O.. Preto nemohol byť dobromyseľný a bol uzrozumený s tým, že obchádza obsah a zmysel právnej úpravy vlastníckeho práva, ktorá sa vzťahovala k žalobcovi. Mimosúdne riešenie sporu bolo neúspešné, čím osvedčujeme naliehavý právny záujem k podanej žaloby. Otec nemohol na žalovaného previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pretože tak konal v rozpore so zásadou nemo plus iuris. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd rozhodol, tak ako je uvedené v žalobnom návrhu a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaný cestou právnej zástupkyne súhlasil s bodom a/ petitu žaloby a síce aby sa žalobca stal 1 spoluvlastníkom chaty v O., tak ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve po zomr. matke. Poukázal na to, že z el. komunikácie medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že žalobca by akceptoval fakt, že žalovaný ostane 3 vlastníkom chaty v O. avšak pod podmienkou, že na neho žalovaný prevedie iné pozemky v I. V. za sumu 100 eur, ktoré žalovaný darovacou zmluvou pred smrťou dostal od otca. Poukázal tiež na to, že skutočnosť, že otec daroval chatu v O. žalovanému, žalovaný v roku 2002 žalobcovi ústne oznámil, a zo správania žalobcu mal za to, že túto skutočnosť zobral na vedomie. Poukázal na to, že skutočnosť, že žalobca nie je 1 vlastníkom chaty v O. žalobca namieta až po smrti otca čo samozrejme v podstate zakladá otázku, prečo to žalobca neurobil skôr, keď otec zomrel v roku 2016. Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu, aby sa polovica chaty v O., resp. patrila do dedičstva po zomr. otcovi uviedla, že dedičské konanie po otcovi je t. č. ukončené a žalobca žiadnu takúto požiadavku pred notárom nevzniesol. Namietala, že nie je možné, aby súd rozhodol o niečom čo v čase smrti nebolo vlastníctvom otca. Ak by aj súd mal za to, že darovacia zmluva, ktorú otec daroval chatu v O. žalovanému bola z nejakého dôvodu neplatná navrhla, aby súd zobral do úvahy vôľu otca, na základe ktorej darovacou zmluvou

previedol na žalovaného celú nehnuteľnosť hoci mohol urobiť aj tak, že by ju previedol na žalobcu, avšak to neurobil. V tejto časti navrhla žalobu zamietnuť. Z opatrnosti vzniesla námietku premlčania, nakoľko darovacia zmluva bola riadne zavkladovaná v roku 2002 a tento prevod nebol napadnutý. Žalboca sa k námietke premlčania vyjadril tak, že je irelevantné keďže ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pri ktorom je premlčanie právne bezvýznamné.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, najmä darovacej zmluvy zo dňa 18.11.2012, osvedčením o dedičstve D2116/95 zo dňa 17.04.1997, návrhom na vykonanie záznamu zo dňa 02.10.2015, vrátení listiny Okresným úradom L. zo dňa 11.12.2015, oznámením o začatí konania o oprave chyby v katastri nehnuteľností zo dňa 07.10.20106, listom vlastníctva č. XXXX pre k.ú. O., žalobou, vyjadreniami strán sporu, prednesom právnych zástupcov na pojednávaní a zistil tento skutkový a právny stav:

9. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že nehnuteľnosť - stavba ( chata - viničný dom) so súpisným číslom 102 postavená na parcele č. XXXX ( zastavané plochy a nádvoria) o výmere 56 m2, katastrálne

územie O., vedená na LV č. XXXX Okresným úradom L. ( ďalej len „ sporná nehnuteľnosť“) patrila do BSM manželov P.. N. E. a P.. B. R. V. , ktorí boli rodičmi žalobcu a žalovaného.

10. Z Osvedčenia o dedičstve č. D 2116/95 ( D/not 16/96) vyplýva, že dedičia po poručiteľke P.. N. E. uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM a dedičstva. V zmysle predmetného Osvedčenia o dedičstve 1 spornej nehnuteľnosti patrila do dedičstva a z toho 50% nadobudol žalobca a 50% žalovaný. 1 spornej nehnuteľnosti patrila pozostalému manželovi P.. B. R., titulom vysporiadania BSM. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.1997.

11. Dňa 15.11.2002 darovacou zmluvou daroval P.. B. R. spornú nehnuteľnosť v celosti obdarovanému synovi T. R.. Vklad bol povolený dňa 12.12.2002 správou katastra L. pod č. V 4740/2002.

12. Žalobca dňa 13.10.2015 zaslal návrh na Okresný úrad L., katastrálny odbor na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností, aby vykonal zápis Osvedčenia o dedičstve zo dňa 17.04.1997 a to spornej nehnuteľnosti v časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby. Okresný úrad L., katastrálny odbor dňa 11.12.2015 vrátil listinu ( D2116/95 D/not 16/96 zo dňa 17.04.1997) žalobcovi, vzhľadom na skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť tvoriaca predmet dedičstva je evidovaná v operáte katastra nehnuteľností v prospech inej osoby ako je poručiteľ a preto konanie vedené pod zn. Z-6510/2015 ukončil. Dňa 07.10.2016 Okresný úrad L., katastrálny odbor oznámil stranám sporu, že katastrálny odbor obdržal dňa 24.06.1997 záznamovú listinu Osvedčenie o dedičstve D 2116/95, D not 16/96 zo dňa 17.04.1997 po poručiteľke P.. N. E., ktorá bola zaregistrovaná v registri Z pod č. XXXX/XX. Záznamová listina bola dňa 22.07.1997 vrátená notárke, z dôvodu, že na spornú nehnuteľnosť bol vž v čase doručenia listiny založený list vlastníctva č. XXXX k.ú. Pukanec v prospech P.. B. R. v celosti. Prešetrením bolo zistené, že správny orgán zaujal nesprávne stanovisko a nevpísal do listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Pukanec spoluvlastnícky podiel v rámci dohody dedičov o vyporiadaní spoluvlastníctva tak , že sporná nehnuteľnosť patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a 1-ový spoluvlastnícky podiel k nej patrí do dedičstva poručiteľky. Vzhľadom k tomu, že na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. O. boli vykonané ďalšie právne úkony v súlade s obsahom listín doručených správnemu orgánu, nie je možné vykonať opravu údajov v katastri.

13. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. O. vyplýva, že v časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby je uvedený žalovaný v podiele 1/1; titulom nadobudnutia je Darovacia zmluva č. Z.-XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2002.

14. Zo sobášneho listu Obvodného národného výboru v K. Z. - P. vyplýva, že bolo vo zväzku, roč. XXXX, na strane XX, pod č. XXX zapísané manželstvo B. R. a N. E. uzavreté dňa XX.XX.XXXX.

15. Okresný úrad L., katastrálny odbor dňa 08.11.2016 rozhodol, že návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte týkajúci sa vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti zamieta.

16. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

19. Podľa § 628 ods.1-3 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

20. Podľa § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. V prejednávanej veci sa vzhľadom na predmet konania jedná o určovaciu žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP. Určovacia žaloba je procesnoprávny nástroj preventívnej ochrany subjektívneho práva. Preventívnu funkciu plní vzhľadom na jej hlavný cieľ, ktorým je ochrániť právnu istotu žalobcu tam, kde hrozí, že jeho právo alebo jeho právne postavenie môže byť nejakým spôsobom ohrozené, príp. narušené. Má význam tam, kde ešte nedošlo k porušeniu právnych vzťahov alebo práv, a teda jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, ak k náprave nemožno dospieť inak; a tiež tam, kde určovacia žaloba účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, ktorá bude tvoriť právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu a neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladal splnenie nejakej povinnosti. Úlohou určovacej žaloby je teda predchádzať žalobe na plnenie. Základným predpokladom žaloby o určenie je naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Tento je daný vtedy, ak bez tohto určenia je ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Záver súdu o existencii či neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo žalobou, ktorá spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva spor, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iný spor. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak sa ňou vytvára pevný právny základ pre strany sporu, a tým sa predíde prípadným ďalším žalobám na plnenie. V prípade, že je možné v súdnom spore využiť žalobu na plnenie, nie je daný naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou žaloby na určenie. Len čo je porušenie subjektívneho práva dokonané, možno žalovať priamo na plnenie, reparáciu škodlivých právnych následkov zo strany žalovaného. Rozsudok o žalobe na plnenie totiž v sebe zahŕňa kladné alebo záporné riešenie otázky existencie práva alebo právneho vzťahu.

22. Súd vzhľadom na vyššie uvedené preto v prvom rade skúmal naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a mal za to, že keďže žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/4 má naliehavý právny záujem na určení jeho vlastníckeho práva, keďže Osvedčenie o dedičstve č. D 2116/95, D not 16/96, nebolo do katastra nehnuteľností zapísané ( list č.l.18) a dedičia po poručiteľke a to otec žalobcu a žalovaný uzatvorili darovaciu zmluvu, ktorú žalobca považuje za neplatnú, keďže darca previedol predmetnú nehnuteľnosť v celosti na žalovaného a preto, súd konštatuje, že aktuálne existuje objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným , ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý zároveň týmto právnym prostriedkom - žalobou na určenie vlastníckeho práva možno účinne odstrániť a to s poukazom na to, že v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX je ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti zapísaný žalovaný.

23. Súd ako predbežnú riešil otázku platnosti resp. neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 15.11.2002 medzi otcom žalobcu a žalovaným. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd v spore prihliada ex offo ak sa o neplatnosti právneho úkonu dozvie v konaní korektným spôsobom. Teda súd ani v prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu nenahrádza aktivitu strán sporu a sám nepátra po neplatnosti právneho úkonu. V priebehu konania žalobca spochybňoval platnosť resp. neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 15.11.2002, pretože bola v rozpore s Osvedčením o dedičstve č. D 2116/95, D not 16/96. Absolútna neplatnosť právneho úkonu bez ďalšieho nastáva zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade práva do katastra nehnuteľností. Na dôvod neplatnosti zmluvy, a to neurčitosť a rozpor zo zákonom súd prihliada z úradnej povinnosti. Za neurčitý právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa pokladá právny úkon, keď nie je obsah prejavenej vôle účastníka jednoznačný. Prejav vôle je neurčitý, ak je neistý jeho obsah. Určitosť právneho úkonu predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu a jeda hoci vyjadrenie vôle je po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak je nejednoznačné a tým je neurčitý aj vecný obsah právneho úkonu, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť ani preklenúť výkladom podľa § 35 Občianskeho zákonníka a právny úkon je absolútne neplatným. Z darovacej zmluvy ( č.l.15) zo dňa 15.11.2002 súd zistil, že darca daroval aj nehnuteľnosť - záhradný dom p.č. XXX postavený na parc.č. XXXX o výmere 56m2 v celosti zapísaný na č.l. XXXX v k.ú. O., obec O. žalovanému, avšak darca bol

z zmysle Osvedčenia o dedičstve D 2116/95, D not 16/96 vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v 1 a preto predmet daru je neurčitý a teda celá darovacia zmluva neurčitým právnym úkonom podľa § 37 Občianskeho zákonníka a teda absolútne neplatná. Z neplatného právneho úkonu nevznikajú právne následky, ktoré zákon inak s takýmto právnym úkonom, v tomto prípade darovacou zmluvou, ak je platný, spája a teda nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva k opísaným nehnuteľnostiam na žalovaného z právneho dôvodu - darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi otcom strán sporu P.. B. R. a žalovaným, z dôvodu absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, ktorá spočívala v jej neurčitosti prevodu podielu nehnuteľnosti, keďže darca nebol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti ale bol vlastníkom len 1/2, lebo sám nadobudol v zmysle Osvedčenia o dedičstve D 2116/95, D not 16/96 do podielového spoluvlastníctva so žalobcom a žalovaným. 24. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

25. V zmysle ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k prevodu vlastníckeho práva nedôjde, ak prevodca nie je vlastníkom veci. Darca nebol výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a preto nemohol previesť na žalovaného výlučné vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, podľa zásady v občianskoprávnych vzťahoch, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než koľko sám má.

26. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, záver súdu o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 15.11.2002 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil vlastnícke právo v zmysle Osvedčenia o dedičstve D 2116/95, D not 16/96 tak, že nehnuteľnosť viničný dom (chata) so súpisným číslom 102 postavená na parc.č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 , parcela registra „C“ , zapísaná na LV č.XXXX pre kat.úz. O., Obec O., Okres L. vedené na liste vlastníctva Okresným úradom L. a/ v časti 1 k celku je vo vlastníctve T.. M. R. rod. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX trvale bytom V..K. XXXX, XXX XX R., Č., b/ v časti 1 k celku je vo vlastníctve T. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX trvale bytom M.. A.. E. XXXX/XX, K., c/ v časti 1 k celku patrí do dedičstva po zomrelom P.. B. R. V.. A.., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX zomr. dňa XX.X.XXXX naposledy bytom M. G..X, A..

27. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 262 ods.1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Súd rozhodol o trovách konania tak, že priznal úspešnému žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, keďže pri posúdení úspechu žalobcu nebolo právne významné, že súd čiastočne žalobu zamietol, nakoľko príslušenstvo pohľadávky sa do posudzovania úspechu nezahŕňa. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Leviciach písomne. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.