Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-650-2016.pdf
PDF · 116.18 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/650/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: AB 1 B. V., registračné číslo: 560 07 043, so sídlom Holandské kráľovstvo, Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, práv. zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie: 921 22 Piešťany, Teplická 7434/147, proti žalovanému: O. I., nar. XX.X.XXXX, bytom X. nad L. č. XXX, o zaplatenie sumy 1 491,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 3. mája 2016, č. k. 9C/573/2016-61, takto
rozhodol:
I. Súd p o k r a č u j e v konaní so žalobcom AB 2 B. V., registračné číslo 57279667, so sídlom Holandské kráľovstvo, Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX ako s právnym nástupcom po pôvodnom žalobcovi AB 1 B. V., registračné číslo 56007043, so sídlom Holandské kráľovstvo, Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX.
II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Nitra (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len "OSP", a ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 3. mája 2016, č. k. 9C/573/2016-61 (ďalej len napadnutý rozsudok) zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na §1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, 6, 7, 8, 9, § 11 ods. 1, 2, § 24 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 54 ods. 2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4, 5, 6, 9, 11, § 53a ods. 1, 2, § 53b ods. 1, § 53d, 54 ods. 1, 2, 3, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2, § 530 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
2.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 20.6.2014 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom, ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1 400 eur, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach po 42,33 eura pri ročnej úrokovej sadzbe 26,47 % a RPMN 30,30 %, priemernej hodnote RPMN 24,68 %. Splátka bola splatná vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci. Celkove uhradil podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad sumu 343,64 eura. Výzvou zo dňa 14.7.2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky 3 190,06 eura do pätnástich dní na jeho bankový účet. V oznámení žalobcu zo dňa 23.9.2015 uvádzal, že mu bola pohľadávka postúpená dňa 12.9.2012, pričom k oznámeniu priložil kópiu plnej moci a oznámenie od postupcu. Zo žalobcom zaslanej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.7.2015 vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka pohľadávku z úverovej zmluvy zo dňa 20.6.2014 vo výške 1 502,99 eura za odplatu, tak ako sa obe zmluvné strany dohodli, pričom v
uvedenom postúpením nie je uvedená výška odplaty, predmetné postúpenie nie je opatrené pečiatkou zmluvný zmluvných strán a nebol zaslaný ani originál tejto listiny.
2.2. Poukázal na § 54 ods. 2 OZ, kde je zakotvené výkladové pravidlo, týkajúce sa obsahu spotrebiteľských zmlúv, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pre uplatnenie zákonom určeného spôsobu výkladu nie je podstatné zavinenie. Súd nemusí preskúmavať, taktiež ani akýmkoľvek spôsobom preukazovať, že navrhovateľ pripravil do zmluvy ustanovenie vyvolávajúce pochybnosť s úmyslom získať výhodu na úkor spotrebiteľa. Sama skutočnosť, že zmluvnú formuláciu je možné vysvetliť viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd ex offo vyložil predmetné zmluvné ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené potom neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a táto neplatnosť je absolútna.
2.3. Občiansky zákonník ukladá postupcovi (pôvodnému veriteľovi) povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi bez zbytočného odkladu. Až v takom prípade sa stáva postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi účinným, čo znamená, že od tohto okamihu je dlžník povinný svoj záväzok splniť novému veriteľovi, teda postupníkovi.
2.4. Ak postupca túto notifikačnú povinnosť nesplní, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník. Na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky iba oznamuje, bez toho, že by mu musel čokoľvek dokazovať, u postupníka je potrebné, aby postúpenia pohľadávky dlžníkovi preukázal. Preukázaním má zákon na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi.
2.5. Do tej doby, ako je postúpenie pohľadávky dlžníkovi zo strany postupcu oznámené alebo postupníkom preukázané, je dlžník aj naďalej povinný plniť postupcovi ako pôvodnému veriteľovi. Preto je predovšetkým v záujme postupníka napr. zmluvne zaviazať postupcu na to, aby postúpenie pohľadávky oznámil čo najskôr po uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Podľa konštantnej judikatúry (Rc 16/2004) len platná zmluva o postúpení pohľadávok môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa, keď nový veriteľ (postupník) nadobúda nielen postúpenú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie a výkon. Naproti tomu otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je nerozhodná z hľadiska účinku splnenia záväzkov dlžníkom postupníkovi, ak postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámi postupca. Za tejto situácie, keď dlžník nie je oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky, zaniká jeho záväzok splnením postupníkovi aj v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávky z akéhokoľvek dôvodu neexistuje. V prípade, že postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi neoznámil, je potrebné skúmať, či mu postupník preukázal postúpenie pohľadávky zmluvou uzavretou s postupcom. Ak sa tak stalo, je potrebné si položiť otázku, či z vlastného obsahu zmluvy alebo z okolností, ktoré súviseli s jej predložením, mohol dlžník zistiť, či postupca konal pri uzavretí zmluvy v duševnej poruche, ktorá ho robila pre tento právny úkon neschopným. Ak dlžníkovi nemožno takúto vedomosť pričítať, potom platí, že plnenie, ktoré dlžník poskytol postupníkovi na základe predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, malo v príslušnom rozsahu za následok zánik dlhu (§ 559 OZ). Takéto preukázanie postúpenia pohľadávky je totiž potrebné považovať za dostatočné v zmysle ustanovenia § 526 ods. 1 OZ. Keby požiadavka preukázania postúpenia pohľadávky postupníkom mala zahŕňať aj povinnosť dlžníka preveriť platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky v rovine neplatnosti podľa § 38 ods. 2 OZ dopytom u postupcu, potom by ustanovenie § 526 ods. 1 druhej vety bolo obsolétne, pretože plnenie dlžníka by po kladnom zodpovedaní takéhoto dopytu postupcom podliehalo režimu § 526 ods. 2 OZ. Povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu sa v ustálenej právnej praxi vykladá podľa objektívnych možností splnenia stanovenej povinnosti, pričom lehota "bez zbytočného odkladu" je doba zodpovedajúca 8 dňom. Oznámenie dlžníkovi o postúpení pohľadávky je jednostranný právny úkon adresovaný dlžníkovi, ktorý vyžaduje zákon. Povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi, je povinný pôvodný veriteľ bez zbytočného odkladu ( rozsudok Najvyššieho súdu SR 4 Obdo 32/2007 ).
2.6. Predmetom konania je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie pohľadávky, ktorú mal získať zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú mal uzavrieť ako postupník so spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s.
2.7. V zmysle ustanovenia § 526 občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky a to buď pôvodnému veriteľovi postupcovi bez zbytočného odkladu, prípadne postupníkovi. V danom prípade však žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by pôvodný veriteľ bez zbytočného odkladu oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému. Žalobca ako postupník síce oznamoval dňa 23.9.2015 žalovanému postúpenie pohľadávky, ku ktorému však okrem kópie plnej moci na zaslanie predmetného oznámenia o postúpení pohľadávky nepriložil zmluvu o postúpení pohľadávky, preto si na rozdiel od postupcu, ktorý túto povinnosť nemá, nesplnil povinnosť preukázania dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky a to predložením písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi a navyše uvádzal klamlivý úda,j teda dátum kedy bola pohľadávka na neho postúpená zo strany právneho predchodcu. Súd zároveň poukázal na dôvodné pochybnosti o platnosti postúpenia pohľadávky, vyplývajúce zo skutočnosti, že malo dôjsť k údajnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu keď v deň, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, zasielal pôvodný veriteľ žalovanému výzvu na zaplatenie dlhu. Žalobca neozrejmil akým spôsobom dospel k výpočtu jednotlivých položiek rekapitulácie, pričom povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť má v konaní práve žalobca, ktorý podáva formulárové návrhy, v ktorých nie je vôbec zdôvodnenie žalovanej sumy.
2.8. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby bola skutočnosť, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to s poukazom na ust. § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z., pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov. Predmetná zmluva neobsahovala všetky náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), cit. zákona, preto je úver podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 bezúročný a bez poplatkov. Taktiež je s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. d) cit. zákona nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, je uvedená v oveľa vyššej percentuálnej sadzbe ako bola prípustná pre dané spotrebiteľské úvery. 2.9. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že plne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy v konaní nevznikli
3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie uvádzajúc, že žalobca uniesol bremeno tvrdenia ohľadne svojej aktívnej vecnej legitimácie, keď v žalobnom návrhu tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu „Oznámeniu o postúpení pohľadávky postupcom v zmysle § 526 ods. 1 a 2 zákona č, 40/1964 Zb, a bremeno dôkazu uniesol priložením listinného dôkazu - „Poštový podací hárok“, ktorý osvedčuje právnu skutočnosť, že „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ bolo zaslané na adresu žalovaného, ktorú uviedol ako obsahovú náležitosť úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Oznámením o postúpení pohľadávky, ktorú adresuje postupca dlžníkovi, konajúci súd mal za preukázané, že tento hmotnoprávny úkon sa dostal do dispozičnej sféry žalovanej, nie však bez zbytočného odkladu. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., v mene právneho predchodcu veriteľa t.j. v mene postupcu oznámila v súlade s § 526 ods. 2 a v spojitosti s § 22 Obč. zák. postúpenie pohľadávky v dobrej viere dlžníkovi na ním uvedenú adresu. Odvolateľ poukázal tiež na viaceré rozhodnutia týkajúce sa vecnej legitimácie v dôsledku postúpenia pohľadávky. Z pohľadu žalobcu nesplnenie povinnosti oznámiť postúpenie pohľadávky postupcom dlžníkovi bez zbytočného odkladu v lehote 8 dní ako uviedol súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Obdo 32/2007 nie je dôvodom na zamietnutie žaloby. Ustanovenie § 526 OZ síce stanovuje povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu, ale s porušením tejto povinnosti, teda že postupca neoznámi vôbec dlžníkovi postúpenie pohľadávky, alebo oznámi postúpenie pohľadávky s väčším časovým odstupom nezakladá pre právny vzťah medzi postupcom a postupníkom žiadnu sankciu v podobe nepriznania aktívnej legitimácie v súdnom spore. Žalobca predložil podaním zo dňa 11.03.2016 fotokópiu zmluvu o postúpení pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.07.2015, ktorá obsahuje všetky obsahové náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť právneho úkonu, pričom súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca konajúcemu súdu nepredložil na výzvu zmluvu o postúpení pohľadávky, čím sa vôbec nezaoberal predloženou listinou a ani sa v rozsudku touto listinou žiadny adekvátnym spôsobom v odôvodnení rozsudku nevysporiadal.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359 a § 362 ods. 1 prvá veta CSP), viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b, c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CPS zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6.1. Súd prvej inštancie rozhodol a vyhlásil napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“.
6.2. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
6.3. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6.4. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7.1. Odvolací súd z vlastnej činnosti zistil, že ku dňu 18.10.2016 prišlo k zániku spoločnosti AB 1 B. V., registračné číslo: 560 07 043, so sídlom Holandské kráľovstvo, Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou AB 2 B. V., registračné číslo 57279667, so sídlom Holandské kráľovstvo, Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX. Uvedené skutočnosti preukazujú doklady, ktoré boli založené do súdneho spisu.
7.2. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
7.3. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
7.4. Odvolací súd vzhľadom na uvedené v zmysle § 64 CSP, rozhodol o pokračovaní v konaní so žalobcom AB 2 B. V., registračné číslo 57279667, so sídlom Holandské kráľovstvo, Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX. Súd je viazaný v zmysle § 237 ods. 1 CSP uznesením o pokračovaní v konaní dňom jeho vyhlásenia, pričom procesný účinok nástupníctva nastáva právoplatnosťou tohto rozhodnutia v zmysle § 238 ods. 2 CSP jeho doručením strane sporu.
8.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. b, c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
8.2. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
9.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
9.2. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je, „rozmeniac ho na drobné“, pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1239s.).
9.3. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí. Osobitne sa zameral na skúmanie, či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom (právo na spravodlivý súdny proces), pod ktorou treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom procese za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva strany sporu súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
9.4. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
9.5. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v zákone. Výkladom ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (strany sporu) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné.
9.6. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád v zmysle § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, odvolací súd skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí.
10. V predmetnej veci bol súdom prvej inštancie vyhlásený rozsudok podľa práva účinného do 30.06.2016, podľa úpravy zák. č. 99/1963 Zb. OSP. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok bol vyhlásený a písomne vyhotovený podľa pravidiel procesného práva účinného v tom čase, odvolací súd pri hodnotení dodržania náležitostí rozsudku prihliadol na zákonný rámec vtedy účinného procesného predpisu.
11. Súd bol povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným.
12. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
13. Obsah základného práva na spravodlivý proces je pomerne zložito štruktúrovaný a ako to potvrdzuje aj judikatúra ústavného súdu, patrí do neho viacero samostatných subjektívnych práv a princípov, ktoré sú buď konkrétne (verejnosť konania, konanie bez zbytočných prieťahov, právo na nezávislý a nestranný súd), alebo v zásade abstraktné (riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, predvídateľnosť rozhodnutia, zákaz svojvoľného postupu súdu a ďalšie) Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1371 s.
14. Odvolací súd je toho názoru, že ak má byť v sporovom konaní v odvolaní odvolateľa vymedzenými dôvodmi určovaná kvalitatívna stránka prieskumu odvolacím súdom, potom v prípade absencie riadneho odôvodnenia rozhodnutia je vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôvodom pre konštatovanie nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na taký nedostatok je potrebné prihliadnuť, pričom nemožno ho podľa názoru odvolacieho súdu napraviť v konaní pred odvolacím súdom najmä v prípade, ak vada spočíva v absencii riadneho odôvodnenia takých rozhodujúcich skutočností, pre ktoré z hľadiska účelnosti (doplnenia) dokazovania nie je obsahom spisu relevantný podklad a teda nie je na odstránenie uvedenej absencie pred odvolacím súdom daný priestor.
15. Podľa § 157 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
16.1. Odvolací súd poukazuje odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý vyčítal „nároku“ žalobcu nasledovné nedostatky. Nosným nedostatkom bolo postúpenie pohľadávky a súdom zistená absencia výšky odplaty v zmluve o postúpení pohľadávky, absencia odtlačku pečiatky zmluvných strán na zmluve a absencia predloženia originálu listiny. Vyčítal tiež skutočnosť, že postupca mal povinnosť oznámiť dlžníkovi skutočnosť postúpenia pohľadávky bez zbytočného odkladu, pričom konštatoval že oznámenie nebolo realizované bez zbytočného odkladu, resp. postupník nepreukázal postúpenie pohľadávky. V závere poukázal na absenciu náležitostí úverovej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 a preto považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.
16.2. Odvolací súd konštatuje, že napadnutému rozsudku predovšetkým chýbala presvedčivosť odôvodnenia (§ 157 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb.). Na jednej strane konštatuje viaceré nedostatky zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom ale z uvedených záverov nevyvodil žiadny potrebný právny záver na druhej strane, ktorý vo svojom dôsledku spôsobil, že žalobu žalobcu zamietol. Obdobne to platí o konštatovaných nedostatkoch náležitostí úverovej zmluvy, ktorá sa mala považovať za bezúročnú a bez poplatkov. V spore s ochranou slabšej strany - spotrebiteľa súd je oprávnený a povinný sám aj bez návrhu vykonať, obstarať a zabezpečiť dôkazy, aj keď ich spotrebiteľ nenavrhol (§ 295 CSP). Ako nedostatočné sa odvolaciemu súdu javí aj konštatovanie o nesprávne určenej výške RPMN, pričom z odôvodnenia nemožno zistiť, akým spôsobom sa k uvedenému záveru súd dopracoval.
17. 1. Podľa § 524 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
17.2. Podľa § 526 ods. 1, 2 OZ, Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
18.1. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil nedostatok spočívajúci v absencii oznámenia postupcu bez zbytočného odkladu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, resp. že žalobca (ako postupník) nepreukázal dlžníkovi postúpenie pohľadávky, potom z uvedeného bolo potrebné argumentačne v odôvodnení konštatovať nedostatok vecného subjektívneho práva na strane žalobcu, t.j. nedostatok vecnej legitimácie. Takýto záver však v odôvodnení súdu prvej inštancie chýba, preto sa nemôže javiť ako presvedčivé, čím nenaplnil zákonný atribút odôvodnenia rozhodnutia (§ 157 OSP). Z hľadiska hodnotenia dôkazov je treba povedať, že výčitka súdu smerujúca k nedostatku oznámenia postúpenia bez zbytočného odkladu, alebo k nedostatočnému preukázaniu postúpenia postupníkom, čo odvolací súd nevedel identifikovať, bude treba náležite vyhodnotiť kto je pôvodcom oznámenia zo dňa 23.9.2015 (podľa č.l.19), či pôvodný veriteľ v zastúpení právnym zástupcom, alebo žalobca. Odvolací súd tiež konštatuje, že súdom vyslovený záver (bez vyúsťujúcich dôsledkov) o neúčinnosti postúpenia v dôsledku, že postupca neoznámil postúpenie dlžníkovi bez zbytočného odkladu nie je správny. Je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že zákon okrem solučných účinkov (dôsledkov) plnenia dlžníka v prípade neoznámenia skutočnosti o postúpení pohľadávky (alebo neskoršieho oznámenia) s oneskoreným oznámením, nespája neúčinnosť hmotnoprávneho postúpenia pohľadávky. Obdobný záver o nepresvedčivosti odôvodnenia platí aj pre konštatovanie ohľadne klamlivého údaju, kedy mala byť pohľadávka postupovaná a konštatovanie o dni, kedy mala byť pohľadávka postúpená, hoci v ten istý deň zasielal pôvodný veriteľ žalovanému výzvu.
18.2. Keďže súd prvej inštancie založil argumentáciu o zamietnutí žaloby na vyššie uvedenom, z hľadiska dostatočnosti odôvodnenia, v prípade vyhodnotenia postúpenia pohľadávky za účinné a potreby vykonania ďalšieho dokazovania nebude postačujúce konštatovanie o nedostatku náležitostí úverovej zmluvy so zákonným dôsledkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bez toho, aby záver mal svoje vyústenie spočívajúce napr. v porovnaní toho, čo spotrebiteľ od veriteľa dostal, a to čo plnil v prospech veriteľa dlžník ako spotrebiteľ (žalovaný). Uvedené však bude predmetom činnosti súdu prvej inštancie v ďalšom konaní.
18.3. Pre naplnenie právne aprobovaného procesného postupu neznemožňujúcemu uplatňovaniu procesných práv strany žalovaných v konaní bude v ďalšom postupe na mieste správne vyhodnotiť účinnosť postúpenia pohľadávky, pričom v prípade, ak súd prvej inštancie bude považovať postúpenia pohľadávky za neúčinné, neplatné (a podobne) logicky vyvodí právny záver vo vzťahu k vecnej legitimácii žalobcu. V prípade, ak vyhodnotí postúpenie pohľadávky ako účinné (platné) vykoná stranami navrhnuté (doteraz žalobcom navrhnuté a pre vec relevantné) dôkazy a dôkazy, ktoré budú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295 CSP) a rozhodnutie náležite v zmysle § 220 ods. 2 CSP odôvodní.
19.1. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
19.2. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).