Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23C-39-2017.pdf
PDF · 101.91 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/39/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu 1/ Y. X., B.. XX.XX.XXXX, štátny občan SR a žalobcu 2/ Y. X., B.. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, obidvaja trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX X. X., spoločne zastúpení právnym zástupcom ATTORNEYS GROUP s.r.o., so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému L. V., B.. XX.XX.XXXX, O. X. L. U. XXXX/XX, XXX XX B. X., štátny občan SR, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Namir Alyasry, PhD., advokát so sídlom Štúrova 43, 949 01 Nitra, o zaplatenie 10.509,70 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 25.07.2017 domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 10.509,70 Eur spolu s 5,00 % -ným ročným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 09.05.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že na účet žalovaného uhradili dňa 12.11.2012 z hypotekárneho úveru časť kúpnej ceny vo výške 10.509,70 Eur, ktorú uhradili na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2012. Ďalej uviedli, že ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 10C/25/2014-188 zo dňa 03.03.2016, žalobcovia o kúpené nehnuteľnosti prišli bez svojho zavinenia, a to napriek tomu, že kúpnu cenu riadne a včas zaplatili. Predmetným rozsudkom bolo určené vlastníctvo v neprospech žalobcov po tom, ako súd dospel k záveru, že uzavretá kúpna zmluva bola neplatná. Zo strany žalobcov tak došlo k plneniu z neplatného právneho úkonu, pričom žalovaný získal majetkový prospech, čím sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcov.
2. Uznesením zo dňa 17.08.2017 súd v súlade s § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k doručenej žalobe a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach. Spolu s uznesením súd doručil žalovanému žalobu s prílohami, ktoré žalovaný prevzal dňa 04.09.2017.
3. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 18.09.2017, ktorým uplatnený nárok v celom rozsahu poprel. Uviedol, že sa na úkor žalobcov neobohatil, nakoľko jeho účet bol podľa uzavretej kúpnej zmluvy iba platobným miestom, pričom dispozičné právo k jeho účtu mali ďalšie dve osoby, a to jeho matka a jej vtedajší partner Y. L.. Vo svojej obrane poukázal na § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Keďže žalovaný nebol účastníkom žiadnej zmluvy so žalobcami, nevznikla mu povinnosť z neplatnej zmluvy vracať peňažné prostriedky. Reštitučná povinnosť je podľa § 457 Občianskeho zákonníka viazaná výlučne na účastníkov neplatnej
zmluvy. Žalobcovia na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy plnili v prospech predávajúceho Q. J., a to na bankový účet uvedený v texte zmluvy; žalovaný účastníkom zmluvy nebol. Žalovaný preto namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V závere žalovaný poukázal na to, že dokonca i v prípade absencie zákonného ustanovenia § 457 v Občianskom zákonníku, ktoré rieši túto konkrétnu otázku a teda vylučuje pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, nárok žalobcov by bol premlčaný, nakoľko k plneniu došlo v novembri 2012, pričom v prípade absolútnej neplatnosti nastáva stav neplatnosti ex tunc, kedy zmluva akoby nikdy neexistovala a teda premlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň po tom, ako bolo žalobcovi plnené. V závere žalovaný uviedol, že sa so žalobcami nepozná, nikdy ich nevidel a o žiadnej zmluve s nimi nerokoval, na ich úkor sa neobohatil, ale k bezdôvodnému obohateniu došlo buď na strane Q. J. podľa § 457 Občianskeho zákonníka, alebo na strane Y. L., ktorý ich mal uviesť do omylu, pričom toho času je vo výkone trestu za podvody.
4. V ďalšom priebehu konania súd v súlade s § 167 ods. 3 CSP doručil žalobcom vyjadrenie žalovaného a umožnil im, aby sa k doručenému vyjadreniu písomne vyjadrili. Žalobcovia vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 24.10.2017 uviedli, že s tvrdeniami žalovaného nesúhlasia. Poukázali na to, že je nesporné, že žalovaný dňa 12.11.2012 zo strany žalobcov obdržal žalovanú sumu na bankový účet, ktorého bol majiteľom, čím získal neoprávnený majetkový prospech. Nesúhlasili s tvrdením, že účet žalovaného bol len platobným miestom a trvali na tvrdení, že žalovaný získal majetkový prospech bez zmluvného vzťahu, a teda bezdôvodne, na základe čoho je pasívne vecne legitimovaný. Pokiaľ žalovaný nebol oboznámený s kúpnou zmluvou, mal obdržané finančné prostriedky od žalobcov bezodkladne po ich obdržaní vrátiť žalobcom. K namietanému premlčaniu uplatneného nároku žalobcovia uviedli, že v tomto prípade nemožno aplikovať začatie plynutia premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka odo dňa plnenia (november 2012), nakoľko žalobcovia mohli svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného prvý raz vykonať až dňa 02.04.2016, kedy na základe konštitutívneho rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 03.03.2016, sp.zn. 10C/25/2014-188 stratili svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Od novembra 2012 do apríla 2016 boli žalobcovia riadnymi vlastníkmi. Uvedený rozsudok daný právny stav nepotvrdzoval (nedeklaroval), ale naopak zakladal (konštituoval), čím zároveň založil právo žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného. Žalobcovia zároveň poukázali na to, že žalovaný nekonal dobromyseľne, ale úmyselne s jeho matkou a pánom L. uviedli žalobcov do omylu. Nárok nemožno považovať za premlčaný ani s poukazom na § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže žalobcovia nemajú možnosť namietať premlčanie voči žalovanému, nakoľko nenastala synalagmatickosť práv na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia zotrvali na vyjadreniach a stanovisku, že žalovaný sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vyjadrenia žalovaného označili len za účelové v snahe oddialiť splnenie záväzku zo strany žalovaného. Žalovaný nemôže poprieť, že uvedené finančné prostriedky od žalobcov obdržal, pričom neodôvodnil a nepreukázal, na základe čoho si uvedené prostriedky ponechal a tieto nevrátil bezodkladne žalobcom.
5. Súd dňa 15.11.2017 doručil žalovanému vyjadrenie žalobcov (repliku) a v súlade s § 167 ods. 4 CSP ho vyzval, aby sa k doručenému vyjadreniu písomne vyjadril.
6. Žalovaný sa k doručenej replike nevyjadril.
7. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávania na deň 16.03.2018, na ktoré sa žalobca 2/ nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a výslovne súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Keďže dôvody na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP splnené neboli, súd podľa § 180 CSP rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti žalobcu 2/ a podanú žalobu prejednal za osobnej účasti žalobcu 1/, žalovaného a právnych zástupcov strán sporu.
8. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení s obsahom žaloby, vyjadreniami strán sporu, výsluchom prítomných strán sporu a ich právnych zástupcov, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 9C/415/2015, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise zistil tento skutkový a právny stav.
9. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2012 uzavretej v Nitre medzi Q. J. ako predávajúcim a žalobcami ako kupujúcimi (na č.l. 23 spisu) došlo k predaju nehnuteľností, špecifikovaných v uzavretej kúpnej zmluve, nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. X., zapísaných
na LV č.XX. Na základe tejto zmluvy boli žalobcovia zapísaní ako vlastníci predmetných nehnuteľností, čo má súd preukázané z LV č.XX zo dňa 07.05.2013 nachádzajúcom sa na č.l. 75 súdneho spisu.
10. Podľa článku IV kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že časť kúpnej ceny vo výške 85.891,53 Eur uhradia kupujúci (žalobcovia) z finančných prostriedkov hypotekárneho úveru poskytnutého z VÚB, a.s. Bratislava, a to sumu 38.981,83 Eur na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX, sumu 36.000,-Eur na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX a sumu 10.509,70 Eur na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do 30.11.2012 a zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 64.108,47 Eur uhradili v hotovosti pri podpise tejto zmluvy k rukám predávajúceho, ktorý prevzatie tejto sumy potvrdil podpisom tejto kúpnej zmluvy.
11. Z výpisu z účtu žalobcu 1/ zo dňa 12.11.2012 na č.l. 6 spisu súd zistil, že suma 10.509,70 Eur bola dňa 12.11.2012 poukázaná na účet č.XXXXXXXXXX/XXXX.
12. Z oznámenia UniCreditBank zo dňa 22.03.2017 na č.l. 7 spisu súd zistil, že majiteľom účtu č.XXXXXXXXXX/XXXX je žalovaný.
13. Z oznámenia UniCreditBank zo dňa 08.09.2017 na č.l. 35 spisu súd zistil, že v čase od 09.07.2012 do 30.06.2015 boli s účtom č.XXXXXXXXXX/XXXX, okrem majiteľa účtu-žalovaného, oprávnené disponovať aj ďalšie osoby, a to Z. V. a Y. L..
14. Z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 10C/25/2014-188 zo dňa 03.03.216, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.04.2016 (na č.l. 8 -17 spisu) súd zistil, že vlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uvedenej v bode 9 tohto rozsudku, boli týmto rozsudkom určení pôvodní spoluvlastníci týchto nehnuteľností, ktorí ako žalobcovia v konaní o určenie vlastníctva vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom žalovali žalobcov 1/ a 2/.
15. Z listu vlastníctva č.XX pre katastrálne územie O. X. zo dňa 23.10.2017 na č.l. 52 spisu súd zistil, že na základe rozsudku uvedeného v predchádzajúcom bode, sú ako spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uvedenej v bode 9 tohto rozsudku uvedení pôvodní spoluvlastníci.
16. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9C/415/2015 súd zistil, že rozsudkom sp.zn. 9C/415/2015-81 zo dňa 11.04.2017, právoplatným dňa 16.05.2017, bola žaloba žalobcov proti žalovanému FC REAL, s.r.o. o zaplatenie 10.509,70 Eur zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
17. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
18. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
19. Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že žalovaný nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný, preto súd podanú žalobu zamietol.
20. Vyššie uvedené skutočnosti (uvedené v bodoch 9 až 16) o uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobcami ako kupujúcimi a predávajúcim Q. J., o uhradení časti kúpnej ceny vo výške 10.509,70 Eur dňa 12.11.2012 z hypotekárneho úveru žalobcov na účet žalovaného, ktorý bol uvedený v kúpnej zmluve, o vydaní rozsudku Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom, ktorým boli nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom kúpnej zmluvy určené do vlastníctva pôvodných vlastníkov, vyplývajú z predložených listinných dôkazov a zhodných tvrdení strán sporu, pričom tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.
21. Hoci žalobcovia v konaní tvrdili, že k uhradeniu žalovanej sumy na účet žalovaného došlo bez právneho dôvodu, toto tvrdenie žalobcov v konaní preukázané nebolo. Zo zhodných a nesporných tvrdení strán a predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2012, ktorá bola predávajúcim Q. J. podpísaná dňa 09.11.2012, mal súd preukázané, že k uhradeniu časti kúpnej ceny vo výške 10.509,70 Eur na účet žalovaného došlo v súlade s článkom IV uzavretej kúpnej zmluvy, teda na základe dohody zmluvných strán uzavretej kúpnej zmluvy, a nie bez právneho dôvodu, ako to tvrdili žalobcovia. Účet, na ktorý boli prostriedky na základe uzavretej kúpnej zmluvy poskytnuté predstavuje len dohodnuté platobné miesto, pričom je bez právneho významu, či účet vlastní druhá zmluvná strana alebo tretia osoba. Podľa súdnej judikatúry zaplatenie peňažnej čiastky na iný účet ako účet dlžníka je plnením dlžníkovi, nie majiteľovi účtu, a týmto plnením nedochádza k bezdôvodnému obohateniu majiteľa účtu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 28Cdo/4279/2016 zo dňa 12.10.2016). Súd má preto za to, že dobrovoľné realizovanie úhrady 10.509,70 Eur na účet žalovaného v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy, vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu (preukázanie existencie dohody o účelovom poukázaní finančných prostriedkov v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy) neviedlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Dôvody, ktoré viedli zmluvné strany kúpnej zmluvy k uzavretiu dohody o poskytnutí plnenia na účet žalovaného, resp. aj prípadná preukázaná nevedomosť žalobcov o tom, že majiteľom účtu uvedeného v uzavretej kúpnej zmluve nie je predávajúci, sú pre rozhodnutie súdu bez právneho významu, keďže uvedenie spôsobu zaplatenia kúpnej ceny predstavuje len dohodnutie miesta plnenia (tzv. platobného miesta), pričom záväzok kupujúceho sa považuje za splnený uhradením kúpnej ceny na dohodnutom platobnom mieste bez ohľadu na to, či vlastníkom účtu, na ktorý sa kúpna cena uhradila je predávajúci.
22. Z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 10C/25/2014-188 zo dňa 03.03.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.04.2016 má súd preukázané, že táto kúpna zmluva bola v konaní o určenie vlastníckeho práva a o vypratanie nehnuteľnosti prejudiciálne posúdená ako absolútne neplatná. Žalobcovia na účet žalovaného preto neplnili bez právneho dôvodu, ale na základe neplatnej kúpnej zmluvy. V prejednávanom prípade sa teda nejedná o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 OZ ako tvrdili žalobcovia, ale o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu, a to z neplatnej kúpnej zmluvy, ktorá bola absolútne neplatná z dôvodu, že jej plnenie bolo od počiatku nemožné, keďže predávajúci (Q. J.) nebol vlastníkom predávaných nehnuteľností. Súd sa plne stotožňuje so závermi Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom vyslovenými v predmetnom rozsudku vo vzťahu k dôvodom absolútnej neplatnosti uzavretej kúpnej zmluvy, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.
23. V prejednávanom prípade sa nejednalo ani o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako to žalobcovia uviedli v replike zo dňa 24.10.2017, nakoľko táto skutková podstata predstavuje prípady bezdôvodného obohatenia vzniknutého v prípade, keď počiatočne existujúci platný právny úkon dodatočne odpadne. Tvrdenia žalobcov, že k odpadnutiu právneho dôvodu došlo vyhlásením, resp. právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 10C/25/2014-188 súd nepovažoval za dôvodné, nakoľko z ich tvrdení a vyjadrení je zrejmé, že nedostatočne rozlišujú, resp. stotožňujú jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 OZ (bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením bez právneho dôvodu, pri ktorom právny dôvod plnenia neexistuje od počiatku; bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením z neplatného právneho úkonu, pri ktorom právny dôvod plnenia existuje, je však neplatný; a bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pri ktorom platný právny dôvod existoval, avšak neskôr odpadol) z čoho následne odvodzujú nesprávne skutkové a právne závery. Nakoľko uzavretá kúpna zmluva bola od počiatku absolútne neplatná, jednalo sa o plnenie z neplatnej zmluvy, a preto rozhodnutím Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom nedošlo k odpadnutiu právneho dôvodu pre plnenie, keďže právny dôvod z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy od počiatku neexistoval (plnilo sa teda z neplatného právneho úkonu; nie bez právneho dôvodu; ani z právneho dôvodu, ktorý odpadol).
24. Pre rozhodnutie súdu bolo právne významné, že v uzavretej kúpnej zmluve došlo k uzavretiu dohody o zaplatení kúpnej ceny, čo mal súd preukázané z článku IV uzavretej kúpnej zmluvy, ako aj to, že
predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatná, na základe čoho súd dospel k záveru, že žalovaný nie je nositeľom žalovanej hmotnoprávnej povinnosti podľa § 457 OZ, pričom na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcov titulom plnenia bez právneho dôvodu ani titulom plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol nedošlo.
25. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. S poukazom na toto zákonné ustanovenie súd dospel k záveru, že žalovaný nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nebol účastníkom uzavretej (neplatnej) kúpnej zmluvy, preto mu ani nemohla vzniknúť reštitučná povinnosť vrátiť druhému účastníkovi zmluvy všetko, čo podľa nej dostal. Keďže žalovaný nie je nositeľom žalovanej hmotnoprávnej povinnosti, súd žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zamietol.
26. Nakoľko súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, súd sa vznesenou námietkou premlčania nezaoberal, keďže táto bola vznesená vecne pasívne nelegitimovaným subjektom.
27. Na záver súd uvádza, že nesprávne sú aj tvrdenia žalobcov o konštitutívnom charaktere rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom. Určujúci rozsudok, ktorým súd určil za vlastníkov pôvodných spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností totiž len deklaroval ich vlastnícke právo, ktoré uzavretými neplatnými kúpnymi zmluvami nikdy neprešlo na iné subjekty z dôvodu absolútnej neplatnosti uzavretých zmlúv.
28. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
29. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd okrem iného uvedie, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Žalobcami navrhnutý dôkaz výsluchom pána Pajunga súd nevykonal, nakoľko týmto výsluchom nemohli byť preukázané žiadne skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci, keďže súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný a z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.
30. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu zamietol, žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
33. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).