Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cpr-8-2017.pdf
PDF · 105.16 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cpr/8/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v spore žalobcu Rychlotrans, spol. s r.o. so sídlom ul. Makovického 8, 010 01 Žilina, IČO: 36 724 769, zastúpeného spoločnosťou V4 Legal, s.r.o. so sídlom Tvrdého 783/4, 00 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX A. D., okr. K. D., o zaplatenie 548,78 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný O. D. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi Rychlotrans, spol. s r.o. Žilina 535,95 Eur s 5,05% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 535,95 Eur od 16.05.2017 do zaplatenia do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na účet žalobcu vedený v ČSOB, a.s. pod č. IBAN: SK8975000000004006922362, VS: 170165.
II. Súd konanie z a s t a v u j e v časti žalovanej sumy 12,81 Eur s 5,05% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 12,81 Eur od 16.05.2017 do zaplatenia.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 95,32%.
IV. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou 7.6.2017 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 548,78 Eur s 5,05% úrokmi z omeškania ročne z dlhovanej sumy od 16.5.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnávateľ uzavrel so žalovaným ako zamestnancom dňa 2.8.2016 pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi sporovými stranami pracovný pomer. Žalovaný ako zamestnanec mal dňa 19.2.2017 a dňa 26.2.2017 nastúpiť na výkon práce k žalobcovi ako zamestnávateľovi, ale bez uvedenia ospravedlnenia svojej neprítomnosti v tieto dni a ani v nasledujúce na výkon práce nenastúpil. Žalobca dňa 1.3.2017 vyzval žalovaného na nástup do zamestnania dňa 5.3.2017 o 6.00 hod. podaním nazvaným „Výzva zamestnanca na nástup do zamestnania“, ktorá bola žalovanému doručená dňa 2.3.2017. Žalovaný dňa 2.3.2017 doručil žalobcovi podanie nazvané „Žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou“, v ktorom žalobcu informoval, že navrhuje uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce ku dňu 19.2.2017. Žalobca žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou odmietol akceptovať a svoje rozhodnutie výslovne uviedol aj na doručenej žiadosti. V záujme právnej istoty svoje rozhodnutie potvrdil aj v podaní, ktoré nazval „Nesúhlas so skončením pracovného pomeru dohodou“ zo dňa 2.3.2017, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 6.3.2017. V tomto podaní žalobca žalovaného informoval, že nesúhlasí so skončením pracovného pomeru dohodou a vyzval ho na nástup do zamestnania. Dňa 14.3.2017 žalobca splnomocnil spoločnosť V4 Legal, s.r.o. ako svojho právneho zástupcu na zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch a pri všetkých konaniach súvisiacich s uplatňovaním práv a povinností žalobcu ako zamestnávateľa z
pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným. Právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému dňa 15.3.2017 podanie „Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a výzvu na nástup do zamestnania“. Uvedeným podaním žalobca žalovaného upozornil na odstránenie konania, ktorým porušuje pracovnú disciplínu, a to bezodkladným nástupom do práce. Zároveň žalovaného informoval, že v prípade, ak v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy nenastúpi na výkon práce, dovoľuje si ho upozorniť na možnosť ukončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Toto podanie bolo žalovanému doručené dňa 21.3.2017. Žalovaný ani po doručení upozornenia do zamestnania nenastúpil a žalobca ho evidoval ako absentujúceho zamestnanca od 19.2.2017. Žalobca žalovanému preto zaslal dňa 29.3.2017 Výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny v súlade s § 63 ods.1 písm. e) Zákonníka práce. Zároveň žalovaného upozornil, že dĺžka jeho výpovednej doby je v súlade s § 62 ods.2 Zákonníka práce jeden mesiac a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Žalobca vyzval žalovaného aj vo výpovedi na nástup do zamestnania počas plynutia výpovednej doby a na plnenie všetkých povinností vyplývajúcich žalovanému z pracovnej zmluvy. Zároveň žalovaného upozornil, že v prípade ak počas výpovednej doby nenastúpi na výkon práce, má žalobca nárok na peňažnú náhradu v zmysle ustanovenia bodu 9 pracovnej zmluvy a toto v zmysle ustanovenia § 62 ods.8 Zákonníka práce.
2. Súd v spore rozhodol platobným rozkazom č.k. 11Cpr/8/2017-35 zo dňa 17.7.2017, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor. Žalovaný odpor odôvodnil tým, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ vo svojom návrhu nepredložil súdu Dodatok k zmluve, v ktorom sa zaväzuje vyplácať zamestnancovi za prácu vykonávanú na území Francúzskej republiky hrubú hodinovú mzdu vo výške 10,31 Eur + preplatenie nákladov na stravu v paušálnej sume 10 Eur na deň + preplatenie nákladov na ubytovanie v paušálnej sume 45 Eur na deň. Zamestnávateľ v období počas čerpania riadne nahlásenej a potvrdenej dovolenky neodviedol poistné do zdravotnej poisťovne za celú dobu jej trvania. Zamestnávateľ nezarátaval odpracované nadčasové hodiny. Nakoľko zo strany zamestnávateľa neboli plnené zmluvne dohodnuté podmienky, žalovaný od zmluvy odstúpil a ukončil tak pracovný pomer.
3. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 24.10.2017 uviedol, že tvrdenia uvedené v odpore považuje za účelové a špekulatívne s cieľom poškodiť dobré meno žalobcu. Podaný odpor je nedôvodný a žalovaný sa v ňom nijako nevyjadril ku skutočnostiam relevantným pre toto konanie (nároku zamestnávateľa na peňažnú náhradu za nezotrvanie zamestnanca vo výkone práce počas pracovnej doby). Žalovaný nijakým spôsobom nepoprel žiadne skutkové tvrdenia týkajúce sa vzniku nároku a výšky nároku žalobcu na peňažnú náhradu. Platná právna úprava § 62 ods.8 Zákonníka práce vychádza jednoznačne zo záveru, že ak zamestnanec poruší svoju základnú povinnosť z pracovného pomeru, t.j. vykonávať prácu pre zamestnávateľa až do riadneho skončenia pracovného pomeru, má zamestnávateľa právo na peňažnú náhradu vo výške zodpovedajúcej súčinu jeho priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby v mesiacoch (za predpokladu, že sa na tom zamestnávateľ a zamestnanec dohodli v pracovnej zmluve).
4. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 27.11.2017 uviedol, že žalovaný nastúpil do zamestnania k žalobcovi dňa 14.8.2016. Následne žalovaný žalobcu informoval, že z dôvodu, že jeho manželka je tehotná a bude rodič, potrebuje 2 týždne dovolenky. Žalobcovej žiadosti vyhoveli avšak z dôvodu, že pracoval v ich spoločnosti len krátko, mal v tom čase nárok len na 8,5 dňa dovolenky, ktorú čerpal odo dňa 10.10.2016 do 20.10.2016 a následne dostal neplatené voľno až do doby, kým sa neozval a opätovne nenastúpil na výkon práce, t.j. neplatené voľno mal od 21.10.2016 do 29.10.2016. Skutočnosť, že žalovaný v tom čase čerpal dovolenku iba 8,5 dňa potvrdzuje aj výplatná páska za toto obdobie.
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.11.2017 uviedol, že pracovný pomer neukončil svojvoľne, ale na základe porušenia zmluvných dohodnutých podmienok zo strany zamestnávateľa.
6. V Obchodnom vestníku č. 110/2017 zo dňa 9.6.2017 bolo zistené, že Okresný súd Banská Bystrica pod sp.zn. XOdK/XX/XXXX v právnej veci navrhovateľa - dlžníka O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom A. D., F.F. XX/XX, XXX XX A. D. vyhlásil konkurz na majetok dlžníka O. D. a za správcu ustanovil Mgr. Danu Žlnkovú so sídlom kancelárie Komenského 5, 990 01 Veľký Krtíš.
7. V Obchodnom vestníku č. 33/2018 zo dňa 15.2.2018 bolo zverejnené oznámenie o zrušení konkurzu vyhláseného na majetok O. D., nar. XX.X.XXXX. Konkurz bol zrušený v zmysle ustanovenia § 167v
ods.1) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.
8. Podľa § 166c ods.1 písm. f) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, oddlžením sú nedotknuté pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi.
9. Z vyššie uvedeného dôvodu vyhlásenie a zrušenie konkurzu na majetok dlžníka - žalovaného O. D.Á. nemal žiadny vplyv na toto konanie.
10. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalovaný mienil ukončiť pracovný pomer so žalobcom dohodou, ale táto nebola akceptovaná. Zákonník práce presne vymedzuje spôsoby akými je možné ukončiť pracovný pomer. Žalovaný ani jeden z týchto spôsobov nesplnil. Svojvoľne nenastúpil na výkon práce, pričom žalobca ako zamestnávateľ žalovaného, niekoľkokrát vyzýval žalovaného na nástup do práce. Žalovaný nezotrval v práci počas plynutia výpovednej doby. Žalovaný na výzvy na nástup do práce nijako nereagoval. Právny poriadok SR garantuje žalobcovi ako zamestnávateľovi žalovanú výšku nároku na náhradu mzdy. Toto ustanovenie bolo do Zákonníka práce včlenené, aby chránilo zamestnávateľa a teda žalobcu pred svojvoľným odchodom zamestnancov zo zamestnania. Právna zástupkyňa žalobcu ešte pred začatím pojednávania zobrala žalobu čiastočne späť v rozsahu 12,81 Eur s 5,05% úrokmi z omeškania ročne od 16.5.2017 do zaplatenia s odôvodnením, že výpočet bol nesprávny. Žalovaná suma je správne 535,95 Eur s 5,05% úrokmi z omeškania ročne od 16.5.2017 do zaplatenia.
11. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že on sa k veci písomne vyjadril, na svojom vyjadrení trvá a nechce na tom nič meniť. Doplnil, že z firmy neodišiel svojvoľne, neodišiel z vlastného rozhodnutia. Z firmy odišiel z toho dôvodu, že prácu vykonával výlučne v zahraničí a žalobca ako jeho zamestnávateľ si neplnil povinnosti. Žalobca nevlastní ani náves a ani parkovacie priestory, vždy sa vychádzalo spred Tesca. Počas výkonu práce v zahraničí mu hrozila vysoká pokuta v prípade kontroly, keby sa zistil nejaký priestupok. Uviedol, že firmu upozorňoval už predtým a aj potom telefonicky na to, že mu nie je vyplácaná hodinová mzda v takej výške, ako má byť vyplácaná. Keby sa to pri kontrole zistilo, musel by to ako vodič znášať on.
12. Zákonný sudca uskutočnil podľa § 204 CSP aj dokazovanie oboznámením obsahu predložených listinných dôkazov. Z listinných dôkazov sa zistilo, že medzi sporovými stranami bola dňa 2.8.2016 uzavretá pracovná zmluva. Nástup žalovaného do práce bol dohodnutý na 14.8.2016. Druh výkonu práce bol : vodič MKD. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. V bode 9. pracovnej zmluvy je uvedené, že v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou sa dĺžka výpovednej doby a jej plynutie riadi ustanovením § 62 Zákonníka práce. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak. V zmysle ustanovenia § 62 ods.8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby.
13. Žalovaný žiadosťou zo dňa 15.2.2017 požiadal žalobcu o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 19.2.2017. Požiadal žalobcu o stanovisko do 7 dní. Na žiadosti je uvedené, že žalobca nesúhlasí so skončením pracovného pomeru dohodou. Výzvou zo dňa 1.3.2017 vyzval žalobca žalovaného na nástup do zamestnania. Vyzval žalovaného na nástup do zamestnania dňa 5.3.2017 o 6.00 hod. na plnenie si všetkých povinností vyplývajúcich žalovanému z pracovnej zmluvy.
14. Dňa 2.3.2017 žalobca písomným podaním prejavil nesúhlas so skončením pracovného pomeru dohodou.
15. Podľa predložených príloh - potvrdení o činnosti zo dňa 26.2.2017 a zo dňa 5.3.2017 bolo zistené, že žalovaný nenastúpil na zraz ani po písomnej výzve.
16. Žalobca písomným podaním zo dňa 15.3.2017 upozornil žalovaného na porušenie pracovnej disciplíny a opäť ho vyzval na nástup do zamestnania. Upozornil žalovaného, že jeho pracovný pomer neskončil a preto trvá naďalej.
17. Žalobca skončil pracovný pomer žalovaného u žalobcu výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 29.3.2017. Podľa ustanovenia § 63 ods.1 písm. e) Zákonníka práce. Dôvodom výpovede je sústavné porušovanie pracovnej disciplíny zamestnanca spočívajúce najmä, nie však výlučne, v neospravedlnenej absencii v práci, a to od 19.2.2017. Upozornil žalovaného, že jeho pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej lehoty jeden mesiac a začína plynúť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
18. Písomným podaním zo dňa 11.4.2017 upozornil žalobca žalovaného na plynutie výpovednej doby a vyzval ho opäť na nástup do zamestnania.
19. Predžalobnou výzvou zo dňa 3.5.2017 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 548,76 Eur podľa § 62 ods. 8 a § 134 Zákonníka práce.
20. Právna zástupkyňa žalobcu predložila do spisu výpočet žalovanej sumy 535,95 Eur. Rozhodujúcim obdobím podľa § 134 ods.2 Zákonníka práce je obdobie od 1.1.2017 do 31.3.2017. Hrubá mzda žalovaného v tomto období predstavovala sumu 784,72 Eur, náhrada za dovolenku za rozhodujúce obdobie bola vo výške 100,97 Eur. Žalovaný v rozhodnom období odpracoval 208 hodín, a to v januári 2017 104 hodín, vo februári 2017 tiež 104 hodín. Priemerný počet pracovných hodín za týždeň pri pracovnom čase rozvrhnutom na 37,5 hodiny za týždeň je 7,5 hodiny denne. Priemerný kalendárny mesiac má 21,74 pracovných dní. Priemerný mesačný zárobok bol vypočítaný z hrubej mzdy 784,72 Eur, od ktorej bola odpočítaná náhrada za dovolenku vo výške 100,97 Eur. Suma 683,75 Eur bola vydelená počtom odpracovaných 208 hodín. Priemerný hodinový zárobok je preto 3,2873 Eur. Po vynásobení 7,5 hodinami denne a vynásobení 21,74 dní je priemerná mesačná hrubá mzda 535,94535 Eur. Táto suma bola zaokrúhlená na 535,95 Eur v zmysle § 134 ods.4 Zákonníka práce. Správnosť výpočtu bola preukázaná predloženými výplatnými páskami žalovaného.
21. Podľa § 59 ods.1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
22. Podľa § 60 ods.1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
23. Podľa § 60 ods.2 Zákonníka práce, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).
24. Podľa § 61 ods.1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
25. Podľa § 67 Zákonníka práce, zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
26. Podľa § 62 ods.2 Zákonníka práce, výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 62 ods.8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
28. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
29. Podľa § 145 ods.2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
30. Podľa § 146 ods.1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
31. V tomto prípade došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby ešte pred začatím prvého pojednávania.
32. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že pracovný pomer žalovaného u žalobcu vznikol pracovnou zmluvou zo dňa 2.8.2016. Ako druh práce bol dohodnutý : vodič MKD. Pracovný pomer začal dňom 14.8.2016. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Žalovaný požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou dňa 15.2.2017 ku dňu 19.2.2017. Žalobca so skončením pracovného pomeru dohodou nesúhlasil, čo oznámil aj žalovanému a vyzval ho na nástup do práce. K skončeniu pracovného pomeru dohodou preto nedošlo. Na základe porušovania pracovných povinností - nenastúpenia do práce na základe viacerých výziev žalobcu adresovaných žalovanému, žalobca skončil pracovný pomer žalovaného u žalobcu výpoveďou z pracovného pomeru podľa § 63 ods.1 písm. e) Zákonníka práce. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že jeho pracovný pomer skončil, lebo odstúpil od pracovnej zmluvy.
35. Zákonník práce nepozná pojem odstúpenie od pracovnej zmluvy. Ako už bolo uvedené vyššie pracovný pomer je možné skončiť len niektorým zo spôsobov uvedených v § 59 Zákonníka práce. Žalovaný nepreukázal skončenie pracovného pomeru žiadnym zo spôsobov uvedených v tomto ustanovení. Pracovný pomer žalovaného skončil výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 29.3.2017.
36. Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie náhrady mzdy v rozsahu 1 priemerného mesačného zárobku žalovaného v zmysle bodu 9. pracovnej zmluvy a § 62 ods.8 Zákonníka práce. Priemerný zárobok bol vypočítaný vo výške 535,95 Eur podľa § 134 ods.2 Zákonníka práce.
37. Súd na základe uvedených skutočností žalobe vyhovel v časti 535,95 Eur s príslušnými úrokmi z omeškania a v prevyšujúcej časti súd na základe čiastočného späťvzatia žaloby konanie zastavil.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 a § 262 ods.1 a ods.2 CSP, keď prihliadol na pomer úspechu a neúspechu sporových strán v tomto spore.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p. a § 362 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§ 360 ods.2 C.s.p.).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 C.s.p.).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 C.s.p.).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).