Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/107/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: I.. I. Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. S. č. d. XXX, zastúpený JUDr. Evou Koleničovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Trnave, Paulínska ul. 20, proti žalovanej: I.. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. d. XX, zastúpená JUDr. Denisom Glajchom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Topoľčanoch, Bernolákova 2476/34, o zaplatenie 3.974 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12. júla 2016, č. k. 4C/413/2015-152, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Topoľčany (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 12. júla 2016, č. k. 4C/413/2015-152 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.974 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 09.09.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

1.2. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%. 2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.974 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 09. 09. 2015 do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovanej vzniklo tým, že za ňu uhrádzal splátky úveru a za obdobie od 10. 09. 2013 do 10. 07. 2015 celkovo zaplatil 23 splátok spolu vo výške 3.974 eur.

2.2. Žalovanú vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak na výzvu nereagovala. Pri svojom výsluchu uviedol, že jednotlivými splátkami neprispieval na domácnosť i keď v tom čase so žalovanou spoločne hospodárili a okrem toho ešte platil poistku na dcéru, elektrinu a dcére dával peniaze na účet ako sporenie. Splátky úveru za žalovanú uhrádzal najskôr vo výške 166 eur a keď sa zvýšila úroková sadzba, tak platil 178 eur mesačne i keď platiť nechcel, ale bol prinútený žalovanou, ktorá mu povedala, že ona platiť úver nebude a má kde bývať. So žalovanou žili v spoločnej domácnosti od roku 2010 a splátky za hypotéku žalovanej neplatil dobrovoľne, ale pod nátlakom s tým, že ich platí na účet banky, pričom žalovaná mu predložila doklady a dala mu číslo účtu, a preto nemal dôvod nemyslieť si, že to nie je účet banky.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť s tým, že finančné prostriedky, ktoré jej žalobca poskytoval boli na dobrovoľnej báze a takto prispieval na domácnosť ako aj na výživu dieťaťa.

So žalobcom sa takto dohodli, pričom spolu žili ako druh a družka od decembra 2010 do júla 2015. Žalobca takýmto spôsobom prispieval na jej účet v období, keď bola na rodičovskej dovolenke, t. j. od mája 2013 až do júla 2015. So žalobcom sa dohodli, že bude na domácnosť prispievať sumou 200 eur, a teda platil elektriku v sume 35 eur a zvyšok peňazí jej posielal na účet a tieto využila na platenie splátok úveru i keď išlo o príspevok na chod domácnosti.

4.1. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca a žalovaná v období od decembra 2010 do júla 2015 žili v spoločnej domácnosti a neboli manželia. Dňa 21. 10. 2010 žalovaná uzavrela s manželmi F. zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorej mala od nich odkúpiť nehnuteľnosti v kat. úz. Y., zapísané na LV č. XXX za dohodnutú kúpnu cenu 44.900 eur a následne dňa 05. 11. 2010 bol uzatvorený dodatok k zmluve o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorého okrem žalovanej mal byť kupujúcim aj žalobca s tým, že odkúpi podiel 1/7 na predmetných nehnuteľnostiach.

4.2. Dňa 17. 12. 2010 žalovaná uzavrela s VOLKSBANK Slovensko, a. s. zmluvu o spotrebnom úvere č. XXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 38.000 eur za účelom kúpy nehnuteľností v kat. úz. Y., zapísaných na LV XXX s tým, že lehota splatnosti úveru bola 30 rokov a žalovaná sa zaviazala úver splácať mesačne, inkasom z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom v článku VI. Zmluvy o spotrebnom úvere bol dohodnutý spôsob splácania, podľa ktorého si peňažný ústav splátky úveru zrážal z účtu žalovanej. Žalovaná na uvedený inkasný účet zasielala zo svojho účtu v Poštovej banke a. s. finančné prostriedky tak, aby bolo možné vykonávať zrážky na splátky úveru.

4.3. V období od 10. 05. 2013 až do 10. 07. 2015 žalobca na inkasný účet vo VOLKSBANK Slovensko, a. s. zasielal zo svojho účtu peňažné prostriedky vždy 10. deň v mesiaci, pričom v období od 10. 09. 2013 do 10. 06. 2014 zaslal 10 splátok po 166 eur, t. j. 1.660 eur a v období od 10. 07. 2014 do 10. 07. 2015 zaslal 13 splátok po 178 eur, t. j. 2.314 eur, čo spolu predstavuje sumu 3.974 eur. Výzvou zo dňa 27. 08. 2015 žalobca vyzval žalovanú na vrátenie sumy 4.638 eur z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalovanej tým, že žalobca na inkasný účet uhrádzal splátky úveru žalovanej a to za obdobie od 10. 05. 2013 do 10. 07. 2015 a vyzval žalovanú, aby mu sumu 4.638 eur zaplatila do troch dní od doručenia výzvy, ktorú si žalovaná prevzala dňa 04. 09. 2015.

5. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 3.974 eur s prísl. je podaná dôvodne, preto jej v celom rozsahu vyhovel.

6.1. Poukázal na to, že ustanovenie § 451 ods. 1 vyjadruje všeobecnú zásadu, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku takéhoto záväzku je preukázateľné získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného, na základe čoho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a kto je povinný obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil a kto má právo na vydanie obohatenia. Záväzok na vydanie bezdôvodného obohatenia nevzniká v dôsledku protiprávnosti, ale vzniká splnením určitých podmienok ustanovených v zákone. Nejde tu teda o vznik záväzku priamo zo zákona, ale o vznik záväzku na základe zákona.

6.2. Bezdôvodné obohatenie vzniká bez porušenia právnej povinnosti. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nie je viazaná na splnenie akýchkoľvek subjektívnych predpokladov a má ju každý, kto sa na úkor iného obohatí, či už úmyselne, alebo z nedbanlivosti. Občiansky zákonník taxatívne vymedzuje prípady bezdôvodného obohatenia. Ustanovenie § 454 rozširuje spôsoby vzniku bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1 o ďalší z dôvodov (§ 451 ods. 2 tak, že bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je existencia právnej povinnosti (zo zmluvy, zo zákona alebo z rozhodnutia) na konkrétne plnenie toho, za koho sa plnilo, a naopak neexistencia tejto povinnosti na strane toho, kto za iného jeho povinnosť splnil. Ten, kto plnil za iného (oprávnený) má právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil (od dlžníka), nie je však od toho, komu plnil (veriteľa). Nevyhnutnými predpokladmi bezdôvodného obohatenia podľa §454 teda sú: oprávnený (subjekt, ktorý poskytol majetkové plnenie veriteľovi namiesto dlžníka), oprávnený nemal povinnosť plniť (na jeho strane neexistovala právna povinnosť na plnenie), právnu povinnosť poskytnúť uvedené plnenie mal dlžník (ten získava bezdôvodné obohatenie), medzi tým, kto plnil (oprávnený), a tým, komu sa plnilo (veriteľ), bolo zrejmé, že sa plnilo za iného (t. j. za dlžníka, ktorému vzniká bezdôvodné obohatenie tým, že plnením, ktoré za neho poskytol oprávnený, jeho dlh zanikol splnením - §559 ods. 1 .

7.1. Výsluchom sporových strán ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi súd zistil, že žalobca žil so žalovanou v spoločnej domácnosti od decembra 2010, pričom žalovaná na základe zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 20. 12. 2010 uzavretej s VOLKSBANK Slovensko, a. s. bola povinná uhrádzať mesačne splátky úveru na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a uvedenú povinnosť si plnila až do konca apríla 2013 tak, že splátky úveru zasielala pravidelne každý mesiac zo svojho účtu v Poštovej banke a. s. (čl. 42-105) na inkasný účet vo VOLKSBANK Slovensko, a. s. a následne si banka zrážala splátky úveru z tohto účtu takým spôsobom ako je uvedené v článku VI. Zmluvy o spotrebnom úvere (čl. 27).

7.2. Od mája 2013 žalobca zo svojho osobného účtu v Slovenskej sporiteľni a. s. začal na inkasný účet žalovanej vo VOLKSBANK Slovensko a. s. zasielať peňažné prostriedky, ktoré pokrývali splátky úveru, pričom za obdobie od 10. 09. 2013 do 10. 07. 2015 takýmto spôsobom za žalovanú zaplatil splátky úveru spolu vo výške 3.974 eur. Prvoinštančný súd považoval za nesporné, že žalobca plnil za žalovanú to, čo podľa práva mala plniť sama, teda uhrádzal za žalovanú splátky jej úveru a týmto spôsobom na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať. Podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie žalovanej, že so žalobcom v predmetnom období žili v spoločnej domácnosti a žalobca takýmto spôsobom prispieval na domácnosť, pretože žalobca pravidelné mesačné splátky zasielal na účet zriadený vo VOLKSBANK Slovensko, a. s. ako účet dlžníka, teda žalovanej, ktorá bola povinná na tento účet posielať finančné prostriedky v takom rozsahu, aby si banka mohla z tohto účtu realizovať inkasným spôsobom splátky úveru poskytnutého žalovanej.

7.3. Peniaze zaslané žalobcom na tento účet teda nemohli byť v žiadnom prípade spätne použité žalovanou na uhrádzanie nákladov spoločnej domácnosti, ale jednoznačne išlo o splátky úveru, ktoré sa každý mesiac platili v rovnakej výške po 166 eur a po zvýšení úrokovej sadzby po 178 eur mesačne. Pokiaľ žalovaná uhrádzala splátky úveru, tak to robila rovnakým spôsobom ako žalobca, keď zo svojho osobného účtu v Poštovej banke a. s. pravidelne mesačne zasielala splátky úveru na inkasný účet do VOLKSBANK Slovensko, a. s., a keď žalobcovi poskytla číslo inkasného účtu, tak aj žalobca uvedeným spôsobom a to pravidelnými splátkami zo svojho účtu na inkasný účet banky uhrádzal splátky úveru za žalovanú.

7.4. Žalobca teda za žalovanú plnil to, čo podľa práva, čiže úverovej zmluvy mala plniť sama a tým vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, ktoré je povinná vydať, a keďže rozsah tohto bezdôvodného obohatenia medzi stranami nebol sporný, pretože žalovaná uplatnenú výšku bezdôvodného obohatenia nerozporovala a žalobca ju dostatočným spôsobom preukázal výpisom z jeho účtu, súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3.974 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 09. 09. 2015 do zaplatenia podľa § 517 ods. 2 a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia na základe písomnej výzvy žalobcu zo dňa 27. 08. 2015, ktorú prevzala dňa 04. 09. 2015, a preto je povinná zaplatiť aj úroky z omeškania.

8. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

9. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ majúc za to, že súd prvého stupňa nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a toho vyplynulo nesprávne právne posúdenie veci. Zásadne nesúhlasila s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku.

10. Poukázala na to, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2Tpo/5/2016-71 boli žalobcovi uložené obmedzenia a povinnosti, spočívajúce okrem iného v zákaze priblížiť sa k I.. W. W. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej. Túto skutočnosť žalobca využil na to, aby ospravedlňoval svoje neúčasti na pojednávaniach pred súdom prvého stupňa v dňoch 26.1.2016, 23.2.2016 a 21.6.2016. V žalobcovom mene vypovedala jeho právna zástupkyňa a žalobca vypovedal iba cestou dožiadania na Okresnom súde Trnava dňa 24.5.2016, keď svoju výpoveď

mal vopred pripravenú. Týmto spôsobom jej bolo odopreté reagovať na vyjadrenia žalobcu a klásť mu otázky, preto má za to, že boli porušené jej práva na spravodlivý súdny proces.

11. Vytýkala súdu prvej inštancie, že vec neposudzoval v širšom kontexte a vôbec nebral do úvahy skutočnosti, o ktorých vypovedala na jednotlivých pojednávaniach, napríklad skutočnosť, že žalobca bol tiež podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností a jediným dôvodom, prečo nebol spoludlžníkom na Zmluve o spotrebnom úvere bola skutočnosť, že mu úver nebol schválený, keďže bol registrovaný v bankovom systéme ako úverový dlžník. V predmetnom časovom úseku spoločne hospodárili a finančné prostriedky, ktoré žalobca zasielal na jej účet vedený vo Volksbank Slovensko, a.s. boli jediné finančné prostriedky, ktorými prispieval na domácnosť a výchovu ich dcéry, napriek tomu, že jeho právna zástupkyňa tvrdila niečo iné. Navrhla, aby odvolací súd vec posúdil aj z toho hľadiska, či je rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s dobrými mravmi a pokiaľ by dospel k záveru, že finančné prostriedky poukazované na jej účet zo strany žalobcu boli splátkami úveru a v zmysle rozsudku súdu prvého stupňa je nepodstatné, že v tom čase spoločne hospodárili a boli blízkymi osobami, je na mieste otázka, či rovnako na strane žalobcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko užíval nehnuteľnosť bez právneho dôvodu nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, neprispieval na chod domácnosti a jediné finančné prostriedky, ktoré poskytoval do rodinného rozpočtu žiada vrátiť ako bezdôvodné obohatenie. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcu zaviazal na úhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia.

12.1. Žalobca sa písomne vyjadril i k odvolaniu konštatujúc, že rozsudok v danom konaní považuje za vecne a právne zákonný, správny a spravodlivý, preto žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil. K námietke žalovanej, že vypovedal pred dožiadaným Okresným súdom Trnava z dôvodu zákazu priblížiť sa k žalovanej na vzdialenosť menšiu ako 5 m a zákazu zdržiavať sa v blízkosti jej obydlia poznamenal, že tak len rešpektoval a rešpektuje dočasné obmedzenie uložené mu Krajským súdom v Trenčíne.

12.2. Žalovaná opakovane klame a zavádza súd keď uvádza, že žalovaný sa na pojednávanie dňa 26.01.2016 nedostavil z dôvodu „využitia“ vyššie uvedených obmedzení, pričom zo zápisnice z predmetného pojednávania ako aj zo spisu je evidentné, že právny zástupca žalobcu ako aj žalobca boli v danom čase práceneschopní, resp. v zlom zdravotnom stave, ktorý ani jednému neumožňoval účasť na uvedenom pojednávaní. Ohľadom nedostavenia sa žalobcu na pojednávanie dňa 23.02.2016 žalobca uviedol, že v danom čase bol práceneschopný, resp. v zlom zdravotnom stave, ktorý mu neumožňoval účasť na uvedenom pojednávaní, avšak jeho právny zástupca sa riadne zúčastnil pojednávania a súd oboznámil, že existujú aj vyššie spomínané obmedzenia. Na pojednávanie dňa 21.06.2016 sa žalobca nedostavil z dôvodu, že pred týmto pojednávaním bol dňa 24.05.2016 riadne vypočutý Okresným súdom Trnava za prítomnosti právneho zástupcu žalovanej a na pojednávaní dňa 21.06.2016 sa nezúčastnila ani samotná žalovaná, preto namietanie neúčasti žalobcu na tomto pojednávaní je bezpredmetné. Na preukázanie tvrdení o nespôsobilosti žalobcu dostaviť sa na spomínané pojednávania priložil potvrdenie o PN, pričom dodal, že bol plnohodnotne a riadne zastúpený advokátom, ktorý sa pojednávaní riadne zúčastňoval, vyjadroval sa a odpovedal na položené otázky.

13.1. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že jej bolo odopreté bezprostredne reagovať na vyjadrenia žalobcu, nakoľko tak mohla a aj urobila prostredníctvom svojho právneho zástupcu priamo pri výpovedi žalobcu a mohla tak urobiť aj písomne, alebo aj na nasledujúcom pojednávaní dňa 21.06.2016, avšak ani na toto sa nedostavil.

13.2. K námietke žalovanej, že súd nebral do úvahy skutočnosť, že žalobca bol tiež podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej v tom čase žili poznamenal, že bol menšinovým spoluvlastníkom, nakoľko svoj spoluvlastnícky podiel kúpil z vlastných prostriedkov a žalovaná uhradila svoj väčšinový spoluvlastnícky podiel z čerpaného úveru, čo však s pojednávanou vecou nesúvisí. Žalovaná nepreukázala, že by žalobca na domácnosť a výchovu maloletej dcéry neprispieval, keď sám žalobca predložil viacero listinných dôkazov o tom, že sa podieľal na chode domácnosti, ako aj na výchove spoločnej maloletej dcéry. Sama žalovaná počas konania opakovane zavádzala súd, keď najskôr uviedla, že žalobca neuhrádzal nič a všetko uhrádzala výlučne ona. Až po predložení listinných dôkazov a vyjadrení žalobcu, že sa podieľal okrem iného aj finančne na chode domácnosti a starostlivosti dcéry, upravila svoje doterajšie vyjadrenia.

13.3. Žalovaná nepreukázala, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil na jej úkor a ani neuplatnila počas konania procesnú obranu v tomto smere, a preto má za to, že zo strany žalovanej ide len o špekuláciu a predlžovanie konania. V závere vyjadrenia opakovane poukázala na vyjadrenie žalovanej na pojednávaní dňa 23.02.2016, kedy uviedla, že žalobca najskôr uhrádzal sumu 166 eur a neskôr 178 eur v dôsledku zvýšenia úrokovej sadzby v banke. Je nepochybné, že finančné prostriedky žalobcu boli uhradené pre účely splátok úveru, o ktorý žiadala a čerpala žalovaná. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil a zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania v sume 149,67 eura za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k podanému odvolaniu v sume 141,09 eura + jeden režijný paušál v sume 8,58 eura.

14. Žalovaná v stanovisku k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu poznamenala, že trvá na podanom odvolaní ako aj na dôvodoch v ňom uvedených. Potvrdil, že obe strany sú zastúpené právnym zástupcom, avšak právna zástupkyňa žalobcu je súčasne aj jeho manželkou, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, takže je informovaná o faktických súvislostiach podstatne lepšie ako právny zástupca žalovanej, ktorý bez prítomnosti žalovanej (v dôsledku spomínaného zákazu styku) nemôže často bezprostredne reagovať.

15. Žalobca k stanovisku žalovanej uviedol, že z neho nevyplynuli žiadne nové okolnosti, skutočnosti ani dôkazy. Žalovaná sa po vyjadrení žalobcu mohla a mala dostaviť na pojednávanie dňa 21.06.2016, na ktoré sa však nedostavila. Ako uvádza sám právny zástupca žalovanej, advokátka žalobcu má informácie o faktických súvislostiach, a preto ak by sa žalovaná pojednávania zúčastnila mohla advokátke žalobcu položiť akúkoľvek otázku, avšak tak neurobila ani žalovaná, ani jej právny zástupca, ktorý ani na pojednávaní nenamietal, že by mali byť porušené práva žalovanej, nenavrhoval vypočuť žalobcu za prítomnosti žalovanej, nežiadal odročiť pojednávanie z dôvodu neprítomnosti žalovanej a neuviedol žiadne námietky ani v záverečnej reči. Samotné odvolanie, ako aj podané stanovisko zo strany žalovanej, je len účelovým konaním s cieľom oddialiť konečné rozhodnutie vo veci.

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané žalovanou ako oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

17. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), došlo v súlade s § 473 k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

18.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18.2. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18.3. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Podľa § 60 stranami sú žalobca a žalovaný.

20. Podľa Čl. 1, § 1 ods. 1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom

predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj „žaloba“, „žalobca“, „žalovaný“, „strana“.

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo „súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci !súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie sa tým podľa povahy veci „civilný proces“ alebo „správny súdny proces“ (ods. 3 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).

21. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 vychádza zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

22. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, aplikoval na neho správne právne predpisy a vo veci aj v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého výroku rozsudku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 3.974 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 09.09.2015 do zaplatenia, na ktoré v celom rozsahu odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

23. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentmi žalovanej v podanom odvolaní súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z toho vyplynulo nesprávne právne posúdenie veci.

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny predpis alebo ak síce použil správny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.

25. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 OSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia) (Uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 4/2009 zo dňa 29. júna 2010).

26. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaná neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesného útoku v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia.

27. Do obsahu práva na spravodlivý proces možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konaní, rovnosť zbraní i právo na vyporiadanie sa so všetkými

relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia.

28. Podľa článku 9 strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

29.1. Podľa § 177 ods. 1 súd nariadi na prejedanie veci samej pojednávanie. 29.2. Podľa § 178 ods. 1 ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

29.3. Podľa § 183 ods. 1 pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

29.4. Podľa § 187 ods. 1 za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

29.5. Podľa § 187 ods. 2 dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Podľa § 188 ods. 1 súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

29.6. Podľa § 188 ods. 2 súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonávanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám oznamuje spravidla päť dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní.

30. Spravodlivé súdne konanie implikuje v sebe právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa pred ním. Požiadavka, aby procesné strany mali v tomto konaní možnosť dozvedieť sa a vyjadriť ku všetkým zhromaždeným dôkazom alebo k stanoviskám pripojeným v spise, sa aplikuje aj pre odvolacie konanie (Najvyšší súd SR, sp. zn. 2 Cdo 177/2014).

31. V preskúmavanej veci nedošlo k žiadnemu porušeniu procesných práv žalovanej namietaných v jej odvolaní, pretože jej právny zástupca bol prítomný na pojednávaní pri výsluchu žalobcu ako strany pred dožiadaným Okresným súdom Trnava dňa 24.05.2016 a mohol a aj kládol žalobcovi otázky, na ktoré žalobca odpovedal a žalobca sa vyjadroval aj k výsluchu žalovanej na pojednávaní pred Okresným súdom Topoľčany dňa 23.02.2016.

32.1. Podľa § 454 bezdôvodne sa obohatil aj ten, za ktorého bolo plnené, čo po práve mal plniť sám.

32.2. Ide o prípady, v ktorých existuje právna povinnosť na konkrétne plnenie u toho, za ktorého bolo plnené, a naopak, neexistuje taká povinnosť na strane toho, kto za neho jeho povinnosť splnil. Právna povinnosť na plnenie môže vyplývať zo zákona alebo zo zmluvného záväzku.

32.3. Predpokladom zodpovednosti za získaný majetkový prospech, ktorý sa musí vydať, je objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Z uvedeného vyplýva, že ku vzniku osobitného záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa na strane obohateného nevyžaduje ani existencia zavinenia (či vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti), ani existencia protiprávneho úkonu, ale ani to, či sám o získaní bezdôvodného obohatenia vedel či nevedel. Stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu. Nie je ani rozhodujúce, či plnenie spočívalo v peňažnom plnení, či v inom vecnom plnení, resp. vo vykonaní určitých prác.

33. Z uvedeného vyplýva, že právny názor, z ktorého prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, teda že žalobca uhrádzal za žalovanú splátky jej úveru a tým na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať, možno považovať za správny, keďže žalobca za žalovanú plnil

to, čo podľa úverovej zmluvy mala plniť sama, čo žalobca jednoznačne preukázal v konaní pred prvoinštančným súdom a žalovaná ani nenamietala výšku bezdôvodného obohatenia ani fakt, že žalovaný za ňu uhradil splátky úveru. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli v odvolacom konaní (§ 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 . O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

34. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 druhá veta a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .