Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/85/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. J., ul. B. XXX/X, zastúpený zástupcom: Z. združenie OPOS, so sídlom v Trenčianskej Teplej, ul. A. Hlinku 1084/24A, IČO: 51147688, proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom v Bratislave, ul. Mlynské Nivy 49, IČO: 35805731, zastúpený zástupcom: De minimis, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Lovinského 22, o vydanie bezdôvodného obohatenia a iné, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.03.2015, uzavretej medzi sporovými stranami, je bezúročný a bezpoplatkový.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 181 eur.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Dňa 18.10.2016 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.03.2015, je bezúročný a bezpoplatkový, a že žalobca je povinný uhradiť tento úver len do výšky istiny poskytovaného úver. Ďalej sa domáhal aj rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalovaného vrátiť sumu 181 eur (ako preplatok istiny).

2. Túto žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.03.2015 ako spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorá nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Výška úrokovej sadzby uvedená v predmetnej Zmluve nezodpovedá výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenej na internetovej stránke Národnej banky Slovenska bola pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci máj 2014 priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 10,71 %. V zmysle Zmluvy je dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 22,38 %, čo predstavuje viac ako je priemerná hodnota v bankách. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že výška úrokov sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Dohodnutá výška úrokovej sadzby (viac ako dvojnásobne) prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ide o neplatný právny úkon. Takýto rozpor s dobrými mravmi a neplatnosť právneho úkonu judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009. Na základe vyššie uvedeného je potrebné vnímať výšku úrokovej sadzby ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie treba naň prihliadať akoby vôbec nebolo obsahom Zmluvy. Zmluva tak neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby ako povinnú náležitosť spotrebiteľského úveru podľa ust. § 9 ods. 2 zákona

o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené sa Zmluva a úver z nej vyplývajúci považuje za bezúročný a bez poplatkov. V predmetnej Zmluve je tiež uvedený poplatok za garantovanú službu v pevnej výške 1.130,50 eur. Výška tohto poplatok tvorí viac ako 20% z poskytnutej výšky úveru. Za poplatok má žalobca nárok na nasledujúce služby: - službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a /alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradeným sumy splatnej podľa Zmluvy (telefonické a prípadné listové upozornenia pri aparáte, ktorým žalovaný disponuje nepredstavuje žiadny náklad); - podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier na pobočkách žalovaného (je celkom bežné, že každý veriteľ komunikuje so svojou zmluvnou stranou a poskytuje jej informácie. Táto služba nie je žiadnou pridanou hodnotou a je poskytovaná všetkým zákazníkom; a ako bolo spomenuté vyššie telefonický kontakt nepredstavuje žiadny náklad); - službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so Zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia (takúto povinnosť má žalovaný aj v zmysle právnej úpravy a podľa podmienok bežného obchodného styku, rovnako žalovaný poskytuje podklady bezodplatne alebo len za minimálnu odplatu druhej strane zmluvného vzťahu); - služby poskytnutia Karty splátok Zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto Zmluvy (ide v zásade o poskytnutie splátkového kalendáru, ktorý je veriteľ povinný poskytnúť zákazníkovi bezodplatne, a ktorý tvorí podstatnú súčasť Zmluvy); - na základe písomnej žiadosti zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa Zmluvy najmenej štyri týždne sa žalovaný zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatňuje vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od Zmluvy alebo úroky z omeškania (nemožno už na začiatku zmluvného vzťahu predpokladať, že sa zákazník dostane do omeškania a ponúknuť mu spoplatnené ústupky vo forme služby. Veriteľ sa už na začiatku vopred vzdáva práva, ktoré mu ešte ani len nevzniklo a nie je zrejmé, či mu vznikne. Je tak absurdné za takúto službu požadovať poplatok). Nie je reálne aby hodnota uvedených služieb dosahovala výšku garantovaného poplatku uvedeného v Zmluve (čiže viac ako 20% z poskytnutej výšky úveru). Zmluva neodkazuje na žiadny sadzobník poplatkov, a tak nie je ani zrejmá cena za jednotlivé služby. V Zmluve je uvedený len jednotný poplatok za všetky služby. Tento poplatok je finančným plnením, ktorý v skutočnosti neslúži záujmom žalobcu, ale záujmom žalovaného. Žalovaný týmto poplatkom neprimerane navyšuje cenu úveru pre svojich zákazníkov. Obdobné poplatky, ako sú uvedené v Zmluve, sú absolútne bežne považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neslúžia po materiálnej stránke žalobcovi (spotrebiteľovi) a jeho záujmom; uvedené vyplýva aj z početnej judikatúry slovenských súdov (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 21.11.2012, sp. zn. 18Co/109/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 09.08.2011 sp. zn. 10 CoE/313/2010). Žalovaný v predchádzajúcich rokoch uvádzal v spotrebiteľských zmluvách obdobný poplatok za rovnaké služby, ale pod iným názvom (namiesto "poplatok za garantovanú službu" používal názov "administratívny poplatok"). Žalovaný sa tak zmenou názvu poplatku snaží obísť ust. § 53a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa má žalovaný zdržať používania zmluvnej podmienky vo všetkých uzatváraných spotrebiteľských zmluvách, ak zmluvnú podmienku už súd určil za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Administratívny poplatok bol už súdom vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku (Okresný súd Vranov nad Topľou sp. zn. 3C/l69/2013 zo dňa 19.08.2013. Žalovaný zmenil názov z administratívneho poplatku na poplatok za garantovanú službu, čím sa dopustil nekalej obchodnej praktiky so snahou obísť zákonné ust. § 53a Občianskeho zákonníka. Zmluva o zabezpečení splátok úveru má povahu formuláru a je do nej vpísaná len identifikácia zákazníka, celková odplata za službu a číslo zmluvy, na základe ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver. Je preto zrejmé, že Zmluva o zabezpečení splátok úveru súvisí so zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutou na základe Zmluvy. Je snahou žalovaného vymôcť od žalobcu viac finančných prostriedkov za službu, ktorých reálna hodnota nezodpovedá uvedenej výške.

3. Ďalej uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve uvedenie spôsobu započítania mesačnej splátky úveru na istinu, úroky a poplatky. Predmetná zmluva tento spôsob neobsahuje. Súdy v takýchto prípadoch považujú neuvedenie spôsobu započítania splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky za neprijateľnú podmienku. Podľa ust. § 11 ods. l písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, okrem iných výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V Zmluve nie jasne dojednaná ani konečná splatnosť úveru. Ustanovenie uvedené v Zmluve ("Termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60 týždňa po dni uzatvorenia

Zmluvy) nespĺňa náležitosť zákona o spotrebiteľských úveroch. Táto podstatná náležitosť musí byť v Zmluve jasne určená pevným dátumom. Absencia termínu konečnej splatnosti spôsobuje, že úver zo Zmluvy je podľa § 11 ods. l zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. (Uvedené vyplýva aj z judikatúry slovenských súdov rozhodnutie Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.04.2014, sp.zn. 20C/136/2013). V zmluve síce je dohodnutý dátum splatnosti poslednej splátky úveru, no samotné ukončenie trvania zmluvy nie je spomenuté. Taktiež ustanovenia týkajúce sa nesplácania spotrebiteľského úveru, splatenia úveru pred lehotou splatnosti, spôsobu zániku záväzku, práva na odstúpenie od zmluvy, adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a mnohé ďalšie sú súčasťou druhej strany Zmluvy, ale táto strana nie je podpísaná ani jednou zo zmluvných strán. Podpis žalobcu je len na prvej strane Zmluvy pod špecifikáciou úveru. Náležitosti požadované zákonom o spotrebiteľských úveroch sa nachádzajú až pod podpisom žalobcu (na druhej strane Zmluvy). Je pritom bežnou praxou nebankových spoločností a žalovaného, že žalobca ako spotrebiteľ sa tak nemohol oboznámiť s celou Zmluvou. Na podpis mu bola len prvá strana Zmluvy a so zvyšným obsahom Zmluvy (ktorá obsahuje podstatné podmienky poskytnutia úveru) sa ani neoboznámil. Obsiahnutie všetkých náležitostí podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v Zmluve je tak len iluzórne nakoľko pre priemerného spotrebiteľa, ktorým je žalobca, je takto vyhotovená spotrebiteľská zmluva zmätočná. Naliehavý právny záujem na podanej žalobe je v danom prípade odôvodnený potrebou deklarovať postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu, čo vyplýva predovšetkým z komunitárnej úpravy a judikatúry jednak všeobecných súdov Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.08.2015, sp. zn. 14Co/641/2015) a v neposlednom rade z domácej právnej úpravy, v zmysle ktorých je naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení neprijateľných zmluvných podmienok, neplatnosti zmlúv, či určení bezúročnosti úverov vždy daný. Mnohé spotrebiteľské zmluvy sa vyznačujú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré spôsobujú nerovnováhu v postavení účastníkov. Žalobca musí plniť podmienky dané mu žalovaným bez toho aby si tieto podmienky individuálne dohodli tzn. na základe formulárovo pripravených zmlúv. Tieto podmienky nie sú v súlade so zákonom a ochranou spotrebiteľa. Žalovaný tak obchádza zákon s tým, že na základe neprijateľných podmienok požaduje od žalobcu neprimerané finančné nároky.

4. Na doručenú žalobu reagoval žalovaný udelením plnej moci na jeho zastupovanie právnemu zástupcovi a jeho následným písomným vyjadrením k žalobe zo dňa 29.11.2016. V ňom právny zástupca žalovaného uviedol, najmä to, že nároky uplatnené žalobcom v celom rozsahu neuznáva. Medzi stranami došlo k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13. marca 2015, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver v sume 1.900 eur a žalobcovi po poskytnutí úveru vznikol záväzok zaplatiť žalovanému celkovú čiastku v sume 2.421,82 eur. Po uzavretí Zmluvy o úvere strany spolu uzavreli Zmluvu o poskytnutí služby komfort dňa 13. marca 2015 (ďalej len "Zmluva o poskytnutí služby komfort"). Na základe Zmluvy o poskytnutí služby komfort sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému odmenu v sume 1.130,50 eur a žalovaný poskytoval žalobcovi služby uvedené v bode 1.1 až 1.3 tejto zmluvy. Žalobca tak bol povinný z týchto zmlúv spolu zaplatiť žalovanému sumu 3.352,32 eur. Žalobca ku dnešnému dňu z oboch zmlúv poukázal žalovanému dokopy 2.081 eur. Dôvody, ktorými sa domáha určenia údajnej neplatnosti Zmluvy o poskytnutí služby komfort a určenia bezpoplatkovosti a bezúročnosti Zmluvy o úvere sú podľa názoru žalovaného bagateľné. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky sa porušenia základných práv dopustí súd vtedy "ak formalistickým výkladom podústavného práva odoprie autonómnemu prejavu vôle zmluvných strán dôsledky, ktoré zmluvné strany takým prejavom zamýšľali vyvolať vo svojej právnej sfére" (nález sp. zn. l. ÚS 242/07). Žalobca poukazuje na konštantnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorého "prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo "vyhľadávaní" dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania" (napr. nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. l. ÚS 640/2014). Sám žalobca sa domáha určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, t. j. nedomáha sa neprijateľnosti zmluvných podmienok a preto nie je zrejmé, aký má súvis argumentácia o neprijateľných zmluvných podmienkach žaloby s predmetom konaniam, tak ako ho vymedzila samotný žalobca.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasí s tým, že by sa voči žalobcovi dopustil akéhokoľvek protiprávneho konania. Žalovaný v súvislosti s uzavieraním a realizovaním Zmluvy o úvere postupoval dôsledne podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný okrem

iného s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a splnil si svoje informačné povinnosti podľa zákona. Žalovaný zastáva názor, že dojednanie o poplatku za garantovanú službu a o výške úroku nepodlieha v zmysle § 53 ods. OZ, čl. 4 ods. 2 smernice 93/13 a relevantnej judikatúry samostatnému súdnemu prieskumu prijateľnosti ceny tohto poplatku a/alebo výšky tohto dohodnutého úroku, pretože ide vždy len o jednu "časť" ceny úveru. Súdny prieskum prijateľnosti celkovej ceny je síce vo všeobecnosti vylúčený ustanovením § 53 ods. 1 OZ, čl. 4 ods. 2 smernice 93/13 a relevantnou judikatúrou, vo vzťahu k celkovej odplate za poskytnutie finančných prostriedkov sa však použije špeciálna úprava podľa § 53 ods. 6 OZ, ktorá pripustila súdny prieskum prijateľnosti - primeranosti celkovej odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov iba z pohľadu, či takáto celková odplata neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu. Pri spotrebiteľských úveroch je potrebné dôkladne rozlišovať medzi úrokovou sadzbou, ktorá sa vyjadruje v percentách za rok (% p. a.) a ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN), ktorá sa vyjadruje v percentách (%), čo však žalobca dostatočne nerobí, pričom obe tieto veličiny sa odlišne matematicky počítajú a majú tiež aj odlišný význam. Pre porovnanie, banky poskytujú úvery aj za podstatne vyššie úrokové sadzby (napr. Poštová banka, a. s. za 32,50 % ročne, príp. OTP Banka, a. s. za 27,50 % ročne) a aj súdna prax považuje úroky vo výške 11,20 % p. a. za primerané (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3 Co 67/2008, str. 6). Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") "za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi" (rozsudok so sp.zn. 3Cdo 137/2003, publikovaný v časopise Zo súdnej praxe, č. 62/2004). Ak sa teda v spoločnosti bežne akceptuje, že komerčné banky, ako aj súdna prax uznáva úrokovú sadzbu 25 % p. a. či dokonca vyššiu, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi úroková sadzba 11,20% p. a. pri dobe splatnosti 100 týždňov. Pritom treba zohľadniť, že úrokové sadzby žalovaného môžu, ba dokonca by mali byť mierne vyššie, pretože zohľadňujú riziko, že žalovaný nemá svoje pohľadávky zo Zmluvy o úvere nijako zabezpečené (na rozdiel od konkurenčných subjektov). K tejto časti treba dodať, že úrok vyjadrený prostredníctvom fixnej úrokovej sadzby uvedenej v Zmluve o úvere je len špecifikáciou cenového dojednania popri poplatku za garantovanú službu. Žalovaný pripomína, že výška úrokovej sadzby pri spotrebiteľských úveroch nemôže byť súdom samostatne posudzovaná aj z toho dôvodu, že medzi výškou úrokovej sadzby a výhodnosťou konkrétneho spotrebiteľského úveru pre spotrebiteľa nemusí byť žiadna korelácia. Z uvedeného dôvodu zákonodarca zaviedol povinnosť v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorá vychádza z celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom, a tak umožňuje spotrebiteľovi jednoducho a presne porovnať výhodnosť jednotlivých finančných produktov na trhu. Cieľom zavedenia RPMN bolo zaviesť jednoduchý údaj pre spotrebiteľov podľa ktorého vedia jednoznačne a presne porovnať jednotlivé ponúkané spotrebiteľské úvery z pohľadu ich výhodnosti, aj keď tieto obsahujú viacero cenových dojednaní popri úroku. V zmluve o spotrebiteľskom úvere sa jednoznačne uvádza, že (i) úver sa "poskytuje na dobu 60 týždňov" a (ii) termín konečnej splatnosti úveru je "siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy" (rozumej zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Z uvedeného je zrejmé, že adhézne zmluvy o spotrebiteľskom úvere používané žalovaným obsahujú tak dĺžku úverového vzťahu, ako aj presný a nezameniteľný jeden deň, kedy dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ak si spotrebiteľ bude plniť svoje povinnosti presne podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. nevyžaduje uvedenie dátumu, ale vyžaduje len uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. V slovenskom jazyku pritom nie sú pojmy "termín" a "dátum" synonymami. Pojem "termín" vymedzuje čas, v ktorom treba niečo splniť. Pojem "dátum" však vymedzuje konkrétny časový údaj v podobe deň, mesiac, rok. Súčasne žalovaný považuje dôvod uvádzaný žalobcom za bagateľný, ktorý z hľadiska vôle zmluvných strán ako dôvod pre bezodplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemôže obstáť. Motivácia a dôvody žalobcu uplatnené v žalobe nielen, že nemajú oporu v zákone, ale sú tiež v priamom rozpore s ústavnými princípmi, ako aj samotnými zásadami súkromného práva, konkrétne (i) zásadou zmluvnej voľnosti garantovanej § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, (ii) zásadou pacta sund servanda, ktorá je nielen základnou zásadou súkromného práva, ale je chránená aj princípom právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. výslovne vyžaduje len uvedenie konečného termínu splatnosti, nie dátumu splatnosti, a jednak výklad žalobcu je až za hranicou formálnosti. čo je neprípustné. "Prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru znamená porušenie základných práv" (nález Ústavného súdu SR z 3.10.2012, sp. zn. l. ÚS 164/2012). Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa názoru žalovaného si žalobca uvedené ustanovenie nesprávne právne vyložil tak, že uvedené ustanovenie vyžaduje uvedenie konkrétneho rozpisu každej jednotlivej splátky na úrok, istinu a ostatné prípadné náklady. Takýto "rozpis" sa poskytuje iba v prípadoch definovaných v § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., t.zn. ak sa zmluvné strany dohodnú na amortizácii istiny, pričom v takom prípade platí, že zákazník má právo požiadať o vydanie amortizačnej tabuľky podľa § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom amortizačná tabuľka "uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady. Nie je však povinnosťou veriteľa uvádzať tieto údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere vždy, ale výlučne vtedy, ak sa dohodol so zákazníkom na amortizácii istiny, čo nebol daný prípad. V danom prípade preto bolo postačujúce, že v každej Zmluve o úvere bolo konkrétne definované, že (i) počet splátok je 60, (ii) bola definovaná výška každej splátky, (iii) bola určená splatnosť každej splátky. Prvá splátka je splatná do 7 dní odo dňa pripísania celej čiastky úveru na účet určený Zákazníkom alebo na účet predplatenej karty. Pre účely tejto zmluvy sa má pritom za to, že suma pôžičky bude pripísaná 7. kalendárny deň od podpisu zmluvy. Splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy. Pritom treba zohľadniť, že úroky, ani istina nemali žiaden osobitný dátum splatnosti, ktorý by vyžadoval, aby bolo potrebné popri splatnosti jednotlivých splátok definovať samostatne splatnosť jednotlivých zložiek celkových nákladov žalovaného spojených s poskytnutým úverom. Takýto záver potvrdzuje napríklad aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. septembra 2012, sp. zn. 17Co/151/2012, v ktorom sa konštatuje, že "ustanovenie v znení "zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", nemožno vykladať tak, že by dodávateľ v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere musel samostatne uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, samostatne výšku, počet a termíny splátok úrokov a samostatne výšku počet a termíny splátok iných poplatkov", rovnako ako aj závery opakovaných kontrol orgánov dozoru (najmä SOI) či súdne rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré už v desiatkach prípadov posudzovali zmluvy o spotrebiteľskom úvere používané žalovaným a nikdy nebolo žalovanému vytknuté nesplnenie tejto zákonnej náležitosti.

6. V ďalšom texte rozsiahleho vyjadrenia žalovaný uvádza, že žalobca tiež argumentuje tým, že Zmluva o úvere neobsahuje všetky zákonné náležitosti, pretože niektoré z nich sú uvedené na druhej strane zmluvy o úvere, ktorú žalobca nepodpísal. S takýmto tvrdením žalobcu rozhodne nemožno súhlasiť, keďže priamo odporuje samotnej Zmluve o úvere. Žalovaný sa vyhýba bežnému štandardu adhéznych zmlúv na finančnom trhu, ktoré obsahujú desiatky strán hustého textu, často zo zákona zbytočne skopírovanými celými pasážami, ktoré práve takýmto spracovaním robia pre bežného spotrebiteľa zmluvný formulár neprehľadný a po obsahovej a rozsahovej stránke ťažko zrozumiteľný a vôbec čitateľný. Práve z tohto dôvodu žalovaný ani nepoužíva žiadne VOP. Žalovaný, ktorý odmieta takýto prístup, aký je bežný pre množstvo dodávateľov, napr. finančných inštitúcií pôsobiacich na našom trhu, je však paradoxne ešte napádaný zo strany žalobcu. Všetky zákonné náležitosti zmlúv žalovaného sa nachádzajú len v jedinom dokumente na jednej listine formátu A4, ktorú mal žalobca od počiatku v dispozícii a preto jeho súčasné lamentácie o tom, že v čase uzavretia zmluvy, nevedel, nemohol, nepoznal sú skutkovo aj právne neudržateľné. Zmluva o úvere sa neodvoláva na žiadny „externý“ dokument, práve naopak, keďže celý zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania je kompletne upravený výhradne v zmluve o úvere v rozsahu len jedného listu formátu A4. Predmetná Zmluva o úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti, ktoré sú obsiahnuté v jedinej listine, ktorú žalobca nielen podpísal, ale už od predloženia jej návrhu ju aj mal plne v dispozícii, pričom konkrétne umiestnenia jednotlivých zákonných náležitostí v Zmluve o úvere nie sú rozhodujúce, keďže ani právna úprava detaily takejto povahy nijako neupravuje. Tvrdenie žalobcu, že 2. strana Zmluvy o úvere nie je súčasťou Zmluvy o úvere je nie len absurdné, ale predovšetkým nemá žiadnu zákonnú oporu a pôsobí až dehonestujúcu voči samotnému žalobcovi. Žalovaný rešpektuje potrebu zvýšenej právnej ochrany spotrebiteľov, tak v zmluvných vzťahoch ako aj v súdnych konaniach, ako prostriedok dorovnania faktickej nerovnováhy, avšak ani táto zvýšená ochrana nemá slúžiť na zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za jeho prejavy vôle či vystavenie existencie zmluvného vzťahu ako dvojstranného právneho úkonu výhradne na svojvôli spotrebiteľa, pretože tým sa pôvodná nerovnováha nevyrovnáva, ale vytvára sa nové, opačné nerovnovážne postavenie, čo je opačný extrém, ktorému je treba tiež zabrániť a nie ho podporovať a vytvárať. Nakoniec žalovaný poprel existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti úverovej zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobou sa žalobca nedomáhal určenia neplatnosti úverovej zmluvy, ale určenia úveru za bezúročný a bez poplatkov, súd neuvádza túto časť

vyjadrenia žalovaného k žalobe. Rovnako tak súd neuvádza ani časť vyjadrenia, ktorá sa vzťahuje k Zmluve o poskytnutí služby komfort, pretože je bez významu pre rozhodnutie o podanej žalobe.

7. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca replikou zo dňa 13.12.2016, v ktorej v zásade zopakoval svoje dovtedajšie tvrdenia a argumentáciu. Navyše sa odvolal na tam uvedené rozhodnutia všeobecných súdov. K tejto replike sa následne písomne vyjadril v duplike zo dňa 07.03.2017 právny zástupca žalovaného, v ktorej v podstate zotrval na svojej dovtedajšej obrane, resp. ju zopakoval.

8. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Pojednávania sa zúčastnil žalobca, ktorý súdu predložil plnú moc, ktorou udelil právo na jeho zastupovanie v tomto konaní zástupcovi, občianskemu združeniu založenému na ochranu spotrebiteľov. V zmysle § 291 ods.1 Civilného sporového poriadku po predložení stanov tejto právnickej osoby na pojednávaní, súd konal s touto právnickou osobou, ako so zástupcom žalobcu. Právny zástupca žalovaného svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil.

9. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca zotrváva na podanej žalobe tak, ako bola podaná. Nežiada zmeniť žalobu, ani upraviť petit a odvoláva sa na odôvodnenie, ktoré je uvedené v písomnej žalobe a neskorších vyjadreniach. Žalobca sa tak domáha určenia, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 611225553 zo dňa 13.03.2015 je bezúročný a bezpoplatkový. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 181 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to originálom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a originálom zmluvy o poskytnutí služby Komfort. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a rozhodol o žalobe.

11.1 Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11.2 Podľa § 1 ods.1, ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

11.3 Podľa § 9 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

11.4 Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

11.5 Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

11.6 Podľa § 11 ods. 1 písm.a/, b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

11.7 Podľa § 11 ods.4 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 30.04.2018, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

11.8 Podľa § 451 ods. 1, ods.2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11.9 Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Na zistený skutkový stav súd aplikoval vyššie citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

13. Žalobca sa podanou žalobou domáha okrem iného aj určenia, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.03.2015, uzavretej medzi sporovými stranami, je bezúročný a bezpoplatkový, teda určenia právnej skutočnosti. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, ktorý je potrebné aplikovať na prejednávaný spor, žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Teda podľa tohto ustanovenia je pre procesnú prípustnosť žaloby potrebné, aby právo na požadované určenie vyplývalo z osobitného predpisu. Toto právo vyplýva z § 11 ods.4 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom od 01.01.2018, podľa ktorého sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Z uvedeného je zrejmé, že podaná žaloba je v tejto časti procesne prípustná. Následne sa súd zaoberal vecnou dôvodnosťou tejto časti žaloby.

14. Po aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch na zistený skutkový stav je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nesúvisí s platnosťou úverovej zmluvy. Je len dôsledkom toho, že v platnej úverovej zmluve buď nie sú uvedené zákonom požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch alebo nemá predpísanú písomnú formu, alebo je v nej nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Prijatie plnenia, ktoré zodpovedá istine úveru od dlžníka z takejto úverovej zmluvy nie je bezdôvodným obohatením. Na druhej strane však prijatie plnenia nad tento rámec (teda prijatie plnenia prevyšujúceho istinu úveru) už možno považovať za bezdôvodné obohatenie, resp. získanie majetkového prospechu bez právneho dôvodu.

15. Úver z uzatvorenej úverovej zmluvy je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkový hneď z viacerých dôvodov. Jednak je v nej uvedený nesprávny údaj o priemernej RPMN, nie je v nej uvedená konečná splatnosť úveru a nakoniec v nej absentuje aj údaj, koľko z každej splátky pripadá na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok.

16. V úverovej zmluve v prvom rade nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru, v zmysle konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru. . V tejto súvislosti súd poukazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trenčíne, ktorý v rozsudku sp.zn. 27Co/310/2017 z 30.01.2018 uviedol, že takýto údaj má byť uvedený konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru, teda dňom, mesiacom a rokom. Nie je postačujúce, že si dlžník - spotrebiteľ dokáže uvedený termín odvodiť od iných v zmluve uvedených údajov (napr. počet splátok, termín ich splatnosti a pod.). Ak zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti obsahovať isté náležitosti (medzi nimi aj termín konečnej splatnosti úveru), je úlohou dodávateľa tieto údaje vo svojom návrhu zmluvy jasne a zrozumiteľne uviesť tak, aby sa ich mohol spotrebiteľ priamo z návrhu dozvedieť bez toho, aby si ich musel odvodzovať od iných údajov, často skrytých v neprehľadnej zmäti zmluvných podmienok.

17. V úverovej zmluve je uvedený údaj o priemernej RPMN vo výške 18 %, avšak na daný úver je správna výška priemernej RPMN vo výške 18,34 % (podľa súhrnných informácii zverejnených Ministerstvom financií SR na internete o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2014). Dôsledkom nesprávneho uvedenia údaju o priemernej RPMN je to, ako keby v úverovej zmluve údaj o priemernej RPMN absentoval.

18. Z vyššie uvedených dôvod súd vyhovel žalobe v časti o určenie, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 611225553 zo dňa 13.03.2015 je bezúročný a bezpoplatkový.

19. Okrem tohto určenia sa žalobca domáha aj zaplatenia sumy 181 eur, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Dôvodom vydania bezdôvodného obohatenia má byť podľa žaloby žalobcu to, že žalovaný od neho prijal väčšie peňažné plnenie na základe bezúročného a bezpoplatkového úveru, ako mu on poskytol. Rozdiel predstavuje sumu 181 eur, teda žalovanú sumu.

20. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca poukázal žalovanému spolu 2.081 eur, pričom úver mu bol poskytnutý v sume 1.900 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi na základe úverovej zmluvy vznikla povinnosť vrátiť istinu úveru bez úrokov a bez poplatkov (vrátane odmeny - poplatku za poskytnutie služby komfort) v sume 1.900 eur a k tomu, že žalovanému zaplatil celkovo sumu 2.081 eur, súd uvádza, že žaloba žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodná. Na strane žalovaného vznikla povinnosť podľa 451 ods.1 Občianskeho zákonníka vydať bezdôvodné obohatenie. V zmysle § 456 Občianskeho zákonníka musí žalovaný predmet bezdôvodného obohatenia vydať tomu, na úkor koho ho získal, teda žalobcovi.

21. Súd sa z dôvodu nadbytočnosti nezaoberá rozsiahlou argumentáciou žalovaného, ktorá nemôže viesť k inému právnemu záveru a výsledku tohto sporu. V rámci tejto procesnej obrany sa žalovaný zaoberá okolnosťami (úrok dojednaný v súlade so zákonom a dobrými mravmi, podpis na zmluve), ktoré nemajú žiadny význam pre záver o tom, že úverová zmluva neobsahuje také údaje, ktoré sú pre možnosť požadovať úver a poplatky z úveru nevyhnutné. Rovnako tak je nadbytočné sa zaoberať aj argumentáciou žalobcu o neprimeranej výške úroku.

22. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalobca bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.