Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-80-2017.pdf
PDF · 93.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7Csp/80/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 6, Česká republika, IČO: 000 01 350, zast.: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava, IČO: 36 856 584 proti žalovanému: H. L., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XXXX/X, XXX XX M., o zaplatenie 14 352,57 CZK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 14.352,57 CZK s úrokom vo výške 15,90 % ročne zo sumy 6.524,59 CZK od 9.1.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 8.060,59 CZK od 9.1.2017 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.04.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 14 352,57 CZK spolu s úrokom vo výške 15,90 % ročne zo sumy 6 524,59 CZK od 09.01.2017 do zaplatenia, spolu úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 8 060,59 CZK od 09.01.2017 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru a trovy konania.
2. Právny zástupca žalobcu sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti a na podanej žalobe trval. Žalovaný nebol na pojednávaní prítomný, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal odročiť termín pojednávania, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené oznámením v zmysle § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Súd v zmysle § 180 CSP konal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, nakoľko tí neboli na pojednávaní prítomní.
4. Súd vykonal dokazovanie Predzmluvnými informáciami k spotrebiteľskému úveru, Zmluvou o úvere zo dňa 04.04.2011, výpisom z účtu, upomienkou zo dňa 25.02.2013, výzvou k zaplateniu dlžnej čiastky zo dňa 09.03.2013, opakovanou výzvou k zaplateniu zo dňa 26.03.2013, poslednou výzvou k zaplateniu zo dňa 24.04.2013, obchodnými podmienkami, sadzobníkom ČSOB pre fyzické osoby, históriou vedenia účtu, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 31.07.2017, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
5. Žalobca má sídlo v Českej republike a žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku.
6. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) číslo 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Rady“) toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
7. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Rady, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
8. Podľa čl. 3 ods. 1 prvá veta Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany.
9. Nakoľko žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto v súlade s vyššie citovaným ustanovením článku 2 nariadenia Rady je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci.
10. Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorenému na podpis v Ríme 19.06.1980 (ďalej len „Dohovor“) ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.
11. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
12. Podľa čl. 4 ods. 1 Dohovoru, v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je však časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu.
13. Sporové strany sa v predmetnej zmluve o úvere výslovne nedohodli, že ich právny vzťah sa spravuje českým právnym poriadkom, avšak zmluva je uzatvorená podľa českého Obchodného zákonníka a teda v zmysle čl. 4 ods. 1 Dohovoru má najužšiu väzbu s českým právnym poriadkom.
14. Na základe uvedeného súd pri posudzovaní záväzkového právneho vzťahu medzi účastníkmi konania vychádzal z českého právneho poriadku.
15. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 04.04.20111 Zmluvu o úvere (ďalej len „zmluva“) v zmysle § 269 ods. 2 a nasl. a § 497 a nasl. zák. č. 513/1991 Sb. Obchodný zákonník. V zmysle zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 45 000 CZK, ktoré mohli byť vyčerpané ku dňu 04.04.2011. Zmluvné strany sa v zmysle čl. I.6. zmluvy dohodli na splátkach vo výške 2 217 CZK mesačne po dobu 24 mesiacov. Zmluve sa ďalej dohodli na úroku vo výške 15,90 % ročne, RPMN vo výške 31,43 % a na celkovej sume, ktorú žalovaný zaplatí vo výške 59 672 CZK.
16. Súd mal z výpisu z účtu žalovaného za obdobie 01.04.2011 - 30.04.2011 preukázané, že dňa 04.04.2011 čerpal úver vo výške 45 000 CZK formou bezhotovostného prevodu od žalobcu.
17. Žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy neplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania so splácaním. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 09.03.2013 na úhradu dlžnej sumy vo výške 3 318,50 CZK, následne opakovane listom zo dňa 26.03.2013 na úhradu sumy 6 299,74 CZK a dňa 24.04.2013 poslednou výzvou na zaplatenia dlžnej sumy vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 8 872,63 CZK.
18. Na základe uvedeného sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 14 352,57 CZK pozostávajúcej z dlžnej istiny vo výške 6 524,59 CZK, úroku vo výške 4 130,33 CZK (úrok vo výške 15,90 % ročne z dlžnej istiny od 13.02.2013 do 08.01.2017), úroku vo výške 15,90 % ročne z dlžnej istiny od 09.01.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 2 161,65 CZK (úrok z omeškania z dlžnej istiny a poplatkov od 20.02.2013 do 08.01.2017), úroku z omeškania vo výške 7,05 % ročne z dlžnej istiny a poplatkov od 09.01.2017 do zaplatenia a poplatkov vo výške 1 536 CZK.
19. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, tá mu bola riadne doručená dňa 22.09.2017.
20. Podľa § 2 písm. a) veta prvá, b), c) zákona č. 321/2001 Sb. v znení neskorších predpisov (o niektorých podmienkach dojednávania spotrebiteľského úveru a o zmene zákona č. 64/1986 Sb), sa rozumie spotrebiteľským úverom poskytnutie peňažných prostriedkov alebo odložená platba, napríklad vo forme úveru, pôžičky alebo kúpy prenajatej veci, za ktoré je spotrebiteľ povinný platiť.
21. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 321/2001 Sb. v znení neskorších predpisov, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy nejedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a v ktorej prospech je spotrebiteľský úver dojednávaný.
22. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 321/2001 Sb. v znení neskorších predpisov, veriteľom sa rozumie fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo združenie takýchto osôb.
23. Podľa § 1969 z. č. 89/2012 Sb. občianskeho zákonníka, od dlžníka, ktorý je v omeškaní, môže veriteľ vymáhať splnenie dlhu alebo môže od zmluvy odstúpiť za podmienok dohodnutých v zmluve alebo stanovených zákonom.
24. Podľa § 1802 z. č. 89/2012 Sb. občianskeho zákonníka, pokiaľ majú byť plnené úroky a ich výška nie je dohodnutá, platí dlžník úroky vo výške stanovenej právnym predpisom. Pokiaľ nie sú takto úroky stanovené, platí dlžník obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste bydliska alebo sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.
25. Podľa § 2395 z. č. 89/2012 Sb. občianskeho zákonníka, zmluvou o úvere sa úverujúci zaväzuje, že úverovanému poskytne na požiadanie a v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a úverovaný sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
26. Podľa § 2399 ods. 1 z. č. 89/2012 Sb. občianskeho zákonníka, úverovaný vráti úverujúcemu poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej dobe, inak do mesiaca odo dňa, kedy bol o vrátenie požiadaný.
27. Podľa § 1968 prvá veta z. č. 89/2012 Sb. občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.
28. Podľa § 1970 z. č. 89/2012 Sb. občianskeho zákonníka, od dlžníka, ktorý je v omeškaní so splácaním peňažného dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, žiadať zaplatenie úrokov z omeškania, ibaže dlžník nie je za omeškania zodpovedný. Výšku úrokov z omeškania stanoví vláda nariadení; pokiaľ strany nedohodnú výšku úrokov z omeškania, považuje sa za dohodnutá takto výška stanovená.
29. Podľa § 262 ods. 4 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených obchodnému zákonníku dohodou podľa odseku 1 sa použijú, ak nevyplýva z tohto zákona nebo zo zvláštnych právnych predpisov niečo iné, ustanovenia tejto časti na obe strany; ustanovenia občianskeho zákonníka alebo zvláštnych právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich klauzulách a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, znáša zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa občianskeho zákonníka a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia občianskeho zákonníka.
30. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
31. Podľa § 503 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Pokiaľ lehota pre vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V dobe, kedy má byť vrátený zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné i úroky, ktoré sa ho týkajú.
32. Podľa § 504 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol o ich vrátenie veriteľom požiadaný.
33. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.
34. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy jedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
35. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy nejedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania.
36. Podľa § 565 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
37. Podľa § 111 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá na plynutie premlčacej doby vplyv.
38. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
39. Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 33/2010 Sb., výška úroku z omeškania zodpovedá výške REPO sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov.
40. Predmetom konania je zaplatenie sumy 14 352,57 CZK s príslušenstvom z titulu úveru poskytnutého na základe zmluvy.
41. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia má súd za to, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Súd mal preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 45 000 CZK a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 2 217 CZK počas 24 mesiacov, vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný nedodržal zmluvné podmienky, neuhrádzal splátky úveru riadne a včas a preto sa dostal do trvalého omeškania odo dňa splatnosti splátky nasledujúcej po poslednej úhrade, ktorú vykonal dňa 28.01.2013. Na základe uvedeného bola splatnosť nasledujúcej splátky stanovená na 20.02.2013 a keďže žalovaný už žiadnu splátku nevykonal, tak dostal sa do omeškania. V zmysle uvedeného súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu, nakoľko žalobca preukázal výšku žalovanej sumy podrobným rozpísaním tak, ako je to uvedené v bode 18. tohto rozsudku.
42. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní a žalobca má voči nemu nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády ČR č. 33/2010 Sb., tak súd ich žalobcovi priznal, nakoľko ten ich vyčíslil v správnej výške a v súlade s citovaným nariadením vlády.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
46. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi v konaní priznal plnú náhradu trov konania, t. j. 100 %.
47. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).