Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_36Cb-226-2017.pdf
PDF · 112.11 KB
No categories available
36Cb/226/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: SPP Distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpený: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina proti žalovanému: EUROTEX SR Bratislava, s.r.o., so sídlom 955 01 Topoľčany, Pod Kalváriou 2103, IČO 36 537 918, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Edita Balážiková s.r.o., so sídlom Jesenského 231/5, 958 01 Partizánske o zaplatenie 3.342,07 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeného Okresnému súdu Banskák Bystrica dňa 27.8.2017 domáhal zaplatenia sumy 3.342,07 eur spolu s príslušenstvom titulom náhrady škody. V návrhu uviedol že právnym titulom uplatnenej pohľadávky je neoprávnený odber zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike. Žalovaný odoberal plyn n a odbernom mieste Pribinova 369/1 Hlohovec. Pri kontrole odberného miesta dňa 9.9.2015 žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba o čom bol vyhotovený zápis a montážny list. Plynomer bol demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. Znaleckým posudkom č. 486/PL-2015 zo dňa 17.9.215 znalec Ing. Peter Leška potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. V zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Odberateľ ktorý neoprávnene odoberal plyn je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 cit. zák. povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody je stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva č. 449/2012 Z.z. Dňa 23.9.2015 žalobca vyúčtoval škodu za obdobie 14.4.2015 - 6.8.2015 určenú podľa vyhlášky vo výške 3.342,07 eur.
2. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.
3. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel návrhu na vydanie platobného rozkazu a vydal dňa 7.8.2017 platobný rozkaz č.k. 3Up/173/2017 - 16. Nakoľko žalovaný včas podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z.z. sa platobný rozkaz zrušil a vec bola na návrh žalobcu postúpená tunajšiemu súdu na jej prejednanie.
4. Žalovaný v odpore zo dňa 7.8.2017 (č.l. 24 spisu) uviedol, že nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej údajným neoprávneným odberom zemného plynu na odbernom mieste Pribinova 369/1, Hlohovec v období od 14.4.2015 do 6.8.2015, v dôsledku odberu zemného plynu meradlom, na ktorom malo byť porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný poprel, že by akýmkoľvek spôsobom zasahoval do meradla, jeho zabezpečenia alebo iným spôsobom s ním neoprávnene manipuloval. Žalovaný nemá za preukázanú skutočnosť, či vôbec došlo k porušeniu zabezpečenia meradla, nakoľko žalobcom predložený dôkaz, Znalecký posudok č. 486/ PL-2015 zo dňa 17.09.2015 vyhotovený znalcom Ing. Petrom Leškom nepovažuje za smerodajný a jeho závery spochybňuje, nakoľko konštatovanie znalca, že „môže potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené iným“, je iba domnienkou znalca vychádzajúcou z odtlačkov predložených žalobcom a nie jednoznačným výsledkom znaleckého skúmania, keď znalec nevie posúdiť, aké malo byť pôvodné zabezpečenie a či ním nebolo práve „sporné“ zabezpečenie. Sám znalec vo svojom posudku uvádza, že nezodpovedá za totožnosť odtlačiek, ktoré mu boli predložené na skúmanie. Ani odpoveď znalca na druhú položenú otázku, že „Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporného a kontrolného odtlačku.“ nepotvrdzuje, že so zabezpečením meradla bolo manipulované, nakoľko nemožno vylúčiť, že sporný odtlačok bol vytvorený za pomoci iných plombovacích klieští používaných žalobcom. Súčasne žalovaný poukazuje na odpovede znalca na tretiu a štvrtú položenú otázku, ktoré svedčia o tom, že so zabezpečením meradla nebolo manipulované. Závery žalobcom predloženého znaleckého posudku nie sú spôsobilé v žiadnom smere založiť zodpovednosť žalovaného za vznik údajnej škody. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by mu škoda v ním uvedenej výške reálne vznikla, nakoľko vznik škody a povinnosť jej náhrady nie je možné vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla, ale iba z takého zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo, resp. nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu, čo sa v danom prípade nestalo. Žalovaný zdôraznil, že žiadne z ustanovení zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať, že mu škoda v dôsledku protiprávneho zásahu skutočne vznikla. Ustanovenie § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov jednoznačne a v súlade s realitou predpokladá, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody a nadväzujúci odsek 3 tohto zákonného ustanovenia na výpočet škody spôsobom stanoveným všeobecne záväzným predpisom vydaným Ministerstvom hospodárstva SR (vyhláška č. 449/2012 Z.z.) odkazuje iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, a nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda v skutočnosti vznikla. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 24.10.2017 (č.l. 31 spisu) okrem iného uviedol, že tvrdenia žalovaného o tom, že nezasahoval do meradla, jeho zabezpečenia alebo iným spôsobom s ním neoprávnene manipuloval sú irelevantné, lebo ide o objektívnu zodpovednosť za škodu kde sa zavinenie neskúma. Zo zápisu zo dňa 9.9.2015 je jednoznačné, že bola pôvodná plomba na číselníku s označením M43/05 zamenená za plombu s označením M41/06. Plomba je zákonným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii a má za cieľ zabrániť možnosti ovplyvniť alebo zmeniť indikáciu údajov o reálnej spotrebe zemného plynu nameraný meradlom. Na meradle žalovaného bolo teda pôvodné zabezpečenie určeného meradla porušené, pričom takéto porušenie nie je možné považovať za náhodné. Žalovaný zámerne nesprávne interpretuje znalecký posudok. Zistenia v znaleckom posudkom v spojení so skutočnosťou, že žalovaný odoberal plyn takýmto meradlom znamenajú jeho zodpovednosť za neoprávnený odber plynu. Podľa § 15 ods. 6 písm. d/ zák. č. 142/2000 Z.z o metrológii platnosť úradného overenia meradla zaniká aj v prípade ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. Plynomer možno používať na určovanie ceny len ak má platné overenie. Meradlo s porušenou plombou neposkytuje platné údaje o spotrebe plynu a tieto neplatné údaje sú zo zákona nepoužiteľné. Nie je tak k dispozícii vierohodný údaj o reálnej spotrebe plynu práve z dôvodu porušenia plomby. Porušená plomba meradla poskytuje objektívnu možnosť manipulácie s číselníkom a preto je nevyhovujúcim meradlom. Škoda spočíva v množstve neoprávnenie odobratého plynu meradlom s porušenou plombou. Výška škody bola vypočítaná aplikáciou § 82 ods. 2 zákona o energetike podľa metodiky stanovenej vyhláškou č. 449/2012 Z.z. z dôvodu neexistencie objektívnych a spoľahlivých podkladov o spotrebe.
6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 8.1.2017 (č.l. 53 spisu), že žalobca nepreukázal existenciu jedného zo základných predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, a to vznik samotnej škody. Zo žiadneho z ustanovení zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike nemožno vyvodiť záver, že by porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii automaticky spôsobovalo vznik škody na strane dodávateľa plynu, či prevádzkovateľa prepravnej siete alebo prevádzkovateľa distribučnej siete, keďže samotné porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nemusí nevyhnutne viesť k nezaznamenávaniu, resp. k nesprávnemu zaznamenávaniu odberu plynu. Práve naopak, zo znenia ust. § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike jednoznačne vyplýva, že zákon predpokladá, že nie každý neoprávnený odber plynu má za následok vznik škody. Reálny vznik škody je pritom povinný v danom prípade preukázať žalobca. Pokiaľ by však súd napriek uvedenému dospel k záveru, že žalobcovi škoda vznikla, žalovaný súčasne spochybňuje aj vyčíslenie výšky škody žalobcom. Výšku škody, ktorá mala byť spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu (po odpočítaní nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu) na odbernom mieste Pribinova 369/1, Hlohovec v období od 14.4.2015 do 6.8.2015, t.j. v období necelých štyroch mesiacov, vyčíslil žalobca sumou 3 126,60 eur, ktorá zodpovedá množstvu zemného plynu v objeme 7 008 m3. Takáto výška škody, resp. množstvo zemného plynu však nezodpovedá odobratému množstvu zemného plynu zo strany žalovaného v dotknutom období, nakoľko nie je reálne možné, aby žalovaný za obdobie necelých 4 mesiacov spotreboval zemný plyn v objeme 7 008 m3, keď za obdobie rokov 2011 - 2014, spotreboval v priemere 4 203,25 m3 zemného plynu za celý rok. Je potom nemysliteľné, aby za obdobie jedného štvrťroka spotreboval takmer raz toľko zemného plynu ako ho obvykle spotrebuje za celý rok, keď stále používa rovnaké plynové zariadenie. Súčasne žalovaný poukazuje na skutočnosť, že išlo o obdobie jarných a letných mesiacov, počas ktorých sa takmer nekúrilo, pričom zemný plyn používa žalovaný na danom odbernom mieste predovšetkým na kúrenie. Podľa ust. § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike sa pri výpočte výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu použije spôsob ustanovený vyhláškou MH SR č. 449/2012 Z.z. len v prípade, že skutočne vzniknutú škodu nemožno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Žalovaný má za to, že v danom prípade bolo použitie spôsobu výpočtu výšky škody stanoveného vyhláškou MH SR č. 449/2012 Z.z. v rozpore s ust. § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, nakoľko bolo možné objektívne a spoľahlivo zistiť množstvo skutočne spotrebovaného zemného plynu, a to buď vychádzajúc z priemernej spotreby plynu na danom odbernom mieste v predchádzajúcich obdobiach alebo zo spotreby zaznamenanej meradlom, na ktorom malo byť porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko porušenie tohto zabezpečenia samo o sebe ešte neznamená, že meradlo zaznamenávalo stav spotrebovaného plynu nesprávne, pričom opak nebol zo strany žalobcu preukázaný. Zmyslom právnej úpravy náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu je umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete domáhať sa náhrady škody, ktorá mu skutočne vznikla, a nie umožniť mu bezdôvodne sa obohatiť na úkor odberateľa.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s vyfakturovaním škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, s výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, s montážnym listom meradla, so zápisom zo dňa 9.9.2015, znaleckým posudkom číslo 486/PL/2015, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
8. Právna zástupkyňa žalobcu v konaní uviedla, že s tvrdením žalovaného, že im škoda nevznikla nesúhlasí. Zabezpečovanie plynomerov ako určených meradiel upravuje zákon o metrológii č. 142/2012 Z.z. a príloha č. 13 Vyhlášky č. 210/2000 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole. Zo zákona o metrológii z § 15 ods. 6 je zákonom daný zánik platnosti overenia určeného meradla aj v prípade ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia alebo zabezpečovacia značka. Tento zákon v § 19 ods. 1 zároveň určuje že určené meradlá medzi ktoré patria aj plynomery možno používať na daný účel v tomto prípade na meranie množstva spotrebovaného plynu iba vtedy ak majú platné overenie. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva že meradlo na odbernom mieste u žalovaného z dôvodu že na číselníku meradla sa nenachádzala plomba, ktorú tam osadila autorizovaná osoba t.j. plomba 05-N43 ale plomba 06-N41 nie je možné používať na následné vyúčtovanie kúpnej ceny za zemný plyn odobratý na danom odbernom mieste za rozhodné obdobie 14.4. až 6.8.2015. Posledný odpočet, posledné vyúčtovanie zo strany dodávateľa bolo realizované dňa 13.4.2015. Z potvrdenia od dodávateľa plynu vyplýva že na danom odbernom mieste bolo v období od 13.4.2015 do 9.9.2015 odobraté 0 m3 zemného plynu. Hodnota 0 m3 sa uvádza z toho dôvodu že ak zanikne platnosť overenia meradla je údaj neplatný a teda dodávateľ plynu nemá titul na vyúčtovanie kúpnej
ceny za zemný plyn. Na otázku súdu si sa vie vyjadriť aké hodnoty boli na danom meradle aj keď podľa tvrdenia žalobcu zrejme nesprávne namerané v rozhodnom období právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že presnú výšku uviesť nevie, nepoprela, že na meradle plynomeru namerané hodnoty mohli byť avšak tieto sú nepoužiteľné. Aj podľa stanoviska Úradu pre normalizáciu metrológiu je údaj nameraný daným meradlom nepoužiteľný. Výšku škody nie je možné určiť spôsobom ako tvrdí žalovaný, keď toto nie je v súlade so zákonom. Zánik platnosti meradla nastáva zo zákona. Žalovaná strana podmieňuje zodpovednosť za predmetný neoprávnený odber podľa § 81 ods. 1 písm. d/ aj preukázaním neoprávneného odberu uvedeného v § 82 ods. 1 písm. c/.
9. Právna zástupkyňa žalovaného v konaní uviedla, že nárok na náhradu škody od počiatku rozporujú. Žalovaný popiera, že by akýmkoľvek spôsobom zasahoval do meradla plynomeru, jeho zabezpečenia, alebo iným spôsobom s ním neoprávnene manipuloval. Na výzvy žalobcu pred podaním žaloby vždy reagoval s tým, že od počiatku rozporoval vyčíslenie výšky škody, ktorá mu mala byť spôsobená údajným neoprávneným odberom zemného plynu. V konaní nie je preukázané, že žalobcovi vznikla škoda vo výške 3.342,07 eur ako požaduje. Táto výšky škody totižto okrem iného nezodpovedá odobratému množstvu zemného plynu žalovaného v spornom období, keď žalobca za toto obdobie žiada a tvrdí že mu vznikla škoda v objeme 7.008 m3 a to aj napriek tomu, že v predchádzajúcich rokov 2011-2014 žalovaný v predmetom objekte spotreboval 4.203,25 m3. Žalobca opiera svoju žalobu o objektívnu zodpovednosť konečného odberateľa avšak požadovaná výška škody, resp. preukázanie tejto výšky je jeden zo zákonných predpokladov aby mu bola priznaná. Podľa názoru žalovaného bolo možné objektívne zistiť množstvo spotrebovaného zemného plynu a to buď vychádzajúc z priemernej spotreby plynu na danom odbernom mieste v predchádzajúcich obdobiach alebo zo spotreby zaznamenanej meradlom nakoľko poškodenie tohto meradla zo strany žalobcu preukázané nebolo. Žiadne z ustanovení zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať že mu škoda vznikla. Ust. § 82 ods. 2 citovaného zákona jednoznačne a v súlade s realitou predpokladá, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii má za následok vznik škody a nadväzujúci odsek 3 tohto ustanovenia odkazuje na výpočet škody spôsobom stanoveným všeobecne záväzným predpisom vydaným MH SR iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody a nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda v skutočnosti vznikla.
10. Z listiny označenej ako Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (č.l. 6) vyplýva žalobcom vyčíslená celková výška spôsobená neoprávneným odberom plynu 3.342 eur, z toho výška škody za odobratý plyn za celé obdobie neoprávneného odberu 3.126,60 eur, náklady spojené so zaisťovaním neoprávneného odberu 215,47 eur.
11. Zo zápisu zo dňa 9.9.2015 (č.l. 2) vyplýva, že po príchode na odberné miesto bolo zistené porušenie overovacej značky meradla výrobné číslo 22504514, pričom došlo k demontáži meradla. Meradlo bolo uzamknuté visiacim zámkom. Zo zápisu ďalej vyplýva, že meradlo je verejne nedostupné a kľúče od plynomeru má len majiteľ domu.
12. Zo znaleckého posudku č. 486/PL/2015 zo dňa 17.9.2015 (č.l. 4) súd zistil, že znalec po skúmaní meradla dospel k záveru, že môže s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou.
13. Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
14. Podľa ustanovenia § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
15. Podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike prevádzkovateľ distribučnej siete má právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn účastníkom trhu s plynom na účely zabezpečenia vyváženosti distribučnej siete a rovnováhy množstva plynu vstupujúceho a vystupujúceho z distribučnej siete,
16. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,
17. Podľa ust. § 82 ods. 2 cit. zákona „odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.“
18. Podľa ust § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
19. Podľa ust. § 1 ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu „k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.“
20. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
21. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
22. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
23. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
24. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je podaná nedôvodne a preto ju v celom rozsahu zamietol. Žalobca nárok uplatnený v konaní identifikoval ako nárok na náhradu škody, pričom podmienkami, ktoré musia byť súčasne naplnené sú protiprávny úkon (porušenie povinnosti), vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Súd má za to, že v danej veci nemožno ustáliť splnenie podmienok vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, nakoľko žalobca nepreukázal jeden zo základných predpokladov zodpovednosti a to vznik škody. Žalobca v konaní tvrdil, že znaleckým dokazovaním (ktorého závery v konaní žalovaný spochybňoval) bolo preukázané poškodenie zabezpečovacích značiek plynomeru spôsobom „odstránené a nahradené inou plombou“. Ak by sme aj prijali záver o poškodený zabezpečovacích značiek plynomeru a v takomto prípade by v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike išlo o neoprávnený odber, tak táto skutočnosť ešte sama osebe naplnenie predpokladov zodpovednosti za vznik škody nepreukazuje. Vznik škody nemožno vyvodzovať zo samotného poškodenia overovacej značky plynomeru, ale iba zo zásahu do plynomeru, následkom ktorého by plynomer nezaznamenával alebo nesprávne zaznamenával množstvo odobratého plynu. Žalobcom uvádzané porušenie zabezpečovacej/ overovacej značky nespôsobilo nesprávnu funkčnosť plynomeru (čo nerozporoval ani samotný žalobca). Nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii má za následok vznik škody. Vznik škody nemožno vyvodzovať zo samotného poškodenia overovacej značky plynomeru, ale iba zo zásahu do plynomeru, následkom ktorého by plynomer nezaznamenával alebo nesprávne zaznamenával množstvo odobratého plynu. Je preto dôvodné sa domnievať, že meradlo meralo správne a teda k žiadnemu
pochybeniu alebo nepresnosti pri určení množstva spotrebovaného plynu nemohlo dôjsť. Súd nevidí (na rozdiel od žalobcu) prekážku aby údaje z plynomeru, ktorý nebol preukázateľne poškodený (nebolo do neho zasiahnuté) nesmú byť použité v obchodnom styku a nemohli by byť spoľahlivým podkladom na vyčíslenie skutočne vzniknutej škodu pre účely sporového daného konania. Žalobca v konaní tvrdil, že namerané údaje plynomeru nemohli byť použiteľné z dôvodu, že zo zákona došlo k zániku platnosti meradla. Podľa právneho názoru súdu, ale samotný zánik platnosti meradla (podľa zákona o metronómii) je skutočnosťou, ktorá má význam ale sama o sebe nemôže brániť v tom, aby hodnoty namerané na správne merajúcom plynomery (aj keď so zaniknutou platnosťou overenia) nemohli byť použité pre zistenie množstva odobratého plynu a nemohli byť použite ako podklad pre výpočet škody v danom konaní. Zánik platnosti overenia určeného meradla nemôže negovať a popierať reálnu skutočnosť - reálne namerané hodnoty spotreby plynu na meradle. V prípade ak plynomer meral hodnoty správne (opak nebol tvrdený a už vôbec nie preukázaný), žalovaný odoberal zemný plyn a riadne platil zálohové faktúry, tak by išlo zjavne o znevýhodnenie žalovaného, ak by mal uhrádzať inú, vyššiu cenu ako tú, ktorú má na základe zmluvného vzťahu platiť za reálne, skutočne odobraté množstvo zemného plynu. Je pravdou, že porušením plomby počítadla je možné s týmto počítadlom manipulovať a ovplyvniť tak údaj o spotrebovanom množstve plynu, avšak opäť táto „možnosť“ ešte samo o sebe nie je rozhodujúca. V danom prípade nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že s počítadlom plynomeru bolo aj skutočne manipulované (napr. stočením na nižšie hodnoty) alebo inak manipulované. Nemožno bez ďalšieho (akéhokoľvek dôkazu) dospieť k predpokladu, že s plynomerom, jeho číselníkom bolo manipulované v prospech žalovaného a neprospech žalobcu a prezumovať protiprávne konanie žalovaného spočívajúce v zásahu do plynomeru aby nemeral správne hodnoty. Aj keď v danom prípade zaisťovacie zariadenie (plomba) bolo poškodené a neplnilo svoj účel - umožňovalo manipulácia s číselníkom meradla, tak žiadna manipulácia s číselníkom meradla preukázaná (a dokonca ani tvrdená zo strany žalobcu) nebola, čo je zásadné. Znalecký posudok predložený žalobcom nesmeruje k preukázaniu škody, ale sa zaoberá len analýzou poškodenia zabezpečovacieho zariadenia. Ako však vyplýva z vyššie uvedených skutočností, preukázanie poškodenia plomby nie je zároveň dôkazom o tom, či reálne došlo k vzniku škody. Samotné poškodenie overovacej značky plynomeru neznamená, že tento plynomer reálne prestane zaznamenávať správnu (reálnu) spotrebu plynu meranú týmto meradlom. Nemožno vychádzať pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu z hypotetického tvrdenia, že je tu možnosť takéhoto zásadu (v podobe „pretočenia“ plynomeru), na ťarchu odberateľa plynu, keď možno in contrario vyvodiť ten záver, že takýto plynomer správne zaznamenával skutočný odber plynu. Vznik škody nie je možné vyvodzovať z každého porušenia meradla, ale iba z takého zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla ( a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za porušenie bomby), ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Odber plynu žalovaným pred zistením poškodenia plomby v období od predchádzajúcej kontroly bol vykonávaný na základe zmluvného vzťahu s dodávateľom plynu a nie je preto dôvod považovať ho za škodu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti t.j. vo vzťahu príčiny a následku, s porušením povinnosti odoberať plyn iba s meradlom s nepoškodenou overovacou značkou. Výšku škody žalobca vyčíslil ako škodu za neoprávnený odber vypočítanú v zmysle vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z. Náklade ustanovení predmetného všeobecne záväzného predpisu možno vyčísliť škodu len pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, pričom žalobca v tomto konaní ani nepreukázal, že mu škoda skutočne vznikla a už vôbec nie, že by ju nebolo možné vyčísliť, preto daný predpis nie je možné na určenie, výpočet škody použiť. Ako je už vyššie uvedené povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby. Vyššie citované ustanovenie Vyhlášky je možné aplikovať iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda v skutočnosti vznikla. V závere je nutné dodať, že žalovaný ako odberateľ mala riadne uzavretú zmluvu a v dobrej viere platil za dodávaný plyn riadne a včas všetky zálohové platby a to aj v dobe od 14.4.2015 do 6.8.2015. Skutočnosť, že žalovanému nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu (resp. bola fakturovaná 0 m3), vychádzajúc výlučne z názoru žalobcu (s ktorým sa súd nestotožňuje), že v prípade poškodenia zabezpečovacieho prvku (zániku platnosti overenia) nie je možné akceptovať údaje na meradle, je na ťarchu žalobcu. Podľa názoru súdu plynomerom namerané hodnoty bolo možné akceptovať (žiadnym spôsobom nebola preukázaná nefunkčnosť plynomeru) a bolo možné žalovanému vystaviť riadnu vyúčtovaciu faktúru, v ktorej by sa zohľadnili ako zálohy riadne platené žalovaným, tak riadne namerané hodnoty množstva dodaného plynu.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).