Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: Motor-Car Poprad, spol. s r.o. so sídlom Partizánska 102/4447, Poprad, IČO: 36 482 242, zastúpeného JUDr. Františkom Kočkom, advokátom so sídlom v Košiciach - Staré mesto, Timonova 13, IČO: 30665981, proti žalovanému: I. C. - A. C. C. N. I. I. XXX, Q.: XXXXXXXX, zastúpenému JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Námestie sv. Mikuláša 29, o zaplatenie 28.000,- eur s prísl. a o vzájomnej žalobe žalovaného o určenie neplatnosti zmluvy a vrátenie sumy 28.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3Cb/157/2015-125 z 27.10.2017, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o 14.000,- eur s prísl.. Vyhovel protižalobe žalovaného o uloženie povinnosti žalobcovi vrátiť mu istinu 28.000,- eur s 9,05 % úrokom z omeškania od 4.2.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, medzi stranami sporu došlo na základe výpovede z 22.5.2013 k osobitnej forme zániku zmluvy z 1.12.2011, podľa ktorej bol žalovaný ako predajca R. typu E. poverený vo vlastnom mene a na vlastný účet nevýhradným predajom zmluvného tovaru (motorové vozidlá zn. R., originálne náhradné diely zn. R. a príslušenstva zn. R.) koncovým zákazníkom v oblasti C. a okolia, vrátane vykonávania údržby a opráv motorových vozidiel. Napriek tomu, že uvedeným spôsobom dochádza k zániku nesplneného záväzku, t.j. v danom prípade zánikom ďalšej spolupráce strán sporu pri predaji zmluvného tovaru a vykonávaní s tým spojených činností údržby a opravy, nemožno konštatovať, že k zániku dochádza bez uspokojenia veriteľa. Žalobca v zmysle memoranda pristúpil k ukončeniu zmluvy uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou R. N. C. C., s.r.o., ktorá nepriamo súvisela so zmluvou, ktorú mal uzatvorenú so žalovaným. Ak teda stratil možnosť spolupráce so spoločnosťou R. N. C. C., C..B..W.. ako importérom, hoci svoje postavenie ako predajca typu ,A na základe novouzatvorenej zmluvy nestratil, a ďalej nemal záujem na výkone činnosti predaja pre územie C.M. a okolia, svoju obchodnú činnosť ponúkol žalovanému. Výkon činnosti predaja motorových vozidiel zn. R. a s tým spojená ich oprava a údržba mala pre žalobcu význam v intenciách platnosti zmluvy z 1.12.2011, kedy žalovaný ako predajca typu B zo svojej činnosti pre územie C.M. a okolia odvádzal časť zisku žalobcovi ako predajcovi typu A, a tým sa určitým spôsobom prostredníctvom žalovaného podieľal na zisku z predaja. Zánikom vertikálneho systému dohôd by pre žalobcu nemalo význam to, aby predajcom typu A pre územie C.M. a okolie ostal bez existencie ďalších podmienok pre dosahovanie zisku, t.j. predovšetkým vo

forme priestorov pre výkon podnikateľskej činnosti pre danú oblasť. Na druhej strane, žalobca si bol na základe úzkej spolupráce so žalovaným vedomý, že žalovaný bude mať záujem naďalej vykonávať doterajšiu podnikateľskú činnosť pre územie C. a okolia, ktorá tvorila prevažnú časť jeho doterajších ziskov. Žalobca mal teda záujem za dohodnutú výšku odstupného prenechať výkon podnikateľskej činnosti v pozícii predajcu typu A žalovanému, a súčasne vedel, že žalovaný bude mať bez ďalšieho na pokračovaní výkonu tejto činnosti záujem.

3. Vychádzajúc z okolností, za ktorých bola výpoveď medzi stranami sporu uzavretá a dôsledkov, ktoré by táto mala spôsobiť, dospel k záveru, že táto je neplatná s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. K podpisu výpovede bol žalovaný donútený, ak chcel vo svojich doterajších podnikateľských aktivitách, ktoré dovtedy vykonával okolo 20 rokov pokračovať, a to nielen v predaji motorových vozidiel, ktorých sa výpoveď týka, ale aj ďalších činností, ako je servisná činnosť, pre ktoré mal vytvorené optimálne podmienky. Žalobca nepredložil súdu dôkaz o tom, aby odstupné bolo dojednané aj s inými predajcami, ktorí zmenili formu predaja z typu B na typ A, okrem žalovaného, teda nešlo o bežný postup vo vzťahu ku všetkým predajcom, iba k žalovanému. Žalobca spočiatku žiadal od žalovaného odstupné vo výške 175.000,- eur až 250.000,- eur a až následným vyjednávaním znížil svoj nárok na zmluvne dohodnutých 70.000,- eur. Žalobca si odstupné v uvedenej výške vypočítal zo zisku, ktorý preňho tvoril v rámci spolupráce žalovaný, avšak vzhľadom na zánik takejto formy spolupráce mal pri výške odstupného prihliadnuť na zisk, ktorý by mu ako predajcovi typu A pre územie C. a okolie ušiel z dôvodu, že sa svojho postavenia v prospech žalovaného zriekol. Žalovaný sa preto dostal pri výpočte výšky odstupného do nevýhodného postavenia práve tým, že bol vo svojej podnikateľskej činnosti natoľko úspešný, že tvoril zisk v priemere 25.000,- eur ročne. Výpoveďou zmluvy sa totiž žalobca nevzdal postavenia účastníka podieľajúceho sa na zisku žalovaného, ako tomu bolo v prípade predchádzajúcej spolupráce, ale vlastného postavenia predajcu typu A pre územie C. a okolie. Pre žalobcu bolo priaznivejšie vypočítať svoju stratu na zisku zo zisku, na ktorom sa podieľal v rámci spolupráce so žalovaným, ako zo zisku, ktorý by bol dosiahol pri prenechaní svojho postavenia ako predajcu typu A. Žalobca teda týmto postupom využil svoje dominantné postavenie na trhu a pred podpisom zmluvy donútil žalovaného tým, že nemal inú možnosť ako zabezpečiť ďalší chod svojich činností podpisom tejto zmluvy, keďže predtým ho odpojil od systému techniky a predaja náhradných dielov, tovarov a znemožnil mu tak vykonávať aj inú činnosť okrem predaja vozidiel. Žalovaný po podpise výpovede z 22.5.2013 si uvedomil svoje postavenie a okolnosť, že nemá inú možnosť len súhlasiť s podmienkami, ktoré mu určil žalobca a dňa 10.6.2013, teda s odstupom 2 týždňov, podpísal napokon aj splátkový kalendár. Za predpokladu, že by odstupné bolo uplatnené ako všeobecné pravidlo vo vzťahu ku všetkým, alebo viacerým predajcom, súd by zvažoval, či dojednanie výšky, je primerané, ale keďže voči žalovanému ako jedinému bola uplatnená takáto sankcia, súd ju považuje za neplatnú, v rozpore so zákonom a zásadami poctivého obchodného zisku. Keďže súd výpoveď zo zmluvy vyhodnotil ako neplatný právny úkon žalobca je povinný vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie, ktoré z takého úkonu získal v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto žalobca, ktorý prijal plnenie vo výške 28.000,- eur je povinný toto vrátiť žalovanému. Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil ustanovením § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a ustanovením § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobe žalobcu vyhovel a vzájomnú žalobu žalovaného zamietol.

5. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, nakoľko konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Poukázal na to, že súd nerešpektoval prejavenú vôľu zmluvných strán a postupoval v rozpore s princípmi súkromného zmluvného práva. Pri výklade právnych úkonov rozhodujúceho pre posúdenie predmetného sporu, nevzal zreteľ na ustanovenie § 266 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka. V konaní bolo preukázané, že na základe zmluvy uzatvorenej 1.8.2011 s importérom motorových vozidiel a ostatného zmluvného tovaru zn. R. do Slovenskej republiky - R. N. C. C., C..B..W.. žalobca vykonával dodávku a servis motorových vozidiel a ostatného zmluvného tovaru značky R. v oblasti I. a okolia, R. a okolia, C. Ľ. a okolia. Na tomto území bol oprávnený dodávať a vykonávať servis motorových vozidiel a ostatného zmluvného tovaru žalobca ako predajca A. Žalobca sa vzdal časti svojich práv a súhlasil s

tým, že v oblasti C. a okolia bude za dohodnutých podmienok oprávnený realizovať dodávky a servis motorových vozidiel a ostatného zmluvného tovaru žalovaný, keď žalobca ako predajca A uzatvoril so žalovaným ako predajcom B zmluvu s predajcom R. B 1.12.2011. Podľa uzatvorenej zmluvy žalovaný ako predajca B bol oprávnený realizovať všetky objednávky motorových vozidiel a ostatného zmluvného tovaru značky R. iba od žalobcu a nie priamo od importéra. Z obsahu výpovede zmluvy s predajcom R. B z 22.5.2013 je zrejmé, že v tomto právnom úkone sa žalobca ako predajca A a žalovaný ako predajca B dohodli, že zmluvný vzťah založený medzi nimi zmluvou s predajcom R. B z 31.5.2013 sa ukončí. Obsah tejto dohody potvrdili zmluvné strany aj svojím následným správaním - úhrada dohodnutých priebežných splátok žalovaným, uzatvorenie zmluvy dňa 21.6.2013 medzi žalovaným a importérom, na základe ktorej sa žalovaný stal predajcom typu A. Žalobca by nikdy nesúhlasil s prenechaním územia C. a okolia žalovanému bezodplatne, a takéto konanie by bolo v rozpore s jeho podnikateľským zameraním. Žalovaný dobrovoľne uhradil žalobcovi sumu podľa dohody a splátkového kalendára dňa 26.8.2013 vo výške 28.000,- eur a o rok neskôr 25.6.2014 sumu 14.000,- eur. Takéto čiastočné plnenie má účinky uznania zvyšku dlhu v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že výpoveď zmluvy s predajcom R. B z 22.5.2013 je neplatný právny úkon v dôsledku nesprávneho výkladu tohto právneho úkonu a vec teda nesprávne právne posúdil. Žalobca možnosť spolupráce s importérom vozidiel R. nikdy nestratil, od podpísania zmluvy s importérom a aj od opätovného podpísania zmluvy s importérom v roku 2011 mal žalobca právo dodávať tovary a poskytovať služby aj na území C. a okolia. Ani v dôsledku podpísania memoranda žalobca tieto svoje práva nestratil. Nie je pravdou, že zánikom vertikálneho systému by pre žalobcu nemalo význam, ak by predajcom typu A pre územie C.M. a okolia ostal. Žalobca takýmto predajcom zostal aj po zániku vertikálneho systému a mal plné právo vykonávať tieto činnosti aj po aplikácii smerníc - Nariadenie komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010, Nariadenie komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.4.2010 a ani po aplikácii Memoranda o ukončení spolupráce z 11.5.2013. Žalovaný svojím podpisom pred notárom svoj záväzok uznal a potvrdil, že výpoveď zmluvy nebola uzavretá v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok a že porozumel jej obsahu. Súd prvej inštancie sa uchýlil k jednostrannému akceptovaniu akýchsi pseudosociálnych kritérií na strane žalovaného bez rešpektovania oprávnených ekonomických záujmov žalobcu. K vysloveniu neplatnosti právneho úkonu môžu súdy pristúpiť iba výnimočne, pretože podľa ustálenej judikatúry sa v súlade s princípom právnej istoty preferuje výklad, ktorý vedie k povinnosti všeobecného súdu uprednostniť platnosť právneho úkonu a nie naopak. Ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka je prostriedkom „ultima ratio“ a po tomto korektíve môže všeobecný súd siahnuť iba v celkom výnimočných prípadoch. Obsah dokumentu - výpovede zo zmluvy s predajcom R. B z 22.5.2013 nenasvedčuje tomu, že sa žalobca správal v rozpore s poctivým obchodným stykom alebo že by žalovaného šikanoval. Neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 265 Obchodného zákonníka za týchto okolností. Nie je vylúčené, že importér by so žalovaným vôbec neuzatvoril zmluvu o predaji ako s dealerom, pokiaľ by nedošlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným k 31.5.2013. Treba zdôrazniť, že zmluva medzi žalovaným a importérom bola uzavretá už 21.6.2013. Skutočnosť, že žalobca nepredložil súdu dôkaz o tom, aby odstupné bolo dojednané aj s inými predajcami, ktorí zmenili formu predaja z typu B na typ A okrem žalovaného nič nedokazuje. Predmetom tohto súdneho konania pod sp.zn. 3Cb/157/2015 bol originálny právny vzťah medzi stranami sporu a správanie tretích strán v zmluvných vzťahoch, ktorých účastníkom nebol žalobca ani žalovaný nič nedokazuje. Výška odstupného bola dojednaná na návrh žalovaného a on taktiež považoval jeho výšku za obvyklú. Tvorbu zisku vo výške 25.000,- eur ročne totiž potvrdil aj samotný žalovaný.

8. Podľa oddielu 26 ods. 1 Zmluvy s predajcom R. B, uzavretej 1.12.2011 medzi sporovými stranami, B predajca nemôže previesť žiadne práva a nároky vyplývajúce z tejto zmluvy bez predchádzajúceho písomného súhlasu predajcu A. Táto podmienka neplatí pokiaľ predajca B prevedie práva a záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy ako celok na iného predajcu A, ktorého si zvolil v rámci distribučnej siete R.. Pokiaľ teda žalovaný mal pocit, že je šikanovaný žalobcom, mal možnosť využiť postup podľa tohto ustanovenia.

9. Nie je pravdou, že by žalobca zneužil svoje dominantné postavenie na trhu alebo že by žalobca žalovaného odpojil od systému techniky a predaja náhradných dielov tovarov a znemožnil mu tak vykonávať aj inú činnosť okrem predaja vozidiel. Žalobca takéto odpojenie nevykonal a ani nebol oprávnený vykonať. Opísané služby a prístupy poskytuje importér. Žalovaný tvrdí, že bol odpojený od systémov v čase do 10.6.2013. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným skončil 31.5.2013. V tomto období bola zmluva medzi žalobcom ako predajcom A a žalovaným ako predajcom B zrušená, keď v

bode 3 výpovede z 22.5.2013 jasne prejavili vôľu ukončiť ich zmluvný vzťah k 31.5.2013. Navyše aj podľa Nariadení Rady a Memoranda malo dôjsť k ukončeniu pôsobenia predajcov B s účinnosťou do 1.6.2013. Treba poukázať na oddiel 24 ods. 3 zmluvy s predajcom R. B z 1.12.2011, podľa ktorého v akomkoľvek prípade ukončenia zmluvy, majú zmluvné strany právo odstúpiť od akýchkoľvek dohôd o dodávkach, ktoré ešte neboli realizované v momente ukončenia účinnosti tejto zmluvy. V prípade odstúpenia nemá predajca B voči predajcovi A nárok na čokoľvek, okrem prípadných platieb vykonaných vopred za nedodaný tovar.

10. Dojednané plnenie vo výške 70.000,- eur nepredstavovalo sankciu, ale odplatu za to, že žalobca umožní žalovanému podnikať na území C.M. a okolia. Listinné dôkazy predložené žalovaným - vyhlásenia dealerov z R., E., Č. a V. N., na ktoré súd prihliadol, sú irelevantné. Vyhlásenie žiadneho dealera z E.alovaný nepredložil, a takýto dôkaz vykonaný nebol.

11. Je bežné v podnikateľskom prostredí, keď si podnikatelia dojednajú odplatu za prenechanie určitej prevádzky, v ktorej jeden z podnikateľov dlhodobo pôsobil, a to druhému subjektu. Je to v súlade s obchodnými zvyklosťami, a takéto dojednanie je platné, pričom nikto ho nepovažuje za neplatný právny úkon.

12. Súd prvej inštancie pochybil, ak neplatnosť výpovede zmluvy s predajcom R. B z 22.5.2013 odôvodnil aj rozporom s poctivým obchodným stykom a zaviazal žalobcu na vrátenie plnení už zaplatených žalovaným z tohto právneho úkonu titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

13. Pokiaľ ide o náležitosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle § 220 ods. 2 CSP, treba konštatovať, že argumentácia súdu prvej inštancie je v rozpore s princípom rovnosti účastníkov, keď tvrdenia žalovaného boli súdom jednostranne prevzaté, zatiaľ čo relevantné argumenty žalobcu neboli vzaté vôbec do úvahy. Napadnuté rozhodnutie treba považovať za nepreskúmateľné a v rozpore s právom žalobcu na spravodlivý proces. Súd sa nezaoberal a nevyhodnocoval dôkazy, na ktoré poukazoval žalobca, najmä to, že zánik dealerov B bol výsledkom rozhodnutia importéra o spôsobe zmeny distribúcie a predaja, a žalovaný ako dealer B by musel ukončiť svoju činnosť jednaniami, ktoré predchádzali uzatvoreniu dohody obsiahnutej vo výpovedi, návrhom samotného žalovaného na výšku sumy 70.000,- eur, podpísaním výpovede z 22.5.2013, prehlásením žalovaného o výpovedi, že táto nebola uzatvorená v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, osvedčením podpisov 10.6.2013, obsahom vzájomných záväzkov v tomto právnom úkone z hľadiska skutočnej vôle účastníkov tohto úkonu, následným správaním účastníkov tohto právneho úkonu, najmä uzatvorenia zmluvy medzi žalovaným a importérom už 21.6.2013, zaplatením dvoch dohodnutých splátok s odstupom viac ako jedného roka, uznaním záväzku žalovaným, námietkami voči predloženým potvrdeniam iných subjektov, prechodom majetku žalovaného slúžiaceho na podnikateľskú činnosť na obchodnú spoločnosť, dosahovaním ziskov tejto obchodnej spoločnosti z aktivít, ktoré boli predmetom pôvodnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.

14. Z opatrnosti vzniesol žalobca voči nároku žalovaného na zaplatenie sumy 28.000,- eur námietku premlčania v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba začala plynúť 20.6.2013 a uplynula pred uplatnením si práva doručením vzájomného návrhu žalovaného súdu dňa 21.1.2016.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že nútene zaplatil prvú časť odstupného až po tom, čo ho žalobca odpojil od systému - platnosť zmluvy skončila 31.5.2013, odpojenie od systémov sa uskutočnilo dňa 10.6.2013 a v tento deň pod tlakom zo strany žalobcu podpísal žalovaný splátkový kalendár, pričom prvá splátka z jeho strany sa uskutočnila 19.6.2013. Čiastočné úhrady zo strany žalovaného nemožno považovať za uznanie dlhu, pretože tento ich musel zaplatiť kvôli nátlaku zo strany žalobcu. Premlčanie namietané žalobcom nemá oporu v zákone, pretože premlčacia doba jednoznačne plynie od času, kedy sa žalovaný vrátenia bezdôvodného obohatenia začal domáhať, a to v zmysle § 102 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

16. Vo vzájomných vyjadreniach v ďalšom štádiu konania (§ 374 zotrvali sporové strany na svojich predchádzajúcich postojoch a vyjadreniach.

17. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie v zásade zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu.

19. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

20. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

21. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

22. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

23. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

24. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu dohody označenej ako Výpoveď zmluvy s predajcom R. „B“, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť jednorazové odstupné vo výške 70.000,- eur žalobcovi z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu sporových strán, založeného zmluvou z 1.12.2011. Toto odstupné mal žalobca uhradiť podľa splátkového kalendára, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a výška odstupného vychádzala zo zisku, ktorý žalobca tvoril na území C. Ľ. a okolia vo výške 25.000,- eur ročne.

25. V zhode so súdom prvej inštancie konštatuje aj odvolací súd, že takéto dojednanie je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a možno konštatovať, že žalovaný bol k uzavretiu tejto dohody donútený konkrétnou situáciou týkajúcou sa jeho ďalšieho podnikania. Z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie vyplynulo, že pokiaľ by žalovaný nebol podpísal túto dohodu z 22.5.2013, nemal by vytvorené podmienky pre svoje podnikanie z hľadiska zapojenia sa do systému distribúcie náhradných dielov a ich objednávania, ktorým disponoval žalobca a až do akceptovania splátkového kalendára bol žalovaný zo zapojenia tohto systému vylúčený. V tejto súvislosti treba poukázať najmä na výpoveď svedka Q.. X. C., ktorý bol vypočutý na súde prvej inštancie a potvrdil toto vylúčenie systému, ku ktorému prikročil žalobca vo vzťahu k žalovanému, pričom potvrdil tiež, že zastúpenie spoločnosti R. na Slovensku odporučilo žalovanému, aby sa dohodol so žalobcom. Pod tlakom týchto okolností bol žalovaný nútený túto dohodu podpísať. Podporne treba prisvedčiť argumentácii súdu prvej inštancie, že iní predajcovia R. typu B takéto odstupné vo vzťahu k predajcom R. A nemuseli platiť, pričom z tohto pohľadu nie je právne významné, či išlo o predajcov R. B, ktorí spadali do sféry pôsobnosti žalobcu ako predajcu R. A. Na tejto okolnosti nič nemení ani skutočnosť, že vyjadrenie predajcu R. B z obvodu okresu E. v spise nie je priložené. Rozhodujúcou okolnosťou je to, že vo vzťahu k žalovanému bola použitá praktika, ktorá sa všeobecne v danom podnikateľskom priestore na území Slovenska vo vzťahu k iným predajcom typu R. B nepoužívala.

26. Za týchto okolností možno konštatovať, že žalovaný bol objektom šikanózneho prístupu, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku ako správne konštatuje súd prvej inštancie. Problematika pôsobenia zásady poctivého obchodného styku, ktorá má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní je bližšie rozvedená v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/11/2008 z 18.6.2009. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že obchodník

nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov, nesmie zneužívať práv, ktoré mu podľa zákona vznikli. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov.

27. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie je toho názoru, že k takejto situácii došlo aj v prejednávanej veci, so zreteľom na vyžadovanie plnenia do budúcnosti, a to napriek zániku právneho vzťahu medzi sporovými stranami ako predajcom R. A (žalobca) a predajcom R. B (žalovaným). V podstate išlo o konzervovanie stavu, ktorý bol založený vyššie uvedenou pôvodnou zmluvou medzi sporovými stranami, ktorá však bola ukončená práve predmetnou výpoveďou z 22.5.2013. Za týchto okolností ani odvolací súd nevidí dôvod, pre ktorý by mal žalovaný platiť žalobcovi takto dojednané odstupné, pokiaľ došlo k vyššie uvedenému ukončeniu ich zmluvnému vzťahu, pôvodne založenému zmluvou z 1.12.2011 a jedinou odpoveďou na túto otázku môžu byť okolnosti preukázané na súde prvej inštancie spočívajúce v tom, že žalobca by bol bránil žalovanému v riadnom podnikaní a zapojení sa do systému distribúcie a objednávania tovaru, vrátane náhradných dielov, pokiaľ by žalovaný túto výpoveď zo zmluvy nepodpísal a nebol by podpísal aj príslušný splátkový kalendár.

28. V tejto súvislosti nie sú potom právne významné odvolania sa žalobcu (jeho argumentácia produkovaná v priebehu inštančného konania i v odvolaní) na to, že predmetná výpoveď zmluvy z 22.5.2013 bola podpísaná pred notárom a že žalovaný svojím podpisom potvrdil, že túto uzavrel slobodne a vážne, prípadne bez nátlaku. Vo svetle zistených okolností takéto vyhlásenie nemá právny význam.

29. Podobne nemožno akceptovať námietky žalobcu spočívajúce v tom, že platením časti dojednaného odstupného potvrdil žalovaný existenciu tohto záväzku, a to v zmysle § 323 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. V zmysle zistených okolností tieto splátky nemajú právny význam v tom zmysle, že by zabraňovali posúdiť predmetnú výpoveď zo zmluvy ako neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka tak, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie. Táto domnienka existencie dlhu a jeho uznania v tomto zmysle je vyvrátiteľná a žalovaný ju dostatočne vyvrátil preukázaním rozhodujúcich okolností, za ktorých bola predmetná dohoda (výpoveď zo zmluvy) uzavretá.

30. Nemožno akceptovať námietku premlčania uplatnenú v odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko ide o prostriedok procesnej obrany žalobcu vo vzťahu k protižalobe žalovaného, ktorý vyplýva z § 152 - hmotnoprávna námietka smerujúca k oslabeniu práva protistrany, pričom v zmysle § 366 nejde o taký prostriedok procesnej obrany, ktorý by mohol byť akceptovaný v štádiu odvolacieho konania, pretože nemožno konštatovať, že by odvolateľ - žalobca bez svojej viny ho nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie, a taktiež nie sú naplnené možnosti akceptovania tohto prostriedku procesnej obrany, napriek zásade sudcovskej koncentrácie konania, teda podmienky, ktoré sú špecifikované v § 366 písm. a) až c) CSP.

31. V závislosti od toho, možno konštatovať, že neplatnosť tohto právneho úkonu je daná, a to napriek presadzovaniu inštitútu právnej istoty pri výklade právnych úkonov (pozri Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 640/2014 z 1.4.2015), nakoľko intenzita rozporu so slobodnou vôľou žalovaného pri uzatváraní tohto právneho úkonu bola takého charakteru, že treba konštatovať neplatnosť tohto právneho úkonu.

32. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že šikanózny výkon práva treba preukázať, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výpoveď vyššie uvedeného svedka Q.. C., ako aj potvrdenia iných predajcov R. B, ktoré boli do spisu založené, ktoré preukazujú nemožnosť zapojenia sa žalovaného do systému objednávania náhradných dielov v prípade, že by nedošlo k podpisu predmetnej dohody a tiež, že takáto praktika nebola voči ostatným predajcom R. typu B, nikde použitá, pričom v tejto súvislosti nie je právne významné, že ide o predajcov, ktorí neboli v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Rozhodujúcou okolnosťou v tomto kontexte je to, že išlo o subjekty (predajcov) v rovnakom postavení ako žalovaný, pričom voči nim takáto požiadavka vznesená nebola. Niet preto rozumnej argumentácie, pre ktorú by takáto praktika mala byť použitá voči žalovanému. Pokiaľ žalobca umožňoval žalovanému vyššie uvedené zapojenie do systému v súvislosti s objednávkami náhradných dielov, mohol za takéto sprístupnenie podmienok pre podnikanie žalovaného požadovať primeranú odmenu, avšak nie v rovine využitia tejto okolnosti na požadovanie neprimeraného plnenia zo strany žalovaného, ktorým by sa vlastne garantoval žalobcovi zisk z daného územia, aj po zániku pôvodného právneho vzťahu medzi sporovými stranami.

33. Pokiaľ ide o náležitosti rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje, že toto rozhodnutie z hľadiska svojho obsahu i koncepcie spĺňa požiadavky uvedené v citovanom zákonom ustanovení a z hľadiska svojej štruktúry i formálnej logiky dáva odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré boli nastolené v tomto konaní, vrátane náležitého vysvetlenia dôkazných prostriedkov, ktoré boli v konaní vykonané, skutkového stavu, ktorý bol z týchto dôkazných prostriedkov zistený, ako aj právneho posúdenia aplikovaného súdom prvej inštancie, ktorého ťažisko spočíva v opretí sa o porušenie zásad poctivého obchodného styku, ktoré boli zistené na strane žalobcu.

34. S týmto hodnotením v zmysle vyššie uvedeného sa stotožňuje aj odvolací súd a konštatuje, že správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ zamietol žalobu žalobcu, vyhovel protižalobe žalovaného a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o úrokoch z omeškania a trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie (§387 ods. 2 .

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .