Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50C-393-2015.pdf
PDF · 98.15 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-50C/393/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Oxanou Kovalovou Bárekovou v právnej veci žalobcu: Blackside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 48 191 515, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Blackside, a.s., odštepný závod zahraničnej právnickej osoby, so sídlom Doudlebská 1699/5, Nusle, 140 00 Praha 4, IČO: 056 49 137, Česká republika, právne zast. AK Herceg, s.r.o., som sídlom Košická 56, 821 05 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: H. R., nar. XX.XX.XXXX, S. XX/XX, XXX XX S. - U., o zaplatenie 17 051,70 CZK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 16 104,70 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 16 064,24 EUR od 19.04.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo rozsahu 88,90%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu si žalobou zo dňa 24.11.2014 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 17 051,70 CZK, zmluvného úroku vo výške 19,92 % ročne zo sumy 17 051,70 CZK od 19.04.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 17 051,70 CZK od 19.04.2014 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.03.2013 pôvodne Raiffeisenbank, a.s. uzavrel so žalovaným zmluvu o vydaní kreditnej karty. V zmysle článku III. Obchodných podmienok pre kreditné karty Raiffeisenbank, a.s. (ďalej len „OP“) poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky vo výške úverového limitu 20.000 CZK, ktoré bol žalovaný oprávnený čerpať platobnou kartou alebo výberom v hotovosti v obchodnom mieste Raiffeisenbank, a.s.. Podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal čerpať peňažné prostriedky maximálne do výšky schváleného úverového limitu. Žalovaný sa zaviazal splácať úver vo výške a spôsobom v zmysle článku IX. OP v zásade tak, že bol povinný mesačne uhradiť žalobcovi aspoň minimálnu časť vyčerpaných peňažných prostriedkov. V zmysle článku X. OP bol žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť z vyčerpanej a doposiaľ nezaplatenej čiastky peňažných prostriedkov, ktoré mu žalobca poskytol, úrok. Žalovaný neuhrádzal minimálnu mesačnú splátku riadne a včas, na základe čoho žalobca v súlade s článkom XVI. ods. 2 písm. d) OP vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný bol o tejto skutočnosti informovaný listom zo dňa 11.04.2014, ktorý mu bol odoslaný dňa 11.04.2014, v ktorom bol zároveň vyzvaný k okamžitej úhrade pohľadávky. Doručenie podľa Všeobecných obchodných podmienok v tomto prípade nastáva piatym dňom od odoslania, prehlásenie bolo teda doručené dňa 18.04.2014. Žalovaná
suma predstavuje dlh v celkom povolenej vyčerpanej čiastke úveru 20.000 CZK, celkom nepovolenej vyčerpanej čiastke úveru 17.051,70 CZK.
3. V podaní zo dňa 04.08.2014 na základe výzvy konajúceho súdu žalobca uviedol, že nepovolené prečerpanie v sume 17.051,70 CZK pozostáva zo zmluvných úrokov, úrokov z transakcie, úrokov z omeškania, fixného poplatku za výber hotovosti, poplatku za výber hotovosti a upomienky za nedodržanie dátumu splatnosti.
4. Pre prehľadnosť právny predchodca žalobcu uviedol aj tabuľku nadväzujúcu na súhrnný výpis, kde sa nachádzajú jednotlivé položky istiny a jednotlivé kalendárne mesiace: zmluvné úroky - 3 576,65 CZK za marec 2013 až marec 2014, úroky z omeškania - 40,46 CZK za apríl 2013 až marec 2014, výber z bankomatov - 19 800 CZK za marec 2013, fixný poplatok za výber v hotovosti, poplatok výber hotovosti, upomienka - 947 CZK za marec 2013 až február 2014, platby - 7 312,41 CZK za apríl 2013 až december 2013, celková suma do dátumu odstúpenia od zmluvy 17 051,70 CZK.
5. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)a súd ďalej procesne postupoval podľa tohto zákona nakoľko podľa jeho prechodných ustanovení, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany(§ 470 ods. 2 CSP).
6. Žaloba, prílohy i procesné poučenie spolu s predvolaním na termín pojednávania vytýčený na deň 15.03.2018 boli žalovanému opätovne doručené dňa 15.02.2018 na adresu trvalého bydliska, na ktorej žalovaný opätovne začal preberať poštové zásielky. K žalobe a jej prílohám sa nijako nevyjadril, v konaní zostal nečinný, nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany.
7. Uznesením č.k. 50C 393/2015-116 zo dňa 24.02.2017 tunajší súd pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu Raiffeisenbank, a.s. vstúpila do konania spoločnosť Tomitrela s.r.o..
8. Uznesením č.k. 50C 393/2015-151 zo dňa 30.10.2017 tunajší súd pripustil, aby do konania namiesto žalobcu Tomitrela s.r.o. vstúpila do konania spoločnosť Blackside, a.s..
9. Súd vytýčil termín pojednávania na deň 15.03.2018. Nariadeného pojednávania sa zúčastnil len právny zástupca žalobcu. Žalovaný sa nezúčastnil pojednávania, svoju neúčasť neospravedlnil, súd preto pojednával v jeho neprítomnosti v zmysle ust. § 180 CSP.
10. Súd sa oboznámil so žalobou, všeobecnými obchodnými podmienkami Raiffeisenbank, a.s., Obchodnými podmienkami pre vydávanie a používanie kreditných kariet Raiffeisenbank, a.s., Cenníkom produktov a služieb pre súkromné osoby, návrhom na uzatvorenie zmluvy o vydanie kreditnej karty, prehľadom úrokových sadzieb Raiffeisenbank, a.s., oznámením o okamžitej splatnosti zo dňa 11.04.2014, poštovým podacím hárkom zo dňa 11.04.2014, štruktúrou dlhu, podaním žalobcu zo dňa 04.08.2015 a 19.09.2016, súhrnným výpisom z účtu kreditnej karty, zmluvami o postúpení pohľadávky na Tomitrela s.r.o. a následne Blackside, a.s. a zistil nasledovný skutkový stav veci:
11. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 01.03.2013 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (Raiffeisenbank, a.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o vydaní kreditnej karty STYLE, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú VOP a OP pre vydávanie a používanie kreditných kariet. Na základe tejto zmluvy došlo zo strany žalovaného k vyčerpaniu sumy úverového limitu vo výške 19 800 Kč. V zmluve bol dohodnutý úrok pre bezhotovostné transakcie vo výške 22,56 % ročne, mesačná splátka bola určená odkazom na obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu OP čl. IX ods.1,2 a 8, kde bola určená výška minimálnej splátky bankou, počet splátok 12, RPSN neurčená a celková čiastka, ktorú treba zaplatiť vo výške 20 000 Kč. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že neuhrádzal mesačné splátky riadne a včas, na základe čoho právny predchodca žalobcu oznámením zo dňa 11.04.2014 v súlade s čl. XVI ods. 2 písm. d/ OP vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Tento list zasielal žalovanému uvedeného dňa poštou. Postup pri doručovaní je upravený v
čl.7 všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Aj pri vrátení nedoručenej zásielky platí fikcia o jej doručení 5. pracovným dňom po dni odoslania (bod 7.8.1 VOP).
12. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky pre osobné úvery Raiffeisenbank a. s., pričom podľa bodu 15 ods. 2 písm. a/ týchto podmienok, pokiaľ dôjde k porušeniu zmluvy zo strany klienta, je banka oprávnená už vyčerpané čiastky úveru (istiny), vrátane úrokov a všetkých ostatných finančných záväzkov klienta voči banke prehlásiť za okamžite splatné.
13. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
14. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu.
15. Podľa čl. 4 písm. b/ citovaného nariadenia, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu a bez toho, aby boli dotknuté čl. 5 až 8, zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.
16. V danom prípade si účastníci zvolili právo Českej republiky na posudzovanie predmetnej zmluvy, ako to vyplýva z čl. 19 ods. 8 obchodných podmienok pre osobné úvery Raiffeisenbank a. s..
17. Pre posúdenie uplatneného nároku bolo teda potrebné použiť český právny poriadok.
18. Podľa § 497 Obchodného zákonníku smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníkaposkytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžníprostředky vrátit a zaplatit úroky.
19. Podľa § 498 Obchodného zákonníku strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se stranynedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v téže měně platit úroky.
20. Podľa § 504 Obchodného zákonníku dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.
21. Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania je zároveň potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu opäť podľa českej právnej úpravy konkrétne Občanského zákonníku v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Konkrétne podľa § 52 ods. 1 OZ spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy odílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel.
22. Podľa § 52 ods. 2 OZ dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci svéobchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.26. Podľa § 52 ods. 3 OZ spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.
23. Podľa § 369 ods. 1 Obchodního zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi Občianskeho práva.
24. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
25. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
26. Predmetom zmluvy bol spotrebiteľský úver. Ten je upravený zákonom č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách zjednávaní spotřebitelského úvěru. Opäť je potrebné vychádzať zo znenia zákona účinného v čase uzavretia zmluvy.
27. Zo súhrnného výpisu z účtu kreditnej karty bolo preukázané, že žalovaný reálne vyčerpal prostredníctvom karty sumu 19 800 CZK. Išlo o hotovostný výber 10 000 CZK a o hotovostný výber 9 800 CZK. Z tohto prehľadu ďalej vyplýva, že žalovaný uhradil sumu vo výške 7 312,41 CZK, preto súd priznal žalobcovi a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 12 487,59 CZK, keďže v tejto časti bol podľa názoru súdu návrh podaný dôvodne. Takisto bol návrh žalobcu podaný dôvodne aj v časti kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 40,46 Kč a kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 3 576,65 Kč, obidva do marca 2014 t.j. do momentu zosplatnenia predmetného úveru.
28. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd považoval za dôvodné žalobe vyhovieť okrem doby teda v časti zmluvných úrokov od 19.04.2014, do ktorej má žalovaný platiť zmluvné úroky a v časti týkajúcej sa poplatkov v sume 947 Kč spolu s požadovaným úrokom a úrokom z omeškania. Žalobca ich totiž žiadal priznať až do zaplatenia úveru. Podľa názoru súdu však platenie zmluvného úroku možno požadovať len do vyhlásenia splatnosti úveru t.j. v danom prípade do 09.04.2014 (kapitalizovaným v sume 3 576,65 Kč). Po tomto období totiž veriteľovi vzniká nárok len na úroky z omeškania, ktoré majú sankčný charakter. V tejto súvislosti súd uvádza, že obdobný postup aplikoval aj na kapitalizované úroky z omeškania, ktoré priznal aj s úrokom z omeškania avšak zo sumy zníženej o sumu kapitalizovaných úrokov (40,46 CZK), keďže v opačnom prípade by išlo o duplicitu úročenia žalovanej sumy.
29. Výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych sporoch je pritom limitovaná nariadením vlády ČR č. 142/1994 Sb. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania a to vrátane ich navýšenia o úroky z úveruje tak v rozpore so zákonom a ak by v tomto smere existovalo aj zmluvné dojednanie účastníkov, súd by ho musel vyhodnotiť ako neplatné pre rozpor so zákonom s poukazom na § 39 OZ. Uvedený právny názor vyslovil Krajský súd v Prešove v rozsudku 6Co 182/2011 zo dňa 18. 9. 2012. Na jeho podporu možno poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Obo 143/98, v odôvodnení ktorého Najvyšší súd zdôraznil, že dohodnuté úroky z poskytnutých úverových prostriedkov patria len do splatnosti jeho dlhu.
30. Podobne možno poukázať aj na uznesenie Ústavného súde SR IV. US 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, ktorý odmietol sťažnosť veriteľa v tomto smere ako neopodstatnenú. Tá sa týkala rozsudku Okresného súdu v Prešove č. k. 29C/131/2011-127 a rozsudku Krajského súdu v Prešove 1Co/30/2012-145 zo dňa 30. 5. 2012. Súdy v nich vyslovili názor, že pri zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu v podobe úrokov z úveru a úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie Krajského súdu bolo zjavne neodôvodnené resp. také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.
31. Súd teda zaviazal žalovaného k plateniu zmluvného úroku do doby vyhlásenia konečnej splatnosti úveru a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, keďže žalobca žiadal o zaplatenie zmluvného úroku až do zaplatenia úveru.
32. Zároveň zamietol žalobu aj v časti požadovaných poplatkov za upomienky, keďže žalobca nepreukázal dôvodnosť požadovaného nároku, doručenie uvedených upomienok a výšku tohto nároku, keďže nepreukázal ani skutočnosť, že mu náklady v súvislosti s doručovaním upomienok v ním požadovanej výške vznikli. Súd poukazuje, že žalobca svoj nárok na poplatky za upomienky odvádza od obchodných podmienok, ktoré majú byť súčasťou zmluvy a od cenníka. Súd má za to, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, žiadne upomienky na základe ktorých si poplatky uplatnil doručené súdu neboli. Nepreukázal ani to, že mu v tejto výške vznikli alebo mali vôbec vzniknúť nejaké reálne náklady, resp. že by za tieto poplatky poskytol spotrebiteľovi protiplnenie. Súd poukazuje, že žalovaný ako spotrebiteľ znenie týchto obchodných podmienok, ak takéto boli, nemohol ovplyvniť.
33. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení ako je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť strany sporu a za to, že v konaní nebolo preukázané jej tvrdenie a z toho dôvodu muselo byť v tejto časti rozhodnuté v jej neprospech.
34. Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania, keďže žalobca má na ne nárok, pričom tieto úroky z omeškania si uplatnil od zosplatnenia úveru.
35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ČR, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, pokiaľ nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania stanoví vykonávací predpis.
36. Podľa § 1 Nariadenia vlády ČR, ktorým sa ustanoví výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania, výška úroku z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby určenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 % bodov.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 17 051,70 CZK (100 %). Súd mu priznal 16 104,70 CZK (94,45% zo žalovanej sumy), vo zvyšku 947 CZK (5,55 % zo žalovanej sumy) žalobu zamietol. Miera úspechu žalobcu predstavuje 88,90 % (94,45% - 5,55 %). Žalobcovi, ktorý bol v spore úspešnejší, tak vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 88,90 %, ktorý mu súd priznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).