Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-249-2017.pdf
PDF · 135.77 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/249/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie sumy 148,80 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 148,80 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 148,80 Eur od 16.08.2017 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 148,80 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 148,80 Eur od 16.08.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 10.05.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky J. J EČV: W ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému M.E., bytom Do J. XX, XXX XX W.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla H. XXX, EČV: W ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Vozidlo poškodený bol nútený dať opraviť, pričom počas opravy si prenajal náhradné vozidlo. Dňa 10.05.2017 uzavrel zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo na obdobie od 10.05.2017 do 02.06.2017, t.j. 24 dní po 47,- Eur/deň. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 24 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 47,- EUR spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie vo výške 30,- Eur predstavovalo celkovú sumu za prenájom 1.158 Eur. Žalovaný oznámením o poistnom plnení zo dňa 31.07.2017 poskytol plnenie vo výške 1.009,20 Eur z dôvodu vlastného určenia ceny prenájmu po 40,80 Eur/deň. Takýto postup určenia výšky poistného plnenia žalobca nepovažuje za správny, nakoľko taký postup bol neoprávnený a ničím nepodložený. Spolu so žalobou predložil záznam o dopravnej nehode, zmluvu o nájme č. XX/XXXX, všeobecné obchodné podmienky pre prenájom osobných automobilov, protokol o prenájme náhradného vozidla, faktúru č. XXXXXXX, zmluvu o postúpení pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky, výzvu z 08.06.2017, 07.07.2017, oznámenie žalovaného z 31.07.2017.
2. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom potvrdil poistenie vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, ktorú taktiež nespochybnil, avšak žalovaný namietal denný nájom za náhradné vozidlo, nakoľko na základe
prieskumu trhu v danej lokalite za obdobné motorové vozidlo fakturovaný denný nájom bol neprimeraný, napr. za Dacia Duster 29,- Eur/deň, Nissan Juke 37,08 Eur/deň (JM Martin) a 54,- Eur/deň v trnavskom regióne. Bol vraj vykonaný prieskum trhu, preto priznal 40,80 Eur/deň + 30,- Eur za pristavenie, spolu 1.009,20 Eur. Takéto náklady považuje na nutne a účelne vynaložené. Poškodený mal požičané vozidlo vyššej triedy, než bolo jeho vozidlo. Taktiež namietal aj úroky z omeškania, nakoľko podľa rozsudku KS v Bratislave sp.zn. 8Co/151/2016 žalovaný sa dostane do omeškania s plnením náhrady škody až vtedy, ak po doručení právoplatného rozhodnutia o výške škody nevyplatí v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody veriteľovi. Sankcia úrokov z omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Žalovaný splnil svoju povinnosť podľa § 11 ods.6 zák.č. 381/2001 Z.z. listom z 31.07.2017.
3. Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca tak, že uviedol, že na žalobe zotrváva. Uviedol, že prenajímateľ pri stanovení výšky nájomného zohľadnil skutočnosť, že kategórie oboch vozidiel nie sú 100% rovnaké a tak stanovenú cenu považuje za primeranú. Čo sa týka úrokov z omeškania, žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia šetrenia, čo nesplnil, preto je v omeškaní. Neposkytnutím poistného plnenia v deň splatnosti sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania. (rozs. OS BA I zo dňa 06.06.2013, 27Cb/39/2012, KS v Košiciach 2Co/240/2014)
4. Po postúpení veci z Okresného súdu Banská Bystrica dňa 08.11.2017, tunajší súd po vykonaní procesných úkonov nariadil pojednávanie na 15.03.2018, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaný.
5. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
6. Podľa článku 4 CSP
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
7. Podľa článku 15 ods. 1, 2 CSP (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
8. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
9. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
10. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
11. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
13. Podľa § 442 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
14. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
15. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 10.05.2017 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného poškodené motorové vozidlo IF. ktorý postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.06.2017 (l.č. 16 obsahu spisu) je daná aktívna legitimácia žalobcu.
16. Zároveň nebolo sporné, že poškodený dňa 10.05.2017 uzavrel Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo na obdobie od 10.05.2017 do 02.06.2017, t.j. po dobu opravy poškodeného vozidla. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 24 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 47,- EUR spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- eur, predstavovalo celkovú sumu za prenájom 1.158,- Eur. (l.č. 15 obsahu spisu) Zo zmluvy je zrejmé, že bolo prenajaté vozidlo R..
17. Z oboznámeného listinného dôkazu - Oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa 31.07.2017 vyplýva, že žalovaný daným listom oznámil poškodenému, že mu poukazuje náhradu škody za prenájom vozidla vo výške 1.009,20 Eur, nepriznané (počet dní, cena prenájmu) 148,80 Eur, pričom pre vysvetlenie uviedol, že na základe doložených dokladov a prieskumu trhu (vzhľadom na kategóriu prenajatého vozidla, typ prenajatého vozidla a priznanú dĺžku prenájmu náhradného vozidla) bola priznaná cena denného nájmu vo výške 40,80 Eur oproti fakturovanej sume 47,- Eur, teda 24 dní x 40,80 Eur/deň + 30 Eur, t.j. 1.009,20 Eur. (l.č. 22)
- Žalovaný v oznámení zo dňa 31.07.2017 poukázal na prieskum trhu pri určení ceny denného nájmu na výšku plnenia tak, že posúdil výšku denného nájmu 40,80 Eur.
18. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode a teda ku škode na vozidle E., ako ani účelnosť opravy poškodeného vozidla a ani dĺžka opravy a teda prenájmu, t.j. 24 dní. Spornou skutočnosťou zostala výška denného nájmu.
19. Je nesporné, že poškodené vozidlo bolo zn. Suzuki SX4, ktoré možno zaradiť do strednej kategórie a počas opravy v trvaní 24 dní bolo prenajaté vozidlo zn. Volkswagen Passat Variant, ktoré možno zaradiť do vyššej strednej kategórie vozidiel. Z uvedeného logicky vyplýva, že cena nájmu daných vozidiel by mala byť odlišná.
20. Žalovaný z daného dôvodu namietal účelovosť a nutnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla, pričom poukazoval na rozhodnutia iných súdov, na základe ktorých sa prihliada na účelnosť a nutnosť vynaložených nákladov. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na to,
že súd jednak nie je viazaný rozhodnutiami iných okresných, či krajských súdov v obdobných veciach a jednak nie je možné poukazovať na konštatovania iných súdov vytrhnutých z kontextu, ale je nutné prihliadať na všetky okolnosti prípadu, veci.
21. Súd v prvom rade poukazuje na to, že v oznámení o poskytnutí náhrady škody žalovaný neuviedol, kedy skončil šetrenie. Taktiež nie je zrejmé, aký prieskum trhu vykonal, keďže z daného oznámenia iba vyplýva, že priznal denný nájom 40,80 Eur na základe doložených dokladov a prieskumu trhu. Z ničoho relevantného však nevyplýva, prečo práve 40,80 Eur priznal. Súd musí konštatovať, že je bežnou praxou poisťovní (nielen žalovaného) znižovať požadované plnenie od poškodených a mnohokrát bez relevantných podkladov, teda svojvoľne. V danom prípade je však nesporné, že poškodený si prenajal vozidlo vyššej triedy, než bolo jeho. Napriek tomu však súd musí konštatovať, že žalovaný nepreukázal vykonanie prieskumu trhu a na základe čoho relevantným spôsobom určil denný nájom. Aj v oznámení o plnení poukázal na prieskum trhu bez ďalšieho, ako aj v podanom odpore poukázal na prieskum trhu, v ktorom však už uviedol ceny obdobných vozidiel - Dacia Duste 4x4 29,- Eur/deň, Nissan Juke 37,08 Eur (JM Martin) a 54, Eur/deň v trnavskom regióne. Súd výpočtom zistil, že priemerná cena týchto 3 vozidiel je 40,03 Eur/deň. Preto nie je zrejmé, akým spôsobom dospel žalovaný k danej sume, keď určil 40,80 Eur/deň.
22. Žalovaný teda nepreukázal, ako určil cenu denného nájmu náhradného vozidla. Súd zároveň poukazuje na to, že podľa ustálenej súdnej praxe poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodu podľa ustálenej súdnej praxe je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní prostredníctvom internetu,... (rozsudok OS BA I zo dňa 06.06.2017, č.k. 27Cb/39/2012, rozs. KS v BA zo dňa 05.05.2015, sp.zn. 2Cob/134/2014,...) Prieskum trhu nemožno považovať za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom vozidla, nakoľko je potrebné rozlišovať počet dní, keďže mnohé požičovne poskytujú zľavu na nájomnom pri dlhšom prenájme, pričom je nutné prihliadať aj na to, že je rozdiel medzi prenájmom pre vopred známe konkrétne obdobie trvania nájmu a medzi prenájmom na neurčitú dobu, keď nie je zrejmé trvanie nájmu, či 2 dni, či 30 dní a pod. a od toho sa logicky odvíja aj cena nájmu.
23. Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho vozidla, v dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanému opodstatnený, čo medzi stranami nebolo sporné a namietané. Je však nutné súhlasiť so žalovaným, že musí ísť o náklady vynaložené nutne a účelne. Súd má za to, že nepochybne ide o náklady vynaložené nutne, keďže E. si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného, čo tiež nebolo sporné. Súd sa zaoberal účelnosťou vzhľadom na typ prenajatého vozidla, keď poškodené bolo Suzuki SX4, ktoré možno zaradiť do strednej kategórie a prenajaté vozidlo bolo VW Passat Variant, ktoré možno zaradiť do vyššej strednej kategórie. Uvedené medzi stranami nebolo sporné.
24. Žalobca, ktorý bol v zmluvnom vzťahu s poškodeným ako prenajímateľ náhradného vozidla, prehlásil, že vo svojej podnikateľskej činnosti sa venuje odlišnej činnosti ako bežné autopožičovne, nakoľko poskytuje náhradné vozidlá tým, ktorých vozidlá sú poškodené v dôsledku dopravnej nehody a k tomu im zabezpečuje všetku potrebnú administratívu. Teda nejde o bežné autopožičovne, v ktorých si klienti zapožičajú vozidlo na vopred známe obdobie a pri dlhšom období je možné vopred poskytnúť zľavu a pod. V danom prípade žalobca poskytne - prenajme náhradné vozidlo na dobu, ktorá nie je vopred známa, keďže nie je známa dĺžka trvania opravy a pod.
25. Žalobca zároveň prehlásil, že nie vždy má v ponuke vozidlo rovnakej triedy, ako je poškodené vozidlo klienta a tak to bolo aj v danom prípade, preto poskytol iné dostupné vozidlo z inej kategórie, čo zohľadnil pri stanovení výšky denného nájmu tak, aby cena bola adekvátna ako pre vozidlo kategórie poškodeného vozidla. Teda v danom prípade zohľadnil skutočnosť, že poškodené vozidlo a náhradné vozidlo nie sú v rovnakej kategórii, v dôsledku čoho upravil cenu nájmu, ktorú považuje za primeranú.
26. Z predloženého cenníka prenájmu vozidiel žalobcu vyplýva, že cena VW Passat je 50,- Eur/deň. Vozidlo porovnateľnej kategórie, ako bolo vozidlo poškodeného, a ktoré je v ponuke žalobcu, možno
posúdiť podľa znalostí z bežnej praxe (známe širokej verejnosti), vozidlo zn. Kia Cee'd, ktorého cena prenájmu je 56,- Eur/deň. Vozidlo nižšej kategórie z ponuky žalobcu je napr. Peugeot 208, ktorého cena prenájmu je 52,- Eur/deň. (l.č. 117) Dokonca žalobca predložil aj ponuky iných požičovní, aj keď za obdobie cca 1 rok po dopravnej nehode a z ktorých vyplýva cena za 1 deň prenájmu 48,- Eur za vozidlo Kia Carens, 46,80 Eur za Renault Clio, 43,20 Eur za Hyundai i30 a všetko v Žiline. (l.č. 118-120) Uviedol, že pri cene prenájmu sa posudzuje nielen značka vozidla a kategória, ale aj jeho výkon, dĺžka, vek vozidla,...
- Z uvedeného vyplýva, že žalobca prenajal poškodenému vozidlo síce vo vyššej triede, ale za nižšiu cenu, než ho oficiálne ponúka a v porovnaní s inými porovnateľnými vozidlami ako bolo vozidlo poškodeného, bola cena prenájmu náhradného vozidla adekvátna.
27. Žalovaný tiež predložil prehľad cien, ktoré však nepreukazujú, či boli podkladom určenia ceny žalovaným pri poskytnutí tejto náhrady poškodenému. Dokonca z nich ani nie je zrejmé, z akého obdobia sú dané ponuky - Dacia Duster 4x4 za 47,- Eur/deň, Juke 5,- Eur/deň, Šk.Yeti 39,- Eur/deň (pri tomto vozidle vyplýva ponuka zo 14.09.2017). Z ponuky na Daciu a Škodu Yeti vyplýva zníženie ceny pri viacerých dňoch prenájmu, avšak súd zdôrazňuje, že v danom prípade nebola vopred známa dĺžka trvania nájmu, preto nebolo možné vopred určiť cenu nájmu, či zľavu, v zmluve o prenájme bola riadne dohodnutá cena za deň bez ohľadu na dĺžku trvania nájmu, teda bez ohľadu, či vozidlo bude prenajaté len niekoľko hodín, či niekoľko dní. (l.č. 114-116 obsahu spisu)
28. Žalobca potvrdil, že pri prenájme je smerodajný nájom a cena za každý deň nájmu, nakoľko nevie, ako dlho sa bude vozidlo poškodeného opravovať a poukázal na ponuku predloženú žalovaným, že prvotná cena obdobného vozidla Dacia Duster je 47,- Eur/deň. Zdôraznil, že vzhľadom na charakter činnosti žalobcu nie je vždy možné, aby mal žalobca k dispozícii vozidlo rovnakej triedy, ako je vozidlo poškodeného. Je to však podnikateľské riziko, s ktorým počíta a berie ho na seba, nakoľko výška denného nájomného sa musí odvíjať práve od typu poškodeného vozidla. Žalobca teda nemá vždy k dispozícii vozidlo rovnakej triedy, ako je poškodené vozidlo, preto poskytuje vozidlo nižšej triedy, ale niekedy poskytne vozidlo vyššej triedy, (všetko podľa aktuálnej dostupnosti), ale cenu upraví podľa toho, akej triedy bolo poškodené vozidlo, a to v zmysle ustálenej judikatúry, ako uviedol, teda cenu upravuje v súlade s cenou vozidla, ktoré bolo poškodené. V danom prípade výška nájomného bola určená tak, ako keby sa prenajímalo vozidlo strednej triedy, čo vyplýva aj z cenníka žalobcu.
- Súd poukazuje na to, že hoci takéto zohľadnenie tvrdené žalobcom výslovne nevyplýva zo zmluvy o prenájme náhradného vozidla, nepochybne vyplýva jednak z jeho prehlásenia a jednak z predložených listín, z ktorých vyplýva, že cena prenájmu bola prispôsobená cene prenájmu vozidiel obdobnej triedy/ kategórie.
29. Pokiaľ žalovaný poukazuje na povinnosť nahradiť náklady len v rozsahu vynaložené nutne a účelne za nájom vozidla, ktoré zodpovedá poškodenému vozidlu a výška škody má byť stanovená vzhľadom na obvyklé ceny obdobných vozidiel, súd poukazuje na to, že nemožno právne vety z judikovaných rozhodnutí vytrhávať z kontextu a automaticky aplikovať na všetky prípady bez zohľadnenia ďalších skutočností. Je nepochybné, že žalovaný v rámci povinne zmluvného poistenia je povinný nahradiť žalobcovi náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, keďže poškodené vozidlo bolo poškodené v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej vozidlom poisteným u žalovaného. Tieto náklady však musia byť nutne a účelne vynaložené. Súd skonštatoval, že náklady boli vynaložené aj nutne, aj účelne, nakoľko boli vynaložené počas vykonávania opravy poškodeného vozidla a boli vynaložené vo výške určenej v zmysle cenníka prenajímateľa náhradného vozidla za obdobné vozidlo, teda vozidlo rovnakej triedy, a to aj napriek tomu, že bolo poskytnuté vozidlo vyššej triedy. Prenajímateľ ponížil cenu nájmu pri zohľadnení triedy poškodeného vozidla. Súd posúdil, že stanovená cena 478,- Eur/deň zodpovedá cene za prenájom vozidiel obdobnej triedy poškodeného vozdila. Pokiaľ sú určité rozdiely v cene medzi požičovňami, tieto ceny sú jednak minimálne a jednak nemožno na úkor poškodeného vypočítavať aritmetický priemer. Nemožno pre tento prípad určovať cenu nejakým aritmetickým priemerom obvyklých cien obdobných vozidiel v rôznych požičovniach, keďže v danom prípade bolo konkrétne vozidlo, konkrétna zmluva, konkrétny cenník. Nejde o žiadnu imaginárnu hodnotu/ cenu nájmu, ale o konkrétnu výšku, preto nemožno súhlasiť so žalovaným, že výška škody má byť stanovená vzhľadom na obvyklé ceny obdobných vozidiel. Samozrejme nemôže byť neprimeraná, mala by byť v obdobnej výške s inými cenami nájmu obdobných vozidiel. Žalobca preukázal, že cena prenájmu je obvyklá s cenou prenájmu obdobných vozidiel strednej triedy. To, že prenajaté bolo vozidlo vyššej triedy, to žalobca riadne vysvetlil, ako aj zohľadnenie danej skutočnosti pri stanovení ceny prenájmu, a hoci to v zmluve
nie je uvedené, čo ani nie je zákonná povinnosť, žalobca to riadne preukázal predloženým cenníkom a svojim prehlásením, pričom dojednaná cena prenájmu je porovnateľná s cenami prenájmu obdobných vozidiel (ako poškodené) u iných požičovní, u ktorých sa dojednáva väčšinou konkrétna doba nájmu. Dokonca cena nájmu bola nižšia, než je žalobcom určená pre vozidlo Mercedes Benz, ktoré je tiež strednej triedy. Teda žalobca poskytol síce vozidlo vyššej triedy, ale za nájomné pre vozidlo obdobné vozidlu poškodenému.
30. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že poškodený pri uzavretí zmluvy nemá vedomosť, na aké obdobie bude vozidlo si prenajímať, keďže nie je zrejmé, kedy bude vozidlo opravené,... Preto nie je možné pri dojednaní ceny nájmu dojednať aj zľavu vzhľadom na dĺžku nájmu, na čo poukazoval žalovaný, že niektoré požičovne pri dlhšom nájme poskytujú zľavu. To je však väčšinou v prípade, keď už pri uzatváraní zmluvy je známa dĺžka nájmu.
31. Súd skonštatoval, že cena je primeraná a obvyklá vzhľadom na ceny prenájmu iných obdobných vozidiel strednej triedy a to bez ohľadu na to, že bolo prenajaté vozidlo vyššej triedy. Prenajímateľ totiž prehlásil, že cena prenájmu náhradného vozidla bola stanovená s prihliadnutím na triedu poškodeného vozidla. Hoci v zmluve táto okolnosť nebola uvedená, pred súdom to bolo nielen riadne vysvetlené a riadne prehlásené, ale aj preukázané, a to s poukazom nielen na cenník žalobcu, ale aj na ponuky iných požičovní. Súd však konštatuje, že o tejto skutočnosti žalovaný nevedel, žalobca, či poškodený mu to pri uplatnení náhrady škody neoznámil. Na druhej strane však súd poukazuje na to, že hoci žalovaný o tom nevedel, a preto neakceptoval dané denné nájomné, ale pokiaľ žalovaný posudzoval výšku a teda cenu denného nájomného, nedotazoval poškodeného, či žalobcu na tieto skutočnosti, ale sám svojvoľne stanovil cenu vraj na základe nejakého prieskumu trhu, ktorého výsledky a zistenia nikde neuviedol, ani nepreukázal, iba oznámil ním určený „výsledok“. Žalovaný síce predložil cenové ponuky, avšak z ničoho nevyplýva, že práve predložené ponuky boli predmetom prieskumu trhu vykonávaného samotným žalovaným, dokonca z jednej predloženej ponuky vyplýva, že je zo 14.09.2017, čo je cca 2 mesiace po oznámení o plnení, teda nemohla byť podkladom prieskumu trhu a ďalšia z 3 predložených cenových ponúk označená ako cenník zapožičania vozidiel za 1 deň je značne nehodnoverná, nakoľko nielenže nevyplýva, akého obdobia sa týka, pre aké obdobie je aktuálna, ale ani akej požičovne sa týka.
32. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal dôvod a relevantnosť ním určenej ceny denného prenájmu náhradného vozidla. Ničím nepreukázal vykonanie prieskumu trhu, ani záver takého prieskumu. Ním určenú cenu súd posúdil ako svojvoľné stanovenie ceny denného prenájmu. Z ničoho nevyplýva konkrétna výška, či aritmetický priemer, s aplikáciou ktorého nemožno súhlasiť vzhľadom na prenájom konkrétneho vozidla, vzhľadom na stanovenie konkrétneho nájomného a na porovnateľnosť s iným nájomným. Žalobca podľa posúdenia súdu riadne preukázal a vysvetlil prenájom vozidla VW Passat, preukázal aj primeranosť ceny nájomného ako za vozidlo obdobnej triedy, ako bolo poškodené vozidlo. Na základe uvedeného súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a náklady nájomného posúdil za nutne a účelne vynaložené náklady a v primeranej výške v porovnaní s nájomným obdobných vozidiel. Pokiaľ žalovaný namietal výšku denného nájomného, v danom prípade bola dojednaná zmluvou o nájme vo výške 47,- Eur za deň. Pokiaľ žalovaný v konaní vzniesol procesnú obranu s uvedeným obsahom skutkových tvrdení, bolo jeho dôkaznou povinnosťou podľa článku 8 CSP spoľahlivo tieto tvrdenia preukázať, čo však žalovaný v konaní neučinil. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že primeraná cena požičovného bola vraj stanovená prieskumom trhu, ktorý z ničoho nevyplýva, ničím nebol preukázaný. Ide o svojvoľné posúdenie žalovaným. Dokonca žalobca predložil výšku nájomného iných požičovní, z ktorých vyplýva vyššia, či porovnateľná výška nájomného za obdobné vozidlá. Súd zároveň posúdil, že aj jednorazový poplatok 30,- Eur účtovaný prenajímateľom vozidla je opodstatneným nákladom, bol riadne dojednaný v zmluve a jednak ide o poplatok súvisiaci s prenájmom vozidla. Žalovaný daný poplatok nenamietal.
33. Žalobca riadne vyfakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. XX/XXXX zo dňa 10.05.2017, a to faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 05.06.2017 na sumu 1.158 Eur za 24 dní s poplatkom za prevzatie, pristavenie a čistenie vo výške 30,- eur. (l.č. 15) Výška nájomného je v súlade s uzavretou zmluvou o nájme č. XX/XXXX, a to 47,- Eur za deň, t.j. 47 dní x 24,- Eur + 30,- Eur = 1.158 Eur. Dĺžku opravy, či trvania nájmu, t.j. 24 dní, nikto nespochybňoval, medzi stranami bola nesporná.
34. Súd poukazuje na to, že bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP, preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti ním určenej ceny denného nájomného, ktoré priznal poškodenému. To žalovaný v konaní neučinil, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil. Žalobca riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku a primeranosť výšky denného nájomného. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného popretia. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal ceny nájomného iných autopožičovní, ako ani tvrdený prieskum trhu, a je absurdné, aby poškodený zisťoval ponuky najnižšej ceny nájomného v rôznych autopožičovniach, keďže poškodený bol ten, komu bolo vozidlo poškodené a znemožnené ho užívať, teda bol obmedzený vo vlastníckom práve a bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania opravy jeho vozidla a bolo by aj neúnosné a zvlášť obmedzujúce, aby ako poškodený sa zdržiaval vo svojom voľnom čase „hľadaním“ najlacnejšieho nájomného. Súd posúdil, že cena 47,- Eur za deň je bežná cena, je obvyklá, primeraná. Poškodený riadne v písomnej forme uzavrel zmluvu o nájme a dohodol výšku nájomného, ktorú súd vzhľadom na vykonané dokazovanie nemal dôvod spochybňovať a považovať za neprimeranú. Dokonca žalobca predložil ponuky nájmu iných požičovní, z ktorých vyplýva vyššia cena nájmu pre vozidlo obdobnej triedy. Opodstatnenosť tvrdenia, či spochybnenia žalovaným o neprimeranosti výšky z ničoho relevantného nevyplýva, žalovaný toto ničím nepreukázal.
35. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 1.009,20 Eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 148,80 Eur uplatnená dôvodne (uplatnená suma 1.158 Eur - priznaná suma 1.009,20 Eur = žalovaná istina 148,80 Eur), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.
36. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania vozila opravy (pričom dĺžka nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to, že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo - až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky. Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Bolo by absurdné požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve, aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní.
Žalovaný svojvoľným vlastným určením stanovil výšku denného nájomného, čo nemožno akceptovať a po vykonanom dokazovaní sa zistil jeho postup ako nesprávny a neopodstatnený. Súd zdôrazňuje, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že hoci žalobca prenajal vozidlo vyššej triedy, poskytol ho za nájomné nižšie než je stanovené pre prenajaté vozidlo, a to v cene, ktorá je obvyklá pre vozidlo obdobnej triedy ako poškodené vozidlo. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie NS SR, podľa ktorého nárok na náhradu škody je možný len vo výške obvyklých cien obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, súd posúdil, že nemožno v danom prípade priemerovať viaceré zistené ceny, resp. priznať najnižšiu cenu, resp. cenu inej požičovne, keďže v danom prípade cena bola riadne dojednaná v zmluve a skutočne uhradená a z vykonaného dokazovania vyplýva, že táto cena je primeraná a obdobná v porovnaní s cenami iných požičovní v danom mieste a čase. 37. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie plnenia, t.j. od 16.08.2017, keďže poistné šetrenie bolo ukončené listom z 31.07.2017, aj keď výslovne to tam nie je uvedené a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia.
38. Podľa § 11 ods.8 zák.č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/
39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
40. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
41. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. V tejto časti zohľadnil súd skutočnosť vzniku pohľadávky na náhradu škody v rámci vzťahu medzi žalovaným a poškodeným, ktorý poškodený vystupoval v statuse fyzickej osoby - občana, čím je odôvodnená aplikácia hmotno-právnej úpravy vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka i vo vzťahu k príslušenstvu z titulu úroku z omeškania. Tento bol žalobcovi priznaný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške zákonnej sadzby úroku z omeškania. Súd posúdil primeranosť uplatnenej výšky úrokov z omeškania s poukazom na zaužívanú súdnu prax, preto súd danú sadzbu osobitne nedokazoval. Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia, t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania, a to v súlade so zaužívanou súdnou praxou vyšších súdov, či v súlade s ustálenou judikatúrou. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 01.08.2017, keďže súd posúdil skončenie šetrenia žalovaným listom z 31.07.2017 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 15.08.2017. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Preto by bolo nespravodlivé a na úkor poškodeného, resp. jeho nástupcu - žalobcu, posúdiť omeškanie až doručením právoplatného rozhodnutia, keďže žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie vo výške 1.158 Eur najneskôr do 15.08.2017. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o 148,80 Eur (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného o začiatku omeškania, jeho názor je nesprávny a pokiaľ poukazuje na rozhodnutia iných súdov, jednak súd nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov ohľadom konštatovania začiatku omeškania v iných veciach, zároveň nemožno prihliadať na nejaké konštatovania vytrhnuté z kontextu bez oboznámenia sa s celou vecou (avšak v danom prípade by to bolo neefektívne, keďže súd nie je viazaný názorom iných súdov v iných veciach) a jednak neznamená to automaticky, že také rozhodnutie iného súdu je správne. Nemožno posúdiť začiatok omeškania až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa dostal do omeškania až v prípade nesplnenia uloženej povinnosti právoplatným rozhodnutím, nakoľko je nepochybné, že žalovaný nesprávne posúdil nárok poškodeného, nesprávne poskytol plnenie, a to všetko len na základe svojvoľného uváženia bez relevantného posúdenia a preukázania (nemožno akceptovať iba tvrdený prieskum trhu). Žalovaný ukončil šetrenie a jeho zavinením neposkytol správne
plnenie, nesprávne vyhodnotil šetrenie, hoci bol povinný zaplatiť sumu 1.158,- Eur do 15 dní od skončenia šetrenia. Keďže zaplatil iba sumu 1.009,20 Eur, so zvyškom je v omeškaní uplynutím 15.dňa po skončení šetrenia. Iný názor by bol na úkor poškodeného a v rozpore so spravodlivým výkladom. Pokiaľ žalovaný poukázal na iný názor vyslovený v rozhodnutí KS v Bratislave, súd poukazuje na odlišný názor vyslovený v rozhodnutí KS v Košiciach z 09.04.2015, sp.zn. 2Co/240/2014, podľa ktorého žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím 15-dňovej lehoty a s týmto názorom sa súd stotožňuje.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania tak, ako bolo uvedené s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).