Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_41C-11-2016.pdf
PDF · 106.41 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/11/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 379277950, proti žalovanému: P. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Č. XXXX/XX, XXX XX O. o zaplatenie 4.482,36 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 100 EUR z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 3.475,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.625,50 EUR od 21.2.2016 do 26.1.2018, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.525,50 EUR od 27.1.2018 do 14.3.2018 a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.475,50 EUR od 15.3.2018 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 70 EUR mesačne počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 20-teho dňa v kalendárnom mesiaci, a to pod hrozbou straty výhody splátok.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 58 % na účet právneho zástupcu žalobcu s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.1.2016 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 5.150,36 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 9.2.2013 do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke. Súčasne požadoval náhradu trov konania. 2. Uviedol, že dňa 28.6.2012 došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Na základe uvedenej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 7.485 EUR na kúpu spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach v sume 124,75 EUR a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 7.485 EUR. Žalovaný si svoje povinnosti riadne a včas neplnil, ku dňu podania žaloby uhradil z vyššie uvedenej sumy sumu 374,50 EUR a z toho dôvodu právny predchodca žalobcu listom zo dňa 19.1.2013 označeným ako „predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 5.150,36 EUR. Žalovaná suma predstavuje istinu vo výške 4.856,86 EUR plus zmluvnú pokutu vo výške 668 EUR. 3. Žaloba spolu s procesným poučením bola žalovanému doručená dňa 20.2.2016. Žalovaný sa však k žalobe nevyjadril ani nepredložil súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
4. Podaním zo dňa 23.2.2016 doručeným konajúcemu súdu dňa 25.2.2016 žalobca zobral žalobu späť v časti uplatnenej zmluvnej pokuty a žiadal súd, aby konanie v tejto časti zastavil. Súd uznesením č.k. 41C/11/2016-20 zo dňa 29.2.2016 konanie v časti o zaplatenie sumy 668 EUR zastavil. 5. Súd v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) nariadil pojednávanie na deň 15.3.2018. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 19.2.2018 a právnemu zástupcovi žalobcu dňa 14.2.2018. Na pojednávaní dňa 15.3.2018 nebol prítomný žalobca, ani jeho právny zástupca, ktorý sa ospravedlnil z účasti na pojednávaní dňa 14.3.2018, a zároveň súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti., žalovaný sa pojednávania zúčastnil. Súd rozhodol tak, že pojednával v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný k veci uviedol, že pokiaľ ide o predmetný dlh, je si vedomý toho, že si vzal predmetnú pôžičku, jej výšku si však už presne nepamätá. Momentálne je jeho príjem v zamestnaní okolo 450 EUR a nemá nasporených toľko finančných prostriedkov, aby mohol dlžnú sumu žalobcovi uhradiť naraz. Žalovaný ďalej uviedol, že po podaní žaloby uhradil žalobcovi sumu 100 EUR dňa 24.1.2018 a sumu 50 EUR dňa 14.3.2018. Žalovaný tiež požiadal o uhrádzanie dlhu v splátkach s tým, že si uvedomuje, že nezaplatením jednej splátky sa celý dlh stane splatným.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobcom a to: Zmluva o pôžičke č. 3560529973 (7110753) zo dňa 28.6.2012, Predžalobná upomienka zo dňa 19.1.2013, doručenka a Prehľad splátok a úhrad žalovanej a zistil tento skutkový stav:
6. Dňa 28.6.2012 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu o pôžičke č. 3560529973 ( evidenčné číslo 7110753), na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť v prospech žalovaného ako dlžníka pôžičku vo výške 4.000 EUR a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 60 mesačných splátkach po 124,75 EUR so splatnosťou prvej splátky nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy v zmysle čl. 6 bodu 6.4 VOP. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 32 %, priemerná hodnota RPMN 21,68 % a ročná úroková sadzba 32 %. Celkové náklady žalovaného (spotrebiteľa) predstavujú sumu 3.485 EUR. Celková čiastka, ktorú musí podľa zmluvy žalovaný zaplatiť je 7.485 EUR. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný sa podľa tvrdenia právneho predchodcu žalobcu dostal do omeškania, pričom zaplatil len sumu 374,50 EUR. Na základe tejto skutočnosti právny predchodca žalobcu listom zo dňa 19.1.2013 označeným ako „predžalobná upomienka“ žiadal uhradiť všetky splátky jednorazovo vo výške 7.397,69 EUR najneskôr do 3 dní od doručenia predmetnej upomienky. 7. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2016 súd zistil, že právny predchodca žalobcu ku dňu 19.9.2016 postúpil predmetnú pohľadávku na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalobcom. Na základe uvedenej skutočnosti súd uznesením č.k. 41C/11/2016-34 zo dňa 1.2.2017 pripustil, aby z konania vystúpil právnych predchodca žalobcu a na jeho miesto vstúpil žalobca.
Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona : 8. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 9. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 10. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 11. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona 12. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 13. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/1750/2010 spotrebiteľské právo je právom založeným na výnimkách zo všeobecného práva. Ak na výklad výnimky z právnej normy nestačí jazykový výklad, pri výklade takejto výnimky treba postupovať reštriktívne. 14. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, písm. a) a k), ods. 5 a ods. 10 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. 15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 16. Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 17. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. 18. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 19. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 20. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 21. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 22. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
23. Podľa § 3 ods. 5 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 24. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (zmenené zák. č. 102/2014 Z.z s účinnosťou od 13. júna 2014). 25. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 26. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 27. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Na základe zisteného skutkového stavu z vykonaného dokazovania súd nárok žalobcu právne vyhodnotil takto : 28. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 29. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. 30. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy o pôžičke, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3 ročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, čo podlieha súdnej kontrole ex offo. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný len sčasti. Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Právny predchodca žalobcu dňa 28.6.2012 so žalovaným platne uzavrel Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku v sume 4.000 EUR, ktorú žalovaný skutočne použil, čím mu vznikla povinnosť splatiť istinu spolu s príslušenstvom. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky sú Všeobecné obchodné podmienky podpísané žalovaným. Aj keď išlo o zmluvu o pôžičke, súd túto posudzoval ako spotrebiteľský úver, keďže veriteľom je právnická osoba, ktorá poskytla úver v rámci svojho podnikania a žalovaný je fyzická osoba - spotrebiteľ. Súd zistil, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, resp., že niektoré jej dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi. 32. Súd nezistil dôvod na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, pretože žalovaný nárok neuznal. Vo svojom vyjadrení k žalobe len poukázal na svoje majetkové pomery a uviedol, že by bol schopný splácať v splátkach po 80 EUR mesačne, čo rozhodne nie je možné považovať za uznanie nároku ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. 33. Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že právny predchodca poskytol žalovanému sumu 4.000 EUR.
34. V Zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 32 %, pričom úrokové miery podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov boli v tom čase (jún 2012) vo výške 12,93 %, čo je výška stanovená Národnou bankou Slovenska. V súlade s § 39 Občianskeho zákonníka sa nesmie dohoda o výške úrokov priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. 35. Z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom je zrejmé, že žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil z titulu pôžičky sumu 374,50 EUR. Po podaní žaloby žalovaný uhradil dňa 24.1.2018 sumu 100 EUR, preto súd z dôvodu čiastočného späťvzatia zo dňa 14.3.2018 konanie v tejto časti istiny spolu s príslušenstvom konanie zastavil. Dňa 14.3.2018 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 50 EUR. 36. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že vzhľadom na to, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 4.000 EUR a súd považoval úver za bezúročný vzhľadom na rozpor výšky úroku s dobrými mravmi, a keďže žalovaný zaplatil z titulu splácania úveru pred podaním žaloby žalobcovi sumu 374,50 EUR a po podaní žaloby sumu 150 EUR, súd má za to, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.475,50 EUR. Vzhľadom na uvedené, súd v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. 37. Žalobca má v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka ako veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Pre určenie počiatku omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 1.1.2016 predstavuje 0,75 %, preto súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z priznanej istiny. 38. Súd rozhodol o splácaní dlhu žalovaného v splátkach, nakoľko má za to, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery žalovaného je takéto riešenie vhodnejšie. Hľadiskami pre úvahu súdu bola výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v danom prípade vzhľadom na osobné pomery žalovaného príliš ťaživé, a zároveň či by žalobca mohol dosiahnuť uspokojenie svojho nároku uložením povinnosti žalovanej plniť naraz v celom rozsahu. Súd tak rozhodol aplikovaním analógie v procesnom práve s prihliadnutím na čl. 6 CSP, podľa ktorého súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu, vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia. Civilný sporový poriadok je programovo budovaný na koncepte silného sudcu, ktorému má procesné právo byť v najlepšom slova zmysle nástrojom na dosiahnutie rýchleho a spravodlivého rozhodnutia. Uvedená korekcia má byť vykladaná so zreteľom na základný cieľ civilného procesu, a tým je rýchle a spravodlivé rozhodnutie, čím má súd na mysli koncept formálnej spravodlivosti dodržaním atribútov spravodlivého procesu obsiahnuté predovšetkým v judikatúre najvyšších súdnych autorít, a z tejto množiny najmä Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. 39. Pokiaľ ide o odkaz žalobcu na právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, uvedený v podaní žalobcu doručenom súdu dńa 14.3.2018, súd záverom uvádza nasledovné: 40. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. 25. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možné uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Súd je toho názoru, že napriek poukazu žalovaného na Smernicu a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich tak, ako to ustanovuje § 9 ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch
je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. (z Rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp.zn.: 9Co/278/2017 zo dňa 23.1.2018) 41. Taktiež k rozhodnutiu Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp.zn. PL. ÚS 11/2016, ktorým Ústavný súd vyslovil nesúlad ust. § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s ust. čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky súd uvádza, že predmetné rozhodnutie doposiaľ nebolo publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, a teda nenadobudlo účinnosť.
O trovách konania súd rozhodol takto : 42. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 43. V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol o trovách konania. Keďže žalobca mal vo veci úspech v rozsahu 81 % a žalovaný v rozsahu 19 %, súd rozhodol tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).